Analýza volieb je komplexný proces, ktorý si vyžaduje rozsiahle dáta, odborné znalosti a schopnosť interpretovať výsledky. Jednou z osobností, ktorá sa venovala analýze volieb v Slovenskej televízii (STV), bol aj Pavol Kapusta. Jeho práca pomáhala divákom lepšie porozumieť výsledkom volieb a ich možným dôsledkom.
Úloha Pavla Kapustu v médiách na konci 90. rokov
Mnohí si Pavla Kapustu pamätajú ako neprehliadnuteľnú tvár Novín STV z konca 90. rokov. Jeho cesta do televízneho spravodajstva viedla cez rôzne mediálne pozície. Po neúspešných pokusoch o prijatie na FAMU v Prahe a na VŠMU v Bratislave ešte za socializmu začínal ako zvukár v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu. Po vojenčine nastúpil do Slovenského rozhlasu v Bratislave, neskôr pracoval v rádiu Rock FM, v denníkoch Smena a Slovenská REPUBLIKA a v týždenníku Extra. Už v deväťdesiatych rokoch pripravoval angažovanú reláciu Fašírka. Pavol Kapusta sa nacionalizmu držal celú svoju novinársku kariéru. Svoj svetonázor prejavil aj vstupom do SNS hneď po jej obnovení v roku 1990 spolu s jeho otcom.
Kapusta reflektuje svoje účinkovanie v televízii takto: „Nazývali ma tak z jednoduchého dôvodu - hovoril som pravdu a obhajoval som slovenské záujmy a to sa nepáčilo mainstreamovým médiám v zahraničných rukách.“ Vnímal sa ako „mediálny nepriateľ číslo jeden vtedajšej politickej opozície, ktorá sa pripravovala na prevzatie moci a nasmerovanie Slovenska proamerickým smerom.“
Mediálne prostredie a politický tlak pred voľbami 1998
Obdobie pred parlamentnými voľbami v roku 1998 bolo na Slovensku poznačené silným mediálnym napätím a intenzívnym politickým bojom. Na Slovensku boli dve hlavné televízie - STV a Markíza, medzi ktorými vládlo napätie. Rovnako aj v celej spoločnosti. Bol tu totiž veľký záujem a tlak zo zahraničia, aby vláda Vladimíra Mečiara nepokračovala, aby vznikla nová, ktorá by bola oveľa ústretovejšia k záujmom Západu a USA.
Podľa Pavla Kapustu sa niektorým mohlo zdať, že STV nekriticky podporuje Vladimíra Mečiara. S týmto názorom však nesúhlasí: „Som presvedčený, že to tak nebolo. Nech už bol Mečiar aký bol, je fakt, že bez neho by nevznikla Slovenská republika a my sme obhajovali kroky jeho vlády.“ Toto obdobie bolo pre Mečiarovu vládu náročné, pretože mainstreamové médiá, „najmä denník SME a TV Markíza, robili tvrdú propagandu prozápadnej cesty Slovenska a my sme sa ju snažili vyvažovať. Propagandu však paradoxne vyčítali nám v STV.“
Slovenskí volební kandidáti odreagovali počas televíznej debaty
Obavy z výsledku volieb a „domáce úlohy“ zo zahraničia
Kapusta vysvetľuje, že opozícia si nebola istá, či jej spriaznené médiá, ktorých bola absolútna väčšina, presvedčia verejnosť, že ich politika je správna a či sa dostanú k moci. Tvrdí, že táto opozícia mala presné „domáce úlohy” z Washingtonu a Bruselu: „získať moc a urobiť masívnu privatizáciu strategických podnikov a ďalšieho štátneho majetku, ktorý zostal po privatizácii z Mečiarovej éry, oddlženie a predaj bánk do zahraničných rúk, oslabenie štátnej suverenity Slovenska vstupom do EÚ a NATO, zapojenie SR do medzinárodných vojenských operácií aliancie a podobne. Dnes vieme, že obidve Dzurindove vlády tieto úlohy splnili.“
Slovenská televízia sa tak stala terčom útokov: „My sme v STV hovorili pravdu a pomenúvali veci pravým menom a ostatné médiá a politici v službách Západu sa báli, že zvrátime verejnú mienku do takej miery, že sa im Mečiarovo HZDS v roku 1998 nepodarí poraziť. Preto bola Slovenská televízia terčom nevyberaných útokov takmer zo všetkých médií.“
Princípy vyváženosti v STV a subjektivita komentárov
Napriek obvineniam z propagandy, Pavol Kapusta obhajoval spravodajské princípy STV v tom čase. „Pravda je taká, že ako verejnoprávna televízia sme mali v spravodajstve nastavené pravidlá vyváženosti, aké neplatia ani dnes. Ich dodržiavanie prísne monitorovala vtedajšia Rada STV. Platil tzv. tretinový model, čo znamenalo približne rovnakú minutáž vysielacieho času v spravodajstve a politickej publicistike pre vládu, koalíciu a opozíciu. Ak zaznel nejaký názor, musel zaznieť aj protinázor.“ Zároveň priznáva, že mal priestor aj ako politický komentátor: „Je pravda, že som pravidelne dostával priestor aj ako politický komentátor. A komentár je subjektívny žáner. Takže mi nikto nemôže vyčítať, že som hovoril svoj názor, keď mi to vtedajšie vedenie STV umožnilo.“
Relácia Fašírka
V deväťdesiatych rokoch Pavol Kapusta spolupracoval na angažovanej relácii Fašírka. Na relácii pracovali s entuziazmom a stretávali sa s fantastickým ohlasom u divákov. Podľa Kapustu je dobrá satira silná zbraň, a preto ani Fašírka nevyhovovala vtedajšej opozícii.
Následky volieb 1998 a zmeny v STV
Po nástupe Dzurindovej vlády a vymenovaní nového ústredného riaditeľa Milana Materáka nastala v STV tzv. deratizácia. „Tak nazvali hromadný „vyhadzov“ nepohodlných ľudí a zrušenie nežiaducich programov vrátane Fašírky.“
Klimaxom týchto zmien bolo zriadenie tzv. Strediska na vyrovnanie pracovnoprávnych vťahov pre nepohodlných zamestnancov: „“Čerešničkou na torte” bolo zriadenie tzv. Strediska na vyrovnanie pracovnoprávnych vťahov pre nepohodlných zamestnancov v nevykúrených priestoroch bývalej kaviarne na najvyššom, 28. poschodí výškovej budovy televízie v Mlynskej doline v januári 1999.“ Situácia bola pre zamestnancov ponižujúca: „Uzimení tam v tomto „zbernom tábore” celé týždne čakali, kým nové vedenie nevymyslí, akým spôsobom sa ich zbaví. Ľudia tam museli prežiť osem a pol hodiny segregovaní od ostatných kolegov, zrejme, aby ich nenakazili svojimi názormi… Boli strážení SBS-kou, na obed mali polhodinu, na WC, ktoré bolo mimo objektu stráženia, sa mohlo ísť iba v sprievode ochrankára. Bolo to ponižujúce.“ Pavol Kapusta v reakcii na tieto udalosti „hned po zriadení 28. poschodia podal výpoveď a nečakal na vyhodenie.“
Aj keď STV koncom 90. rokov mala podľa Kapustu mnoho nedostatkov, to, čo sa udialo neskôr s RTVS (nástupníckou organizáciou), považuje za „skutočnú likvidáciu verejnoprávnosti.“
Pohľady na suverenitu Slovenska a vstup do NATO
Už počas pôsobenia v STV bol Pavol Kapusta kritikom NATO. Pripomenul, že SR nevstúpila do NATO na základe referenda. Zdôraznil aj to, že keď v roku 1990 zanikla Varšavská zmluva, prezident USA George Bush starší sľúbil Michailovi Gorbačovovi, že NATO sa smerom na východ nebude rozširovať. Prezident ČSFR Václav Havel tiež povedal, že už do nijakého vojenského paktu nevstúpime. Napriek tomu sa v polovici deväťdesiatych rokov objavili snahy, aby východoeurópske štáty vstúpili do NATO, a nakoniec tam väčšina z nich vstúpila.
Kapusta kritizoval transformáciu aliancie: „Od napadnutia Juhoslávie v roku 1999 bez mandátu OSN a ďalších podobných vojenských útokov proti nezávislým štátom je veľmi ťažké nazvať Severoatlantickú alianciu obranným paktom.“ Tvrdí, že vojenskí odborníci potvrdia, že po vstupe Slovenska do NATO išla obranyschopnosť našej armády prudko dole. Tieto názory formovali jeho pôsobenie v STV a jeho snahu „obhajovať slovenské záujmy.“
tags: #analyza #po #volbach #1998 #stv #pavol