Paradajky patria medzi najobľúbenejšiu plodovú zeleninu v slovenských záhradách a ich pestovanie nie je zložité. Aby ste sa však tešili zo šťavnatých, sladkých a voňavých plodov, je dôležité dopriať im správnu starostlivosť. Paradajka jedlá či rajčina (Solanum lycopersicum) je vytrvalá bylina z čeľade ľuľkovitých. V našich klimatických podmienkach sa však paradajky pestujú ako jednoročné rastliny, pretože rastliny neprečkajú mrazy. Ich plodom je dužinatá bobuľa s drobnými semenami, ktorá je bohatá na vitamíny a minerálne látky. Chuť doma dopestovaných paradajok, výborne vyzretých a čerstvo odtrhnutých z vlastnej záhrady, sa s tými kupovanými nedá ani porovnať.
V tomto článku sa zameriame na pestovanie tyčových (kolíkových) paradajok, ktoré sú charakteristické svojim nepretržitým rastom a potenciálom pre bohatú úrodu.
Výber odrody a miesta na pestovanie
Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy, pričom ich plodnosť trvá až do jesene. Medzi obľúbené tyčkové odrody patria napríklad Consuelo F1, Mandad, Cherrola, Herodes, Citrina, Bio paradajka Indigo Blue Berries či Cocktail Crush F1. Klasická odroda je ‘Tornádo F1’, ktorá produkuje vysoké rastliny s veľkými, červenými a okrúhlymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
Výber vhodného stanoviska
Paradajky uprednostňujú dobre odvodnenú, kyprú pôdu bohatú na živiny. Ideálne je slnečné, teplé a pred vetrom chránené miesto. Pôda by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne pH je neutrálne až mierne kyslé, medzi 5,5 a 7,5. Rastliny potrebujú minimálne 6 hodín priameho slnka denne.
Paradajky nikdy nepestujte tam, kde bola v minulom roku vysadená akákoľvek rastlina z čeľade ľuľkovitých (paradajky, papriky, baklažány), aby ste predišli hromadeniu chorôb a škodcov v pôde. Ideálne je dodržať minimálne štyri roky odstup pri pestovaní paradajok na tom istom záhone.
Predpestovanie sadeníc
Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia je potrebné paradajky najprv predpestovať. Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace. S výsevom semien môžete začať už koncom februára až do apríla, ideálne je začať koncom februára až v polovici marca.
Výsev semien
- Na pestovanie paradajok zo semienok používame vždy certifikované sadivo.
- Semienka vysievajte v pravidelných rozstupoch do kvetináča alebo výsevnej nádoby (sadbovačov, jiffy tabliet) do výsevného substrátu do hĺbky približne 0,5 cm.
- Do každého okienka sadbovača či téglika môžete umiestniť dve až tri semená. Tie zasypte asi centimetrom zeminy a veľmi jemne pritlačte prstami.
- Následne pôdu zvlhčite rozprašovačom, zalievanie z kanvičky nie je príliš vhodné, pretože semená sú veľmi drobné a mohli by sa vyplaviť.
- Semená potrebujú na klíčenie teplotu cca 18 °C. Výsevnú nádobu umiestnite najlepšie na vnútorný okenný parapet alebo na iné svetlé miesto, kde sa bude teplota pohybovať okolo 25 °C. Prikryte priehľadným plastovým vreckom, aby sa pod ním udržala vlhkosť.
- Doba klíčenia je zvyčajne 1-2 týždne (aj dlhšie).
Pikírovanie a starostlivosť o priesady
Len čo paradajky vytvoria jeden alebo dva pravé listy, je najlepší čas na ich presadenie - pikírovanie do plastových či rašelinových kvetináčov. Mladé rastlinky vysaďte pokojne približne o tretinu hlbšie, než pôvodne rástli. Pri pikírovaní použite čerstvý substrát určený na výsev a množenie.
Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm.
Vrúbľované sadenice
Zaujímavú a málo známu možnosť predstavujú vrúbľované paradajky, vďaka ktorým sa dočkáte skoršej a bohatej úrody. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale sú odolné voči stresu, prispôsobené akýmkoľvek podmienkam, vitálne a bohato korenia. Sú vrúbľované obyčajne na tekvicovú podnož. Táto vrúbľovaná časť musí zostať nad úrovňou pôdy a je často označená bielym plastovým štipcom, ktorý nie je nutné po zakúpení odstraňovať.
Výsadba tyčových paradajok
Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy (po troch „zmrznutých“). V teplom roku môžete aj trochu zariskovať a niekoľko sadeníc vysadiť aj koncom apríla. Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách.
Príprava pôdy na výsadbu
Paradajkám sa darí v bohatej, voľne priepustnej, ale vlhkosť zadržiavajúcej pôde, preto pred výsadbou pridajte veľa záhradného kompostu. Substrát môžete premiešať aj s kompostom. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá.
Postup výsadby
- Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravte oporné kolíky (drevené či kovové tyče, špirály), na ktoré neskôr rastliny priviažete. Oporu umiestnite do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy, približne 10-15 cm od rastliny.
- Pri každom kolíku vyhrabte jamu, ktorá by mala byť o pár centimetrov hlbšie ako koreňový bal.
- Do jamky nalejte dostatočné množstvo vody (pokojne aj 5 l) a nechajte ju vsiaknuť.
- Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny nechajte v pôde a zasypte ju hlinou, ktorú následne pritlačíte a opäť zalejete vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
- Odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov.
Pestovanie v nádobách a na balkóne
Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne či terase. Vyberte dostatočne veľké nádoby (s objemom do 60 l) s drenážnymi otvormi. Na dno nádoby vložte dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplňte substrátom. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujte na druhú polovicu mája. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby.
Návod na pěstování rajčat a paprik v nádobách Jalapeno CZ Jak pěstovat chilli papričky
Starostlivosť o rastliny
Zálievka
Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná a výdatná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievajte dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Polievajte len odspodu, nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. V dobe kvetu polievajte menej, v dobe plodu výdatne, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. Jedna rastlina potrebuje asi 10 až 20 litrov vody na týždeň.
Tabuľka: Frekvencia zálievky paradajok
| Fáza rastu | Odporúčaná frekvencia zálievky | Poznámka |
|---|---|---|
| Po výsadbe | Výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť | Podporuje zakorenenie |
| Doba kvetu | Menej často | Prílišná vlhkosť môže viesť k opadávaniu kvetov |
| Doba plodu | Výdatne, ale menej často | Zabezpečiť dostatočné preschnutie pôdy a prístup vzduchu ku koreňom |
| Skleníky/Fóliovníky | Zásadne ráno s dostatočným vetraním | Znižuje riziko hubových chorôb |
Odstraňovanie zálistkov (vyštipovanie)
Dôležitým krokom v starostlivosti o tyčkové paradajky je vylamovanie tzv. zálistkov (bočných výhonkov), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú. S vyštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň. Vďaka odstraňovaniu bočných výhonkov bude rastlina využívať všetku energiu na produkciu plodov.
Hnojenie
Paradajky sú náročné na živiny. Ak ste pôdu obohatili kompostom pred výsadbou, počas prvých týždňov nie je potrebné hnojiť. Živiny je ale nutné dodávať počas celej vegetačnej doby. Môžete sa vydať chemickou cestou, kedy používate hlavne vo vode rozpustné hnojivá, ktoré aplikujete so zálievkou každých 14 dní. Zvolené hnojivo by malo obsahovať všetky dôležité makro aj mikroprvky - vyberajte výživu priamo určenú na hnojenie paradajok a paprík. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Ďalšie dôležité úkony
- Opora: K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky. Dbajte o dostatočnú stabilitu.
- Odstraňovanie spodných listov: Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení. Slabé či mŕtve pletivá sú totiž náchylnejšie na napadnutie chorobami. Odstraňovaním listov sa k plodom dostane i viac svetla, takže dozrievajú kvalitnejšie.
- Ukončenie rastu: Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím. Na konci sezóny je najlepšie zastaviť rastlinám rast zaštipnutím vrcholu stonky. Nové plody sa prestanú tvoriť a tie nasadené dozrejú.
- Mulčovanie: Mulčovanie záhona s paradajkami je výhodné nielen z dôvodu obmedzenia klíčenia burín, ale aj pre zníženie potreby zálievky.
- Vetranie: Ak pestujete paradajky v uzavretých priestoroch (fóliovníky, skleníky), musíte zabezpečiť pravidelné vetranie na zníženie vlhkosti vzduchu.
- Opelenie: Hmyz sa do uzatvorených priestorov často nedostane, takže je dobré z času na čas jemne potriasť kvetmi alebo využiť štetček na ručné opelenie.
Spoločníci a nepriatelia paradajok
Vhodní susedia
K paradajkám sa radi pridajú malé rastliny, ktoré milujú teplo, ako napríklad bazalka, mrkva alebo špenát. Vítanými susedmi sú aj kvitnúce kapucínky, nechtík a aksamietnica. Hovorí sa, že bazalka pestovaná v susedstve paradajok dokáže zlepšiť chuť ich plodov a zároveň odstrašiť niektorých škodcov.
Nevhodní susedia
Zemiaky by sa naopak mali držať ďalej. Zemiaky napadnuté plesňou zemiakovou často infikujú susedné paradajky. Táto huba (Phytophthora infestans) môže prezimovať v pôde, takže môže vaše paradajky infikovať hneď na jar.
Choroby a škodcovia paradajok
Paradajky môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami. Prevencia a včasné rozpoznanie sú kľúčové pre úspešné pestovanie.
Choroby
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas výdatných zrážok. Prevenciou je opatrné zavlažovanie a nevysádzanie nahusto, aby medzi rastlinami prúdil vzduch.
- Bakteriálna bodkovitosť: Napáda listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov.
- Hniloba špičiek plodov: Spôsobená nedostatočnou výživou či závlahou v období dozrievania plodov. Prejavuje sa veľkými bledohnedými škvrnami na špičke plodov.
- Slnečný úpal: Vzniká v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, najmä pri prudkej zmene počasia. Postihuje stonky a plody.
Škodcovia
- Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý cicia rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Okrem zemiakov napáda aj paradajky a baklažány. Larvy vyhrýzajú časti listov.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
Zber úrody
Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.
Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku.
Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri (napríklad na okennom parapete).