V súčasnosti, keď sa čoraz viac ľudí zaujíma o zdravý životný štýl a kvalitné potraviny, sa otázka nákupu bio zeleniny v obchodných reťazcoch na Slovensku stáva aktuálnejšou. Mnohí spotrebitelia sa pýtajú, či má zmysel investovať do bio produktov, a či sú skutočne lepšie pre zdravie ako bežné potraviny. Tento článok sa zameriava na komplexnú analýzu tejto problematiky, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, ako sú nutričný obsah, prítomnosť chemikálií, vplyv na životné prostredie a dostupnosť na slovenskom trhu.
Čo sú BIO potraviny a ich regulácia?
Bio produkt je produkt, ktorý pochádza z ekologického poľnohospodárstva. Ekologické poľnohospodárstvo sa zameriava na pestovanie plodín a chov zvierat s minimálnym použitím syntetických pesticídov, herbicídov, umelých hnojív a geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Cieľom je vytvoriť udržateľný systém, ktorý chráni životné prostredie a podporuje biodiverzitu. Bio plodiny sú plodiny, ktoré sú pestované bez pridaných herbicídov, insekticídov či pesticídov. Tieto prostriedky spôsobujú degradáciu nielen chute, ale aj obsiahnutých látok, hoci je zelenina či ovocie navonok dokonalé.
Prísna certifikácia a označovanie
BIO produkty podliehajú nariadeniam podľa platnej legislatívy EÚ a zákonom Slovenskej republiky. Na Slovensku sa problematikou bio kvality zaoberá zákon, resp. Slovenská značka bio produktov, ktorých produkty sú certifikované v súlade so zákonom 421/2004 Z.z. o ekologickom poľnohospodárstve. Na to, aby sa ovocie, zelenina, mäso či výrobky živočíšneho pôvodu mohli označiť ako „bio“, musia spĺňať prísne pravidlá. Farmári nesmú používať umelé hnojivá ani pesticídy, zvieratá musia chovať v prostredí, ktoré je im čo najviac prirodzené a mnohé ďalšie.
Potraviny, ktoré majú označenie bio podliehajú prísnejším kontrolám ako všetky ostatné. Len vtedy, keď splnia množstvo kritérií, ktoré nariaďuje zákon o ekologickom poľnohospodárstve, môže výrobca svoj produkt označiť ochrannou bioznámkou. Tieto výrobky sú pod neustálou kontrolou, počas výroby aj po nej.
Označenie BIO (produkt ekologického poľnohospodárstva) môže používať len výrobok, ktorý prešiel prísnou certifikáciou a spĺňa podmienky nariadenia Európskej únie 2018/848 a slovenského zákona č. 282/2020 Z. Pod eurolistom (zelené logo v tvare listu z hviezdičiek EÚ) hľadajte certifikačný kód v tvare napríklad SK-BIO-003. Prvé dve písmená označujú krajinu pôvodu (napr. SK - Slovensko, PL - Poľsko, CZ - Česká republika). BIO - označuje, že ide o produkt ekologického poľnohospodárstva. Pozor si treba dať na označenia ako „prírodný“, „domáci“ alebo „bez chémie“ - automaticky neznamenajú, že ide o BIO produkt.
Aj nebalené BIO ovocie a zelenina musia byť jasne označené - aby sa predišlo ich zámene s konvenčnými produktmi. Vyžaduje sa aj ich priestorové oddelenie v predajni, pri skladovaní, doprave - jednoducho všade - napríklad kvôli zamedzeniu kontaktu s pesticídmi. Každoročne sa vykonáva audit u pestovateľa, spracovateľa, distribútora aj predajcu. Kontrola sa vykonáva na všetkých úrovniach a vykonávajú ju schválené certifikačné spoločnosti. Všetci, ktorí majú povolenie na manipuláciu a predaj produktov ekologického poľnohospodárstva, musia byť uvedení v tomto systéme. Pri pochybnostiach si vytiahnite mobil, zadajte parametre produktu a overte si ho.
Rozdiely medzi BIO a konvenčnou zeleninou
Obsah živín
Otázka, či bio potraviny obsahujú viac živín ako konvenčne pestované potraviny, je predmetom mnohých diskusií. Podľa štúdie vedcov z London School of Hygiene and Tropical Medicine, ktorí analyzovali tisíce odborných článkov a štúdií, nie je medzi bio a konvenčne vyprodukovanými potravinami žiadny rozdiel v obsahu živín. Rovnaký záver priniesli aj výskumníci zo Stanford University, ktorí posúdili viac ako 230 vedeckých štúdií. Títo však poukázali na vyšší obsah zvyškových pesticídov v „nebio“ potravinách.
Zástancovia zdravého životného štýlu radi tvrdia, že bioovocie aj zelenina majú až o polovicu viac vitamínov a minerálov ako chemicky ošetrovaná a hnojená zelenina. Nie je to však pravda. Prví to potvrdili Angličania a zistili, že nutričná hodnota jablka z babičkinej záhrady, ekologického hospodárstva a zo sadu, kde celé stromy boli postriekané chemikáliami proti škodcom, je rovnaká. Množstvo vitamínov ani minerálov sa nelíšil ani pri iných druhoch ovocia a zeleniny. Tá, ktorú prihnojovali však mala viac dusičnanov.
Výskum potvrdili aj dánski vedci. Tí nasadili mrkvu, kapustu, hrach a zemiaky a vytvorili tri políčka. Na prvom pestovali zeleninu ekologickým spôsobom a do pôdy pridali iba maštaľný hnoj. Na druhom k maštaľnému hnoju pripojili i malé množstvo pesticídov a zelenina na treťom dostala zásah povoleným množstvom pesticídov a do pôdy dali vysoké dávky živín. Plody, ktoré dopestovali, mali rovnakú nutričnú hodnotu. Ak však všetko, čo kúpite, poctivo umývate nemusíte sa báť ani dusičnanov.
Na druhej strane, niektoré štúdie v zahraničí naznačujú, že „v ekologicky pestovanom ovocí a zelenine je niekoľkonásobne vyšší podiel výživných látok, nehovoriac o výraznom chuťovom rozdieli,“ ako uvádza Milan Tripes. Aj pri živočíšnych produktoch platí, že nutričná hodnota kuraťa, ktoré život prežilo v hale pod žiarovkou a toho šťastnejšieho, ktoré behalo po dedinskom dvore, je podľa vedcov rovnaká. Platí to aj pre vajíčka! Ani sýto-oranžová farba žĺtka z vajíčok od starej mamy nie je pre vedcov presvedčivý dôkaz.
Chemikálie a pesticídy
Otázka prítomnosti chemikálií v potravinách predstavuje riziko pre zdravie. Podľa informácií od FDA (Food and Drug Administration) každý občan na západe skonzumuje ročne až 2,5 kg chemikálií v podobe ťažkých kovov, pesticídov, zbytkov hnojív, hormónov a ďalších zdraviu škodlivých látok. Bio potraviny by mali obsahovať menej týchto chemikálií, čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo ich spotrebitelia uprednostňujú.
Ekofarmári skutočne nepoužívajú na prihnojovanie alebo ochranu pred škodcami chemikálie. Lenže, keď si spomeniete, že rádioaktivita z japonského mesta Fukušima dokázala s vetrom priletieť až nad územie Európy, tak je logické, že aj zdravé biopolia nie sú chránené pred chémiou z vedľajších polí, pred škodlivými prvkami z komínov tovární a kyslými dažďami. Odborníci naznačujú, že ani nízke dávky pesticídov nie sú pre zdravie žiadna hitparáda a môžu predstavovať riziko, zvlášť ak sa nimi kŕmime dlhodobo. Nejaké pesticídy obsahuje až 80% ovocia a zeleniny. Navyše väčšina plodov obsahuje viac druhov pesticídov ako len jeden, takže sme potenciálne ohrození aj tzv. Bohužiaľ, doteraz nebola vyvinutá metóda, pomocou ktorej by sa dali riziká pesticídových mixov jednoznačne určiť.
V biohospodárstve nie je prípustná žiadna genetická modifikácia, ani iná úprava génov rastlín. Takéto rastliny nesmú využívať ani ekochovatelia na kŕmenie zvierat. Vedci začali s modifikáciou génu preto, aby rastliny boli samé odolnejšie voči škodcom alebo prostrediu, v ktorom ich vysadia. Bio pestovatelia i chovatelia však vsádzajú na klasiku a pestujú plody a kŕmia zvieratá prirodzeným spôsobom.
Najviac dusičnanov sa nachádza v rýchlenej sklenníkovej zelenine na jar. Hnojenie dusíkatými hnojivami spôsobuje rýchly rast a veľké lákavé plody. Pri skorej koreňovej zelenine dajte prednosť tej, ktorú priviezli z teplejších krajín, kde ju určite pestovali na poli a nie v sklenníku. „Plodová zelenina nekumuluje v sebe dusičnany ako tá koreňová,“ vysvetľuje biochemička Ing. Eva Hybenová, PhD., ktorá skúmala dusičnany v zelenine. „Najviac je ich v bielej reďkovke,“ prezradila.
Ako alternatíva k bio produktom sa na slovenskom trhu objavila v roku 2019 značka Bez pesticídov, ktorá garantuje, že paradajky pestované na farmách s touto certifikáciou neobsahujú zdravie ohrozujúce zvyšky pesticídov. Táto technológia sa riadi štandardmi španielskej firmy Zerya a zaručuje, že paradajky sú pestované v skleníkoch, kde biologickú ochranu zabezpečujú prirodzení nepriatelia škodcov namiesto nebezpečnej chémie.
Trvanlivosť a chuť
Biopotraviny sa kazia rýchlejšie, pretože neobsahujú konzervanty, žiadne stabilizátory ani éčka, ktoré robia potraviny trvanlivými. Preto sa jogurty, mlieka, syry, tvaroh, ale aj chlieb označený nápisom bio kazia rýchlejšie. Rovnako je to i so zeleninou a ovocím, ktoré nie sú povolenou dávkou chémie chránené pred plesňami. Ich životnosť je kratšia. Výskumy však ukázali, že bio plodiny neobsahujú vyššie koncentrácie plesní ako tie konvenčné! Je to preto, že bio ovocie a zelenina - vzhľadom na to, že nie sú sústavne chemicky ošetrované - sú proti napadnutiu plesňami odolnejšie.
Chuť bio potravín je subjektívna záležitosť a nie je vedecky dokázané, že by boli chutnejšie ako konvenčné potraviny. Avšak pri mäse je situácia odlišná. Ak si kúpite hydinu z ekologického chovu, tak máte istotu, že vaše mrazené kura prežilo spokojný život, pri ktorom si hrabalo v zemi. Ekologický chov hydiny totiž zaručuje, že zviera je z voľného chovu s výbehom! Má možnosť voľného pohybu, prístup na čerstvú zelenú trávu a vzduch. Ak ochutnáte biokura, pochopíte v čom je rozdiel. Mäso jednoducho chutí lepšie, potvrdzuje to drvivá väčšina spotrebiteľov.
Ekologické poľnohospodárstvo a udržateľnosť
Ekologický prístup je dôležitý aj pre Vitazel, ktorý má svoje skleníky a polia v Marcelovej, kde pestuje tiež plodiny určené pre Kaufland. Využíva na to systém integrovanej produkcie. Je to kompromis medzi ekologickým a klasickým pestovaním. V maximálnej možnej miere sa uprednostňujú biologické a mechanické postupy, ktoré sú šetrnejšie k pôde, vode i ovzdušiu. „Naším cieľom je dodávať kvalitnú a biologicky nezávadnú zeleninu,“ vysvetlil Michal Kmeťo z Vitazelu. Integrovaná produkcia je akousi zlatou strednou cestou medzi týmito dvoma spôsobmi. Kým pri ekologickom pestovaní ide hlavne o to, ako sa pestuje a množstvo dopestovanej zeleniny nie je prioritou, klasické pestovanie sa zameriava hlavne na množstvá a nedbá na vplyv na životné prostredie.
Rozdiel medzi ekologickým a udržateľným poľnohospodárstvom
Čo sa týka vplyvu na životné prostredie, odporcovia ekologického poľnohospodárstva tvrdia, že má nižšiu výnosnosť ako konvenčné pestovanie, a preto na vyprodukovanie rovnakého množstva produkcie potrebuje viac pôdy.
Ekologické iniciatívy v obchodných reťazcoch
Pre Kaufland je téma ekológie kľúčová vo všetkých oblastiach - nielen pri pestovaní, ale aj pri skladovaní a balení produktov. Aj preto sa rozhodol zbaviť šalátové uhorky fólie a dokázať, že s odborne nastavenými procesmi na strane reťazca i dodávateľa je možné vyhnúť sa baleniu zeleniny do plastov. Potrebné je, aby sa uhorka dostala na pulty najneskôr do 48 hodín od zberu.
Zníženie spotreby plastov má Kaufland zakotvené v dlhodobej stratégii. Na oddelení ovocia a zeleniny využíva prioritne prepravky od firmy EPS, ktorými nahradil jednorazové kartónové a drevené debničky. V praxi to znamená, že ovocie a zelenina sa nachádza počas celého logistického procesu od pestovateľa až po umiestnenie v predajni len v jednej prepravke. Kaufland na Slovensku ich začal využívať už v roku 2015 a od konca roka 2018 sa stali zelené prepravky štandardným balením pre väčšinu ovocia a zeleniny v celej sieti Kaufland v Európe. Ďalšou novinkou je spustenie predaja EKO sieťok priamo v predajniach, ktoré môžu zákazníci využiť ako alternatívu k mikroténovým vreckám na ovocie a zeleninu.
BIO zelenina v slovenských obchodných reťazcoch a lokálni producenti
Ponuka v reťazcoch
BIO ovocie a zelenina sú určené pre zákazníkov, ktorí pri výbere potravín kladú dôraz na certifikovaný pôvod, kvalitu a prirodzený spôsob pestovania. Oproti bežnému ovociu a zelenine sú špecifické tým, že pochádzajú z ekologického poľnohospodárstva a oslovujú zákazníkov, ktorí uprednostňujú produkty s bio certifikáciou.
Kaufland, Billa a Coop Jednota ponúkajú vo svojom sortimente rad bio potravín pod svojimi značkami K-Bio, naše bio a Coop Jednota Bio. Napríklad Kaufland má tieto produkty označené ako „K-Bio“. Sú vyrábané ekologicky, neobsahujú zvýrazňovače chuti, umelé farbivá a arómy. Sortiment je široký - od mlieka a mliečnych výrobkov až po trvanlivé potraviny a mrazené produkty. Podobne aj Billa má tento typ výrobkov označený svojou značkou, a to „naše bio“. Takto označené produkty spĺňajú prísne normy ekologického poľnohospodárstva a každý výrobok „naše bio“ je certifikovaný. Slovenský reťazec Coop Jednota vo svojom sortimente ponúka rad bio potravín pod značkou “Coop Jednota Bio”. Slovenský reťazec sa snaží spolupracovať s výrobcami, ktorí posúvajú kvalitu výrobkov.
Slovenskej zelenine sa v Kauflande darí. Reťazec jej sortiment neustále rozširuje a zákazníci prejavujú o domácu produkciu záujem. Kaufland však netají, že by privítal viac dodávateľov s ekologickým prístupom. V roku 2018 takmer polovica ponuky zeleniny v predajniach Kaufland pochádzala od slovenských dodávateľov. „Aktuálne máme v predajniach slovenskú zeleninu a ovocie od 8 veľkých dodávateľov, ktorí združujú približne 200 menších pestovateľov. Špeciálne však vieme oceniť tých, ktorých zaujíma dopad spôsobu pestovania na životné prostredie a zdravie človeka. Ekologické zmýšľanie je nám vlastné, a preto ho vítame aj pri našich dodávateľoch,“ uviedla Michaela Florišová, vedúca oblasti nákup Ovocie a zelenina v spoločnosti Kaufland.
BIO ovocie a zelenina majú v kuchyni rovnako široké využitie ako bežný sortiment, no oslovujú najmä zákazníkov, ktorí chcú variť a pripravovať jedlá z bio certifikovaných surovín. Ovocie sa hodí na raňajky, desiaty, smoothie alebo ľahké občerstvenie počas dňa. Ak hľadáte bio certifikované ovocie a zeleninu na každodenné použitie aj na spestrenie jedálnička, táto kategória vám ponúka výber produktov zameraný na kvalitu, pestrosť a prirodzenosť.
Ak kupujete ovocie a zeleninu, ktoré sa pestujú v tretích krajinách, je lepšie zvoliť bio produkciu. Taktiež, ak máte chuť na uhorku v zime, organicky pestovaná uhorka je lepšou voľbou. Čo sa týka paradajok, uprednostňujte slovenské cherry paradajky počas celého roka, ak máte možnosť ich kúpiť od lokálnych predajcov.
Značka Titbit sa na Slovensku predáva už 20 rokov a ponúka široký sortiment čerstvých byliniek, čili, exotického ovocia a zeleniny. Spoločnosť sa zameriava na dozrievanie ovocia a spolupracuje s pestovateľmi po celom svete. Titbit ponúka aj BIO produkty a zameriava sa na edukáciu zákazníkov o konzumácii tzv. RTE produktov (Ready to Eat = dozreté ovocie k priamej konzumácii). Na Slovensku sú to hlavne byliny, predovšetkým mäta, koriander a petržlenová vňať. V segmente ovocia majú prvenstvo banány, no aj ananás, avokádo, mango a bobuľoviny. Veľmi nás teší rastúci záujem o exotické ovocie, ktoré bolo ešte pred pár rokmi vnímané ako niečo okrajové. Naše tovary predávame na Slovensku najmä cez veľké obchodné reťazce a výrobky dodávame aj do menších sieťových predajní. Máme dokonca partnerskú spoluprácu s niekoľkými českými a slovenskými pestovateľmi. V sezóne nám dodávajú bylinky a zeleninu. Lokálna produkcia je veľmi obmedzená, čo sa sortimentu týka, a primárne ide o produkty konvenčného charakteru, ktoré my distribuujeme iba v malom objeme a majoritne v gastro segmente.
Sektor pestovateľstva zeleniny na Slovensku a lokálne trhy
Sektor pestovateľstva zeleniny na Slovensku v roku 2024 prechádzal obdobím stabilizácie, ktoré naznačilo mierne zlepšenie v sektore. Po rokoch poklesu produkcie a zmenšovania pestovateľských plôch sa podarilo tento negatívny trend zastaviť a naštartovať pozitívne zmeny. Zvýšil sa rozsah pestovateľských plôch a produkcia viacerých druhov zeleniny, ako napríklad mrkvy, karfiolu a kapusty, vykázala mierny rast. Napriek uvedeným pozitívam pretrvávajú v sektore viaceré problémy. Slovenské zeleninárstvo zaostáva pozadu v porovnaní s krajinami regiónu V4. Poľsko, Maďarsko i Česko investujú do rozvoja poľnohospodárstva výrazne vyššie percento HDP, čo sa odráža na ich konkurenčnom postavení.
| Krajina | Investície do rozvoja poľnohospodárstva (% HDP) |
|---|---|
| Poľsko | Vyššie ako Slovensko |
| Maďarsko | Vyššie ako Slovensko |
| Česko | Vyššie ako Slovensko |
| Slovensko | Nižšie v porovnaní s V4 |
Zeleninárstvo na Slovensku stále trpí kritickým nedostatkom sezónnych pracovníkov. Inštitút príležitostnej práce, ktorý síce existuje, nie je dostatočne flexibilný a konkurencieschopný. Krajiny ako Poľsko či Maďarsko podporujú pracovný trh špecifickými benefitmi pre sezónnych pracovníkov - od zjednodušených pracovných povolení až po daňové úľavy. Na Slovensku viac ako 60 % spotrebovanej zeleniny pochádza z dovozu, prevažne z krajín EÚ. Časť dovozu by mohla byť pokrytá domácimi pestovateľmi, avšak absencia účinných marketingových kampaní pre slovenské produkty znižuje ich dostupnosť v obchodných reťazcoch. Pestovatelia stále čelia problémom s prístupom k vode a zavlažovaniu, najmä počas suchších letných mesiacov.
Pre zlepšenie situácie je potrebné posilniť podporu pre závlahové projekty prostredníctvom jasného dotačného plánu a prípravy pilotných projektov v regiónoch s nedostatkom vody. Taktiež by pomohli daňové úľavy na investície do skleníkov a fóliovníkov, podobne ako to zaviedli v Maďarsku a Česku. Nevyhnutná je aj flexibilita zamestnávania sezónnych pracovníkov zavedením funkčného inštitútu príležitostnej práce. Uľahčenie zamestnávania sezónnych pracovníkov by pomohlo riešiť nedostatok pracovnej sily počas zberu úrody.
Lokálny trh sa na Slovensku každým rokom zväčšuje a ponúka alternatívu k nákupu potravín v obchodných reťazcoch. Na mape lokálnych potravín na Slovensku môžete nájsť farmárov vo vašom okolí, ktorí ponúkajú kvalitné a čerstvé potraviny.
Medzi známych lokálnych producentov patria:
- Lieskovský farmárik: Rodinná farma v obci Lieskovec v Banskobystrickom kraji. Špecializuje sa na produkciu čerstvých a kvalitných potravín priamo z vlastnej výroby, vrátane mäsa, mliečnych výrobkov, vajec, zeleniny a ovocia, pestovaných s ohľadom na tradičné a ekologické postupy.
- Náš dvor: Špecializovaný obchod s farmárskymi potravinami v Banskej Bystrici, ktorý ponúka široký sortiment kvalitných a čerstvých potravín priamo od lokálnych farmárov, vrátane bio produktov.
- Sady Tekova: Rodinná farma v regióne Tekov, špecializujúca sa na pestovanie širokej škály ovocia (jablká, hrušky, čerešne, slivky) a výrobu ovocných produktov (šťavy, džemy, sirupy, sušené ovocie) s dôrazom na ekologické postupy.
- Zeleninárstvo Rimavské Janovce: Známé svojou ponukou čerstvej a kvalitnej zeleniny z miestnych polí (paradajky, papriky, uhorky, zemiaky) pestovanej bez chemických pesticídov.
Najistejším spôsobom ako si zabezpečiť bio kvalitu potravín je pestovanie a zber plodín v domácich podmienkach. Ak si sami pestujeme potraviny, zeleninu či ovocie, presne vieme koľko pesticídov, herbicídov či fungicídov sme použili, akým hnojivom sme podporovali rast plodín, a pod.
V SR je totiž tak málo ekologických poľnohospodárov, že zatiaľ nie sú schopní pokryť všetok dopyt. Našťastie záujem o bio potraviny rastie a tým sa otvára cesta k tomu, aby sme jedného dňa aj my pestovali bio vo veľkom.
Prečo sa rozhodnúť pre BIO?
Cena je hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje mieru nakupovania. Vysoká cena biopotravín sa odráža najmä na náročnom spôsobe pestovania. Mnohé procesy sú vykonávané ručne, namiesto využitia poľnohospodárskej techniky, a rovnako aj charakteristika pestovania biopotravín musí spĺňať isté normy. Ďalším problémom je fakt, že Slovensko nedisponuje veľkopestovateľmi biopotravín, a teda sa mnohé z nich dovážajú zo susedných krajín.
Áno, s nákupom bio plodín si skrátka priplácate za kvalitu a poctivú prácu. Plus podporujeme šetrnejšie postupy v poľnohospodárstve. Do budúcnosti ušetríme aj za lieky, ktoré možno nebudeme vďaka pevnejšiemu zdraviu potrebovať, a tiež si ušetríme nervy z obiehanie doktorov, ktoré nebudeme musieť absolvovať. Čím viac zdravších výrobkov zaradíte do svojho jedálnička, tým viac chránite svoje zdravie.
Myšlienka bio potravín je na Slovensku absolútne nepochopená. Treba sa pozerať na bio potraviny prirodzene, teda úplne rovnako, ako kedysi. Je pravda, že ešte nedávno žali naši predkovia výhradne bio úrodu, pretože žiadne chemické prostriedky jednoducho nemali k dispozícii. Poľahčujúcou správou je, že existujú legislatívou dané limity a že sú potraviny pravidelne kontrolované štátnymi orgánmi. Ovocie a zelenina vyššieho radu pesticídov sa tak dostane do obchodov len výnimočne.
Nemá zmysel eliminovať chémiu vo svojej strave, pretože to by ste nesmeli jesť nič? Chyba. Každý úbytok chémie je dobrý. Neznamená to ale, že musíte hneď vyhádzať ovocie a zeleninu, ktorú ste včera nakúpili v supermarkete, alebo raz a navždy zabudnúť na svoju obľúbenú zmrzlinu, ktorá je určite vyrobená z konvenčne pestovaných jahôd. „Lepšie ovocie a zelenina zo supermarketu, než žiadne,“ povedala PharmDr. Margit Slimáková v rozhovore pre server forum24.cz. „Každý, ale robme to maximum, čo môžeme. Máme tu trhy, farmy... podporované poľnohospodárstvo a tak ďalej.“
Iba 27 % Slovákov konzumuje ovocie a zeleninu denne, pričom len desatina z nich dosahuje odporúčané množstvo 400 gramov denne. Preto je dôležité konzumovať ovocie a zeleninu v akejkoľvek forme, ideálne však tú s preukázanou nižšou mierou chemických látok.
tags: #bio #zelenina #v #obchodnych #retazcoch