Stredný bradáč (Standard Schnauzer) je pôvodný, najstarší variant bradáča, z ktorého vznikli neskôr dve ďalšie veľkostné kategórie - veľký a miniatúrny bradáč. Bradáč pochádza z Nemecka, konkrétne z Bavorska a jeho história siaha až do 14. storočia, kde bol obľúbeným pomocníkom pri farme a strážnym psom. Vďaka svojej ostražitosti a všestrannosti bol známy pod názvom „Rattler“ alebo „Rat Tailer“ vďaka svojej schopnosti loviť škodcov a na dedinských hospodárstvach bol obľúbeným pomocníkom a ochrancom proti myšiam a potkanom.
Pôvod a historický vývoj
Pri pátraní o pôvode plemena bradáč a jemu spriazneného pinča je nutné vrátiť sa do doby 16 000 až 6 000 rokov p.n.l., kedy sa divoký pes začal postupne približovať človeku. Niektorí kynológovia sa klonia k názoru, že korene bradáčov siahajú do doby 2 500 až 3 000 rokov pred Kristom. Zo zachovaných obrazov vždy vyplýva, že bradáč sa nikdy nepohyboval vo vyšších spoločenských vrstvách, ale bol to obyčajný dedinský pes, ktorý strážil furmanské vozy na cestách po Európe.
Na výstave bol stredný bradáč prvýkrát predvedený v Hannoveri v roku 1879. Do čela chovateľov sa postavil J. Berta, ktorý je považovaný za zakladateľa nielen chovu bradáčov, ale i nemeckého klubu chovateľov pinčov a bradáčov. Neskôr, na naliehanie Bavorského klubu bradáčov, boli tieto plemená oddelené a hrubosrsté psy dostali dnes známe meno „bradáč“.
Profil plemena štandardný schnauzer História - Cena - Vlastnosti - Potreby starostlivosti - Životnosť
Charakteristické znaky: Srsť a farba „korenie a soľ“
Najtypickejšími znakmi bradáča sú nepochybne jeho husté obočie a výrazné fúzy. Pre stredného bradáča bola od počiatku najdôležitejšia hrubá, relatívne priliehavá srsť. Najčastejšie to bola zmiešaná farba šedá a čierna, označovaná ako korenie a soľ.
Táto farba je odvodená od pôvodného sfarbenia srsti vlka a je ovplyvnená tzv. aguti faktorom, ktorý spôsobuje uloženie farbív v chlpe v pásoch. U bradáča je tvorba feomelanímu potlačená, takže pásy chlpu sa javia ako biele. Charakteristické pre tento typ farby je, že šteňatá sa rodia veľmi tmavé a až v priebehu prvého roka života vyblednú.
Tabuľka farebných variantov a starostlivosti
- Korenie a soľ: Vyžaduje trimovanie, pri strihaní bledne.
- Čierna: Čistá farba s čiernou podsadou, občasný výskyt mäkšej srsti.
Povaha a výchova
Bradáče majú silnú osobnosť s mnohými povahovými črtami, ktoré si zdanlivo odporujú. Sú mimoriadne živé, ale vnútorne veľmi vyrovnané, oddané, no aj tvrdohlavé. Stredný bradáč je samostatný a veľmi inteligentný pes, ktorý vyžaduje pravidelný pohyb a zamestnanie. Pri výcviku bradáča musí cvičiteľ postupovať skôr hlavou než rukou.
Väčšina bradáčov patrí ku psom, ktorí sú označovaní ako psi jedného pána. V období dospievania bradáč obvykle silno priľne k jednej osobe z rodiny. Sú to ideálni rodinní psi, ktorí si veľmi dobre rozumejú najmä s deťmi, ale sú aj vynikajúcimi strážnymi psami, ktorí by v prípade nebezpečenstva odvážne bránili svojich ľudí.
Zdravie a starostlivosť
Bradáče vo všeobecnosti patria k veľmi zdravým plemenám. Ako u všetkých stredne veľkých a veľkých plemien psov, aj u stredného bradáča sa môže vyskytovať dysplázia bedrových kĺbov. V poslednom čase sa pomerne často vyskytuje u stredných bradáčov, predovšetkým u čiernych jedincov, karcinóm dlaždicového epitelu na labkách.
Srsť bradáčov sa skladá z pevnej priliehavej krycej srsti a z krátkej jemnej podsady. Zvláštnosť srsti je, že odumreté chlpy sa neuvoľňujú samovoľne, a preto je nutné pravidelné trimovanie. Strihanie namiesto trimovania môže viesť k zmäknutiu srsti a jej strate odolnosti voči vode a nečistotám.
tags: #bradac #stredny #korenie #a #sol