Rekordy v pestovaní zeleniny: Od gigantickej cibule po brokolicu pre zdravie

Ľudia oddávna využívajú dary prírody, medzi ktorými nechýbajú rastliny, ich plody a semená. Rozmanitosť prírody je udivujúca a pestovatelia na celom svete sa neustále snažia posúvať hranice možného. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najúžasnejších rekordov v pestovaní zeleniny, od gigantických cibúľ až po neuveriteľne dlhé uhorky. Veľkú pozornosť si zaslúžia tiež najnovšie zápisky do Guinessovej knihy rekordov.

Súťaž o najväčšiu cibuľu na svete

Cibuľa patrí k najobľúbenejším a najviac používaným zeleninám v kuchyni. Vďaka jej univerzálnosti je každá hojná úroda vítaná. Možno ste nevedeli, že vo Veľkej Británii existuje dokonca špeciálna súťaž v pestovaní obrovských cibúľ. Prestížne záhradnícke podujatie s názvom Harrogate Onion Championships sa každoročne koná v britskom mestečku Harrogate, kde pestovatelia predvádzajú svoje „cibuľové obry“, ktoré veľkosťou pripomínajú menší nákup. V roku 2023 sa podaril obdivuhodný rekord pestovateľovi menom Gareth Griffin, ktorého cibuľa vážila neuveriteľných 9 kilogramov!

Obrovská cibuľa na súťaži Harrogate Onion Championships

Ako vypestovať obrovskú cibuľu?

Základným kľúčom k pestovaniu veľkých cibúľ je správna voľba odrody. Ak túžite mať vo svojej záhrade poriadneho obra, odporúčame siahnuť po odrode Kalsea. Tá je známa tým, že jej cibuľky môžu dorásť až do pôsobivých rozmerov - priemeru 40 cm a váhy približne 4 kilogramy. Ide teda o skvelú voľbu, ak chcete naozaj veľkorysú úrodu, ktorú vám bude susedstvo závidieť.

Cibuľa miluje teplé, slnečné miesta a piesčitohlinitú pôdu, ktorá je dostatočne vzdušná a dobre odvádza vodu. Ideálny čas na sadenie cibule je približne v apríli, keď už pôda nie je príliš studená a poskytuje vhodné podmienky na klíčenie. Dbajte na správne rozostupy medzi jednotlivými rastlinami, ideálny spon je 25 x 10 centimetrov.

Cibuľa potrebuje pravidelné zavlažovanie, ale zároveň neznáša prebytok vody. Správnou stratégiou je dôkladné zavlaženie najmä pri samotnej výsadbe a potom v období rastu, keď začínajú cibule výrazne narastať na objeme.

Okrem vody je pre cibuľu dôležité aj pravidelné hnojenie. Odborníci odporúčajú aplikovať hnojivo 2 až 4-krát za sezónu. Vhodné sú špeciálne hnojivá pre pestovanie cibule a cesnaku, napríklad HortiCerit alebo klasický Cererit. Tieto zmesi obsahujú optimálny pomer dusíka, fosforu, draslíka a síry, vďaka čomu cibuľa rýchlejšie naberá na objeme. Výborne fungujú aj organické alternatívy, napríklad dobre vyzretý kompost, kravský či slepačí hnoj alebo kostná múčka.

Cibuľa je náročná na čistotu záhonov. Konkurenčná burina jej totiž odoberá živiny, vodu a môže do záhrady prilákať rôznych škodcov či choroby, čo cibuli mimoriadne prekáža. Preto je kľúčom k úspechu pravidelné odstraňovanie všetkého nežiaduceho rastlinstva. Ak však nechcete tráviť dlhé hodiny na kolenách trhaním buriny, existuje jednoduchý trik: cibuľové záhony pokryte kartónom, do ktorého urobíte otvory iba pre cibule. Takto plevel prakticky nemá žiadnu šancu vyrásť.

Záhradkári, ktorí majú skúsenosti s pestovaním cibule, vám určite potvrdia, že správny sused rastlín je kľúčom k ich vitalite. Dokonalým partnerom pre cibuľu je napríklad mrkva. Tieto dve rastliny majú medzi sebou výnimočný vzťah - cibuľa chráni mrkvu pred škodcom, akým je vrtuľa mrkvová, a mrkva na oplátku odpudzuje nebezpečnú kvetárku cibuľovú. Medzi ďalšie prospešné rastliny, ktoré môžete vysadiť v blízkosti cibule, patrí napríklad šalát, cvikla, uhorky, reďkovka, zeler, petržlen, paštrnák, kôpor alebo saturejka.

Infografika: Ako pestovať obrovské cibule - tipy a triky

Peter Glazebrook: Legenda vo svete pestovania zeleniny

Peter Glazebrook je legendou vo svete pestovania zeleniny. Tento muž z Nottinghamshire v Spojenom kráľovstve je v súčasnosti držiteľom rekordu v pestovaní najťažších zemiakov (4,98 kg), karfiolu (27,48 kg), baklažánu (3,362 kg) a najnovšie aj najťažšej papriky (750 g), uvádza Independent. Glazebrook však za svoj úspech vďačí skôr niekoľkým zaužívaným zvykom než futuristickej technológii a nákladným investíciám − to všetko na pozemku s rozlohou pol hektára, kde sa Glazebrook vyučil za stavebného geodeta.

Portrét Petra Glazebrooka s jeho rekordnou zeleninou

V čom spočíva tajomstvo jeho úspechu?

Všetky svoje plodiny stále zavlažuje ručne z dažďovej vody recyklovanej na streche a nepoužíva automatizované systémy. A keď preváža zeleninu zo svojej farmy na miesto súťaže, balí ju do mokrých uterákov, aby si udržala vlhkosť a nepoškodila sa pri preprave.

Podľa neho je výber správnych semien odrazovým mostíkom, bez ktorého nie je možné dosiahnuť skvelý a, samozrejme, chutný výsledok. Hovorí, že niektoré veľké semená sa dajú kúpiť ako komerčné odrody kdekoľvek, napríklad semená kalerábu. Ale v iných prípadoch, ako sú uhorky a cibuľa, musíte hľadať správne odrody, ak chcete vo svojej záhrade vidieť väčšie ako priemerné semená. Tie sú v podstate dostupné len u niektorých pestovateľov. Najlepšie je ísť na poľnohospodárske veľtrhy, pozrieť sa, čo vyhráva, a opýtať sa tam pestovateľov.

Glazebrook tiež prezradil, že sa osobne stará o získavanie a ukladanie semien z víťaznej zeleniny, aby mohol neskôr osvedčenú odrodu znovu vysiať.

Ďalšie pozoruhodné zeleninové rekordy

Okrem cibule existuje množstvo ďalších zeleninových druhov, pri ktorých sa pestovatelia predbiehajú v dosahovaní rekordných rozmerov a hmotností. Tu je niekoľko príkladov:

  • Tekvice: Rekordy v kategórii „Najväčšej a najťažšej tekvice“ sa prepisujú veľmi často. V USA sa dokonca každoročne usporadúva viacero súťaží, v ktorých si pestovatelia tekvíc merajú ramená. Jedným z rekordérov je aj Joel Holland, ktorému sa podarilo dopestovať obrovskú tekvicu s hmotnosťou až 1 071 kg.
  • Kapusta: Kapusta, ktorú sa podarilo v roku 2012 dopestovať na Aljaške vás uchváti nielen svojím vzhľadom a obrovskými listami, ale aj svojou hmotnosťou.
  • Sladké zemiaky: Sladké zemiaky u nás síce nepatria k najčastejšie používaným plodinám, no rekord Libanonského farmára určite stojí za pozornosť.
  • Mrkva: Aktuálne najdlhšia mrkva na svete meria na dĺžku 6,24 metrov, no napriek tomu nie je najťažšou mrkvou na svete.
  • Uhorka: Pri uhorke, ktorá je tiež zahrnutá v našom hodnotení, situácia je zvláštna: najväčší tu nie je určený hmotnosťou, ale dĺžkou. Tento rekord bol zaznamenaný aj v Británii, kde zelené bobule narástli do dĺžky takmer 92 cm.
  • Granátové jablko: Granátové jablko sa ocitlo v podobnej situácii, aká sa stala s uhorkou - jeho rekord sa nemeria v kilogramoch, ale v centimetroch. Titul pripadol Číňanom, ktorí vypestovali ovocie s priemerom takmer 49 cm (na poličkách s ovocím býva priemer asi trikrát menší).
  • Paradajka: Paradajky sa považujú za veľké, ak dosahujú hmotnosť vyššiu ako 100 gramov, takže úspech Gordona Grahama v podobe „bobule“ s hmotnosťou 3,5 kg by mal vzbudzovať rešpekt. Krík, na ktorom tento zázrak vyrástol v roku 1986, vyrástol do výšky 16 metrov.
  • Baklažán: Baklažán mnohí čitatelia to nazvú väčšou ako paradajka, ale rekord tu je pomerne skromný. Najväčšia vzorka vážila tesne pod 1,7 kg. Úspech bol predložený žene z územia Krasnodar.

Best World Records of 2022 (so far!) - Guinness World Records

Brokolica a zdravie pečene

MASLD, teda metabolicky asociovaná steatotická choroba pečene, predtým známa ako NAFLD, predstavuje najčastejšie ochorenie pečene vo vyspelých krajinách. Ako upozorňuje portál Sieť Zdravia, MASLD postihuje viac než tretinu dospelej populácie a v skorých štádiách často prebieha bez príznakov, takže zostáva dlhý čas neodhalená. Neliečené ochorenie však výrazne zvyšuje riziko infarktu či rakoviny pečene. Hoci sa najčastejšie spája s nadváhou, zďaleka sa netýka len ľudí s vyšším BMI. Riziko sa zvyšuje aj u osôb s normálnou hmotnosťou, ak sa tuk ukladá prednostne v oblasti brucha, ak majú vysoký príjem fruktózy (napr. zo sladených nápojov) či genetickú predispozíciu.

3 druhy zeleniny, ktoré podporujú zdravie pečene

Dr. Tripathi v súvislosti s MASLD poukazuje na niekoľko výživových pomocníkov, ktoré dokážu podporiť pečeň v procese regenerácie, ak sa stanú súčasťou širšej zmeny životného štýlu.

  1. Na prvom mieste spomína tekvicu fľaškovú. Odporúča jej pravidelnú konzumáciu v množstve približne 150 až 200 gramov denne, ideálne päť až šesť dní v týždni. Základ jeho argumentácie stojí na kontrole inzulínu.
  2. Druhú skupinu tvorí kapustovitá zelenina, najmä brokolica, karfiol, či kapusta. Kapustovitá zelenina obsahuje glukozinoláty a ich biologicky aktívne metabolity, ktoré aktivujú ochranné antioxidačné dráhy v organizme. Prehľadové vedecké práce poukazujú na to, že tieto mechanizmy môžu zohrávať významnú úlohu v prevencii a spomaľovaní chronických metabolických ochorení.
  3. Treťou zeleninou, ku ktorej Dr. Tripathi pristupuje cielene, ale s mierou, je cvikla. Odporúča ju v menšom množstve, približne 50 až 75 gramov, dva až trikrát týždenne.
Zdravé potraviny pre pečeň: Brokolica, tekvica, cvikla

3 doplnky výživy odporúčané pri MASLD

Popri úprave stravy Dr. Tripathi poukazuje aj na tri doplnky výživy, ktoré môžu pomôcť pri MASLD.

  1. Ako prvý spomína cholín v dávke približne 500 až 1000 miligramov denne. "Pomôže presunúť VLDL, zlý cholesterol, z pečene von. Mnohokrát môžu programy na zvrátenie stukovatenia pečene zlyhať, ak je nedostatok cholínu," vysvetľuje lekár. Podľa jeho skúseností ide o živinu, ktorá v mnohých moderných jedálničkoch chýba.
  2. Druhým doplnkom sú omega-3 mastné kyseliny, konkrétne EPA a DHA, v dávke približne 1 000 až 2 000 miligramov denne. "Skontrolujte etiketu, aby ste sa uistili, že obsahuje obe, pretože to zabráni hromadeniu tuku v pečeni," hovorí lekár.
  3. Tretím doplnkom je pestrec mariánsky, respektíve jeho účinná zložka silymarín, v dávke približne 300 až 600 miligramov denne. Tento rastlinný extrakt sa dlhodobo spája s podporou pečeňových funkcií, znižovaním zápalu a priaznivým vplyvom na pečeňové enzýmy.

„Tieto doplnky si môžete rozdeliť počas dňa - ráno a večer - po každom jedle. Užívajte ich 2-3 mesiace a nezabudnite si dať skontrolovať pečeňové testy pred začiatkom a na konci režimu. Správna výživa by mala ísť ruka v ruke s primeraným tréningovým zaťažením, regeneráciou a dostatkom spánku, hovorí výživový poradca Milan Sedliak.

Výživa a šport s ohľadom na brokolicu

Milan Sedliak dlhodobo spolupracuje so slovenskými športovcami. Výživa má vplyv na výkon a na trvanie kariéry. Krátkodobo je každý frajer. Aj s nezdravou stravou sa môže stať majstrom sveta. Raz. No nezopakuje to dvakrát, trikrát. Cieľom správnej výživy je zabezpečiť, aby bola kariéra športovca dlhá.

Koľko bielkovín by mal prijať v strave športovec?

Športovci potrebujú viac bielkovín ako bežný človek. U bežného človeka platí, že by mal prijať gram bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti. U športovca je to ideálne 1,6 g/kg. S takýmto množstvom sa dá pekne regenerovať, dokonca aj naberať svalová hmota.

Na čo slúžia sacharidy a kde robíme pri ich príjme chyby?

Primárne sacharidy slúžia na to, aby bol športovec schopný rýchlo behať, skákať - a nielen raz, ale viackrát počas výkonu. Športovec musí po záťaži obnoviť svalový glykogén, odkiaľ čerpá sacharidy. Zo štúdií, ktoré sa robili už v 70. rokoch minulého storočia, vieme, že dobrý futbalista môže minúť pri výkone až polovicu glykogénu, niekedy aj viac.

Aké potraviny by ste športovcom odporúčali pred súťažou radšej vynechať?

Keď má pri tréningu jedlo, v ktorom je cibuľa a občas si počas tréningu odgrgne, to až tak nevadí. V súťažný deň sa už však takéto potraviny nezaraďujú. Ide o dráždivé potraviny, ktoré buď nafukujú, alebo spôsobujú reflux, grganie. Pritom veľa z tých potravín je veľmi zdravých. Cesnak, cibuľa, strukoviny, brokolica, karfiol - tieto potraviny tam už nechcem mať. Radšej teda ryža, kuracie prsia a ľahko stráviteľné jedlá. V ten deň chcem riešiť predovšetkým výkon.

Best World Records of 2022 (so far!) - Guinness World Records

Výživové doplnky pre športovcov

Jednou skupinou doplnkov sú tie, ktoré sa berú priebežne, aby sa športovec pripravil na výkon. Druhú skupinu berie až v deň súťaže. V druhej skupine sú iónové nápoje, gély, povolené stimulanty. Jedným z odporúčaných doplnkov je beta-alanín, ktorý napomáha tomu, že po jeho užití je športovec schopný urobiť viac šprintov a oddiali zakyslenie svalu. Musí sa podávať priebežne niekoľko týždňov.

Japonský recept na dlhovekosť a zdravie

Japonské ženy posledných 25 rokov držia rekord v priemernej dĺžke života spomedzi 192 štátov na svete: 86,4 roka. Dôvody, prečo tomu tak je, opisuje vo svojej knihe s názvom Japonky nestarnú a netučnejú autorka Naomi Moriyama. Tu je japonský recept, ako zostať aktívny a zdravý do vysokého veku.

  1. Škála potravín: Japonci používajú vo svojej kuchyni každodenne: ryby, morské plody, zeleninu (vrátane brokolice, kapusty, kelu, karfiolu či ružičkového kelu - konzumujú 5-krát väčšie množstvo než Američania), sóju, ryžu, ovocie a zelený čaj. Práve denná dávka omega-3 mastných kyselín z rýb môže dobre vysvetliť ich dlhý a zdravý život.
  2. Domáce jedlo a malé porcie: Japonci si varia prakticky denne domáce jedlo. Tradičné sa skladá z grilovaných rýb, misky ryže, varenej zeleniny, miso polievky, krájaného ovocia ako dezertu a zeleného čaju. Jedia množstvo jedál v malých porciách. Od detstva sa učia jesť pomaly, vychutnávať každé sústo. A jedlo sa podáva celkovo v menších objemoch.
  3. Čerstvé a sezónne potraviny: Dôraz japonskej kuchyne je na čerstvé a sezónne potraviny. Podľa Moriyamy sú japonské supermarkety katedrály sviežosti. Sviežosť neznamená, že potraviny boli zabalené dnes, ale doslova teraz.
  4. Ľahké varenie: V japonskej kuchyni sa varí zámerne ľahko a jemne. Väčšina jedla sa varí na pare, griluje na panvici, opraží, povarí a rýchlo premieša na panvici wok. Japonskí kuchári používajú oleje, ktoré prospievajú srdcu a ochutené vývar. A hoci je jedlo ľahké, jedáva sa do sýtosti, avšak nie do plnosti.
  5. Ryža miesto chleba: Japonci jedia ryžu miesto chleba s každým jedlom. To je dôležitý rozdiel medzi východným a západným spôsobom stravovania.
  6. Raňajky: V Japonsku sú raňajky najvýznamnejšie a najväčšie jedlo dňa. Môžu sa skladať z rôznych malých jedál a nápojov, ktoré obsahujú zelený čaj, dusenú ryžu, miso polievka s tofu a jarnou cibuľkou, malé listy morských rias nori, vaječnú omeletu alebo kus ryby.
  7. Sladké dezerty: Sladké dezerty jedia menej často a v menších porciách, ako sme zvyknutí. To však neznamená, že si necenia čokoládu, sušienky či zmrzlinu. Len majú rešpekt pred následkami prebytočnej konzumácie.
  8. Cvičenie: Cvičenie je súčasťou japonského každodenného rituálu.
Tabuľka porovnávajúca japonský a západný štýl stravovania

tags: #brokolica #najvacsia #na #svete

Populárne príspevky: