Brokolica (Brassica oleracea var. italica) je zelenina pôvodom zo Stredomoria, kde sa pestovala už v antických časoch. Jej tmavozelené kvetné púčiky sú cenené pre vysoký obsah vitamínov a minerálov, najmä vitamínu C, K a vápnika. Brokolica symbolizuje zdravie a vitalitu a je známa ako zelenina, ktorá podporuje imunitu a trávenie.
Brokolica, zelenina s dekoratívnymi ružičkami, predstavuje mix najrôznejších vitamínov a minerálnych látok. Čím častejšie si zelené ružičky naložíme na tanier, tým lepšie. Väčšinou býva zelená, ale vyskytuje sa aj v bielych a fialových odrodách. Brokolicu možno zaradiť do čeľade kapustovitých rastlín. Je blízkym príbuzným karfiolu a patrí k hlúbovej zelenine. Vzhľadovo sa brokolica podobá na karfiol, je však podstatne menšia a má zelenú, nie bielu farbu. Zrelá brokolica môže dorásť do veľkosti 25 centimetrov a delí sa na malé ružičky.
Pôvod a Domestikácia Brokolice
Pôvod brokolice je pravdepodobne vo východných oblastiach Stredomoria, špeciálne v oblasti dnešnej Anatólie. Práve tam sa brokolica spočiatku pestovala, kým sa postupne v 16. storočí nedostala aj do Európy, predovšetkým do Francúzska a Talianska.
Jej názov je odvodený z latinského slova brachdum - vetva, rameno, čím sa myslí stromčekovitý tvar tejto hlúboviny. Brokolica vznikla z divoko rastúcich druhov v severných oblastiach Stredozemného mora. Jej domovom je pravdepodobne Apeninský polostrov. Pestovala sa vraj už v stredoveku a do súčasnej podoby ju vyšľachtili Taliani.
Brokolica sa začala pestovať v oblasti Stredomoria, najmä v Taliansku, kde bola obľúbená už v období Rímskej ríše. Starí Rimania verili, že brokolica má liečivé účinky a často ju podávali pri hostinách ako dôležitú súčasť jedál. V starovekom Ríme bola brokolica považovaná za zeleninu s liečivými vlastnosťami, ktorá podporuje trávenie a posilňuje imunitu. Podľa rímskej tradície sa brokolica konzumovala surová pred jedlom na zlepšenie trávenia. Do Talianska ju priviezli moreplavci a stala sa dôležitou súčasťou ich kuchyne. Rimania ju začali pestovať aj na území Nemecka.
Do Francúzska sa dostala na začiatku 16. storočia v batožine Kataríny Medicejskej pod názvom „taliansky špargľu“. Počas renesancie sa brokolica rozšírila do ďalších častí Európy, najmä do Francúzska a Anglicka, kde sa stala obľúbenou zeleninou aristokracie. Do Ameriky sa dostala až v 18. storočí. Najväčšie rozšírenie brokolica zaznamenala až v storočí dvadsiatom, kedy v 30. rokoch, v období silnej talianskej imigrácie, prenikla až na americký kontinent. U nás ešte pred niekoľkými desaťročiami nebola veľmi známa. Dnes sa teší veľkej obľube.
Brokolica a Kapusta obyčajná
Viacero druhov zeleniny, ktoré s obľubou pestujeme a používame v receptoch, bolo vyšľachtených práve z rastliny nazývanej kapusta obyčajná (Brassica oleracea). „Tejto divokej burinatej rastline sa darí hlavne na vápencových výbežkoch, ktoré sa tiahnu vôkol pobrežných Stredomorských regiónov,“ píše na svojom blogu Jeanne Osnas, výskumníčka Purduevovej univerzity. Naši predkovia začali divú kapustu domestikovať pred tisíckami rokov. Selektívne šľachtenie kapusty obyčajnej siaha taktiež do ďalekej histórie. Jeho výsledkom sú desiatky druhov rôznorodej zeleniny. Zameraním sa na určité časti rastlín, či už na listy alebo puky, vytvorili ľudia viaceré kultivary.
Odrody Brokolice
Existuje niekoľko druhov brokolice, ktoré sa líšia tvarom hlávok a chuťou:
- Kalabrijská brokolica: Toto je najbežnejší druh brokolice, ktorý poznáme zo supermarketov. Má veľké, zelené hlávky a husté stonky.
- Fialová brokolica: Tento druh brokolice má fialové hlávky, ktoré pri varení menia farbu na zelenú.
- Brokolica Romanesco: Tento druh je známy svojimi geometrickými, špirálovitými hlávkami a svetlozelenou farbou. Chuťovo je jemnejšia a mierne oriešková.
- Stonková brokolica (brokolica rabe): Tento druh sa pestuje pre svoje jemné stonky a malé kvietky.
Medzi obľúbené odrody patria:
- Odroda brokolice Romanesco je taliansky kríženec brokolice a karfiolu. Samotná brokolica má výrazne svetlo zelené, špicaté a špirálovité ružice. Má intenzívnu brokolicovú chuť.
- Odroda brokolice Limba je skorá odroda, ktorá je vhodná pre letné aj jesenné pestovanie. Samotná brokolica má stredne veľké, jemne zrnité, zelené ružice. Okrem centrálnej ružice produkuje aj menšie ružice z bočných výhonkov. Môžete ju konzumovať priamo alebo spracovať.
Pestovanie Brokolice
Pestovanie brokolice vyžaduje určitú starostlivosť, no výsledná úroda stojí za to. Brokolica sa dnes pestuje takmer všade na svete. Náročný zber brokolice začína obvykle v máji a trvá až do októbra. Zber väčšinou prebieha v skorých ranných hodinách, pretože nazbieraná brokolica na prudkom slnku rýchlo vädne.
Výsev a Výsadba
Brokolicu môžete pestovať zo semienok alebo priamo z priesad. Pri výseve v interiéri je najlepšie použiť modulárny podnos, aby sa minimalizovalo narušenie koreňov pri neskoršom presádzaní.
- Predpestovanie sadeníc v interiéri: Brokolicu môžeš začať pestovať zo semien v interiéri 6-8 týždňov pred poslednými očakávanými mrazmi. Semená vysievaj do malých nádob s výživnou pôdou a udržuj ich na teplom mieste (18-21 °C), aby podporili klíčenie.
- Výsev do záhona: Brokolicu môžeš vysievať priamo do záhona, keď sa pôda zohreje na približne 10-12 °C. Semená vysievaj do hĺbky 1-2 cm a do riadkov vzdialených od seba 45-60 cm.
Na jar, po pominutí hrozby tuhých mrazov, zvyčajne od polovice do konca apríla až mája, priesady môžete vysádzať do záhrady. Priesadky sa budú musieť aklimatizovať na vonkajšie prostredie pred výsadbou priamo do zeme. Týždeň pred výsadbou umiestnite priesady na niekoľko hodín vonku na bezpečné miesto. Každý deň postupne zvyšujte čas, ktorý priesadky vonku strávia.
Na jeseň, ak vám to priestor v záhrade dovolí, je možné brokolicu zasiať priamo do zeme. Semená brokolice môžete zasiať vonku od apríla do júna - buď dočasne na záhon, alebo rovno na ich konečné miesto, ak na to máte priestor. Semená sejte čo najbližšie, ideálne 7,5 cm od seba - alebo prerieďte na túto vzdialenosť, keď sa objavia sadenice.
Podmienky Pestovania
Optimálne podmienky pestovania brokolice zahŕňajú miesto s dobre odvodnenou, úrodnou pôdou s pH 6,0 až 6,5 a najmenej šesť hodín slnka denne. Ak je vaša pôda veľmi kyslá, aplikujte v zime pred sejbou vápno, aby ste zvýšili pH a zabránili chorobám koreňov. Vyhnite sa pôdam, ktoré sú piesčité alebo zadržiavajú príliš veľa vlhkosti.
- Slnečné miesto a chladnejšie podmienky: Brokolica má rada slnečné stanovište, no zároveň preferuje chladnejšie teploty. Ideálne sú teploty medzi 15-20 °C, preto sa vyhni pestovaniu brokolice počas horúcich letných dní.
- Pôda bohatá na organické látky: Brokolica potrebuje pôdu bohatú na organickú hmotu, ktorá je dobre priepustná. Pred výsadbou do pôdy zapracuj kompost alebo organické hnojivo, aby si podporil rast zdravých hlávok.
Pred výsevom alebo výsadbou dôkladne vyplejte burinu a nakopte do dvoch vedier dobre prehnitého hnoja alebo záhradného kompostu na meter štvorcový. V ideálnom prípade to urobte niekoľko mesiacov vopred, aby sa pôda usadila. Brokolicu zasaďte 60 až 80 cm od seba v radoch, ktoré sú od seba vzdialené 90 cm. Počas prvého týždňa doprajte brokolici dostatok vody, aby ste jej pomohli zakoreniť sa.
Pridajte všeobecné hnojivo s vysokým obsahom draslíka, použite jeden a pol hrste na meter štvorcový, alebo tri hrste, ak nebol pridaný hnoj alebo záhradný kompost. Potom zalievajte iba počas suchého počasia, približne každých štrnásť dní, aby ste zabránili ich rýchlemu rastu, čo môže viesť k predčasnému kvitnutiu. Naneste na pôdu hrubú vrstvu záhradného kompostu, ktorý pomôže udržať vlhkosť okolo koreňov.
- Pravidelné zavlažovanie: Brokolica potrebuje pravidelnú a rovnomernú zálievku, aby pôda zostala vlhká, no nie premočená. Suchá pôda môže spôsobiť spomalený rast a zlý vývoj hlávok.
- Mulčovanie: Mulčovanie okolo rastlín pomáha udržiavať vlhkosť a zabraňuje vysychaniu pôdy.
- Organické hnojenie: Brokolica je náročná na živiny, najmä na dusík, ktorý podporuje rast veľkých a zdravých hlávok. Pred výsadbou môžeš do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík.
Brokolica môže dosiahnuť výšku približne 90 cm, preto by ste jej mali poskytnúť oporu, najmä na exponovaných miestach. Ak tieto ťažké rastliny ofukuje vietor, môže to uvoľniť korene a brániť rastu.
Ochrana pred Škodcami a Chorobami
Brokolica môže byť napádaná rôznymi škodcami a chorobami. Je dôležité rastliny pravidelne kontrolovať a včas zasiahnuť.
Škodcovia
- Slimáky a slizniaky: Sú jedným z najväčších nebezpečenstiev pre mladé sadenice brokolice, najmä počas vlhkého počasia. Sadenice môžete chrániť jemným posypaním návnady.
- Kapustovité húsenice: Húsenice kapustovitých motýľov, ktoré vyžierajú diery v listoch a môžu sa prežrať až do srdca rastliny. Často kontrolujte rastliny a hľadajte pod listami známky hmyzu, ručne ich vyberajte a odstraňujte viditeľné húsenice a podľa potreby používajte chemickú ochranu.
- Vošky: Zhromažďujú sa na spodnej strane listov a spôsobujú vážne poškodenie a spomalenie rastu rastliny a plodiny, ak prežije.
Choroby
- Múčnatka: Hubové ochorenie, ktoré sa prejavuje bielym povlakom na listoch a stonkách. Ak vidíte malé biele fľaky, ktoré vyzerajú ako prach z múky na vrchnej a spodnej strane listov brokolice, je pravdepodobné, že má túto chorobu.
- Pleseň sivá (Botrytis cinerea): Infikuje všetky nadzemné časti rastliny a prejavuje sa hustým, sivým, práškovým povlakom a mokrými škvrnami na listoch a hlávkach.
- Koreňová hniloba: Spôsobuje vädnutie, žltnutie a zakrpatený rast brokolice.
Na odplašenie škodcov môžeš vedľa brokolice vysadiť bylinky, ako je bazalka, tymián alebo šalvia, ktoré odpudzujú škodcov. Aby si predišiel chorobám, zabezpeč dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a vyhni sa prepolievaniu pôdy.
Zber a Skladovanie
Pravidelné sejby brokolice vám môžu poskytnúť úrodu od polovice leta do nasledujúcej jari. Rastlinám trvá štyri až desať mesiacov, kým poskytnú úrodu, v závislosti od času výsevu a odrody, potom môžete zberať až dva mesiace. Brokolica je pripravená na zber, keď sú malé hlávky alebo oštepy dobre tvarované, ale stále pevne v púčiku. Na bočných výhonkoch sa vytvoria ďalšie menšie hlavy, ktoré je možné zbierať počas nasledujúcich týždňov. Rastliny pravidelne kontrolujte, aby ste ich zachytili skôr, ako sa zhluky púčikov začnú otvárať.
Brokolicu môžete skladovať vo voľných plastových vreckách v chladničke tri až päť dní. Jednoduchý a efektívny spôsob, ako si brokolicu uchovať na neskoršie použitie, je zmraziť ju. Pri zmrazovaní brokolice nezabudnite umyť a odstrániť všetky listy a drevnaté časti. Rozdeľte hlavy na kúsky veľkosti sústa alebo na veľkosť, ktorá najlepšie vyhovuje potrebám vašej rodiny. Vždy kupujte tmavozelenú až modrozelenú brokolicu. Ak je sfarbená dožlta, nie je čerstvá. Skladujte ju v chladničke, prípadne v mrazničke.
Výživové Hodnoty a Benefity Brokolice
Brokolica je kráľovná zeleniny, obsahuje veľa bielkovín a vlákniny. Patrí medzi 7 najzdravších potravín, má totiž protirakovinové účinky. Brokolica má rovnaký obsah kalórií ako karfiol, zato oveľa viac vápnika, železa, betakaroténu a vitamínu C. Čím sú ružičky tmavšie, tým je v nich viac céčka a betakaroténu. Navyše obsahujú komplexné sacharidy, vlákninu a cenné sekundárne rastlinné látky. Napríklad indoly, flavóny a glukozinoláty, ktoré dodávajú zelenine typickú chuť a súčasne majú významné ochranné účinky.
Brokolica sa považuje za mimoriadne zdravú a ľahko stráviteľnú. Obsahuje antioxidanty, vlákninu a fytonutrienty, ktoré pomáhajú v boji proti zápalom a posilňujú imunitný systém. Obsahuje veľké množstvo vlákniny, ktorá podporuje zdravie tráviaceho systému, a množstvo vitamínov a antioxidantov, ktoré podporujú imunitu a chránia telo pred oxidačným stresom. Okrem veľkého množstva vitamínu A, C a E obsahuje tiež veľa ďalších minerálnych látok.
Brokolica obsahuje: bielkoviny, sacharidy, vlákninu, vodu, minimum tuku, železo, zinok, vápnik, selén, sodík, horčík, fosfor, draslík, omega 3 a omega 6 mastné kyseliny, vitamíny A, B, C, E, K, betakarotén, kyselinu listovú a kyselinu pantotenovú.
Z obsahových látok sú z hľadiska výživy významné najmä niektoré vitamíny, minerálne látky a vláknina. Brokolica obsahuje veľa draslíka − v priemere 464 mg/100 g a vápnika 105 mg/100 g. Priemerný obsah železa je na úrovni 1,3 mg/100 g. Z vitamínov je najvýznamnejší vysoký obsah vitamínu C - 114 mg/100 g a pomerne vysoký je aj obsah karotínu - 1,9 mg/100 g. Z biologicky účinných zložiek treba spomenúť obsah flavonoidov: kvercetín (3,2 mg/100 g) a kempferol (6,16 mg/100 g).
Tabuľka nutričných hodnôt brokolice (na 100g)
| Nutričná hodnota | Množstvo |
|---|---|
| Draslík | 464 mg |
| Vápnik | 105 mg |
| Železo | 1.3 mg |
| Vitamín C | 114 mg |
| Karotén | 1.9 mg |
| Kvercetín | 3.2 mg |
| Kempferol | 6.16 mg |
Účinky Brokolice na Zdravie
V modernej dobe je brokolica často označovaná za jednu z najzdravších zelenín. V ľudovej medicíne sa brokolica používa na podporu trávenia a zníženie zápalov.
- Udržiava nízku hladinu cukru v krvi: Brokolica pomáha udržiavať nízku hladinu cukru v krvi. Vďaka nízkemu obsahu sacharidov ju môžu bez obáv hojne konzumovať aj diabetici.
- Pre zdravé srdce: Draslík, ktorý sa vo veľkej miere nachádza v brokolici hrá dôležitú úlohu pri prevencii srdcových infarktov - upokojuje a stabilizuje krvný obeh a zabraňuje tvorbe krvných zrazenín, čím pôsobí aj proti mozgovým príhodám. Aktivizuje látkovú výmenu, zlepšuje prácu srdca, svalov a nervov. Pre svoj nízky obsah kalórií a tukov, no najmä optimálny pomer sodíka a draslíka je brokolica vhodnou potravinou pre ľudí s chorobami srdca a obličiek.
- Chráni oči a kožu pred ultrafialovým žiarením: Látka luteín zasa pôsobí ako silný antioxidant chrániaci telo pred škodlivým pôsobením voľných radikálov. Obsiahnutý karotenoid luteín pôsobí ako silný antioxidant, ktorý spomaľuje vznik šedého zákalu a degeneratívnych zmien na sietnici. Betakarotén zasa priaznivo vplýva na oči, kožu a nervy.
- Proti infekciám: Brokolica pôsobí preventívne proti infekciám, stimuluje metabolizmus sacharidov i bielkovín a posilňuje činnosť svalov. Okrem toho tiež podporuje imunitný systém, posilňuje srdce a krvný obeh, zabezpečuje výživu buniek kyslíkom.
- Čistí krv - detoxikuje: Listová zelenina ako špenát, kapusta, brokolica a kel, obsahuje množstvo antioxidantov prečisťujúcich celé telo. Zvýšte príjem potravy z listovej zeleniny vo vašej strave a zlepšíte si váš celkový zdravotný stav.
Protirakovinové účinky
Nedávny výskum odhalil, že obsahuje vysokú koncentráciu protirakovinovej fytoživiny, sulforafánu. Vysoká hladina betakaroténu a fytochemikálií radí túto zeleninu medzi silno antikarcinogénne potraviny, čo potvrdili dôkladné vedecké výskumy. Obsiahnuté látky však nepôsobia len preventívne. Glukozinoláty brzdia rakovinové ochorenia tým, že zvyšujú produkciu detoxikačných enzýmov. Sulforafán zase bráni tvorbe rakovinových buniek, najmä v prsníkoch, pričom žiadna iná zelenina ho nedodáva v takej miere ako brokolica. Znižuje riziko vzniku rakoviny.
Ako jesť brokolicu, aby účinkovala proti rakovine? Radí vedkyňa
- Izotiokynáty v brokolici: Tento druh zeleniny je vynikajúcim zdrojom príbuzných protirakovinových látok nazývaných izotiokynáty, ktoré rakoviny ničia tak, že neutralizujú karcinogénne látky. Uskutočňujú to prostredníctvom znižovania ich škodlivých účinkov a stimulovaním uvoľňovania zabijakov karcinogénov a urýchľovaním ich odstraňovania z tela. Početné štúdie naznačujú, že izotiokynáty pomáhajú pri prevencii rakoviny pľúc a pažeráka a môžu znižovať riziko vzniku iných druhov rakoviny tráviacej sústavy.
- Indoly v brokolici: Hoci za priaznivý vplyv brokolice na naše zdravie môže množstvo látok, osobitú pozornosť si zaslúžia indoly. Brokolica obsahuje indol-3-karbinol. Ten je dôležitý najmä pre ženy. Estrogén má tri základné metabolity, ktoré sa v tele správajú odlišne. Dva z nich pôsobia karcinogénne a jeden je nezhubný a vykazuje ochranné účinky.
- Sulforafan v brokolici: Sulforafan - organická sírová zlúčenina, ktorá sa nachádza v hlúbovej zeleniny ako je brokolica, ružičkový kel, kapusta, karfiol, chren a rukola. Sulforafan zabíja rakovinové kmeňové bunky, čo následne spomaľuje rast tumoru. Výsledky klinického pokusu, ktorý viedli výskumníci z Baltimoru a Massachusetts, preukázali, že sulforafan dokáže v niektorých prípadoch zlepšiť autistické správanie. Ďalšie výskumy preukázali, že brokolica dokáže pomôcť predísť srdcovým ochoreniam, zápalu kostných kĺbov, alergii a cukrovke. Okrem toho stimuluje rôzne obranné cestičky v tele, ktoré dokážu priamo znížiť oxidačný stres. Sulforafan taktiež spomaľuje oslabenie imunitného systému, ktorý prichádza vekom.
Väčšina svetovo uznávaných odborníkov na výživu, lekárov či prírodných liečiteľov sa zhoduje v tom, že na zozname desiatich najzdravších potravín na svete nesmie chýbať brokolica. Niet sa čomu čudovať.
Použitie brokolice v kuchyni
Brokolicu možno konzumovať dusenú, ale aj surovú. Brokolica sa používa v polievkach, zapekaných jedlách, šalátoch a ako príloha. V Taliansku, kde má brokolica svoje korene, je stále základnou súčasťou kuchyne. Používa sa v polievkach, cestovinách a zapekaných jedlách. Na Slovensku a v Česku je brokolica obľúbená v polievkach, šalátoch a ako príloha. Brokolica predstavuje po celom svete jednu z najobľúbenejších zeleninových príloh k slaným pokrmom. Okrem toho je tiež mimoriadne obľúbená ako prísada do zeleninových jedál pripravovaných na panvici alebo do smoothie.
Brokolicu možno konzumovať surovú alebo ju pred konzumáciou uvariť, podusiť či upiecť, aby bola ľahšie stráviteľná. Pri krátkom podusení príp. opečení sa zachová viac vitamínov a minerálnych látok. Brokolica sa používa podobne ako karfiol. Treba ju však pripravovať veľmi šetrne, lebo dlhým varením sa strácajú účinné látky. Ideálna je príprava v pare alebo krátke varenie.
Brokolicu môžeme jesť aj surovú, ale len vonkajšie ružičky. V stonke a zhrubnutých častiach sa nachádzajú látky spôsobujúce plynatosť. Dlhým varením z nej vyvaríte všetky dôležité látky. Brokolica sa dá konzumovať aj surová, no pri varení mierne stráca obsah vitamínu C.
Recept na brokolicový šalát s rajčinami:
Brokolicu očistíme, umyjeme, rozdelíme na ružičky a stonku pokrájame na kúsky. V osolenej vriacej vode varíme asi 5 minút, scedíme a hneď prelejeme studenou vodou. Rajčiaky umyjeme, prerežeme na polovicu a pridáme k brokolici. Cesnak ošúpeme a pretlačíme zvlášť do misky, kde ho vymiešame spolu s olejom, citrónovou šťavou, soľou, korením, cibuľou a petržlenovou vňaťou. Zálievkou polejeme zeleninu, premiešame a necháme odležať.
tags: #brokolica #sa #nevyskytuje #volne #v #prirode