Kresťanstvo je viac než len náuka alebo morálny záväzok. Byť kresťanom znamená žiť z Krista, ako ratolesť žije z viniča. Znamená to byť jedno s Kristom v spoločenstve, ktoré nadobúda výraz v spoločnom prinášaní ovocia.
Biblický obraz viniča a ratolestí
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria. Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to. Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi. Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná." (Ján 15,1-11)
Pán Ježiš rástol v prírodnom prostredí a aj duchovnom prostredí, ktoré v Starom zákone hovorili o vyvolenom národe ako o vinici. Vinica je obrazom vyvoleného národa. Tu je vinica nahradená „viničom“, prechádza sa od pojmu kolektívneho k individuálnemu, ktorý však predstavuje všetkých. Tento prechod od kolektívneho k Jednému je podstatný. V ňom, v Synovi, sa všetci stávame synmi a dcérami, pravým Božím ľudom, ktorý prináša ovocie zmluvy.
Ježišovo vyhlásenie „Ja som pravý vinič“ poukazuje na obraz (metaforu), ktorý dominuje až do verša 8. Obrazy viniča, ratolestí, vinice a vinohradníka však v skutočnosti slúžia ako nástroje pre hlavnú tému oddielu 15,1-11, ktorý možno vyjadriť slovesom „ostávať“ (gr. μένω).
Ježiš ako pravý vinič
Verš 1: „Ja som pravý vinič“. „Ja som“ je forma zjavenia, ktorá poukazuje na meno Boha záchrancu, toto meno bolo zjavené Mojžišovi. Pán Ježiš ho používal o sebe samom, tak sa opakovane predstavoval. Pri iných príležitostiach sa Pán Ježiš predstavil: Ja som chlieb, ja som svetlo, ja som dvere, ja som dobrý pastier, ja som vzkriesenie a život, ja som cesta, pravda a život. Sám Syn sa identifikuje s viničom, on sám sa stal viničom. Nechal sa zasadiť do zeme. Vstúpil do viniča: prekvapujúcim spôsobom sa tu nadväzuje na tajomstvo vtelenia, o ktorom Ján písal v Prológu.
Boh Otec ako vinohradník
„Môj otec je vinohradník“. Ten, kto sa stará o vinič, je sám Otec vo svojej láske k Synovi. Je to láska, ktorú prejavil Boh Izraelu, svojej vinici. Otec je prirovnaný k vinohradníkovi, pracovitému a skúsenému, zamilovanému a trpezlivému, ktorý opatruje svoj vinič.
Verš 2: „On každú ratolesť […] na mne“. Spojenie Syna s každým človekom je ako spojenie viničného kmeňa s ratolesťou: majú ten istý život a prinášajú to isté ovocie. V ňom, v pravom viničnom kmeni, sa vraciame k Bohu a k jeho zmluve. Otec „odrezáva“ ratolesť, ktorá neprináša ovocie. Otec „každú [ratolesť], ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia.“ Otec vinohradník sa stará o svoj vinič tým, že odrezáva neplodné ratolesti a prerezáva ostatné, aby boli ešte plodnejšie.
Učeníci ako ratolesti
Učiteľ hovorí, že my sme ratolesti a on je vinič. Ratolesť je spojená s viničom, ale na viniči sú aj suché ratolesti, ktoré neprinášajú ovocie a tie treba orezať; je to prvá práca, ktorú vinohradník robí na konci zimy. Obraz viniča a ratolestí treba chápať v celom jeho sviatostnom realizme: My sme ratolesti viniča, lebo sme skrze krst včlenení do Krista, sme údmi jeho tela.
Objavuje sa otázka: ako môže byť človek v ňom a pritom neprinášať ovocie? Nanešťastie môžeme byť Ježišovými učeníkmi len podľa slov a pritom jeho slová nežiť. Kresťan môže stáť v efektívnej práci. Môže kázať, písať knihy, môže byť tým, akého nazývame produktívnym, ale bez toho, aby prinášal ovocie. Takýto produktívny kresťan nie je nikomu, čo sa týka duchovnej pomoci, užitočný.
Čo znamená "ostať v Kristovi"?
Verš 4: „Ostaňte vo mne.“ To je požiadavka. Pán nás vyzýva, prosí nás, aby sme zostali ratolesťami spojenými s viničom. „A ja [zostanem] vo vás“. My sme stále v ňom, lebo on nás miluje. Ale my z našej strany ho môžeme nemilovať a tým brániť, aby on bol v nás.
Verš 7: „Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás.“ Teraz Pán Ježiš upresňuje: zostávať v ňom znamená, že v nás zostávajú jeho slová. Nestačí prijať Pána Ježiša ako osobu, je potrebné prijať aj jeho posolstvo so všetkým, čo povedal a to bez výhrad.
Nie, spojenie s Ježišom, Božím Synom, je účinné a uskutočňuje sa tým, že robíme to, čo on, čiže milujeme svojich bratov. Bez tejto konkrétnej lásky k bratom, ktorá nie je ani tak emotívna, ale predovšetkým operatívna, môžeme byť pokrstení, môžeme byť kňazmi, môžeme byť pápežmi, môžeme byť všetkým, čím len chceme, stále budeme suchými ratolesťami, ktorú treba spáliť.
Agape - Láska
Čistota skrze Slovo
Práve preto Učiteľ hovorí: „Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal“. To znamená, že Slovo evanjelia je neustály exorcizmus, ktorý nás oslobodzuje od nášho sebectva, zjavuje nám pravdu o Bohu Otcovi, ktorý je láska, a tá nás oslobodzuje. Preto základy čistoty, čiže schopnosti vstúpiť do spoločenstva s Bohom, sú už v nás.
Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. Stretnutie a porovnávanie sa s osobou Pána Ježiša a s jeho slovom predstavuje stálu a nevyhnutnú procedúru očisťovania. Lebo „živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.“ (porov. Hebr 4,12). Nejestvuje skrytý kút v srdci, ktorý by nebol osvetlený jeho svetlom, nejestvuje tieň smrti, ktorý by on neožiaril.
Prinášanie ovocia a jeho význam
Verš 5: „Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ Naša činnosť vychádza z toho, čím sme: v spojení so Synom Božím sme synmi a dcérami a môžeme prinášať ovocie vzájomnej lásky.
Ovocie, ktoré od nás očakáva Pán, je láska, ktorá spolu s ním prijíma tajomstvo kríža, stáva sa účasťou na jeho seba-darovaní, a tým aj opravdivou spravodlivosťou, ktorú od nás očakáva Boh a ktorá pripravuje svet na príchod Božieho kráľovstva. Ak je ovocím, ktoré máme priniesť, láska, tak jej podmienkou je aj toto „vytrvanie“, ktoré je hlboko späté s vierou, ktorá neopúšťa Pána.
Na konci znázornenia Ježiš nabádal svojich nasledovníkov, aby prinášali „mnoho ovocia“. (8. verš) Čo znamenajú tieto slová? Ako učeníci by sme sa nikdy nemali uspokojiť s tým, čo sme už na ceste pravdy dosiahli. Naopak, mali by sme hľadať spôsoby, ako urobiť pokrok v prinášaní ovocia.
Druhy ovocia
Medzi „ovocím ducha“ je uvedená ako prvá láska. Boží svätý duch ju vytvára v kresťanoch, lebo sa usilujú poslúchať príkaz, ktorý dal Ježiš krátko predtým, ako vyrozprával znázornenie o plodonosnom viniči.
Peter, ktorý bol v tú noc s Ježišom, pochopil, že medzi pravými Kristovými učeníkmi má byť zjavná láska, akú mal Kristus, a ďalšie podobné vlastnosti. Po rokoch Peter povzbudzoval kresťanov, aby si pestovali také vlastnosti, ako je sebaovládanie, bratská náklonnosť a láska. Dodal, že to nám zabráni, aby sme „neboli ani nečinní, ani neplodní“. (2. Petra 1:5-8) Nech už sú naše okolnosti akékoľvek, prejavovanie ovocia ducha je v našich silách. Snažme sa teda prejavovať lásku, láskavosť, miernosť a ďalšie vlastnosti, ktoré prejavoval Kristus, v ešte plnšej miere, lebo „proti takýmto veciam nie je zákon“, čiže môžu neobmedzene rásť.
Šťavnaté ovocie sýtych farieb je ozdobou rastliny. No také ovocie nie je len na ozdobu. Má oveľa vyššiu hodnotu. Jeho semená slúžia na rozmnožovanie rastliny. Podobne ovocie ducha spĺňa oveľa vyšší cieľ než len ozdobovať našu kresťanskú osobnosť. Vlastnosti, ako je láska a viera, nás tiež podnecujú šíriť biblické posolstvo o Kráľovstve podobné semenu.
Všimnime si, ako apoštol Pavol zdôrazňuje túto veľmi dôležitú spojitosť: „Aj my prejavujeme vieru [jedno z ovocia ducha], a preto hovoríme.“ (2. Korinťanom 4:13) Pavol ďalej vysvetľuje, že týmto spôsobom ‚obetujeme Bohu obeť chvály, ovocie pier‘ - čo je druhý typ ovocia, ktoré by sme mali prinášať.
Prinášanie ovocia Kráľovstva
Ježišovo podobenstvo o rozsievačovi a rôznych druhoch pôdy je povzbudením pre tých, ktorí vydávajú svedectvo v obvodoch s menším ohlasom. Ježiš povedal, že semenom je biblické posolstvo o Kráľovstve a že pôda predstavuje obrazné srdce človeka. Niektoré semeno ‚padlo na dobrú pôdu, a keď vzišlo, prinieslo úrodu‘. (Lukáš 8:8)
Teda ovocím v tomto prípade nie sú ani noví učeníci, ani znamenité kresťanské vlastnosti. Keďže rozsievaným semenom je slovo o Kráľovstve, úrodou musí byť mnohonásobné rozmnoženie tohto semena. Úroda v podobe semien sa v tomto prípade vzťahuje na výroky o Kráľovstve. (Matúš 24:14) Je prinášanie takejto úrody - oznamovanie dobrého posolstva o Kráľovstve - v našich silách, bez ohľadu na naše okolnosti? Áno, je.
„Ten, čo bol zasiaty do znamenitej pôdy,“ povedal Ježiš, „vynáša, tento stonásobne, tamten šesťdesiatnásobne, iný tridsaťnásobne.“ (Matúš 13:23) Zrno zasiate na poli môže podľa okolností prinášať rôznu úrodu. Tak aj to, čo my môžeme urobiť v hlásaní dobrého posolstva, sa môže podľa našich okolností líšiť a Ježiš ukázal, že si to uvedomuje. Niektorí majú viac možností, iní majú lepšie zdravie a viac energie. Teda či už robíme viac, alebo menej ako iní, pokiaľ robíme všetko, čo môžeme, Jehova to prijíma s priazňou. (Galaťanom 6:4)
Je veľmi povzbudzujúce vedieť, že je v našich silách spĺňať požiadavku ‚stále prinášať mnoho ovocia‘. Či už sme mladí, alebo starí, či máme dobré, alebo slabé zdravie, či zvestujeme v obvodoch, kde ľudia reagujú, alebo nereagujú, všetci môžeme prinášať mnoho ovocia. Ako? Tak, že budeme prejavovať ovocie ducha v ešte plnšej miere a že budeme šíriť posolstvo o Kráľovstve v takom rozsahu, v akom nám to okolnosti dovoľujú.
Dôležitosť života človeka a ovocia
Legenda hovorí, že diabol sa rozhodol predať všetky nástroje zla tomu, kto bude ochotný najviac zaplatiť. Lákavo ich vystavil na trhovisku a ku každému napísal názov: zloba, nenávisť, žiarlivosť, nenásytnosť, zmyselnosť, klamstvo… Na kraji stola zostal na prvý pohľad neškodný nástroj, ktorý sa javil ošúchanejší ako ostatné, nebol ani označený názvom, ale bol ohodnotený vysokou cenou. Záujemca o kúpu sa diabla spýtal: Čo to je, keď je to také drahé? Diabol sa pousmial a odpovedal: Je to zatrpknutie. Ale prečo má o toľko vyššiu cenu ako všetko ostatné? - opýtal sa záujemca. Lebo, odpovedal diabol, to je nástroj, ktorým najlepšie otvoríte svedomie človeka a vojdete dnu. Ježiš nás chce chrániť pred zatrpknutím, a preto nám ponúka pník Božstva, aby sme sa naň napojili.
Každý ľudský život má takú vysokú cenu, že ho môžeme naštepiť na Boha. A to nie je málo! Byť nadchnutý Bohom nie je menej ako mať plnú peňaženku, pekný dom alebo raketový postup v práci. Ak by si niekto myslel, že toto je viac, Ježiš ho nebude nasilu ťahať. Ak si niekto povie: Ja sám si stačím, som silný, rozumný, vzdelaný a dokážem žiť aj bez Boha. Mne stačí, keď sa budem počas celého života točiť okolo svojho „ja“. Všetci však vieme, že sebec, z ktorého nevyžaruje ani trocha dobroty je zbytočný, a to nielen pre druhým, ale aj pre seba. Znova sa nám natíska Ježišova veta: Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia. Oplatí sa zostávať v Kristovi, potrebovať ho a robiť druhým dobro. Sebectvo privádza človeka k zbytočnosti a oberá ho o možnosť zapojiť sa na Boží život.