Mäso a mäsové výrobky sú neoddeliteľnou súčasťou jedálnička ľudí na Slovensku. Posledné krízové roky však trh s mäsom výrazne poznačili. Zmeny nákupných zvyklostí spôsobené pandémiou a následná vysoká inflácia spôsobili, že predaje mäsa a mäsových výrobkov sa prepadli. Hoci stále neexistuje domácnosť, ktorá by mäso či mäsové výrobky vôbec nenakupovala, spotrebitelia zmenili svoje nákupné stratégie. Slovenské mäsové hospodárstvo čelí v posledných desaťročiach viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú produkciu, spotrebu a celkovú konkurencieschopnosť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na štatistiky produkcie a spotreby mäsa na Slovensku, so zameraním na bravčové a hydinové mäso, a analyzuje faktory, ktoré ovplyvňujú toto odvetvie.
Spotreba Mäsa a Mäsových Výrobkov na Slovensku
Priemerná slovenská domácnosť podľa údajov Spotrebiteľského panelu GfK ročne skonzumuje takmer 115 kilogramov mäsa a mäsových výrobkov. Dáta agentúra GfK zbierala od júna 2023 do mája 2024, teda v čase, keď už vplyv vysokej inflácie pomaly poľavoval.
Na nákup mäsa a mäsových výrobkov sa domácnosti vyberajú v častej frekvencii. Typická domácnosť nakupuje čerstvé mäso a mäsové výrobky spravidla raz za 3 dni a v uplynulých dvanástich mesiacoch na tento sortiment minula viac než 700 eur. Najčastejšie sa tento sortiment nakupuje v supermarketoch.
Niektorý z druhov čerstvého mäsa si aspoň raz v sledovanom období zakúpili takmer všetky domácnosti. Typická domácnosť si čerstvé mäso domov z obchodu priniesla približne raz za 9 dní, pričom za jeden nákup zaplatila v priemere 7,9 eura a za rok naň minula viac ako 300 eur. Približne každé druhé euro minuli domácnosti na nákup čerstvého mäsa v akcii.
Obľúbené Mäsové Výrobky a Spotrebiteľské Trendy
Mäsové výrobky, či už balené, alebo nebalené, sú podľa Spotrebiteľského panelu GfK medzi slovenskými domácnosťami taktiež obľúbenou súčasťou nákupov, o čom svedčí okrem vysokého počtu kupujúcich aj vysoká frekvencia nákupov. Celkovo za rok si mäsové produkty prinesú z obchodu domov takmer všetky domácnosti, a to v priemere raz za 4 dni, pričom pri jednom nákupe minú 4,4 eura.
V rámci mäsových výrobkov sú z hľadiska počtu kupujúcich a frekvencie nákupov najobľúbenejšie šunky, salámy a párky. Šunky si aspoň raz za posledných 12 mesiacov kúpila takmer každá domácnosť a tiež ide o najčastejšie nakupovaný mäsový výrobok, ktorý si do košíka vložia domácnosti každých 9 dní. Väčšina kupujúcich obľubuje bravčovú šunku. Kuraciu šunku si kúpili traja z piatich kupujúcich, morčaciu takmer každá druhá domácnosť.
„Spotrebitelia čoraz viac vyhľadávajú kvalitnejšie a prémiové mäsové výrobky. Veľký dôraz kladú aj na zloženie výrobkov a ich kvalitu. Zároveň sú zákazníci konzervatívnejší a menej často vyhľadávajú nové chute,“ hovorí Patrik Pencák. „Všímame si, že rastie dopyt po lokálnom mäse, kde sú zvieratá chované eticky a udržateľne. Flexitariánstvo je hlavným prúdom, kde konzumenti uprednostňujú kvalitu nad kvantitou.“
Mäso a mäsové výrobky majú svoje nutričné prínosy, ktoré iné alternatívne produkty nijako nedokážu v plnej miere nahradiť. Mäso je nenahraditeľným zdrojom živočíšnych bielkovín, ale obsahuje tiež vitamín B12, ako aj železo, selén či fosfor.
Prieskumy odhalili, že najviac minú ročne na kúpu mäsa a mäsových výrobkov domácnosti zo Západného Slovenska, najmenej, naopak, domácnosti z Bratislavy.
Mrazenie mäsa
Bravčové Mäso: Dominancia a Výzvy Domácej Produkcie
Bravčové mäso je dlhodobo najpopulárnejším druhom mäsa na Slovensku. Z celkovej ročnej spotreby mäsa, ktorá predstavuje 72,5 kg na obyvateľa, pripadá na bravčové mäso 40,6 kg. Napriek tejto popularite čelí domáca produkcia bravčového mäsa viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú jeho dostupnosť, kvalitu a cenu.
Úpadok Chovu Ošípaných a Rast Importov
V minulosti mal chov ošípaných na Slovensku silné zázemie. Ešte v roku 1990 sa 30 % bravčoviny vyprodukovalo v domáckych chovoch, pričom ošipárne boli bežnou súčasťou družstiev a štátnych majetkov. Avšak, v priebehu posledných 35 rokov došlo k výraznému poklesu chovu ošípaných. Družstvá až na výnimky postupne pozatvárali farmy ošípaných a takmer vymizol kedysi rozšírený samozásobiteľský chov prasiat. Počet prasníc, ktoré sú základom každého chovu, klesol z 180-tisíc v 90. rokoch na necelých 28-tisíc v roku 2024, čo predstavuje pokles o 85 %.
Po roku 1990 zaniklo aj množstvo veľkých priemyselných bitúnkov, vrátane tých v Bratislave, Nových Zámkoch a Ružomberku. V súčasnosti je na Slovensku 2 607 komerčných fariem, ale len minimum z nich je skutočne produktívnych, ledva 20. V krajine máme 32 bitúnkov a 130 rozrábok. Najslabším článkom celého spracovateľského reťazca sú bitúnky, ekonomika im nevychádza, lebo pri stenčujúcom sa počte zvierat idú iba na 50 percent využiteľných kapacít.
Hlavnou príčinou úpadku chovu ošípaných na Slovensku je ekonomika. Slovenskí chovatelia, malí či veľkí, nedokážu konkurovať zahraničnej produkcii. Dovoz bravčového mäsa na Slovensko predstavuje viac ako polovicu našej spotreby. Väčšina mäsa, ktoré zjedia slovenskí spotrebitelia, pochádza práve spoza hraníc. Najviac ho dovážame z Poľska, Nemecka a Českej republiky.
Napriek tomu, že spotrebitelia v prieskumoch deklarujú preferenciu domáceho mäsa, v skutočnosti sa rozhodujú podľa ceny. Až 80 % bravčového mäsa sa na Slovensku predá v zľave. Z desiatich rezňov, ktoré si spotrebitelia kúpia v obchode, sú slovenské možno len dva. Reťazce sa síce hlásia k predaju slovenského bravčového mäsa, ale najlepšia zo všetkých sietí SAMO má podiel na tržbách zo slovenského mäsa 18 percent, priemer všetkých ostatných reťazcov je 10 percent, čiže podiel mäsa z dovozu na pultoch dosahuje 90 percent! Najsolventnejší obyvatelia Bratislavy pravidelne nakupujú potraviny vrátane mäsa v Rakúsku, hoci je tam drahšie ako na Slovensku.
Kvalita Slovenského Bravčového Mäsa
Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre už šiesty rok testuje slovenské a zahraničné mäsá. Z analýz vyplýva, že slovenské bravčové mäso má v porovnaní s niektorými zahraničnými lepšie nutričné hodnoty a nižšie hmotnostné straty pri grilovaní. Po prepočítaní hmotnostných strát z vytečenej vody navyše vychádza kúpa slovenského mäsa aj najekonomickejšie. Slovenské mäso má tiež najnižšiu hodnotu elektrickej vodivosti, čo znamená, že je menej bledé, mäkké a vodnaté.
| Krajina pôvodu | Hodnota elektrickej vodivosti (mS) |
|---|---|
| Slovensko | 4,92 |
| Maďarsko | 4,99 |
| Poľsko | 5,00 |
Aktuálne Výzvy a Cenový Vývoj Bravčového Mäsa
Ceny potravín, a najmä mäsa, sú dlhodobo predmetom záujmu spotrebiteľov na Slovensku. V posledných mesiacoch možno pozorovať zaujímavý cenový vývoj bravčového mäsa, ktoré dosiahlo najnižšie cenové hladiny od roku 2019. Tento pokles je výsledkom komplexných faktorov, vrátane pandémie a špecifických výziev v mäsovom hospodárstve.
Za pozitívnymi aj negatívnymi cenovými turbulenciami na trhu s bravčovým mäsom stojí predovšetkým pandémia slintačky a krívačky (SLAK). Táto choroba, ktorá patrí medzi najobávanejšie veterinárne diagnózy, má vážne dôsledky pre chov ošípaných a následne aj pre ceny mäsa. SLAK sa prejavuje bolestivými príznakmi, ako sú pľuzgiere v ústnej dutine, na jazyku a ďasnách, ktoré spôsobujú zvieratám značnú bolesť a odmietanie chôdze. Choroba sa môže šíriť priamym aj nepriamym kontaktom, vrátane telesných tekutín a dokonca aj vzduchom na značné vzdialenosti.
V dôsledku SLAK farmári stratili možnosť vyvážať svoju produkciu do zahraničia, čo viedlo k prebytku bravčového mäsa na domácom trhu a následnému poklesu cien. Zatiaľ čo spotrebitelia sa z nižších cien tešia, farmári čelia vážnym ekonomickým problémom.
Štatistický úrad Slovenskej republiky potvrdil výrazný medziročný pokles cien bravčového mäsa. Najciteľnejší pokles zaznamenalo bravčové karé, ktorého cena klesla až o 21 percent. Podobný trend bol pozorovaný aj pri iných druhoch, napríklad pri pliecku, kde cena za kilogram klesla zo 4,11 eura na 3,39 eura.
V posledných dvoch týždňoch však došlo k výraznému nárastu ceny bravčového mäsa, a to až o vyše 13 percent. Dôvodom je kombinácia ochorenia SLAK, nízka ponuka ošípaných a prudko rastúci dopyt po komodite, ktorý je čiastočne spôsobený aj obchodnou vojnou medzi USA a Čínou, čo komplikuje dovozy americkej bravčoviny do Číny a tým spôsobuje masívny export bravčového mäsa z Európy.
Bezpečnosť Potravín a Veterinárne Liečivá
V posledných dňoch médiá obletela správa o výskyte nadmerného množstva veterinárneho liečiva benzimidazolu v bravčovom mäse u našich západných susedov. Takéto mäso sa nakoniec dostalo aj na Slovensko. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR prijala opatrenia a informovala, že z Českej republiky bol na Slovensko expedovaný aj výrobok, ktorý sa našťastie nedostal do obchodov k zákazníkom.
ŠVPS SR prijala prostredníctvom systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) oznámenie o prítomnosti benzimidazolu v bravčových polovičkách pôvodom z Belgicka. Odberateľom na Slovensku sa predmetné mäso dostalo cez dodávateľa z Poľska. Následne dostala od českého kontrolného orgánu informáciu, že do obchodnej siete Kaufland Slovenská republika bol dodaný nevyhovujúci výrobok Segedínsky guláš EC 400 s dátumom minimálnej trvanlivosti 13.1.2027 od výrobcu Hamé s.r.o. Česká republika. „Spotrebitelia, ktorí majú jeden z nižšie uvedených produktov doma, by ho nemali konzumovať a môžu ho vrátiť v mieste predaja,“ upozornila SVS. Benzimidazoly sa používajú pri liečbe parazitárnych infekcií u zvierat a ľudí. Toxické dávky sú až 30-krát vyššie ako terapeutické. Neodporúčajú sa však užívať v tehotenstve.
Hydinové Mäso: Rastúca Popularita a Produkcia
Na tanieroch Slovákov sa čoraz častejšie objavuje kuracie mäso, ktoré patrí medzi najobľúbenejšie druhy mäsa. Jeho popularita rastie aj v celej Európe, kde hydina postúpila v rebríčku spotreby mäsa na druhé miesto, hneď za bravčovinu.
Spotreba a Produkcia Kuracieho Mäsa
Kuracie mäso patrí k najobľúbenejším druhom mäsa u Slovákov. Každý z nás ročne zje asi 36 kilogramov. V roku 2021 bola jeho spotreba na Slovensku na úrovni 23,6 kg osoba/rok. Roky 2020 a 2021 sa však niesli v znamení poklesu spotreby hydinového mäsa. Ten bol spôsobený najmä obmedzením prevádzky stravovacích zariadení počas pandémie koronavírusu. V roku 2021 prispel k poklesu spotreby hydinového mäsa aj výrazný pokles predajných cien bravčového mäsa.
Čerstvé hydinové mäso oslovuje k nákupu 9 z 10 slovenských domácností. Najviac domácností sa za jeho kúpou vyberá do diskontných predajní. Podľa prieskumov si jedna slovenská domácnosť za sledovaných 12 mesiacov (od augusta 2021 do júla 2022) do svojho nákupného košíka vložila 35kg hydinového mäsa a celkovo naň minula takmer 120 €. Nákupy hydiny v akciovej cene využilo v tomto období 8 z 10 domácností, pričom nákupy v akcii tvorili v sledovanom období približne 1/2 výdavkov na nákupy hydiny.
Mrazenie mäsa
Produkcia kuracieho mäsa na Slovensku nedosahuje úroveň spotreby, preto je potrebný aj dovoz zo zahraničia. Na slovenských hydinových bitúnkoch sa v roku 2021 vyprodukovalo 77 322 ton hydinového mäsa. Na Slovensku sa podľa údajov UHS v roku 2021 vychovalo 91 311 t kurčiat (medziročný pokles o 5,3 %/ 5 124 t), 5 767 t sliepok (medziročný pokles o7,1% /o 440 t), 3 291 t moriek (medziročný nárast o 9,6 %/o 287 t), 209 t kačíc (medziročný pokles o 18,4 %/o 47 t) a 3 t husí (medziročný pokles o 95,6 %/ o 65 t). Pokiaľ ide o hydinu, za rok 2021 bol zaznamenaný medziročne pokles produkcie v chove hydiny o 5,1 % (o 5 389 t) živej jatočnej hmotnosti. Produkcia živej jatočnej hydiny v roku 2021 bola konkrétne na úrovni 100 581 t. V roku 2021 sa však z vyprodukovanej živej jatočnej hydiny vyviezlo na zahraničné trhy.
Porovnanie Cien Mäsa na Slovensku a v EÚ
Na Slovensku sú v porovnaní so susednými štátmi nižšie ceny mäsa. Vyplýva to zo septembrovej aktualizácie Analýzy cenového vývoja základných druhov potravín z dielne Ministerstva financií (MF) SR. V prípade bravčového karé, kurčiat a hovädzieho mäsa je podľa analýzy cena na Slovensku v porovnaní s Poľskom o 20 % nižšia. Mlieko je oproti Maďarsku a Poľsku taktiež lacnejšie o 10 % až 20 %. Naopak, vyššie sú ceny chleba, no pri chlebe nemusia štatistické úrady porovnávať úplne totožné produkty, čo môže vysvetľovať pozorované cenové rozdiely. Ceny vajec klesli podľa MF SR v posledných mesiacoch na úroveň ceny v Česku. Cena masla je na Slovensku mierne vyššia než v Česku, nižšia než v Poľsku a Maďarsku. Syr Eidam je na Slovensku drahší oproti susedným krajinám asi o 10 %. Jablká a zemiaky sú na Slovensku drahšie než v Poľsku a Maďarsku asi o 20 %, ale cenovo sú na rovnakej úrovni ako v Česku.
Európska komisia poukazuje na mierne optimistický výhľad pre trhy s mäsom v nasledujúcom roku. Zatiaľ čo vývoz sa odhaduje na -0,4 %, dovoz mäsa sa očakáva o 0,3 % vyšší. V prípade hovädzieho mäsa Brusel odhaduje pokles výroby a spotreby o 1,1 %. Obchod (vývoz/dovoz) s tretími krajinami sa má zmeniť len nepatrne. Spotreba na obyvateľa v EÚ sa odhaduje na 9,4 kg (2023: SR 5,8 kg). V odvetví bravčového mäsa Komisia očakáva pokles výroby o 0,22 %. Očakáva sa, že hrubá spotreba sa zvýši minimálne o +0,1 %. Spotreba na obyvateľa sa odhaduje na 30,9 kg (2023: SR 40,6 kg). EÚ odhaduje, že produkcia hydinového mäsa je o 0,9 % vyššia ako v predchádzajúcom roku. Očakáva sa, že spotreba sa zvýši o +0,8 %. Spotreba na obyvateľa sa zvyšuje na 25,2 kg (2023: SR 22,2 kg). Tento trend však nie je v celej EÚ jednotný.
Budúcnosť Chovu Ošípaných a Cenový Vývoj
Odborníci predpokladajú, že súčasný stav nízkych cien bravčového mäsa by mal pretrvávať ešte niekoľko týždňov až mesiacov. K zlepšeniu situácie by mohlo prispieť znovuotvorenie exportu, najmä na dôležité trhy ako je Čína. Zvýšiť podiel slovenského bravčového mäsa na pultoch obchodov bude náročné. Slovenské mäsové hospodárstvo čelí viacerým výzvam, ktoré ovplyvňujú produkciu, spotrebu a celkovú konkurencieschopnosť.
Aktuálne problémy a trendy v produkcii a predaji mäsa a mäsových výrobkov sú predmetom medzinárodných vedeckých konferencií. Už 44. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie HYGIENA ALIMENTORUM so zameraním na aktuálne problémy a trendy produkcie a predaja mäsa a mäsových výrobkov sa uskutoční 15. - 17. mája 2024 v Hoteli Patria na Štrbskom Plese. „Hlavným zameraním medzinárodnej vedeckej konferencie je prezentácia aktuálnych poznatkov o zdravotnej bezpečnosti a kvalite mäsa a mäsových výrobkov,“ hovorí odborný garant konferencie Slavomír Marcinčák, vedúci Katedry hygieny, technológie a zdravotnej bezpečnosti potravín Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Na konferencii budú prezentované aktuálne i dlhodobo sledované odborné témy, ale aj problematika, ktorá sa dotýka každodenného potravinového stola v našich domácnostiach.
tags: #ceny #masa #na #slovensku