Život človeka sa nezačína iba fyzickým narodením, ale aj duchovným prebudením. Ako hovorí Biblia, človek má žiť nielen z chleba, ale aj z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst. Táto myšlienka nás vedie k hlbšiemu zamysleniu sa nad významom duchovného pokrmu a jeho vplyvom na náš život. Čo presne znamená žiť zo slova a ako to ovplyvňuje našu existenciu v kontexte každodenných potrieb a výziev?
Potreba sýtiť telo i dušu
Všetci sme povolaní sýtiť telo aj dušu. Človek je bio-psycho-spirituálna bytosť. Okrem prirodzených potrieb má aj potrebu nadprirodzena, pretože je duchovná bytosť. Ktosi povedal, že človek má v sebe prázdne miesto, ktoré nevie vyplniť nik iný iba Boh. Každý človek vrátane neveriaceho má aj duchovné potreby.
Dnes počujeme, ako Ježiš povedal zástupom: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Poďme sa ponoriť do hlbšieho významu týchto slov a ich dopadu na náš život.
Ježiš - Chlieb Života
Ježiš Kristus sa predstavuje ako "chlieb života", čím nadväzuje na starozákonnú skúsenosť so zázračným sýtením mannou na púšti. Na rozdiel od manny, ktorá bola len pre jeden národ a neprinášala večný život, Ježiš je chlieb pre každého človeka, ktorý prináša život večný.
Keď Ježiš vraví: Ja som chlieb života, živý chlieb, ktorý zostúpil z neba, to nie je záležitosť minulosti, iba príbeh z biblických histórií, ale udalosť prítomnej chvíle. Božím chlebom je Ten, kto zostupuje z neba a dáva život svetu.
Biblický pohľad na obživu a zázračné nasýtenie
Biblia nám poskytuje hlboký vhľad do problematiky obživy. V 6. kapitole evanjelia svätého Jána sa spomína zázrak rozmnoženia chlebov, po ktorom nasleduje Ježišov veľký rozhovor. Sú tu zástupy túžiace po chlebe. Je tu celé ľudstvo bez akejkoľvek nádeje, ktoré čelí smrti a bezodnej prázdnote a zúfalo potrebuje Ježiša Krista.
Marek v jednom zo svojich evanjelií opisuje situáciu, keď sa pri Ježišovi zhromaždil veľký zástup ľudí, ktorí nemali čo jesť. Ježiš, plný súcitu, prežíva empatiu s týmito ľuďmi a túži im pomôcť. Jeho súcit nie je len myšlienková účasť, ale aj aktívna snaha zmierniť ich utrpenie.
Ježiš sa pýta svojich učeníkov, koľko majú chlebov. Odpovedajú, že sedem. Ježiš prikáže zástupu usadiť sa na zem, vezme chleby, vzdá vďaky, rozláme ich a dáva učeníkom, aby ich predkladali zástupu. Následne požehná aj niekoľko rýb a prikáže ich predkladať. Všetci sa najedia dosýta a ešte zostane sedem košov zvyškov.
Tento zázrak nasýtenia zástupu má hlboký symbolický význam. Poukazuje na Ježišovu schopnosť uspokojiť nielen telesné, ale aj duchovné potreby ľudí.
Ján Krstiteľ
Analógia so svätou omšou
Príbeh o nasýtení zástupu nám pripomína svätú omšu. Aj pri svätej omši najprv načúvame Božiemu slovu a snažíme sa ho pochopiť. Počúvanie slova predchádza jedenie, hostinu, lámanie chleba. Ježiš nasycuje a apoštoli (a ich nástupcovia) sú sprostredkovatelia tohto zázračného nasýtenia. Eucharistia je veľké tajomstvo Boha, ktorý nás zachraňuje nielen tým, že sa nám hladným dáva ako pokrm, ale aj tým, že za nás zomiera.
Chlieb od Boha: Nezaslúžený, Hojný a Životodarný
Z Božieho slova sme počuli o izraelskom národe, ktorý Pán Boh zázračne vyviedol z egyptského otroctva. Ale miesto vďaky a oslavy Boha, ktorú by sme právom očakávali, sme svedkami nespokojnosti a reptania. Či aj my nie sme rovnakí? Jeden deň sme nadšení tým, ako sa o nás Boh stará a o deň neskôr sa sťažujeme, pretože nemáme to, čo má náš sused.
Nezaslúžený chlieb
V 12. verši sa píše: „Počul som reptanie Izraelcov; povedz im toto: Podvečer budete jesť mäso a vždy ráno sa nasýtite chlebom a spoznáte, že ja som Hospodin, váš Boh.“ Máme tu teda reptajúcich Izraelcov, ktorí si zaslúžia trest a miesto toho dostávajú dary. Aj keď si zaslúžime trest, pretože sme hriešnici, Boh nám dáva svoje požehnanie. Nie, nežehná nášmu hriechu, ale dáva nám milosť a ďalšiu šancu. Namiesto trestu nezaslúžene zosiela mannu.
Hojný chlieb
Hospodin sa nepostaral o Izraelčanov len nezaslúžene, ale tiež hojne. V závere 18. verša čítame: „každý nazbieral, koľko zjedol“. Nikomu nechýbalo. Mali dosť na najbližších 40 rokov. V 78. žalme čítame: „manne dal padať na nich, aby jedli, dal im nebeské obilie. Anjelským chlebom sýtili sa ľudia, poslal im stravy do sýtosti.“ Miesto egyptskej stravy, ktorú si niesli so sebou, im Boh ponúkol nebeské menu. Bývalí otroci reptajúci na púšti dostali jedlo najlepšej kvality. A mali ho dostatok.
Životodarný chlieb
Božie zaopatrenie nespokojných hriešnikov je životodarné. Hospodin milostivo naplnil ich fyzické potreby, ale dokonca viac než to. Hospodin milostivo naplnil aj ich duchovné potreby. To, že jedli mannu im nezabezpečilo večný život. Sám Ježiš povedal: „Vaši otcovia jedli mannu na púšti a umreli.“ Manna však bola spojená so slovami zasľúbenia. Boh im sľúbil, že vďaka daru manny spoznajú, že On je „Hospodin, Boh“. Izraelčanom je teda zasľúbené, že budú poznať Hospodina a že budú žiť Jeho slovom. Ak jedli mannu, žili fyzicky a ak poznali Pána a kŕmili sa Jeho slovom, žili aj duchovne.
Ježiš je tvojou mannou
Keď Ježiš hovoril o manne, povedal: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky.“ Ježiš je tvojou mannou. Ježiš, ktorý žil a zomrel kvôli tvojim hriechom, ktorý na golgotskom kríži zaplatil za tvoju nespokojnosť a reptanie. Ježiš pozná tvoje fyzické i duchovné potreby a Jeho zaopatrovanie je nezaslúžené, hojné a životodarné. On pozná tvoje sklamanie, On pozná tvoje túžby, On pozná tvoje prehry a On ťa milostivo zaopatruje.
Hlad po Živote a Ježišova Odpoveď
V našom svete, plnom reklám a prospektov, ktoré sľubujú šťastie prostredníctvom materiálnych vecí, často zabúdame na naše hlbšie potreby. Reklamy nás presviedčajú, že "dobrý nákup" utíši náš hlad po živote. Avšak, tento pocit je len krátkodobý. Skutočný hlad po láske, bezpečí, nádeji, radosti, po porozumení s inými a vnútornom pokoji môže utíšiť len Ježiš Kristus. On má byť najdôležitejším princípom nášho života, tým, čo mu dáva silu a výživu.
My všetci sme hladní po láske, bezpečí, nádeji a radosti. Trpíme tým, že nám druhí nerozumejú, že v našom vnútri je často vnútorný nepokoj. Vo svete lží a poloprávd nejedna duša hladuje po pravde, zmysle a istote. A tu - ponad hranicu časov - nám znie tichý Ježišov hlas: „Ja som chlieb života, kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ (J 6,35).
Príď k Ježišovi taký, aký si
Prísť k Ježišovi môžem taký, aký som. So svojím smädom, hladom, so svojím nešťastím, so svojimi pochybnosťami a nepokojom, so svojimi prehrami a hriechmi. Nie som pre Neho bremenom, ale darom od Otca: „Všetko, čo mi dáva otec, príde ku mne“ (J 6,37a). K Ježišovi nikdy neprídeme nevhod: „Kto prichádza ku mne, nevyhodím ho“ (v. 37b). A tak príď, jedz a pi, ži z Krista a pre Krista - ži z Ježišovej spasiteľnej obete. Nech nás sprevádza istota, že Pán Boh nám žičí - praje - chce dobre, že nás má rád a sme pre Neho vzácni - bez toho, aby sme sa museli pred Ním pyšne predvádzať svojimi „zásluhami“.
Dôležitosť Duchovnej Výživy
Tak ako je dôležitá správna fyzická výživa pre naše telo, je dôležitá aj duchovná výživa pre našu dušu. Lekári a odborníci na výživu prízvukujú, že zlá strava spôsobuje choroby. Kto sa chce správne stravovať, má si nájsť na jedlo čas. Správne jesť neznamená jesť všetko a orientovať sa zásadne na FAST - FOOD. To isté platí aj v duchovnej oblasti. Aj tu je potrebný dobrý výber výživy a čas na ňu. Ježiš sa predstavuje ako chlieb, ktorý dáva život v plnosti, život večný.
Jesť Jeho Telo a Piť Jeho Krv
Ježiš nabáda, aby sme jedli Jeho telo a pili Jeho krv. Tieto slová znejú šokujúco nielen nám, ale zneli tak aj Ježišovým súčasníkom. Ľudia zo starovekých pohanských národov žijúcich okolo Izraela jedli telo a pili krv obetných zvierat v presvedčení, že božstvo prebýva práve v obeti, ktorá mu bola zasvätená. Ježiš nadviazal na tieto názory - hoc aj pohanské - a keď nabáda k jedeniu svojho tela a pitiu svojej krvi, zjavuje tým, že v Ňom prebýva Boh, že On je jedinou pravou obeťou za hriechy celého sveta. Iba to, čo bolo obetované, sa dalo požívať. Ježiš musel zomrieť, aby sme sa mohli nasýtiť chlebom života - chlebom Večere Pánovej a žiť večne. Jesť Kristovo telo a piť Kristovu krv znamená prijímať Jeho obeť. A kto ju prijíma, je s Kristom nerozlučne spojený a bude žiť naveky.
Pán Ježiš hovorí jasne: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“. Prijať Ježiša Krista znamená v Neho veriť a pevne dúfať. Eucharistia je pokrmom, z ktorého môžeme čerpať silu k obeti. Kto spolu s Petrom verí v Kristovo Božstvo, ten spolu s nim vyznáva aj vieru v Eucharistiu: „Ty si Kristus, Syn Živého Boha a my sme uverili a poznali, že ty si Svätý Boží”. Eucharistia je liekom, pre toho, kto verí. Tomu, kto ju s vierou prijíma, sa stáva zárukou budúceho vzkriesenia. A my všetci musíme k nej pristupovať rovnako, ako sa pristupuje k lieku.
Jesť, Lámať a Ctiť - Tri Rozmery Eucharistie
Z liturgie slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi nám utkveli v pamäti tri slovesá: jesť, lámať a ctiť. Ony totiž naznačujú, čo máme robiť s Eucharistiou.
- Jesť: Eucharistiu máme jesť. To je prvá vec, na ktorú našu pozornosť upriamuje Ježiš v dnešnom evanjeliu: "Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky," hovorí. V prvom čítaní počúvame o manne, ktorou Boh živil Izraelitov, keď putovali púšťou. Eucharistia je chlieb na cestu púšťou tohto sveta do večného života. Izraeliti dostávali mannu každý deň, iné jedlo nemali.
- Lámať: V druhom čítaní hovorí Pavol o Eucharistii, že je to "chlieb, ktorý lámeme". Robíme to tak ako Ježiš, ktorý vzal, lámal a dával, a potom povedal: "Toto robte…!" Druhá vec, ku ktorej nás Ježiš nabáda a ktorá bola pre prvotnú Cirkev takou samozrejmosťou, že sa stala menom pre Eucharistiu, je lámanie. Lámať chlieb znamená deliť sa s chlebom. Eucharistiu dostávame preto, aby sme sa delili o milosti, ktoré ňou získavame. Vďaka svätému prijímaniu máme silu a odvahu deliť sa…
- Ctiť: Tretí rozmer nie je priamo biblický a Ježiš nás k nemu ani priamo nenabáda. No je logickým dôsledkom. Pretože Eucharistia je Telo Kristovo, chceme si ju uctiť. Veď Eucharistia nie je to, ale ten - živí Kristus. V priebehu dejín vzniklo mnoho foriem eucharistickej úcty. Dnes zase chodíme na sväté prijímanie. A uctievame Pána v Eucharistii. No akoby stagnoval ten druhý rozmer, akoby sme zabúdali Chlieb života lámať druhým. Charita a dobročinnosť nám nejde tak dobre, ako kresťanom prvých storočí. Potrebujeme pamätať na všetky tri rozmery svätého prijímania: jesť, lámať a ctiť. Je to ako trojnožka, ak jedno z toho vynecháme, nášmu kresťanskému životu bude chýbať stabilita.
Proti Individualistickému Ponímaniu Viery
Ježišovo hovorenie o sebe ako o chlebe života je rečou proti individualistickému ponímaniu viery, proti individualistickému chápaniu kresťanstva - proti životu bez spoločenstva, bez pravidelného prijímania Večere Pánovej. Ak je dnes častou mienka: Boh áno, ale cirkev nie, nik menší ako sám Ježiš Kristus zdôrazňuje dôležitosť spoločenstva. Viera sa posilňuje a obnovuje v cirkvi, v spoločenstve, kde nám Kristus slúži slovom a sviatosťami.
Život zo slova Božieho
Tak, ako má telo potrebu jedla, má aj duch potrebu Slova. Ježiš Kristus povedal, že človek nebude živý len na samom chlebe, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst. Božie slovo - Biblia - je pre ľudského ducha pokrmom. Duch Boží je pripodobnený k živej vode, pretože bez vody nie je možný život. Prítomnosť Svätého Ducha v živote každého človeka je nenahraditeľná. Tak, ako je vitálne dôležitý vzduch pri dýchaní, je dôležitá i modlitba u kresťana.
Ako prakticky žiť zo slova Božieho?
Ann Voskamp zdôrazňuje dôležitosť "dennej výživy" Slovom Božím. Ponúka niekoľko tipov, ako sa živiť z Biblie:
- Pomaly: Vychutnávať si len niekoľko veršov Písma naraz, meditovať nad nimi a modliť sa Slovami Písma k Bohu.
- V spoločenstve: Tráviť spoločný čas pokoja s rodinou a navzájom sa povzbudzovať v čítaní a pochopení Božieho slova.
- Počúvanie Slova na Audio nahrávkach: Počúvať Bibliu počas bežných činností, ako je upratovanie alebo cestovanie.
- Počas roka: Prečítať celú Bibliu za rok podľa plánu.
- Opakovanie: Vybrať si kratšiu stať z Biblie a opakovane ju čítať, aby sa Slovo Božie hlboko zakorenilo v srdci.
Nebojte sa ťažkostí
Nie vždy je ľahké žiť zo slova Božieho. Sú dni, keď je krik, je bitka detí nad Bibliou. Keď čítame príliš rýchlo, je plač a nikto nedáva pozor na čítanie. Niektoré Slová jedla sú ťažšie na pamätanie, no neprestaneme jesť. Skúšame znova, možno zmeníme spôsob, niekedy je to iba úsmev, jednoducho iba sedíme pri stole so sviečkami a nabudúce skúsime znova. Slová pokrmu vždy začíname jesť, znova a znova.
Pôst - viac než len fyzické zdržanie
Pôsty už nie sú iba záležitosťou náboženstva a prípravy na Veľkú noc. Internet je plný návodov, ako dodržiavať prerušované pôsty a aké benefity majú pre naše telo. Je ľahké stratiť sa v pravom zmysle kresťanského pôstu a neurobiť z neho štyridsaťdňovú diétu. Popolcovou stredou sme začali štyridsaťdňové Pôstne obdobie pred Veľkou nocou. Mnohí máme za sebou už nespočetne veľa pôstov. Keď sa aktivita opakuje často, stáva sa všednou a môže sa vytratiť jej skutočný význam.
Dnešný pohľad na pôst
V súčasnej dobe sa slovo pôst prestáva spájať iba s náboženstvom a obdobím pred Veľkou nocou. Začínajú sa stávať populárne obdobia, kedy človek nekonzumuje nič alebo obmedzuje isté potraviny. Propagované sú samé priaznivé účinky pre našu telesnú schránku. Pozerať sa na štyridsaťdňový Pôst aj z tohto uhla nemusí byť nutne zlé. Celkom atraktívna myšlienka sa naskytne, ak sa opýtame, ako by sa dal Pôst prežiť dostatočne dobre aj po telesnej, aj po duchovnej stránke.
Biologické okienko pôstu
Pôsty, ktoré sú dnes také populárne, majú veľmi veľa výhod pre telo. Organizmus sa regeneruje, budujeme si zdravú imunitu a dokonca vieme spomaliť starnutie. Nejde len o fyzické benefity, ale pozitívne vplýva aj na mentálnu pohodu. Môžeme na sebe pozorovať, ako sa nám prečisťuje myseľ, vnímanie a ľahšie sa sústredíme na svoje myšlienky. Zlepšuje sa koncentrácia, ovládanie rozptýlenia a nepozornosti.
Pre organizmus môže byť blahodarný už aj 24-hodinový pôst jedenkrát v týždni. Počas takého pôstu by mal byť zakázaný alkohol, mäso a výrobky z neho, vyprážané jedlá a tiež sladkosti. Naopak, odporúča sa zvýšiť príjem strukovín, ovocia, zeleniny, zemiakov a ryže a, samozrejme, dodržiavať pitný režim. Existuje viacero typov pôstov. Obľúbený je tiež prerušovaný pôst, niekedy nazývaný 16/8.
Hladovanie a jeho vplyv na telo
Dôležité je vysvetliť si, čo sa deje s naším telom, ak prestaneme jesť. Ak nebudeme jesť šesť hodín, telo začne meniť glykogén - zdroj zásobnej energie v tele na glukózu - najrýchlejší zdroj energie. Až 25 % tejto energie spotrebuje náš mozog. Po 6 - 72 hodinách sa telo dostáva do stavu nazvaného ketóza. Znamená to, že keď vyčerpá možnosti glukózy, začne sa obzerať po inom, alternatívnom zdroji energie. Ten nachádza v tukoch, odkiaľ si začne brať ketóny - vo vode rozpustné organické látky, ktoré vznikajú pri spaľovaní tukov.
Ak telo spotrebuje zásoby tuku, mozog začne rozkladať v tele proteíny, ktoré uvoľňujú aminokyseliny a môžu sa premeniť na glukózu. V preklade: aby prežilo, začne na výrobu energie využívať svalovú hmotu. V podstate telo v tomto čase kanibalizuje samo seba a požiera svoje svaly. Logicky, ak sa telo dostane do štádia, že nebude mať, čo ďalej rozkladať, zomrieme. Bez jedla vydržia dlhšie ženy ako muži, pretože majú geneticky väčšie zásoby tukov. Rovnako aj obézni ľudia, pretože čím väčšie zásoby tukov človek má, tým dlhšie vydrží bez potravy.
| Trvanie pôstu | Vplyv na telo |
|---|---|
| 6 hodín | Telo mení glykogén na glukózu. |
| 6 - 72 hodín | Ketóza - telo využíva tuky na energiu (ketóny). |
| Po vyčerpaní tukov | Telo rozkladá proteíny (svalovú hmotu) na energiu. |
| 3 dni | Regenerácia imunitného systému, tvorba nových bielych krviniek. |
| Niekoľko mesiacov (s prestávkami) | Zníženie enzýmu PKA (spojeného so starnutím) a hormónu zvyšujúceho riziko rakoviny. |
Rekordéri a blahodarné vplyvy pôstu
Skúmanie vplyvov hladovania na človeka sa dnes považuje za neetické, preto nájdeme iba málo výskumov v tejto oblasti. Rekordérom v tomto smere je Angus Barbieri zo Škótska, ktorý nejedol nič 382 dní a dostal sa do Guinnessovej knihy rekordov. Experimentu sa podrobil v 60. rokoch minulého storočia. Na začiatku vtedy 27-ročný muž vážil 207 kilogramov a zhodil 125 kíl. Pil len vodu, čaj, kávu a ďalšie bezkalorické nápoje, ale bral vitamíny. Angus bol dôkazom, že aj dlhodobá hladovka sa za istých podmienok dá prežiť v zdraví.
Hladovanie môže mať množstvo terapeutických účinkov a dokonca je lepším „detoxikačným“ prostriedkom ako mnohé pseudoprípravky, ktoré sľubujú neuveriteľné výsledky. Raz za čas si dať pôst je absolútne v poriadku, dokonca existuje pomerne efektívny štýl stravovania, ktorý sa nazýva prerušované hladovanie a má pozitívny vplyv na telo.
Dlhšie hladovky ako 2 - 3 dni sa väčšinou neodporúča robiť samostatne bez dozoru lekárov. Slovo pôst (nem. Fasten) je odvodené od gótskeho slova fastan, ktoré znamená "zastaviť sa, počkať". Naše telo každý deň čaká s veľkou trpezlivosťou na chvíľu, keď začneme byť ospalí, aby začalo so svojím pravidelným nočným očisťovacím procesom. Raňajky majú v angličtine svoj priliehavý názov breakfast (break = prerušiť fast = pôst) lebo skutočne znamenajú ukončenie nočného pôstu prvým ranným jedlom.
Počas neprítomnosti jedla sa telo systematicky očisťuje od všetkého s výnimkou životne dôležitých tkanív. Neustále sa prispôsobuje, aby požiadavky na energetické rezervy boli minimálne. Človek má až prekvapivú schopnosť adaptácie na nedostatok jedla. A.J. Carlson, profesor fyziológie na univerzite v Chicagu skonštatoval, že zdravý a dobre živený človek môže bez jedla prežiť 50-75 dní. To ale za predpokladu, že nie je vystavovaný krutému zaobchádzaniu a nie je v emočnom strese.
Celý imunitný systém človeka môže omladnúť za pomoci pôstu trvajúceho iba tri dni, pretože spúšťa mechanizmus, pri ktorom telo začína vyrábať nové biele krvinky, ako naznačuje jedna štúdia. Hoci pôsty boli kritizované výživovými špecialistami ako nezdravé, nový výskum naznačuje, že vyhladované telo vybudí kmeňové bunky k vytváraniu nových bielych krviniek a tie potom následne môžu bojovať úspešne trebárs proti infekcii. Vedci z University of Southern California tvrdia, že objav by mohol byť prospešný najmä pre ľudí, ktorí trpia poškodením imunitného systému ako sú pacienti napríklad s rakovinou po chemoterapii. Toto zistenie by tiež mohlo pomôcť starším ľuďom, ktorých imunitný systém je menej výkonný, ako starnú, a preto je pre nich ťažšie bojovať aj s bežnými chorobami.
Teologické okienko pôstu
Na pôst, ako sa naň pozerá katolícka teológia, som sa opýtala saleziána Vladimíra Peregrima, ktorý pôsobí na medzinárodnom Teologickom študentáte v Turíne na Crocette. Hovorí, že v slovenskom jazyku musíme rozlíšiť dva významy slova pôst. Pôst ako liturgické obdobie a pôst ako jedna z foriem askézy. Hlavným cieľom liturgického Pôstneho obdobia je uvedomiť si, že „nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Mt 4,4) Charakterizuje toto obdobie ako cestu. Cestu dôvery, pokory a obrátenia. Cestu, počas ktorej určitým spôsobom limitujeme svoje túžby a vášne, aby sme nechali priestor tej veľkej túžbe a vášni, ktorá je v nás.
Cirkev nás učí, že Pôstne obdobie obsahuje tri prvky. Okrem zdržiavania sa niektorých jedál je to ešte modlitba a almužna. Peregrim hovorí, že modliť sa máme celým telom. Preto bol pôst vždy jedným zo spôsobov, ako človek dosiahne sústredenie sa v modlitbe. Pôst bez modlitby a bez almužny je určitým spôsobom dosť rizikový, upozorňuje Vladimír Peregrim. Pôst by nás mal automaticky postaviť do pozície hladného. Hladného jednak po Bohu, zároveň však, tým že sme hladní, súcitíme s hladujúcimi. Ak sa ja postím, otvára sa u mňa pozornosť a srdce pre chudobného. Ak sa niečoho zriekam, viem sa s tým podeliť. K modlitbe sme takisto neustále vyzývaní. Medzi priaznivé účinky pôstu môžeme zaradiť to, že sa naše telo namiesto dlhého trávenia môže sústrediť na iné činnosti.
Ján Krstiteľ
Šťastie a ľudské potreby
Phil Bosmans prirovnal šťastie k motýľovi, ktorý náhodne prelieta z kvetu na kvet. Portugalské príslovie hovorí, že veslovanie je práca a šťastie je vietor opierajúci sa do plachiet lode. Čím je podmienené ľudské šťastie? Je možné ho dosiahnuť?
Presná definícia šťastia neexistuje. Vo všeobecnosti za šťastného človeka považujeme takého, ktorý má naplnené potreby. Z hľadiska psychológie neuspokojovanie potrieb vyvoláva reakcie smútku, strachu a hnevu. Ak takýto stav negatívnych emócii pretrváva dlhšie, vedie to k vzniku psycho-somatických ochorení.
Duchovné potreby človeka
Človek je bio-psycho-spirituálna bytosť. Okrem prirodzených potrieb má aj potrebu nadprirodzena, pretože je duchovná bytosť. Ľudský duch túži po Bohu, po Jeho prítomnosti. Na základe Biblie a osobnej životnej skúsenosti som pevne presvedčená, že človek nemôže žiť šťastný život, ak osobne nespozná Darcu života, svojho Stvoriteľa, Pána vesmíru. Pretože to prázdne miesto hlboko v srdci ľudskej osobnosti nevie nik zaplniť… Ľudia môžu mať naplnené všetky telesné potreby, môžu mať materiálne zabezpečenie, úspech v práci, usporiadanú rodinu a predsa im niečo (Niekto) chýba…
Ježiš - Odpoveď na Strach
Strach je každodennou, reálnou skutočnosťou našich životov. Prejavuje sa v mnohých smeroch. Pán Ježiš hovorí: „Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať“(Mt 6,25). Dnes to možno povieme inak. Bojíme sa ekonomickej a finančnej krízy. Bojíme sa nezamestnanosti, poklesu kurzov akcií. Mladí sa boja vstupovať do manželstva, a ak sa aj zoberú, boja sa mať deti. Potom sa bojíme, že nebude mať kto pracovať na budúce dôchodky, bojíme sa drahej sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Bojíme sa rôznych chorôb: onkologicých, srdcovo cievnych a epidémií chrípky vtáčej , či prasacej. Bojíme sa teroristov i výkyvov počasia, kozmických úkazov, globálneho otepľovania i nedostatku energií. Evanjelim PJK je posolstvom od živého Boha, ktoré je odpoveďou na každý ľudský strach.
Dnešný človek však pochybuje o všetkom. Bojí sa aj veriť. Bojí sa spoľahnúť sa na Slovo JK. Je Ježišov príbeh pravdivý? Je pravdivá správa o Jeho narodení, vzkriesení a nanebovstúpení? Pane Ježišu, prosíme hovor k nám svojím slovom i darmi svojej svätej Večere. Chceme sa Tebou sýtiť a tebou žiť.
Žijú zo vzduchu?! - Fenomén breathariánstva
Verte či nie, sú medzi nami aj ľudia, ktorí tvrdia, že nejedia vôbec! Tento „smer“ sa volá breathariánstvo. Názov pochádza z anglického breath, teda dych, pretože títo ľudia tvrdia, že žijú zdravým a plnohodnotným životom bez jedla a energiu čerpajú iba zo vzduchu. Podľa breathariánov sa pri trávení potravy dostávajú do tela toxíny, a tak je zmysluplnejšie nejesť. Lenže, ako sme už napísali vyššie, ak človek neje, nemá energiu = telo nemôže fungovať a časom zomiera. Tak to vidí veda. Breathariáni však oponujú, že ich výživou nie je fyzická, ale kozmická energia - prána, ktorá je základným zdrojom životnej sily a vitality. Z vedeckého hľadiska je to nezmysel, no breathariáni tvrdia, že prána nie je vedecky merateľná.
Vedecký pohľad na breathariánstvo
Cieľom mojej otázky medikom nebolo diskutovať o tom, či sa títo ľudia chcú svojimi tvrdeniami zviditeľniť, či chcú vedome alebo nevedome zavádzať svoje publikum, či sú psychicky nie celkom v poriadku alebo majú iný dôvod, prečo také tvrdenia šíria. Návrhy zahŕňali to, čo mnohí vedci údajne aj na breathariánoch skúšali: monitorovanie činnosti človeka 24 hodín denne 7 dní v týždni (ktoré však nie vždy bolo úplne dôsledné), odbery a analýza krvi a iných telesných tekutín, rôzne zobrazovacie metódy a podobne.
Jednou z prvých vecí, ktoré sa študenti na biochémii dozvedia, je to, prečo človek musí prijímať potravu, prečo musí dýchať, kedy a prečo by nastala smrť, pokiaľ by nedýchal alebo nejedol. Obe tieto činnosti súvisia so získavaním energie pre základné životné procesy, akými sú pohyb, rast a rozmnožovanie buniek, činnosť nervovej sústavy, imunitného systému a ďalších nemenej dôležitých biologických procesov.
Primárnym zdrojom energie pre naše bunky sú niektoré chemické reakcie, konkrétne spaľovanie (oxidácia) niektorých organických látok (napríklad cukrov, tukov alebo v niektorých prípadoch aj proteínov). Zjednodušene sa však dá povedať, že molekuly paliva (cukry a tuky), ktoré sa skladajú z uhlíka, vodíka a kyslíka, sa vo väčšine buniek postupne premieňajú zložitými reakciami až na oxid uhličitý a vodu, pričom nevyhnutnou podmienkou je prítomnosť dostatočného množstva kyslíka podobne ako pri spaľovacom motore. Z týchto štyroch zlúčenín nás bude zaujímať kyslík a oxid uhličitý, teda tzv. dýchacie plyny. Oba plyny súvisia s činnosťou pľúc, keďže pľúca sú hlavnou vstupnou bránou organizmu pre kyslík, a zároveň hlavnou výstupnou bránou pre oxid uhličitý.
Z súhrnnej rovnice spaľovania glukózy nám logicky vyplýva, že množstvo kyslíka vo vydychovanom vzduchu by malo byť menšie, pretože časť kyslíka prestupuje do krvi a ide do tkanív, kde sa spotrebuje. A naopak množstvo oxidu uhličitého vo vydychovanom vzduchu by malo byť väčšie, pretože sa v organizme produkuje. A to je presne to, čo pozorujeme.
Kyslíka vo vydychovanom vzduchu je cca. 14 až 16 %, teda zhruba o 5 % menej ako v okolitom vzduchu, čo zároveň znamená, že nie všetok kyslík, ktorý vdýchneme, sa dostane až do krvi a využije na chemické reakcie v bunkách - reálne sa tam dostane len 5 %, čiže necelá štvrtina. Ak by breatharián neprijímal žiadnu potravu, u neho prebieha hladovanie a na ľavej strane schémy bude molekula tuku, ktorú organizmus vyberá z tukových zásob, aby pokryl energetické potreby svojich buniek. Prejaví sa to postupným strácaním telesnej hmotnosti a chradnutím.
tags: #clovek #ma #zit #nielen #z #jedla