Autorská dvojica Václav Vorlíček a Miloš Macourek si dokázala získať záujem filmových a televíznych divákov predovšetkým svojimi kombináciami reálneho sveta a rozpútanej fantázie s pohádkovými alebo vedeckofantastickými motívmi. Tento postup využili aj u svojej novej komédie Což takhle dát si špenát, ktorá bola premiérovo uvedená v lete 1977. Film okamžite zaujal svojím originálnym námetom a hviezdnym obsadením, ktorému sa podarilo preniesť na plátno jedinečný humor a absurdity príbehu.
Tajomstvo omladzujúceho prístroja a zákaz špenátu
Dej filmu sa točí okolo geniálneho, avšak nekonvenčného vynálezu. Vedúceho kozmetického salónu v hoteli Imperial, pána Netušila, zoznámia s pánom Liškom a pánom Zemánkom, s pracovníkom výskumného ústavu, docentom Mlejnkem, ktorý práve skonštruoval prístroj na regeneráciu starších dojníc. Mlejnek s Netušilem majú svoj plán: využiť tento prístroj na vracanie stratenej mladosti bohatým turistkám.
Liška a Zemánek majú inštalovať presnú kópiu prístroja v kozmetickom salóne, kde bude Netušil za valuty vracať stratené mladosti bohatým turistkám. Nový vynález má ale zatiaľ háčik: ožiarený objekt nesmie požiť v kritickej dobe ŠPENÁT. Táto kľúčová podmienka sa stáva zdrojom mnohých komických situácií a zápletiek, keďže konzumácia špenátu má nečakané a kuriózne vedľajšie účinky na regenerovaný organizmus.
Špenát: Zázračná zelenina s prekvapivým efektom
Vo filme Což takhle dát si špenát sa bežná zelenina stáva stredobodom vedecko-fantastického experimentu s nečakanými dôsledkami. Hoci je špenát v skutočnosti plný zdraviu prospešných látok, ktoré z neho robia superpotravinu, v kontexte filmu paradoxne ruší účinky regeneračného prístroja. Je to zábavná irónia, ktorá pridáva na komičnosti celej zápletky.
Aj keď v príbehu pôsobí špenát ako prekážka, jeho reálne benefity sú nesporné. Špenát chráni oči, upokojuje nervy a posilňuje mozog, udržiava zdravý krvný tlak, posilňuje srdce, aktivizuje tvorbu kostí a spevňuje zuby, znižuje zápal, bojuje proti rakovine a podporuje rast detí. Pepek Námorník sa môže schovať, my sme v Československu objavili koncom rokov sedemdesiatych zázračné účinky tejto zelenej rastliny vďaka Václavovi Vorlíčkovi a Milošovi Macourekovi, avšak v ich filme s veľmi špecifickým vedľajším účinkom!
Nejlepší technologie v nejhorších rukách I Což takhle dát si špenát I Nova
Herecké hviezdy a hudobní géniovia
Úspech u divákov bol prakticky zaručený aj vďaka hviezdnemu obsadeniu. Autorská dvojica Václav Vorlíček a Miloš Macourek vsadila na herecké esá ako bol Vladimír Menšík, Jiří Sovák alebo Iva Janžurová. Títo herci majstrovsky stvárnili svoje role a prispeli k nezabudnuteľným scénam. Zvláštnu zmienku si zaslúži aj Ján Kraus (nadstrážmajster VB), ktorý si zahral rolu blbého esenbáka s radosťou, čím pridal filmu ďalšiu vrstvu humoru.
Neoddeliteľnou súčasťou filmu je aj jeho hudobná zložka. Hudbu zložil Karel Svoboda, známy svojimi melodickými a chytľavými kompozíciami. Autorom textu titulnej pesničky je František Ringo Čech, ktorý ho napísal na požiadanie režiséra Václava Vorlíčka do druhého dňa, čo svedčí o jeho pohotovej kreativite a spolupráci s filmovým štábom.
Náročné natáčanie a filmové triky
Natáčanie filmu Což takhle dát si špenát nebolo jednoduché a sprevádzalo ho viacero výziev. Kvôli rastúcemu rozpočtu chvíľu hrozilo, že film ani nevznikne. Išlo totiž o náročný trikový film, odohrávajúci sa väčšinou v prostredí medzinárodného hotela s množstvom nereálnych prvkov.
Mnohé scény, napríklad ikonickú šľahačkovú bitku, nemohli kvôli ich povahe točiť v reálnych lokalitách, a tak bolo nutné stavať rozsiahle kulisy. Pre dosiahnutie požadovaných efektov a vizuálnej stránky sa dokonca natáčanie niektorých scén zvažovalo aj v zahraničí. Táto úroveň detailov a investície do špeciálnych efektov bola na svoju dobu pomerne ambiciózna a prispela k jedinečnému vizuálnemu štýlu filmu.
Miesto v českej kinematografii a ďalšie fantazijné projekty
Film Což takhle dát si špenát potvrdil talent autorskej dvojice Vorlíček-Macourek pre spájanie fantázie s realitou. Diváci nemali problém ani s vedeckofantastickou zápletkou, čo dokazuje aj úspech ďalších snímok z rovnakého obdobia. S vedeckotechnickým pokrokom sa hojne pracovalo napríklad v komédii Zítra vstanu a opařím se čajem, na ktorej sa Miloš Macourek tiež podieľal a ktorá bola uvedená v rovnakom čase.
Podobný prístup k fantastickým elementom nájdeme aj v o rok staršom snímku Jak utopit dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách, pod ktorým sú obe veľké postavy českej kinematografie tiež podpísané. Všetky tieto filmy, hoci boli veľmi úspešné, boli len akýmsi predkrmom k takmer dokonalému prepojeniu sveta kúziel, rozprávok a fascinujúcich vynálezov v televíznych seriáloch pre deti, ako bola Arabela (1979) alebo Létající Čestmír (1983). Tieto diela formovali generácie a sú dodnes obľúbené najmä u takzvaných Husákových detí, narodených za baby boomu prvej polovice sedemdesiatych rokov.
tags: #co #takhla #dat #si #spenat #premiera