Index spotrebiteľských cien (CPI) je dôležitý ekonomický indikátor, ktorý meria zmeny v cenách tovarov a služieb, ktoré domácnosti bežne nakupujú. Avšak, CPI sa môže vypočítať rôznymi spôsobmi, pričom jeden z nich vylučuje čerstvé potraviny. Tento článok sa zameriava na definíciu a význam CPI okrem čerstvého jedla.
Definícia a význam CPI okrem čerstvého jedla
CPI okrem čerstvého jedla je miera inflácie, ktorá vylučuje ceny čerstvých potravín, ako je ovocie a zelenina. Dôvodom pre vylúčenie týchto položiek je ich volatilita cien. Ceny čerstvých potravín sú náchylné na sezónne výkyvy a vplyv počasia, čo môže spôsobiť skreslenie celkového CPI. Vylúčením týchto položiek získame stabilnejší a presnejší obraz o základnej inflácii.
Ceny čerstvých potravín sú ovplyvnené mnohými faktormi, ktoré nemajú nič spoločné so všeobecnou infláciou. Napríklad, sucho môže zničiť úrodu a spôsobiť prudký nárast cien ovocia a zeleniny. Podobne, sezónne zmeny v ponuke a dopyte môžu viesť k výrazným výkyvom cien. Tieto výkyvy môžu sťažiť posúdenie skutočného inflačného tlaku v ekonomike.
Výhody a nevýhody CPI okrem čerstvého jedla
Výhody:
- Stabilnejší indikátor: CPI okrem čerstvého jedla poskytuje stabilnejší obraz o základnej inflácii, pretože vylučuje volatilné ceny čerstvých potravín.
- Presnejšie meranie základnej inflácie: Vylúčením sezónnych a nepredvídateľných výkyvov cien čerstvých potravín sa získava presnejšie meranie dlhodobých inflačných trendov.
- Lepšie pre menovú politiku: Centrálne banky môžu použiť CPI okrem čerstvého jedla na lepšie posúdenie inflačných tlakov a prijímanie informovanejších rozhodnutí o menovej politike.
Nevýhody:
- Ignorovanie dôležitej časti spotrebného koša: Čerstvé potraviny sú dôležitou súčasťou spotrebného koša a ich vylúčenie môže viesť k neúplnému obrazu o inflácii, ktorú spotrebitelia reálne pociťujú.
- Potenciálne skreslenie: V niektorých prípadoch môžu ceny čerstvých potravín odrážať širšie ekonomické trendy, a ich vylúčenie môže viesť k skresleniu celkového obrazu o inflácii.
- Obmedzená použiteľnosť pre bežných spotrebiteľov: Pre bežných spotrebiteľov, ktorí nakupujú čerstvé potraviny, môže byť CPI okrem čerstvého jedla menej relevantný ako celkový CPI.
Vysvetlenie: Čo je to inflácia? + sk titulky
Jadrová inflácia a jej zložky
Jadrová inflácia kvantifikuje tempo rastu cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši. Z tohto koša sú vylúčené položky s regulovanými cenami a položky s cenami ovplyvnenými inými administratívnymi opatreniami. Položky, ktorých ceny sa zmenia v dôsledku daňových zmien (napr. zmena DPH, presné dane, dotácie), zostávajú súčasťou spotrebného koša, ale vplyv daňových zmien je eliminovaný.
Príspevok jadrovej inflácie predstavuje informáciu o tom, o koľko percent by sa mala zmeniť cenová hladina, ak by nedošlo k cenovým zmenám v dôsledku administratívnych zásahov. Príspevok jadrovej inflácie (v percentuálnych bodoch) k celkovej inflácii sa ďalej delí na príspevok čistej inflácie a príspevok cien potravín. Dôvodom pre vyčlenenie podielu potravín z čistej inflácie bolo to, že ceny potravín v minulosti boli ovplyvnené značnou sezónnosťou, ako aj netrhovými opatreniami.
CPI a menová politika
CPI je veľmi úzko spätý s vývojom inflácie a deflácie. Ak sa CPI dynamicky zvýši, je to známkou toho, že sa môže inflácia zvýšiť. Dynamicky klesajúci CPI môže byť známkou deflácie. CPI okrem čerstvého jedla sa používa predovšetkým na analýzu inflácie a menovú politiku.
V júni 1998 Európska rada potvrdila cieľ postupnej implementácie Európskej hospodárskej a menovej únie (EMU) pre krajiny EÚ v 3 samostatných fázach vývoja. Na základe Zmluvy o EÚ (Maastrichtská zmluva) je priemerná ročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien jedným zo štyroch konvergenčných (tzv. Maastrichtských) kritérií, ktoré musia členské štáty EÚ splniť pred vstupom do tretej fázy EMU, t. j. do fázy so spoločnou menou Euro.
Kritérium cenovej stability stanovuje, že priemerná miera inflácie členského štátu za posledných 12 mesiacov nesmie presiahnuť priemernú mieru inflácie troch najlepšie fungujúcich krajín EÚ v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Podľa protokolu o konvergenčných kritériách by sa inflácia mala merať indexom spotrebiteľských cien na porovnateľnom základe, pričom by sa mali zohľadniť rozdiely v národných definíciách.
Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP)
Harmonizované indexy spotrebiteľských cien (HICP) sa začali zostavovať s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť národných indexov spotrebiteľských cien v rámci Európskej únie. Na tento účel bolo v roku 1995 prijaté nariadenie Rady (ES) č. 2494/95 o zavedení výpočtu harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien na úrovni členských štátov Európskej únie od roku 1997. Keďže metodika zostavovania harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien prechádza vývojom, medzi rokmi 1996 a 2015 bolo prijatých ďalších 21 nariadení na úrovni Rady (ES) a Komisie (ES), ktoré špecifikujú metodiku výpočtu jednotlivých oblastí HICP.
HICP všetkých členských štátov Európskej únie sú základom pre zostavovanie harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien pre Európsku úniu. Od januára 2026, po revízii indexov spotrebiteľských cien a prechode z klasifikácie COICOP na klasifikáciu COICOP 2018, sa vývoj indexov spotrebiteľských cien zisťuje na univerzálnom spotrebnom koši založenom na súbore reprezentatívnych tovarov a služieb platených obyvateľstvom, rozdelených podľa 13 oddielov, 48 skupín a 118 tried klasifikácie COICOP 2018.
Vysvetlenie: Čo je to inflácia? + sk titulky
Metodika výpočtu CPI a HICP na Slovensku
Index spotrebiteľských cien tovarov a služieb (životných nákladov) pre všetky domácnosti charakterizuje vývoj cien v celoštátnom priemere. Výpočet indexov spotrebiteľských cien pre vybrané typy sociálnych skupín domácností - dôchodcovia a pre skupinu nízkopríjmových domácností vychádza zo spotrebného koša pre výpočet indexu spotrebiteľských cien podľa národnej metodiky, ale líši sa váhovou štruktúrou jednotlivých položiek spotrebného koša. Váhová štruktúra je založená na štatistike zisťovania „Rodinné účty“. Index spotrebiteľských cien pre domácnosti dôchodcov je základom pre výpočet dôchodcovskej inflácie používanej pri valorizácii dôchodkov.
Počnúc januárom 2026 sa zaviedla kompilácia indexov spotrebiteľských cien (na základe priemeru roku 2025) reťazením s použitím decembra predchádzajúceho roka ako prepojovacieho obdobia. Váhy pre elementárne agregáty sa musia každoročne revidovať, aby zabezpečili, že odrážajú aktuálne vzorce výdavkov a spotrebiteľské správanie. S cieľom prepojiť staré a nové série je potrebné prekryvné obdobie (k), v ktorom sa index musí vypočítať pomocou starého aj nového súboru váh. Prekryvné obdobie môže byť mesiac alebo rok. ŠÚ SR uviedol ako prepojovacie obdobie december predchádzajúceho roka, t. j. december 2025 je prekryvné obdobie pre zostavovanie indexov v roku 2026. December 2025 je posledné obdobie, pre ktoré sa index vypočítava pomocou predchádzajúceho spotrebného koša a systému váh a zároveň je referenčným obdobím pre aktualizovaný spotrebný kôš.
Reťazový index môže mať dve alebo viac prepojení. Nevýhodou reťazového indexu je, že reťazenie vedie k neaditivite, t. j. rozdelenie indexov bolo navrhnuté v súlade s metodikou Eurostatu; univerzálny spotrebný kôš je rozdelený do 13 oddielov klasifikácie COICOP2018 (Classification of Individual Consumption by Purpose 2018).
Spotrebiteľské ceny jednotlivých reprezentantov sa zbierajú na celom území Slovenskej republiky vo vybranej sieti obchodov a prevádzok služieb, kde obyvatelia zvyčajne nakupujú. Ceny sa zbierajú počas prvých 20 dní referenčného mesiaca. V roku 2024 došlo k zmene v zisťovaní cien pre oddiel 01 "Potraviny a nealkoholické nápoje", kde ŠÚ SR prešiel z experimentálnych štatistík na oficiálny výrobný proces používania transakčných dát maloobchodných reťazcov. To sa týka použitia agregovaných dát zaznamenaných maloobchodníkmi o spotrebiteľských nákupoch skenovaním čiarových kódov.
Váhy jednotlivých reprezentantov boli vypočítané na základe dát získaných zo štatistiky rodinných rozpočtov za rok 2021, zo štatistiky národných účtov za rok 2024, zo skenerových dát a z dát získaných z rôznych administratívnych zdrojov. Predpokladajme, že séria indexov s pevnými váhami bola vypočítaná s obdobím 0 ako referenčným obdobím cien a že v nasledujúcom období k sa má zaviesť nový súbor váh v indexe. Nový súbor váh mohol, ale nemusel byť cenovo aktualizovaný z nového referenčného obdobia váh do obdobia k. Oddiel 09 Voľný čas, šport a kultúra zahŕňa širokú škálu tovarov a služieb pre voľný čas, šport a kultúru (fotografické a kinematografické vybavenie, hračky, záhradnícke potreby, rekreačné a kultúrne služby, dovolenkové balíčky, knihy, učebnice, noviny a časopisy, kancelárske a kresliace potreby).
Ďalšie cenové indexy na Slovensku
Realitné cenové indexy
Databáza obsahuje ceny nehnuteľností zo všetkých transakcií zapísaných v databáze ÚGKK SR v danom štvrťroku. Indexy realizačných cien rezidenčných nehnuteľností sa počítajú štvrťročne, rozdelené na nové a existujúce nehnuteľnosti. Výpočet sa vykonáva podľa vzorca Laspeyresovho typu na báze 4. štvrťroka predchádzajúceho roka = 100, pričom vypočítané indexy sa potom prepočítajú na bázu priemeru roku 2010 = 100 pomocou indexu 4. štvrťroka predchádzajúceho roka. Váhová schéma pre výpočet cenových indexov je založená na výdavkoch spojených s nákupom nehnuteľností v predchádzajúcom roku. Váhová schéma sa aktualizuje ročne, pričom základom pre aktualizáciu váhovej schémy sú výdavky za obdobie t-1.
Až do konca prvého štvrťroka 2021 sa indexy počítali z cien získaných z Cenovej mapy vyplnenej z databázy Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS). Databáza okrem iného obsahovala údaje o realizačných cenách nehnuteľností, ktoré boli získané zo skutočne vykonaných transakcií realizovaných prostredníctvom realitných kancelárií združených v NARKS. Cenové indexy sa vytvárajú ako selektívne indexy konštantného zloženia (vylučuje sa vplyv zmeny štruktúry na úroveň cenového indexu). Celkové indexy sa počítajú agregáciou jednotlivých jednoduchých cenových indexov reprezentantov prostredníctvom vhodných systémov váh základného roka.
Index cien poľnohospodárskych výrobkov
Index cien poľnohospodárskych výrobkov obsahuje informácie o vývoji cien pre 117 hlavných rastlinných a živočíšnych poľnohospodárskych výrobkov. Ceny sa zisťujú priamo u vybraných poľnohospodárskych výrobcov, bez DPH. Pri agregovanom výpočte sa používa systém konštantných váh, ktorý je odvodený z priemernej štruktúry nákupu poľnohospodárskej produkcie z rokov 2019 až 2021.
Index cien stavebných prác a materiálov
Index cenových čísel stavebných prác obsahuje približne 9 000 reprezentantov (vybraných položiek stavebných prác). Váhy boli odvodené zo štruktúry stavebnej výroby v roku 2021. Indexy cien stavebných materiálov a komponentov (výrobné ceny) zahŕňajú 95 rôznych odvetví materiálov a komponentov používaných v stavebníctve. Váhy pre výpočty indexov sú odvodené z relatívneho pomeru hodnoty reprezentanta v celom stavebníctve v roku 2021. V roku 2022 bola vykonaná komplexná revízia indexov cien priemyselných výrobcov (IPPI), v rámci ktorej bol revidovaný váhový systém, výber vzorky cenových reprezentantov a domácich vykazujúcich jednotiek (respondentov). Váhy aplikované na jednotlivé modely boli zvolené na základe obratov v domácej priemyselnej výrobe alebo obratov v priemyselných výrobkoch určených na export v roku 2021. V rámci harmonizovaného systému EÚ bol IPPI publikovaný ako hlavný ukazovateľ podľa NACE Rev. 2.
tags: #cpi #okrem #cerstveho #jedla