Zemiaky sú základnou potravinou v mnohých kultúrach a na Slovensku nie sú výnimkou. Od tradičných receptov až po moderné kulinárske experimenty, zemiaky zohrávajú významnú úlohu v našej strave. Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky, za ich krajinu pôvodu sa považuje Peru. Do Európy sa dostali vďaka španielskym dobyvateľom v roku 1570. V prvých rokoch boli zemiaky na starom kontinente skôr v nemilosti, ale postupne si získali dôveru a stali sa dôležitou súčasťou výživy najskôr vo Francúzsku a postupne aj v ostatných krajinách Európy. Na naše územie sa pravdepodobne dostali v 2. polovici 17. storočia. Na Slovensku sa prvýkrát objavili asi o 100 rokov neskôr. Významné rozšírenie v pestovaní zemiakov prišlo v rokoch 1771 - 1773. Tento rozmach v pestovaní zemiakov bol dôsledkom katastrofálnej neúrody obilia v tomto období. Veľký rozmach pestovania zemiakov u nás nastal na začiatku 19. storočia predovšetkým v severných častiach Slovenska. Dnes sa využívajú priamo vo výžive ľudí a na kŕmenie hospodárskych zvierat. Môže sa z nich variť aj pivo a lieh. V posledných rokoch sa znižuje výroba prírodného škrobu a začína prevládať výroba syntetického škrobu. Zemiaky patria medzi tradičné plodiny pestované v našich podmienkach.
Globálny pohľad na spotrebu zemiakov
Zemiaky rank as the third most important food crop in the world after rice and wheat in terms of human consumption, with over one billion people worldwide including them in their daily diets. Potatoes are the fourth most consumed crop on the planet, after wheat, rice and maize. V roku 2023, global production reached approximately 383.08 million metric tons, according to FAO, with China leading the way at 93.49 million metric tons, followed by India with 60.14 million metric tons. These two countries alone account for a significant share of the world's potato output. World potato production reached 390.4 million tonnes in 2024, up about 1% from 2023, according to the latest FAOSTAT data. Asia accounted for 52.6% of that output. Od roku 2021 rastie aj priemerná ročná spotreba zemiakov na obyvateľa.
Svetové štatistiky a regionálne rozdiely
Per capita potato consumption varies widely across the world, from 170 kg in Belarus to under 5 kg in parts of sub-Saharan Africa. Overall, the nations of Eastern Europe lead the world when it comes to average per capita potato consumption. Eastern Europe dominates the top of this list. Belarus tops the global ranking at around 170 kg of potatoes per person per year. Ukraine follows at 130 kg and Kazakhstan at 110 kg. Russia sits at about 105 kg and Poland is close to 99 kg. The world average sits at roughly 33 kg per capita annually, according to FAOSTAT food balance sheets and global market data through 2024.
In Western Europe and North America, fresh potato consumption has been falling steadily for decades. Germany sits at around 62 kg per person per year. France comes in at roughly 58 kg. The United States averages about 52 kg. In the US, roughly half of all potato availability now comes in frozen form, mostly french fries. That shift toward processed potatoes isn’t unique to the US. Belgium and the Netherlands have built massive frozen fry industries that supply markets across the globe.
PAN ASIA TRAVEL sprievodcovia
China produces roughly 93 million tonnes of potatoes per year, making it the world’s largest producer by a wide margin. Yet its per capita consumption is only around 46 kg annually. India tells a different story. At around 29 kg per capita per year, consumption is below the world average. But India is one of the fastest-growing markets, with per capita consumption rising about 2.5% per year according to IndexBox data. Pakistan is the most striking case. Starting from a lower base, its consumption has grown at a compound annual rate of over 5% from 2013 to 2024. That’s the fastest growth rate of any major market in the world.
Most countries in sub-Saharan Africa consume fewer than 15 kg of potatoes per person per year. In some parts of the continent, the figure is under 5 kg. But Africa is also the fastest-growing region. Mordor Intelligence projects African potato market growth at a CAGR of over 5% through 2031. Egypt is an interesting outlier. With over 7 million tonnes of production per year, it has built itself into a meaningful exporter, shipping to the EU, Gulf and sub-Saharan African markets.
Faktory ovplyvňujúce spotrebu
It’s about which countries are eating more, which are eating less and why that shift matters for the global food system. Why does Eastern Europe eat so many potatoes? The answer goes back centuries. When potatoes arrived in the region, they thrived in cold climates and poor soils that other crops couldn’t handle. They became the most dependable calorie source across long winters. Factors affecting potato consumption are: Climate and agriculture. Countries where potatoes grow easily and reliably tend to eat more of them. Cultural habit. Food culture is sticky. Income level. Wealthier countries tend to eat at least 70 kg per capita annually, partly because they have well-developed supply chains, processing industries and cold storage. Food processing. The rise of frozen fries, chips and dehydrated products has changed consumption patterns dramatically. Religion and dietary restrictions also play a role in specific markets.
Spotreba zemiakov na Slovensku: Historický vývoj a súčasné trendy
Od "zemiakového národa" k zmeneným návykom
Slovensko, podobne ako iné krajiny bývalého východného bloku, ktoré vstúpili do EÚ, prešlo za posledných 20 rokov transformáciou spotrebiteľských návykov aj pokiaľ ide o konzumáciu zemiakov. Bezproblémová dostupnosť zemiakov vyústila takisto k takmer úplnému vylúčeniu samozásobenia. "Druhý chlieb", ako zemiaky označujeme, mizne aj z našej kuchyne. Naše stravovacie návyky sa však menia, je namieste položiť si otázku, aký bude po nich dopyt. „Už neplatí, že sme zemiakový národ. Česi majú v porovnaní s nami vyššiu spotrebu zemiakov. My sme prešli na cestoviny, populárna je aj ryža. Ponuka tovaru v obchodoch sa zvýšila, vyberáme si. Apelujeme preto na všetkých konzumentov a konzumentky, aby siahali po tradičných slovenských zemiakoch,“ uviedol pre Život predseda Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu SR Jozef Šumichrast. Priemerná spotreba zemiakov na Slovensku prešla v posledných desaťročiach výraznými zmenami.
Aktuálne čísla a porovnanie
V roku 1993 predstavovala spotreba na osobu a rok 89 kg. V roku 2018 to už bolo len 49,8 kg. Jedna osoba ročne spotrebuje priemerne asi 50 kíl zemiakov, kedysi to bolo takmer 90 kíl. Je to iba 66 percent z ročnej dávky odporúčanej zdravotníkmi. Domáca spotreba zemiakov sa medzi rokmi 2020 a 2021 znížila o 69,1 tis.t a jej pokles pokračoval aj v roku 2022 na úroveň 301,7 tis.t. V nasledujúcich rokoch sa úroveň domácej spotreby zvyšovala a v roku 2024 bola na úrovni 387,0 tis.t. Podobný vývoj pozorujeme aj pri potravinárskej spotrebe, kde najvyššia úroveň bola zaznamenaná taktiež v roku 2024 (353,5 tis.t). Od roku 2021 rastie aj priemerná ročná spotreba zemiakov na obyvateľa. Nárast je pomerne vysoký, medzi rokmi 2021 a 2024 to bolo zvýšenie spotreby o 13,4 kg (+26 %) na úroveň 65,2 kg. V roku 2017 bola u nás spotreba zemiakov na 1 obyvateľa 48,9 kg. Zaostávame v spotrebe zemiakov za Českou republikou, kde bola spotreba 67,8 kg na obyvateľa. Z toho spotreba skorých zemiakov na jedného obyvateľa bola v roku 2018 na úrovni 3,55 kg, čo predstavuje medziročný nárast o 15,5%.
Nutričné hodnoty zemiakov a ich význam pre zdravie
Zemiaky sú cenným zdrojom živín a energie. Obsahujú sacharidy, vitamíny (najmä vitamín C a vitamíny skupiny B), minerálne látky (draslík, horčík, železo) a vlákninu. Nutričné hodnoty zemiakov sa môžu líšiť v závislosti od odrody, spôsobu pestovania a prípravy. Zemiaky sú dobrým zdrojom draslíka, ktorý je dôležitý pre reguláciu krvného tlaku a funkciu svalov. Obezita a nadváha sú závažným problémom verejného zdravotníctva na Slovensku aj v celosvetovom meradle. Nárast obezity sa zaznamenáva najmä u dospelých a dospievajúcich dievčat. Pre tento dôvod, it’s crucial to further analyze any connections between potato consumption and health-related trends (like obesity) to ensure a nation’s ongoing overall health.
Priemerná nutričná hodnota varených zemiakov (na 100 g):
- Energia: 87 kcal
- Sacharidy: 20 g
- Bielkoviny: 1,9 g
- Tuky: 0,1 g
- Vláknina: 1,8 g
Pestovanie zemiakov na Slovensku
Úbytok pestovateľských plôch a regionálne zmeny
Na Slovensku sa o zemiakoch hovorí ako o druhom chlebe, avšak dlhodobý úbytok pestovateľských plôch zemiakov podnecuje zamyslenie sa nad budúcnosťou tohto odvetvia. Kým v roku 1986 sa zemiaky na Slovensku pozberali z výmery 60 tis. ha, v roku 1995 už len z 39,9 tis. ha a v roku 2004 z 24,2 tis. ha. Z historicky najnižšej výmery sa zemiaky pozberali v roku 2012, a to z 8,9 tis. ha. V roku 1970 sme zemiaky na Slovensku pestovali na ploche väčšej ako 100 000 ha, v roku 1990 to bolo viac ako 50 000 ha. V nasledujúcich rokoch sa pestovateľské plochy zemiakov ďalej znižovali. V roku 2023 boli zberové plochy historicky na najnižšej úrovni 5 397 ha. Avšak, v roku 2024 pozorujeme nárast zberových plôch na úroveň 6 029 ha (+632 ha, resp. +11 %), čo signalizuje rastúci záujem o pestovanie zemiakov. Slovenskí pestovatelia, ktorí sa dajú zrátať na prstoch dvoch rúk, pestujú konzumné zemiaky na výmere približne päťtisíc hektárov. Pred desiatimi rokmi bola táto výmera dvojnásobne väčšia. Dnes sa však pestujú viac na juhu Slovenska. Pestovanie konzumných zemiakov a zeleniny na Slovensku je teda sústredené do teplejších pestovateľských oblastí s možnosťou využitia závlah. Polovica zemiakov sa dnes pestuje na juhozápadnom Slovensku, najmä v okrese Senec, kde sa sústreďujú najproduktívnejší zemiakari. Pestovatelia sa nachádzajú aj v okolí západoslovenských Trakovíc, niekoľko ich pôsobí na juhu Slovenska, tradiční pestovatelia sú tiež na Liptove a zopár je ich na východe Slovenska. Najciteľnejšie ustúpili z pozície tradičných producentov zemiakov pestovatelia na východnom Slovensku. „Podpísali sa pod to aj medializované krádeže úrod, no predovšetkým málo investícií do osiva, sadiva a chémie,“ vysvetľuje F. Hrdina.
Výroba a hektárové úrody
V roku 2024 sme zaznamenali aj najvyššiu priemernú hektárovú úrodu zemiakov (28,3 t.ha-1). Najvyššia úroveň produkcie bola dosiahnutá v roku 2020 (176,3 tis.t), najnižšia úroveň bola v roku 2022 (131,1 tis.t). V roku 2018 sme na Slovensku vypestovali 14.626 t skorých zemiakov a 147.726 t ostatných, konzumných zemiakov. Výmera pestovateľských plôch, na ktorých sú vysadené zemiaky na konzumáciu, u nás osciluje každoročne na úrovni približne 8000 ha. V súčasnosti sa u nás pestuje 60 - 80 zemiakových odrôd. Najčastejšie ide o odrody Columba, Marabel, Gala, Mozart, Riviera, Monique, Georgina a Franceline. Žiadny pestovateľ si však v súčasnosti nemôže vysadiť veľké množstvo jednej odrody, pretože tieto sa v jednotlivých rokoch a v rôznych pôdach správajú inak.
Odroda Galata patrí medzi nové poloskoré odrody zemiakov, ktoré spĺňajú najvyššie požiadavky kvality a nároky zákazníka. Odroda sa vyznačuje peknými veľkými, guľatými až guľato oválnymi hľúzami, s pevnou žltou šupkou s plytkými očkami a sýtožltou dužinou. Pri varení sa nerozvára, drží si svoj tvar a farbu. Galata je výborná pre účely dlhodobého skladovania až do jarných mesiacov a je zaradená medzi ekologické druhy zemiakov. Galatu odporúčame ako spoľahlivú odrodu s peknými sýtožltými a vyrovnanými hľúzami, dobrej chuti. Odroda sa vyznačuje vysokými výnosom, dobrou skladovateľnosťou a nenáročnou na pestovanie.
Moderné metódy a výzvy pre pestovateľov
V roku 2025 bol turbulentný rok pre globálny trh so zemiakmi. Európa mala rekordnú úrodu, pričom osadená plocha sa rozšírila o 5,5 % na 1,47 milióna hektárov. To spôsobilo prebytok, ktorý tlačil ceny na historické minimá. Na výrobu zemiakov významne vplývajú výkyvy počasia, ale i genetický materiál. Už koncom mája začali vyorávať prvé tohtoročné zemiaky v obci Pusté Úľany v okrese Galanta. Ide o mimoriadne skorý zber úrody. V minulých rokoch začínali s vyorávkou zemiakov začiatkom júna. Pre mimoriadne teplé počasie ich zasadili už koncom februára a pestovali ich pod netkanou textíliou. Ide o finančne nákladný, ale na druhej strane efektívny spôsob pestovania. Plody sú totiž chránené pred jarnými mrazmi. Do obchodov sa prvé tohtoročné slovenské zemiaky dostávajú už v týchto dňoch. Stúpli aj nároky spotrebiteľov a spotrebiteliek. Zemiaky už nekupujeme vo vreciach, špinavé od hliny a neskladujeme ich celoročne v pivnici. „Spotrebiteľské návyky sa zmenili. Obchodné reťazce žiadajú od pestovateľov zemiaky vyprané, vytriedené, zabalené. Zemiaky si viac vyberáme očami. Slovenskí pestovatelia sa tak prispôsobili trhu,“ zhrnul pre Život Jozef Šumichrast, ako sa v ostatných rokoch zmenila situácia v prípade zemiakov. Ako sa dozvedáme, zemiaky sa dokonca vyorávajú aj v noci, aby sa predišlo poškodeniu a aby slnko nenapáchalo škodu. „Vypestovanie zemiakov je iba jedna časť celého procesu. Nutné je správne skladovanie, moderné sklady treba budovať, sú to nemalé náklady. Na prvý pohľad vyzerajú ako haly, ale sú zabezpečené z tepelnoizolačnej stránky. Je v nich inštalovaná klimatizácia. Je nastavená tak, aby zemiaky vydržali v adekvátnom stave po celý rok. Pestovatelia si museli nakúpiť aj zariadenie na čistenie a pranie zemiakov. Potom sú to stroje na triedenie a balenie. Dokonca z roka na rok stúpajú nároky na obaly. Niekto vyžaduje plastové vrecko, iný sieťku a aktuálne je dopyt po ekologickom balení,“ vymenúva Jozef Šumichrast, ako sa pestovatelia museli prispôsobiť súčasnosti.
PAN ASIA TRAVEL sprievodcovia
Zahraničný obchod so zemiakmi: Dovoz, vývoz a sebestačnosť
Stabilný dovoz a záporné saldo
Z analýzy zahraničného obchodu so zemiakmi vyplýva, že sebestačnosť Slovenska bola v roku 2024 na úrovni 44 %. V prípade tejto plodiny sme sebestační iba na 50 percent. Dovoz potravín na Slovensko neutícha. Za trištvrte roka sme k nám doviezli potraviny a nápoje za 4,8 miliardy eur. Vlani za rovnaké obdobie to bolo 4 a pol miliardy eur. Dovoz zemiakov je stabilný a pohybuje sa v rozmedzí 65 až 70 tisíc ton. Dovoz zemiakov sa pohyboval v intervale 69,1 tis.t - 91,1 tis.t. Na Slovensko sa dovážajú zo zahraničia predovšetkým skoré zemiaky. V tomto roku ich na slovenský trh prišlo len približne 1 500 až 2 000 ton. Surových čerstvých zemiakov sa k nám najviac doviezlo z Francúzska 29,3 % (18 874,5 t), z Českej republiky 28,9 % (18 623,9 t), z Holandska 11,0 % (7 088,2 t) a z Nemecka 8,8 % (5 690 t). Ďalšie zemiaky boli dovezené z Poľska, Talianska a Veľkej Británie. V hospodárskom roku 2018-19 sa vo výrobkoch a polotovaroch doviezlo na Slovensko po konverznom prepočte 97,2 tis. t zemiakov (okrem zemiakov na výrobu škrobu), čo je medziročný pokles o 2,8 % (o 2,7 tis. t). Výrazne sa zvýšil dovoz výrobkov v prepočítaných surových zemiakoch, najmä vo forme zemiakovej múky, krupice, či prášku a varených zemiakov. Zároveň klesol dovoz zemiakov rezaných, neupravených ako aj smažených a pečených, pričom najvyššie záporné saldo z uvádzaných výrobkov sa dosiahlo so smaženými zemiakovými lupienkami. Vývoz dosahuje výrazne nižšie čísla ako dovoz. Navyše, za hranice smerujú často základné produkty, zatiaľ čo k nám prichádzajú už spracované potraviny. Vývoz zemiakov sa zvyšoval a v roku 2024 dosiahol hodnotu 23,2 tis.t. Saldo zahraničného obchodu SR pri obchodovaní so zemiakmi bolo v celom sledovanom období záporné. V hodnotovom vyjadrení to bolo v roku 2024 -63,8 tis. t, vo finančnom vyjadrení -43 307 tis.€. V hospodárskom roku 2018-19 záporné saldo zahraničného obchodu so surovými zemiakmi medziročne kleslo o 12,4 % v tonách, ale zvýšilo sa o 52,7 % vo finančnom vyjadrení. Dôvodom bola podľa vyjadrenia J. Šumichrasta vyššia jednotková cena dovozu nad cenou, za ktorú sa zemiaky vyviezli a to o 28,7 %.
Štatistiky dovozu a vývozu zemiakov (údaje ŠÚ SR za hodnotené obdobie, 2018-19)
| Typ zemiakov | Dovoz (tis. t) | Pokles/Nárast (%) | Finančné saldo (tis. €) |
|---|---|---|---|
| Surové zemiaky (celkovo) | 64,5 | -8,7 % | Záporné saldo (-22 226,7 tis. € pre ostatné z.) |
| Skoré zemiaky | 6,9 | +60,5 % | -3 347,0 tis. € |
| Ostatné zemiaky | 52,3 | -17,0 % | -22 226,7 tis. € |
| Zemiaky na sadenie | 5,2 | -1,9 % | -3 714,0 tis. € |
Postavenie Slovenska ako "čistej krajiny"
Na Slovensko je v súčasnosti zakázaný dovoz zemiakov zo všetkých krajín, okrem členských štátov EPPO (Európska a stredozemská organizácia ochrany rastlín), v ktorých sa vyskytuje bakteriálna krúžkovitosť a hnedá hniloba zemiakov. V rámci Európy tak ostáva len Slovinsko a Taliansko. Slovensko a Slovinsko sú dvoma krajinami v Európe, v ktorých doteraz nebola zistená bakteriálna krúžkovitosť zemiakov. Slovensko ho získalo vďaka tomu, že sa mu zatiaľ vyhla jedna z najrozšírenejších chorôb zemiakov - bakteriálna krúžkovitosť (CMS). V oblastiach, kde sa táto choroba zistí, je počas piatich rokov pestovanie zemiakov zakázané. Naši pestovatelia si zatiaľ poriadne neuvedomili, čo znamená, že sme proti bakteriálnej krúžkovitosti čistá krajina. Z podniku, v ktorom sa CMS vyskytla, je možné vyviezť zemiaky len v prípade, ak má vyčlenený samostatný hospodársky úsek s organizačne a technologicky oddelenou poľnohospodárskou technikou a zariadením na úpravu a skladovanie zemiakov. Na základe toho môžu slovenskí pestovatelia vyvážať do EÚ konzumné zemiaky. Priestor na vývoz sa totiž otvára najmä pestovateľom sadbových zemiakov. „Tých sa však vyviezlo málo, pretože máme odrody, o ktoré v zahraničí nie je záujem,“ dodáva.
Firmy zaoberajúce sa dovozom a vývozom zemiakov na Slovensku
Na Slovensku existuje množstvo firiem, ktoré sa zaoberajú dovozom a vývozom zemiakov a osív.
- ALCHEM spol. s r.o., Senica
- SAATBAU Slovensko, s.r.o., Trnava
- TOMATA s.r.o., Kolárovo
- KWS Semena, s.r.o., Bratislava
- AGROTRANS, spol.s.r.o., Šamorín
- Seva Slovensko, s.r.o., Bratislava
- Strube SK, spol. s r.o., Trnava-Modranka
- FINAGRO spol. s r.o., Bratislava
- ENGO, s.r.o., Trnava
- MERKANT družstvo, Nitra
- ŠEDIVÝ s.r.o., Bratislava
- TRIANA spol. s r.o., Bratislava
- AGRONA, spol. s r.o., Lodno
Budúcnosť zemiakov na Slovensku
Ekonomické výzvy a možnosti podpory
Výrobno - ekonomická analýza pestovania zemiakov poukazuje na nepriaznivé ekonomické výsledky dosiahnuté v celom hodnotenom období. Pozitívnym náznakom je zlepšenie vo viacerých ukazovateľoch pozorovaných v roku 2024. „Problémom je taktiež chýbajúca finalizácia produktov. Bez rozumných opatrení a zmysluplných výziev na podporu nákupu poľných technológií a na pozberové a spracovateľské kapacity toto trápenie slovenský pestovatelia veľmi rýchlo ukončia. Nastavenie integrovanej produkcie v zemiakoch nie je dobré a treba ho zmeniť. Taktiež je tu problematika závlah, zemiaky navyše nie sú na zozname uznaných plodín v rámci organizácií výrobcov,“ vysvetľuje J. Šumichrast. Rozvoj trhu so zemiakmi je na Slovensku podľa F. Hrdinu limitovaný aj tým, že chýbajú dokonale klimatizované sklady. „Determinujúcim faktorom sú sklady, skladovacie priestory, lebo veľa vecí vieme vypestovať, ale nevieme ich preskladniť. Samozrejme závlahy. Závlahy sú intenzifikačný faktor, bez ktorého sa už naozaj nedá pestovať vo väčšine lokalít,“ vysvetľuje Šumichrast. Na dosiahnutie plnej sebestačnosti by Slovensko potrebovalo rozšíriť pestovateľské plochy približne na 12-tisíc hektárov. „Bohužiaľ, na Slovensko ročne dovážame státisíce ton ovocia a zeleniny, zemiakov a hrozna, ktoré by sme si vedeli vypestovať a spracovať sami. Máme dostatok pôdy, priaznivé klimatické podmienky, slovenský spotrebiteľ má záujem o slovenskú produkciu a máme aj exportné možnosti, napríklad v cibuli, čerešniach, jablkách. Bohužiaľ, čísla za posledné roky poukazujú na rastúci dovoz zo zahraničia, čo sa veľmi negatívne prejavuje na salde zahraničného obchodu.“
Pestovatelia zemiakov čelili v minulosti nájazdom zlodejov zo sociálne slabých vrstiev. „Boli to drzé nájazdy v noci aj za bieleho dňa. Nič iné nám neostávalo, zemiaky sme vyberali zo zeme aj v noci, aby sme zachránili čo najviac z úrody.“ Dnes sú však pestovatelia prispôsobení moderným nárokom. Pestovatelia si museli nakúpiť aj zariadenie na čistenie a pranie zemiakov. Potom sú to stroje na triedenie a balenie.
Pozitívnym signálom je stúpajúci záujem o pestovanie zemiakov drobnými pestovateľmi a pestovateľkami. V slovenských záhradách sa dokonca s touto tradičnou plodinou začína experimentovať. Zemiakari dostali podporu 327 eur na každý zemiakmi vysadený hektár. Okrem toho sa doťahujú projektové podpory, ktoré by mali vyústiť v priebehu dvoch rokov do vybudovania nových skladových kapacít s objemom 40-tisíc ton. Pestovaniu zemiakov by malo tiež pomôcť zmŕtvychvstanie š. p. Hydromeliorácie, ktorý by mal po rokoch žitia v chudobe, ale aj devastácie a rozkrádania majetku dostať milióny eur na investičnú obnovu. „Prvé výzvy budú vyhlásené začiatkom budúceho roka. Na závlahy pôjde 32 miliónov eur. Čo sa týka skladovacích kapacít, pripravujeme výzvu v objeme 280 miliónov eur, z ktorej bude možné čerpať peniaze aj na budovanie skladov,“ informovala hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Veronika Daničová. Minister Richard Takáč povedal, že nemieni za žiadnych okolností tento podnik privatizovať. Kľúčom k dobrým úrodám zemiakov je nepochybne dostatok vody najmä v čase sucha. Predaj a možný vývoz sadbových zemiakov je predovšetkým príležitosťou pre poľnohospodárov zo severu a východu Slovenska, ktorí dosahujú nižšie hektárové úrody ako ich konkurencia z južných regiónov. Sadbové zemiaky sa môžu pestovať len od nadmorskej výšky 450 metrov. Najideálnejšie podmienky majú Liptov, Spiš, Turiec, ale aj Bardejovský, Žilinský, Prešovský a Košický okres.
Inovácie a spotrebiteľské preferencie
Aké trendy vstupujú pri zemiakoch do popredia? Silnie napríklad dôraz na lokálnu produkciu, vyhľadávanejšie sú zemiaky v biokvalite, alebo aspoň také, ktoré sú zabalené v biodegradovateľných obaloch. O pozornosť tiež začínajú usilovať aj menej tradičné druhy zemiakov, napríklad s farebnou dužinou. Stále náročnejší zákazníci žiadajú od obchodníkov už aj ponuku zemiakov podľa spôsobu použitia. V obľube sú lúpané alebo predvarené zemiaky, tiež rôzne veľkosti zemiakových hľúz (baby zemiaky a pod.), zemiaky v šupke, či balenia zemiakov do mikrovlnnej rúry s pridanými koreninami. Experimentuje sa aj s rôznymi baleniami, ktoré by napríklad okrem zemiakov zahŕňali aj ďalšie čerstvé zeleniny a tento mix by bol určený pre prípravu konkrétnych jedál. Lákavé pre zákazníkov môže byť aj vyzdvihnutie sezónnej produkcie zemiakov na predajnej ploche, povedzme v rámci určitých príležitostí (Vianoce, Veľká noc). Priemerná cena producentov skorých konzumných zemiakov v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 medziročne klesla o 8,3 % (o 28,53 €/t) na 315,02 €/t. Cena za neskoré zemiaky klesla medziročne o 9,9 % (o 25,44 €/t) na 231,81 €/t. Priemerná cena skorých konzumných zemiakov v roku 2018 v porovnaní s rokom 2017 medziročne klesla o 4,2 % (t. j. o 13,33 €/t) na 301,69 €/t, ale cena za neskoré zemiaky sa zvýšila medziročne o 7,4 % (t. j. o 17,07 €/t) na 248,88 €/t. Zvýšila sa i spotrebiteľská cena. Konkrétne priemerná spotrebiteľská cena za zemiaky v roku 2018 oproti predchádzajúcemu roku narástla o 3,2 % (0,64 €/kg). Ceny zemiakov už začínajú klesať, pretože úroda u nás a v Českej republike (najväčší dovozca do SR), sa ukazuje dobrá. Hoci spotreba zemiakov na Slovensku klesá, významný slovenský pestovateľ je optimista. „Spotrebitelia a spotrebitelky uprednostňujú spracované zemiaky, napríklad polotovary ako hranolky. Myslím si, že táto plodina ma stále dôležité miesto v slovenskej kuchyni.“
tags: #dnesna #spotreba #zemiakov #na #jednho #cloveka