Rastlinná šľahačka sa stáva čoraz populárnejšou alternatívou tradičnej živočíšnej smotany, najmä v gastronómii a cukrárstve. Tento článok sa zameriava na zloženie rastlinnej šľahačky, jej použitie a výhody.
Zloženie rastlinnej šľahačky
Rastlinná šľahačka je tepelne spracovaný krém z rastlinných tukov, ktorý sa spracováva UHT a balí sa pomocou modernej technológie v aseptickom prostredí. Používajú sa obaly tetrapak.
Typické zloženie rastlinnej šľahačky zahŕňa:
- Voda
- Plne hydrogenované rastlinné tuky a oleje (napr. palmové jadrá, slnečnicový olej) - často tvoria okolo 26-27% obsahu.
- Cukor (približne 11%)
- Mliečne bielkoviny (aj keď ide o rastlinnú šľahačku, niektoré varianty môžu obsahovať mliečne bielkoviny, preto je dôležité sledovať alergény)
- Stabilizátory: E420 (Sorbitol), E463 (Hydroxypropylcelulóza)
- Emulgátory: E472e (estery mono- a diglyceridov mastných kyselín s kyselinou mono- a diacetylvínnou), SÓJOVÝ lecitín (E322), E472b (estery polyglycerolu s mastnými kyselinami)
- Soľ
- Aróma (prírodná)
- Farbivo: E160a (Beta-karotén)
Rastlinná šľahačka je vyrobená z rôznych rastlinných zdrojov, ako sú sójové bôby, kokosový olej, mandle alebo ovsené vločky.
Nutričné hodnoty na 100 g
Pre lepšiu predstavu o nutričnom profile rastlinnej šľahačky je tu tabuľka s priemernými hodnotami:
| Parameter | Hodnota na 100 g |
|---|---|
| Energia | 1246 kJ / 301 kcal |
| Tuky | 27,3 g |
| z toho nasýtené mastné kyseliny | 27,0 g |
| Sacharidy | 13,3 g |
| z toho cukry | 11,6 g |
| Bielkoviny | 0,59 g |
| Soľ | 0,22 g |
Použitie rastlinnej šľahačky
Rastlinná šľahačka sa používa ako náhrada za živočíšnu smotanu v gastronómii a cukrárenstve. Má široké spektrum využitia:
- Dezerty: Ideálna na zdobenie tort, na výrobu krémov a zmrzlín. Je vhodná na prípravu vegánskych dezertov, ako sú torty, koláče, pudingy a zmrzliny.
- Nápoje: Môže sa použiť na prípravu krémových nápojov, ako sú káva, horúca čokoláda alebo smoothies.
- Varenie: Výborná na zjemnenie omáčok, polievok a iných slaných jedál. Rastlinnú šľahačku možno použiť na zjemnenie omáčok, pri príprave studených jedál, parížskeho krému, na výrobu ochutených krémov či zmrzliny.
Tipy pre optimálne použitie
Na vylepšenie objemu nášľahu sa odporúča dať výrobok aspoň na 12 hodín pred použitím do chladničky. Výrobok bude chutnejší, ak ho dáte pred šľahaním na 3 hodiny do chladničky. Šľahajte pri teplote 8 °C - 12 °C. Rastlinnú šľahačku je možné šľahať samostatne, s pridaním smotany alebo až 30% plnotučného mlieka. Po našľahaní môže byť uskladnená v chladničke aj v mrazničke.
Ako si pripraviť šľahačku | Jednoduché a úžasné
Výhody rastlinnej šľahačky
Rastlinná šľahačka má niekoľko výhod oproti tradičnej živočíšnej smotane:
- Vegánska: Vhodná pre vegánov a ľudí s intoleranciou laktózy.
- Nižší obsah tuku: Často obsahuje menej tuku ako živočíšna smotana.
- Bez cholesterolu: Neobsahuje cholesterol, čo je prospešné pre zdravie srdca.
- Dlhá trvanlivosť: Vďaka UHT spracovaniu má dlhšiu trvanlivosť a skladovanie do 20 °C.
- Väčší nášľah a odolnosť: Rastlinné šľahačky nie je možné prešľahať, majú väčší nášľah než živočíšne smotany a je možné ich riediť mliekom (až 30% plnotučného mlieka). Ďalšou výhodou je predĺženie doby spracovania - rastlinná šľahačka vydrží až 48 hodín bez zmien.
Dostupnosť a skladovanie
Rastlinné šľahačky sú bežne dostupné v baleniach s objemom 500 ml alebo 1000 ml. Skladujte pri izbovej teplote, ktorá nepresahuje 20 °C. Pre zachovanie optimálnej kvality výrobku sa odporúča skladovať pri teplote +12 °C až +18 °C. Po otvorení skladujte v chladničke a spotrebujte do 3-4 dní.
Alternatívy k polotovarom
Ak si želáte vyhnúť sa spracovaným potravinám a polotovarom, existuje mnoho prírodných alternatív na zahustenie pokrmov a prípravu krémových textúr. Človek by si myslel, že čím viac bude písať o prospešnosti jednodruhových /jednozložkových/ potravín, domácom varení a striedmosti v stravovaní, tak tým menej budú ľudia polotovary kupovať a výrobcovia budú nútení niektoré s prepáčením blbosti, stiahnuť z obehu. Opak je však pravdou a nezmyselné ,,vychytávky” na potravinovom trhu pribúdajú podporené prepracovaným marketingom a narastajúcou skupinou alergikov, vegánov a intolerantných.
Jedna zo zbytočností, ktorá vznikla na základe ľudskej lenivosti a vynaliezavosti výrobcov, v dôsledku čoho ,,špatí“ regále obchodov, je určite rastlinná ,,smotana“. Och a ako dobre sa predáva! A pri tom ide iba o zahustenú vodu rôznymi ingredienciami, na hony vzdialenými od toho z čoho vzniká pravá poctivá smotana t.j. vysokotučné mlieko živočíšneho pôvodu z mliečnej žľazy zvieraťa. A ani tá mliečna smotana by nemala obsahovať žiadne aditíva, iba mliečnu smotanu ošetrenú pasterizáciou s kratšou trvanlivosťou.
Keď si uvedomíme, že rastlinná smotana obsahuje väčšinou vodu a tuky /rafinované/ rastlinného pôvodu, zahusťovadlá, emulgátory a stabilizátory ako xantán, karagenan, guar, lecitín rôzne obilniny a múky tak nám vznikne neprirodzená potravinová zlátanina, skutočne nehodná už pomaly archaizmu smotana. Mimochodom aspoň že legislatíva chráni pôvodné označenia názvu mliečnych výrobkov. Podľa nariadenia EU č. 1308/2013 sa nesmú používať na obaloch výrobkov, neobsahujúcich živočíšne mlieko názvy ako ,,smotana, jogurt, maslo, syr a pod.
Hodnota nutričná aj estetická týchto napodobenín /ide hlavne o vegánske polotovary/ je diskutabilná, vzhľadom na zloženie výrobku obsahujúce mnohokrát ťažko stráviteľné zložky, prípadne nevyužiteľné pre organizmus.
Alternatívou alternatívnej ,,smotany“ na zahustenie môže byť napríklad hrachová či cícerová múka, pohánková krupica spolu s mandľovým nápojom, prípadne obyčajnou vodou a troškou kurkumy? Na zahusťovanie môžeme použiť veľa hodnotných potravín podľa druhu pokrmu.
- Na polievky a omáčky: pšeničné klíčky (majú vysokú výživovú hodnotu), otruby, strúhanú kvaku, zemiak, topinambur, rôzne hľuzy, amarant, tekvicu do krémových polievok, miso z hnedej ryže do polievky a pod.
- Do sladkých produktov: vlákninu - pektíny a gely t.j. jablčná vláknina, marakujová, z rôznych semienok a orechov. Vhodné sú múky z orechových výliskov.
Všetky tieto jednodruhové potraviny sú bežne dostať a môžeme ich násobne využiť pri viacerých jedlách a dokonca nás to vyjde lacnejšie.. no a hlavne vieme a rozhodneme aké zložky do toho jedla pridávame, podľa toho čo nám vyhovuje.
Je dôležité mať dostatok vedomostí o potravinách, ich zložení a vhodnom spracovaní, aby sme sa mohli rozhodovať pre zdravšie a prirodzenejšie možnosti stravovania. To neznamená, že nemôžeme použiť výborné kokosové mlieko, do ázijských jedál.
tags: #rastlinna #slahacka #zlozenie