Bez studne sa kedysi nezaobišlo žiadne poriadne mesto ani dedina. Studňa bola zdrojom pitnej vody obyvateľov a v prípade šľachty aj akousi prestížou. Do dnešných čias sa zachovali predovšetkým tie na zámkoch a v hradných komplexoch. Svoj pôvodný účel - zásobovanie vodou už síce stratili, neupadli však do zabudnutia. Ľudia ich neustále radi navštevujú a plnia ich mincami s tajným prianím ešte raz sa k nim vrátiť.
Hradné studne - svedkovia histórie a prameň legiend
Hradné studne slúžili predovšetkým na zásobovanie vodou. Kedysi neboli iba výsadou šľachty na zámkoch a hradoch, ale hlavným zdrojom pitnej vody, ktorý sa nachádzal v každej dedine a meste. Kráter studne mal v minulosti obrovský význam. Výnimkou nebol ani Vlkolínec, kde môžete stále obdivovať 12 metrov hlbokú zrubovú studňu. Jednoduchá drevená konštrukcia na kamennej podmurovke bola jediným zdrojom vody pre celý Vlkolínec.
Vodám zo studní a studničiek sa zase od nepamäti pripisovala liečivá sila. Studne boli neoddeliteľnou súčasťou miest a obcí, zdrojom pitnej vody a útočiskom pútnikov, ktorí popri nich prechádzali. Aj keď svoj pôvodný účel už stratili, ľudia sa dodnes vydávajú obdivovať ich, plnia ich mincami, veria, že sa im splnia tajné priania a radi tiež počúvajú legendy s nimi spojené. Pozrime sa na niektoré z týchto studní a legendy, ktoré sa s nimi spájajú.
Draci v hlbinách hradných studní a podhradí
Príbehy o drakoch, ktoré číhajú v hlbokých vodách alebo pod hradbami, sú neoddeliteľnou súčasťou európskej mytológie. Tieto obávané tvory sú často spojené s vodnými zdrojmi, symbolizujúc nespútanú silu prírody alebo tajomné nebezpečenstvá ukryté v hlbinách.
Tajomstvo Bytčianskej studne a jej trojhlavý drak
V tieni Bytčianskeho zámku sa skrýva príbeh plný mágie, zrady a drakovej sily. Kde bolo, tam bolo, v studni zámockého parku mesta Bytča žil kedysi zlovestný drak. Povrávalo sa, že mal dlhočizný chvost, ktorý siahal až do Váhu a vždy, keď sa nazlostil, prišla potopa.
Dnes myšlienku obávaného tvora oživil záhradný architekt Jozef Janiš spolu s umeleckým kováčom Marekom Pružinom, ale stará povesť je oveľa bohatšia. V dávnych časoch, keď bol Bytčiansky zámok ešte hradom obklopený Váhom, sa tu odohrala nezvyčajná udalosť. Na hrade žili strigôni - starý bosorák bol lakomec a grobian, zatiaľ čo hradná pani bola ježibaba. Ich vzťah bol plný nevraživosti. Keď ježibaba už nemohla zniesť manželove urážky, zvolala miestne bosorky, aby jej poradili, ako sa ho zbaviť. Jedna z nich navrhla použiť jedovaté ryby z Čertovho potoka, ktoré vyzerajú ako pstruhy, ale majú čierny fľak pod bruchom. Hradná pani poslala rybára, aby takú rybu ulovil.
Rybár, hoci nevedel, kde Čertov potok je, našiel ho pri Čertovom mlyne a rybu chytil. Keď ju priniesol, pani mu rozkázala, aby ju dal pripraviť na obed pre jej manžela. Kuchárka, ktorá mala rybu pripraviť, bola však prekvapená, keď ryba prehovorila ľudským hlasom a poprosila ju, aby ju nezabíjala, ale hodila ju do studne. Kuchárka tak urobila a namiesto nej pripravila inú rybu, ktorú jej priniesol syn starého komorníka predchádzajúci deň.
Bosorák rybu vychválil, ale keďže nezomrel, hradná pani si zavolala rybára a obvinila ho z klamstva. „Ty odkundes akýsi, čo za rybu si to priniesol? Nevravela som ti, aby to bol pstruh s čiernou škvrnou? Čo si to chytil?" a začala rybára biť palicou. Medzitým sa však v studni začali diať zvláštne veci. „Z malého pstruha vyrástla ryba. Bola stále väčšia a väčšia. Šupiny sa zmenili na pancier a z malej plutvy na chrbte sa stal dračí hrebeň. Zuby sa jej predlžili a zašpicatili. Veľa miesta tam ryba-drak nemala. Hmýrila sa, točila, sem-tam aj obrovskú hlavu vystrčila zo studne. Voda zostala po takom hemžení mútna a špinavá.“
Keď služobníctvo studňu zasypalo, drak ju opäť vyhádzal. Stráže videli jeho hlavu a krk, ktorý bol taký hrubý ako otvor studne. Strigôň sa rozhodol draka sám zabiť, ale keď na neho vystrelil šípom, draka len zranil. Drak sa síce už neukázal, no zato začali miznúť slúžky, a strigôň tušil, že drak si takto vybíja svoju pomstu. „Kedy sa strácajú?" zrúkol na komornú, ktorej zmizla najlepšia kamarátka. „Prosím pekne, Elenka šla do pivnice po zemiaky a viac sa nevrátila. Neviem presne, kedy to bolo, no asi tak pred obedom," fňukala slúžka.
Pán hradu cítil už dávno, že drak, ktorého vyhnal zo studne, sa usídlil v pivnici. Bez váhania sa tam teda vybral, aby sa postavil tvárou v tvár tejto obludnej bytosti. „Ty si myslíš, že sa ta zľaknem? Ja som strigôň, pán tohto hradu, a ty mi tu šarapatu robiť nebudeš!" vyhlásil odvážne. Drak sa zasmial a ukázal svoje ďalšie dve hlavy. „To si iba ty myslíš, že si tu pánom! Si však na veľkom omyle. Najväčším pánom v tomto hrade je tvoja bosorka!" odpovedal drak.
Hradný pán sa potichu vybral za čarodejníkom, ktorý žil v hustom lese. „Pomôž mi, kamarát, trojhlavý drak sa mi usadil v pivnici a ja neviem, ako ho skántriť." Čarodejník, oblečený v čiernom plášti a špicatom klobúku zdobenom hviezdami a strieborným mesiacom, bol jediný, kto vedel skrotiť draky. Na hrade sa diali divy. Striga s pekelníkmi rozpútali na nádvorí taký rozruch, že čarodejník ani nemohol so svojím koňom pristáť. Striga ovládla draka a lietala na ňom po dedinách poniže Bytče. Keď sa spustil silný vietor, ktorý ničil strechy a úrodu, voda zaplavila mosty a domy. „Budem paňou celého sveta!“ vykrikovala striga. Čarodejník a hradný pán zostali bezradní, až kým si čarodejník nespomenul na svoju čarodejnú knihu. Našiel v nej zaklínadlo na zneškodnenie draka a návod na zlikvidovanie čarodejnice. „Najskôr by sme mali zlikvidovať strigu, tá má väčšiu moc," navrhol hradný pán. Potom sa spojili, aby porazili draka. Čarodejník vyslovil zaklínadlo: „Damn draco, cave ne pugnes in hoc mundo", ktoré drakovi vzalo silu. Keď drak vystrčil svoje hlavy z pivnice, zbrojnoši ich odťali.
Wawelský drak - postrach Krakova a jeho osud vo Visle
Kedysi dávno mestu Krakov vládol dobrý a vážený kráľ Krak. Postaral sa o to, aby Krakov prosperoval a jeho obyvatelia žili v mieri a blahobyte. Staral sa o bezpečnosť svojich poddaných. Jedného dňa sa však objavil nepozvaný hosť, ktorý vyvolal medzi ľuďmi hrôzu a veľký rozruch. Bola obrovská, telo mala pokryté zelenými šupinami, chvost dlhý niekoľko metrov, obrovské tlapy a ústa plné ostrých zubov. Bol to desivý Wawelský drak! Už samotný pohľad na votrelca bol mrazivý.
Usadil sa v brlohu pod hradom a začal obyvateľom znepríjemňovať život. Požadoval, aby mu raz týždenne obetovali tučnú kravu, a ak požiadavku nesplnil, šíril spúšť medzi stádami ostatných zvierat. Kráľ už nemohol dovoliť, aby neznesiteľná príšera ničila životy obyvateľov hradu. Oznámil, že rytier, ktorý porazí draka, bude bohato odmenený. Mnohí sa o to pokúšali, ale bez úspechu. Jeden po druhom zomierali, keď sa pokúšali netvora poraziť. Situácia v krakovskej pevnosti sa zhoršovala, ľudia mali pochmúrnu náladu, obávali sa ďalších akcií plaza a v stádach začalo miznúť čoraz viac zvierat.
Znepokojený kráľ sa rozhodol vyzvať draka na súboj. Ale kto to mal urobiť? Informácie o hľadaní odvážlivca boli odoslané do susedných kráľovstiev. Hľadali odvážlivca, ktorý by netvora porazil a za tento čin by dostal ruku krásnej princeznej. Do Krakova začali prichádzať zástupy odvážnych rytierov so šabľami v rukách a túžili po ruke kráľovskej dcéry. Bohužiaľ, nikto z nich draka neporazil. Krakovčania začali strácať nádej, že sa Krakov vyslobodí z jeho útlaku, keď sa zrazu v kráľovstve objavil Szewczyk Dratewka a oznámil, že vie, ako netvora zabiť.
Švec mal šikovný plán. Zabil tučného barana a naplnil ho sírou. Hodil si ho na chrbát a vliezol pod dračie brlohy. Zostal pozorný, preplížil sa pod samotný vchod a čo najtichšie zviera vyhodil. Vyzeralo to klamlivo ako živý tvor, takže drakovi netrvalo dlho, kým sa o lačné sústo začal zaujímať. Zlákaný vôňou čerstvého mäsa vyšiel z brlohu a zožral barana. Zrazu začalo pociťovať obrovský smäd. Síra, ktorou bolo zviera naplnené, ho začala tak páliť, že neustále dýchal oheň.
Vrhol sa do Visly a pil a pil a pil… Bol čoraz väčší, čoraz nafúknutejší a vo Visle bolo čoraz viac vody. Zrazu sa ozvala obrovská rana a drak praskol! Krakov sa tak zbavil netvora, ktorý znepríjemňoval život jeho obyvateľom.
Podľa legendy jaskyňu (Dračiu jaskyňu), ktorá sa nachádza na úpätí vrchu Wawel, obýval Wawelský drak. Toto miesto je možné navštíviť aj dnes, našťastie bez strachu z konfrontácie s netvorom. Vchod do jaskyne pozorne stráži jeho menej hrozivý dvojník, s ktorým sa môžete odfotiť na pamiatku, alebo ak budete mať šťastie, uvidíte ho chrliť oheň. Celková dĺžka chodieb v jaskyni je 270 m, výška 10 m a celková dĺžka prehliadky 81 m. V blízkosti jaskyne sa nachádza pamätná tabuľa z roku 1871, ktorá pripomína knieža Kraka, zabijáka drakov. Legendu o wawelskom drakovi prvýkrát zapísal na prelome 12. a 13. storočia jeden z najvýznamnejších kronikárov poľských dejín a autor poľskej kroniky Wincenty Kadłubek.
V nasledujúcich storočiach sa legenda opakuje u anonymných kronikárov z 13. a 14. storočia. Konkrétne sa príbeh Wawelského draka opisuje v Poľsko-sliezskej kronike, Dzierzwskej kronike a Kronike poľských kniežat. Ďalším známym kronikárom, ktorý zaznamenal túto legendu, bol Jan Długosz, ktorý žil v 15. storočí. V nasledujúcich storočiach bola legenda o wawelskom drakovi mnohokrát zapísaná, ale ako to už pri legendách býva, jednotlivé verzie sa líšili. Je zaujímavé, že pravdivosť legendy bola spochybnená až v roku 1555. Ako prvý tak urobil vtedajší tajomník poľského kráľa Žigmunda I.
Tu je prehľad niektorých významných studní a ich legiend:
| Názov legendy | Lokalita | Drak/Netvor | Kľúčový prvok studne/vody |
|---|---|---|---|
| Drak v Bytčianskej studni | Bytčiansky zámok | Trojhlavý drak | Studňa, Váh, pivnica |
| Wawelský drak | Krakov, Wawel | Wawelský drak | Rieka Visla, brloh pod hradom |
| Omarova studňa | Trenčiansky hrad | Nie je drak | Studňa v skale |
| Janko a Loktibrada | Bratislavský hrad | Nie je drak | Hradná studňa |
| Tajomstvo Bojnickej studne | Bojnický zámok | Nie je drak | Najhlbší bod studne, jaskyňa |
Iné známe legendy o hradných studniach na Slovensku
Slovenské hrady a zámky sú domovom mnohých ďalších povesťami opradených studní, ktoré, hoci bez drakov, nesú so sebou fascinujúce príbehy.
Romantická legenda Omarovej studne na Trenčianskom hrade
Jednou takouto je studňa na Trenčianskom hrade. Viažu sa k nej rôzne legendy a podľa jednej ju vykopal turecký veliteľ Omar na znak lásky k manželke Fatime, ktorú zajal vtedajší pán Trenčianskeho hradu Štefan Zápoľský. Aby Omar získal svoju vyvolenú, musel najprv splniť podmienku hradného pána Štefana Zápoľského - vykopať do skaly studňu. Omar studňu hĺbil tri roky, pretože podmienkou prepustenia Fatimy bolo, aby našiel vodu. Po dlhých troch rokoch sa Omar konečne dočkal a zo skaly vytiekla voda. Keď konečne narazil na prameň, nabral vody do čase a tú podal pánovi. Zápoľskému neostávalo iné, iba splniť slovo, ktoré dal a šľachtic si tak mohol odviesť krásnu Fatimu.
Povesť o Jankovi a Loktibradovi na Bratislavskom hrade
Povesťou so šťastným koncom sa pýši aj studňa na Bratislavskom hrade. Studňa na Bratislavskom hrade patrí k významným súčastiam komplexu. So studňou na Bratislavskom hrade sa spája legenda o vodárovi Jankovi a starčekovi Loktibradovi. Traduje sa, že o studňu sa staral vodár Janko, ktorý dennodenne ťahal vodu pre celý hrad. V jeden deň prišla na hrad vzácna návšteva, a preto musel Janko naťahať viac vody ako obvykle. Keď unavený vyťahoval posledné vedro, zjavil sa pri ňom vysmädnutý starček Loktibrada. Poprosil Janka o vodu a ten mu pomoc neodmietol.
Záhadná Bojnická studňa a jej tajné chodby
Pri návšteve Bojnického zámku vás sprievodcovia zavedú do prírodnej jaskyne v travertínovej kope, na ktorej čnie majestátny zámok. Okrem nespútanej podzemnej krásy vás na jaskyni upúta ešte jeden fakt: je to najhlbší bod zámockej studne. Určite nám dáte za pravdu, že málokedy budete mať také šťastie dostať sa až na samotné dno - tam, kam padajú všetky mince s nevysloveným želaním skorého návratu. S bojnickou studňou a jej jaskynným dnom sa spája mnoho zaujímavostí.
Hovorí sa, že z hradu viedla cez studňu a jaskyňu tajná chodba. Čo je na tom pravdy, zostáva, žiaľ, do dnešných čias zahalené rúškom tajomstva. Isté však je, že podzemné priestory obývali v dávnej minulosti predkovia súčasného človeka, ktorí tu našli bezpečnú skrýšu a termálnu vodu. V priebehu storočí sa na jaskyňu zabudlo a znovu ju objavili až robotníci v roku 1888 pri čistení a opravách studne.
Drak v mytológii a symbolike - od zla k šťastiu
Drak je mytologická bytosť v podobe obrovského jaštera, krokodíla alebo hada. Drak ako mytologické stvorenie znali už starí Gréci. Stredovek sa drakmi len hemžil. Kresťania považovali draka za jednu z mnohých podôb diabla. Drak bol od najstarších dôb radený medzi hady, a mnohí si ho spájali so satanom, ktorý v podobe hada naviedol Adama a Evu. Je zaujímavé, že ani u pohanov sa draci netešili príliš dobrej povesti. Severan Fáfnir bol za vraždu a chamtivosť premenený v draka a strážil ukradnutý poklad, dokiaľ ho nezabil hrdina Sigurd. Všetci títo draci sa vyznačovali „pyromanskými“ sklonmi, čo im v očiach ľudí, ktorí veľmi dobre vedeli, že oheň je síce dobrý sluha, avšak zlý pán, príliš na dobrom svetle nepridalo.
V postupne sa formujúcej stredovekej predstave pribudla mnohým drakom ešte obrovitá krídla, podobná netopierím. Tento prvok vnieslo do obrazu draka práve kresťanstvo, pretože podľa Biblie sa Luciferovi, pôvodne jednému z anjelov, premenila po páde pôvodná operená krídla v lysý blanitý útvar, vystužený kostnatými prstami s drápmi. Iným kresťanským drakobijcom sa stal sv. Juraj, ktorý z dračích spárov zachránil kráľovskú dcéru.
Hlboké hvozdy, pokrývajúce na počiatku stredoveku naše územie, predstavovali pre nové osídlencov miesta plné tajomstiev a naháňali im strach. V severovýchodných Čechách leží mesto Trutnov. Svoj názov vraj dostalo podľa bájneho zakladateľa Truta, ktorý pri putovaní lesom narazil na jaskyňu obývanú drakom. S iným „dračím“ obyvateľom mali tú česť mešťania z Brna. Známy „brnenský drak“ patrí ovšem do inej škatuľky - ide o ukážkový príklad toho, ako si ľudia vo svojej fantázii vytvoria nadprirodzenú bytosť z reálneho, hoci pre nich neznámeho zvieraťa. Brnenským netvorom nebolo nič iné než veľký exemplár krokodíla, ktorý uprchol majiteľovi a obťažoval okolie napádaním hospodárskych zvierat a ľudí. Brnenskí sa ho zbavili až na radu väzňa, ktorý odporučil konšelom nalákať zviera na zabitú ovcu naplnenú nehaseným vápnom.
Určitý nástin vzniku legiend a povestí o dracích získame, vydáme-li sa za zavátými stopami s drápy do městeček Solnhofenu a Eichstättu, ležících na jihu Německa. V této oblasti se v druhohorách, v období zvaném jura, rozkládalo mělké moře, nesmírně bohaté na nejrůznější formy života. Mezi ně patřili i velcí draví plazi s mohutnými ploutvovitými končetinami a delším či kratším krkem - plesiosauři. Stejně tak se v draky mohly proměnit i pozůstatky fosilních druhů zvířat kdekoli, kde byly nalezeny.
Drak, zosobňujúci prírodné, resp. kozmické zlo, má jednu i viac hláv, ktoré môžu z tlám chrliť oheň, zvyčajne dve alebo štyri orlie nohy. Drak ako symbol zla vystupuje v bájach od dávneho staroveku. V babylonskom mýte Enuma eliš vystupuje obluda Tiamat, vládkyňa slaného oceána a zosobnenie prachaosu, ktorú na počiatku čias premôže najvyšší boh Marduk a z jej tela stvorí nebo a zem. V Biblii (pravdepodobne ako ohlas babylonského mýtu) vystupuje zosobnenie prachaosu v obraze obludy Leviatana, nepriateľa Jahveho, ktorý nad netvorom zvíťazí a stane sa vládcom tvorstva (Ž 74,14 - 17). V Apokalypse (Zjav 12,3) vystupuje veľký ohnivý drak červenej farby so 7 hlavami a s 10 rohmi ako princíp diabla, ktorý odporuje Bohu a snaží sa prekaziť pôsobenie Mesiáša.
V niektorých mytologických systémoch je drak symbolom sucha v predstave, že pohlcuje vlahu. V chetitskej mytológii drak Illujanka (chetitsky Illuijankaš) premôže v súboji boha búrky a odníme mu srdce a oči, čím pozbavuje svet vlahy. Napokon Illujanku zabije smrteľný hrdina Chapusias. Podobne zadržiava vody staroindický démonický netvor Vritra (slovensky hať, priehrada), ktorého premôže boh hromu a blesku Indra. V gréckej antickej mytológii vystupoval drak v kombinácii hadieho či obrieho tela a dračích hláv (Hydra, Tyfón, Ládón) i v podobe morskej obludy (draco marinus, monstrum aequoreum). Zvíťazili nad ním Perseus, Herakles i Apolón. Častým námetom bájí bola sejba dračích zubov (Kadmos, argonauti). Voz ťahaný okrídlenými drakmi slúžil Medei a Triptolemovi. Úlohu drakobijcov (Indra, japonský Susanoo) prevzali i kresťanské bytosti a svätci (archanjel Michal, svätý Juraj), ktorí draka ako odraz diabla či Lucifera zvrhli do pekla. Preto sa drak spája s elementom ohňa (obluda chrliaca oheň), vody (had) a vzduchu (vták).
Ako princíp zla vystupuje i v germánskej mytológii, kde proti nemu bojovali Beowulf a Siegfried. V stredovekej keltskej legende zabíja Tristan draka, ktorý sužoval obyvateľov malého írskeho prístavu Weisefort, aby zachránil Izoldu pre svojho kráľa Marka. Boj s drakom je častým motívom rytierskych povestí i ľudových rozprávok, podľa ktorých drak žije v jaskyni, odkiaľ vyviera prameň zásobujúci krajinu vodou. Ako strážcovi prameňa sú mu ako potrava odovzdávané mladé dievčatá; keď príde rad na kráľovskú dcéru, rytier (príp. „hlúpy Jano“) draka zabíja, zachraňuje krajinu a za odmenu získava poklad (príp. kráľovstvo a ruku kráľovskej dcéry). V slovenskom ľudovom prostredí v podobe draka vystupujú i satan, černokňažník a strigôň, ktorí ako démonické bytosti lietajú v tmavých oblakoch, spôsobujú víchor a búrku.
Vo východnej Ázii je drak symbolom šťastia. Čínsky Nový rok je sviatkom draka, ktorý je súčasne patrónom piateho znamenia zvieratníka a jedným zo štyroch zvierat symbolizujúcich základné svetové strany. Obvykle bol zobrazovaný so srnčími parohmi, s ťavou hlavou, rybími šupinami, orlími pazúrmi, tigrími nohami a volskými ušami. Modrozelený drak (lung) bol od čias dynastie Chan (206 pred n. l. - 220 n. l.) symbolom cisára, zastupujúc mužský prvok jang (úroda, plodnosť) tvoril v dekoračných motívoch harmonickú dvojicu s Fénixom (princíp jin) predstavujúcim cisárovnú. Biely drak však bol patrónom západu a smrti. Cisárske draky mali na nohe päť pazúrov, drak so štatútom princa štyri. Sviatok dračích člnov patrí medzi čínske tradičné sviatky. V heraldike predstavuje drak moc a vládu, popri orlovi a levovi je symbolom kráľov. Býva zobrazovaný ako strážca erbu s netopierími krídlami, orlími pazúrmi a rozškľabenou zubatou tlamou chrliacou oheň.
tags: #drak #vo #vode #pri #hrade #a