Potravinové intolerancie a alergie sú v súčasnosti na vzostupe, potvrdzujú to štatistiky aj prax výživových poradcov. Medzi veľmi časté intolerancie patrí intolerancia na sacharidy, najčastejšie na laktózu - mliečny cukor a fruktózu - ovocný cukor. Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je najčastejšia potravinová alergia u detí do 3 rokov a postihuje asi 1-3 % dojčiat. V 90% prípadov sa prejaví už v prvých 3 mesiacoch života, len zriedkavo vzniká po 1. roku života. ABKM má veľmi dobrú prognózu - v 1. roku života ochorenie ustúpi u 50% detí a do 3 rokov až u 80% detí. V prípade, že ťažkosti pretrvávajú aj po 3. roku života, ochorenie už zvyčajne pretrváva až do dospelosti.
Alergia vs. Intolerancia: Kľúčové rozdiely
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) sa často zamieňa s laktózovou intoleranciou, ktorá je u detí veľmi, veľmi vzácna! Pri laktózovej intolerancii je nedostatočne trávený iba mliečny cukor (laktóza), a preto je možné u väčšiny pacientov podávať mlieko a mliečne výrobky so zníženým obsahom laktózy - kyslé mliečne výrobky, tvrdé syry, bezlaktózové alebo nízkolaktózové potraviny. Najčastejšími prejavmi laktózovej intolerancie sú hnačka, nadúvanie a bolesti brucha. Naproti tomu pri alergii na bielkovinu kravského mlieka vyvoláva problémy nie mliečny cukor, ale mliečna bielkovina (mlieko obsahuje viac ako 30 rôznych proteínov, napr. kazeín, laktoglobulín, betalaktalbumín - všetky môžu spôsobovať alergické reakcie). Práve alergia na mlieko je jednou z najčastejších potravinových alergií bábätiek v súčasnom svete. 3 zo 100 detí trpí alergiou na mlieko v období prvého roku života. Alergia na mlieko spúšťa imunitnú reakciu v našom tele na bielkoviny v mlieku.
Bielkoviny kravského mlieka ako alergény
Kazeín tvorí 80 % proteínového obsahu v mlieku a nachádza sa v troch formách: alfa-kazeín, beta-kazeín a kappa-kazeín. Sú zodpovedné za bielu farbu mlieka a jeho textúru. Medzi zvyšných 20 % patria srvátkové proteíny: beta-laktoglobulín, alfa-laktalbumín, sérový albumín a imunoglobulíny. Ak má človek alergiu na mlieko (ABKM), znamená to, že jeho imunitný systém vyhodnotí bielkoviny v mlieku ako telu škodlivé látky. Telo vyrába imunoglobulín E (IgE) protilátky, najčastejšie voči kazeínu, beta-laktoglobulínu, sérovému albumínu a laktoferínu. Následne sa spustia voči nim procesy, ako napríklad vyplavenie histamínu - hlavného spúšťača alergickej reakcie. IgE sprostredkovaná reakcia nastupuje rýchlo, od niekoľko minút až do 1 - 2 hodín po konzumácii mlieka. Alergia na mlieko, na ktorej sa nezúčastňujú IgE protilátky, sa prejavuje po 48 h až 1 týždeň po konzumácii.
Príznaky a diagnostika ABKM
Príznaky alergie na mlieko môžu byť veľmi pestré. Najčastejšie sú prejavy v oblasti zažívacieho ústrojenstva, dýchacieho ústrojenstva a kože. Najviac alarmujúcim príznakom z pohľadu matky je obvykle prítomnosť krvi v stolici dieťaťa. Pri skorej reakcii, keď sa problémy objavia pokojne už v priebehu niekoľkých minút po požití mliečnej bielkoviny, sa môžu dostaviť kožné príznaky, ako je svrbenie, žihľavka alebo rôzne opuchy a ekzémy. K diagnostike sa používa tzv. eliminačný test - zo stravy sa na niekoľko týždňov odstránia všetky mliečne výrobky a sleduje sa, či dôjde ku zlepšeniu. Ak sa ťažkosti zmiernia, ide pravdepodobne o alergiu na bielkovinu kravského mlieka. Lekár tiež môže pomocou krvných testov zisťovať prítomnosť špecifických IgE protilátok, ktorých hladiny bývajú zvýšené u pacientov s alergiou a astmou.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka
Skrížená alergia na kozie a ovčie mlieko
Chemická štruktúra bielkovín medzi rôznymi živočíšnymi mliekami je veľmi podobná, preto konzumáciu ovčieho ani kozieho mlieka pri diagnostikovanej alergii na mlieko kravské neodporúčame, pretože riziko alergickej reakcie na ne je veľmi vysoké. Ak má dieťa diagnostikovanú alergiu na kravské mlieko, nesmie piť kozie či ovčie. Dôvodom je takzvaná skrížená alergia, ktorá sa prejaví až v polovici prípadov. Jednoducho povedané existuje veľká pravdepodobnosť, že pokiaľ človek trpí alergiou na kravské mlieko, bude alergický aj na kozie. Toto potvrdzuje aj informácia, že kozie mlieko obsahuje ešte vyššie množstvo bielkovín ako kravské. Avšak, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín dospel k záveru, že kozie mlieko, respektíve bielkoviny kozieho mlieka, môžu byť vhodným zdrojom bielkovín pre dojčenskú a pokračovaciu dojčenskú výživu pre druhú skupinu detí, u ktorých sa po konzumácii kravského mlieka môžu objaviť nepríjemné tráviace problémy, ktoré nie sú alergiou, ale je možné ich označiť ako potravinovú intoleranciu. Pre tieto dojčatá môže byť prechod na koziu dojčenskú mliečnu výživu prospešný. Zloženie kozieho mlieka sa viac podobá ľudskému materskému mlieku, lepšie sa trávi a taktiež vstrebáva.
Alternatívy k mlieku a manažment ABKM
Dôležitým krokom je vyradiť všetko kravské mlieko (a produkty z neho) z vašej stravy. Ak dojčíte, vyhnite sa konzumácii kravského mlieka, nakoľko cez materské mlieko sa vie kravská bielkovina dostať k dojčiatku. Pre dobro bábätka je dobré vylúčiť zo stravy všetky mliečne výrobky, keďže bielkovina kravského mlieka prechádza aj do materského mlieka. Na trhu s potravinami sú k dispozícii takzvané hydrolyzované detské mlieka, ktoré fungujú ako adekvátne náhrady materského mlieka. Toleruje ich až 90 percent takto chorých detičiek. Pre zvyšných 10 percent sú zase určené takzvané aminokyselinové. Ich chuť je však horkejšia, niekedy kyslejšia, preto sa stáva, že dojčatám nechutia. Odborníci odporúčajú pridať v takom prípade glukopur, čiže hroznový cukor. Pre deti, ktoré majú potvrdenú ABKM, sú určené dojčenské mlieka s obsahom extenzívne (vysoko) hydrolyzovanej bielkoviny kravského mlieka (označené ako Allergy Care). U detí s ťažkou formou ABKM sa odporúča používať výživu na báze aminokyselín.
Rastlinné alternatívy a ich výhody
Mnohým z vás napadne nahradiť kravské mlieko za populárnu alternatívu - sójové mlieko. Časť pacientov však môže mať súčasne alergiu aj na bielkoviny sóje, preto by ste sa mali sóji vyhnúť a zvoliť iné alternatívy, napr. ryžové, kokosové, mandľové, ovsené a konopné mlieko. Pri výbere vhodných potravín je potrebné pozorne čítať etikety a zloženie, pretože mlieko sa môže vyskytovať aj tam, kde by sme ho nečakali. Minerály a vitamíny, ktoré sa nachádzajú v mlieku, by ste mali dopĺňať pomocou výživových doplnkov a produktov obohatených o tieto látky. Dávajte si pozor na dostatok vitamínu D, vápnika, fosforu a železa.
Potravinové alergie a intolerancie - prehľad
| Typ | Charakteristika | Odporúčané potraviny |
|---|---|---|
| Laktózová intolerancia | Neschopnosť tráviť mliečny cukor (laktózu). | Bezlaktózové mliečne výrobky, rastlinné alternatívy, potraviny bohaté na vápnik (brokolica, kapusta, orechy, tofu, sardinky). |
| Histamínová intolerancia | Reakcia na histamín v syroch, víne, údeninách. | Čerstvé mäso a ryby, čerstvé syry a mliečne výrobky, čerstvé ovocie (okrem citrusov, banánov, jahôd), čerstvá zelenina (okrem paradajok, baklažánu, špenátu). |
| Gluténová intolerancia | Precitlivenosť na lepok, ale bez celiakie. | Prirodzene bezlepkové obilniny (ryža, pohánka, pšeno, quinoa, kukurica, amarant), bezlepkové výrobky, zemiaky, strukoviny, zelenina a ovocie, mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky bez lepku, orechy, semienka. |
| Fruktózová intolerancia | Problém s trávením ovocného cukru. | Banány, bobuľové ovocie (v malých množstvách), ryža, zemiaky, mäso, vajcia. |
| Alergia na mlieko (ABKM) | Imunitná reakcia na bielkoviny v mlieku. | Extenzívne hydrolyzované a aminokyselinové dojčenské mlieka, rastlinné mlieka (ryžové, ovsené, kokosové, mandľové, konopné), vyhýbanie sa všetkým mliečnym výrobkom. |
Mlieko ako zdroj živín a trávenie
Kozie mlieko sa štruktúrou najviac podobá na ľudské mlieko. Tukové častice sú menšie, čo napomáha stráviteľnosti. V nedávnej štúdii, týkajúcej sa alergií na kravské mlieko, sa zistilo, že až 93 % ľudí trpiacich alergiou na kravské mlieko mohlo piť kozie bez absolútne žiadnych alergických príznakov. Jednoduchosť trávenia kozieho mlieka spočíva aj vo vysokom množstve mastných kyselín so stredne dlhým reťazcom (sú to mastné kyseliny, ktoré sú pre náš organizmus veľmi prospešné a v kozom mlieku sa nachádzajú až v 2-krát väčšom množstve ako v kravskom). Kozie mlieko obsahuje aj menej laktózy (mliečneho cukru) ako kravské mlieko. Je to veľmi výhodné pre ľudí trpiacich laktózovou intoleranciou. Navyše kozie mlieko je zásadotvorné, zatiaľ čo kravské mlieko je kyselinotvorné. Kozie mlieko obsahuje 2-krát toľko vitamínu A, o 13 % viac vápnika, o 134 % viac draslíka, o 25 % viac vitamínu B6 ako kravské. Takisto je veľmi zaujímavá forma vitamínu A. V kravskom mlieku je vitamín A vo forme karotenoidov (karotenoidy musia byť konvertované naším telom, aby boli stráviteľné), no v kozom mlieku je vo forme okamžite vstrebateľného vitamínu A. Ovčie mlieko je najkrémovejšie z tejto trojice. Obsahuje 2-krát toľko tuku ako kravské mlieko. Ovčie syry a bryndza majú výnimočnú a nenahraditeľnú chuť. Ich mlieko je prirodzene homogenizované (smotana sa neoddeľuje od mlieka, ako je to u kravského). To znamená menšie tukové čiastočky a viac stredne dlhých mastných kyselín, čo uľahčuje trávenie ako v prípade kozieho mlieka. Ovčie mlieko obsahuje 2 razy toľko vitamínu B2 ako kravské mlieko, ďalej viac ako 2 razy toľko tiamínu (B1) ako kravské a aj kozie mlieko. Ďalej obsahuje až 5-krát toľko vitamínu B3 v porovnaní s kravským a 2-krát toľko v porovnaní s kozím mliekom. Čo sa týka vitamínu B12, tak ho obsahuje 3 razy toľko ako kravské mlieko. Obsahuje až 2-krát viac minerálnych látok (vápnik, fosfor a zinok) ako kravské či kozie. Obsah vitamínu D v ovčom mlieku je 0,18 g/100 g, kým v kravskom mlieku je to iba 0,04 g/100 g. Ovčie mlieko obsahuje najviac laktózy. Kozie a ovčie mliečne výrobky majú oveľa viac vitamínov, minerálov, sú ľahšie stráviteľné a menej alergénne.
tags: #existuje #skrizena #intolerancia #zim #mliekom #medzi