Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Ovocie ako kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad. V tomto článku vám ukážeme, že pestovanie exotického ovocia nemusí byť len snom. Poradíme vám, ktoré druhy exotického ovocia môžete pestovať, aké podmienky im vyhovujú a ako sa postarať o ich úspešný rast.
V našich končinách, najmä na juhu Slovenska, je možné dopestovať viaceré druhy exotického ovocia. Jablone, hrušky, slivky či marhule patria k stáliciam ovocných sadov, na ktoré nedáme dopustiť. Okrem bežných druhov ovocia je možné v záhrade pestovať aj niektoré netradičné ovocné stromy, ktoré môžu byť takisto produktívne a zaujímavé. Chcete oživiť záhradu a vypestovať si niečo nové? Hľadáte niečo, čo sused v záhrade určite nemá? Vitajte v kategórii netradičného ovocia a zeleniny. Väčšinou nejde o žiadne novinky, ale o zabudnuté poklady (ako sú oskoruše či mišpule) alebo superpotraviny preverené tisícročnou východnou medicínou (jujuba, klanopraška). Kategóriu sme pomenovali „Netradičné ovocie a zelenina“, hoci väčšina rastlín z tejto sekcie sú v skutočnosti len zabudnuté a znovu objavené skvosty. Naši predkovia dobre vedeli, čo je zdraviu prospešné.
Populárne druhy exotického ovocia pre slovenské záhrady
Hurmikaki (Diospyros kaki) - Ebenovník
Hoci je exotické hurmikaki známe najmä z obchodov, pomaly a isto si získava i pozornosť pestovateľov. Jedným z najperspektívnejších ovocných druhov, ktoré je možné u nás pestovať, je ebenovník - hurmikaki. Samotnú rastlinu nájdete pod rozličnými názvami - napríklad ako hurma, ebenovník, tomel či Diospyros kaki. Má podobu stromu alebo objemného kríka. Sladké plody sa ponášajú na žiarivo oranžové paradajky.
Ovocné stromy Hurmikaki alebo skrátene kaki pochádzajú z východnej Ázie a sú známe svojím pomalým rastom a produkciou neskoro dozrievajúcich, sladkých plodov s vynikajúcou chuťou. Ponuka odrôd týchto exotických ovocných stromov je naozaj široká, pričom najobľúbenejšie sú variety s netrpkými plodmi a bez jadierok (partenokarpické).
Môžeme si vyberať z desiatok odrôd. Odrody druhu Diospyros kaki sú vhodnejšie do teplejších oblastí, ukrajinské hybridy a americké ebenovníky druhu Diospyros virginiana sú odolnejšie a vhodné aj do ostatných polôh. Mrazuvzdornosť sa podľa druhu a odrody pohybuje od -18 až do -30 °C.
Výhodou pri pestovaní hurmikaki je jeho odolnosť proti škodcom a chorobám ako aj pomalý rast, ktorý si nevyžaduje takmer žiadny rez. Keďže však odoláva len teplotám do - 20°C, je vhodný skôr pre teplejšie časti Slovenska a na chránené stanoviská (pri hrozbe tuhších mrazov je potrebné zatepliť základňu a kmeň stromu slamou a jutovinou).
Niektoré obľúbené odrody:
| Odroda Hurmikaki | Typ a pôvod | Poznámka | Mrazuvzdornosť / Vhodnosť pre SR |
|---|---|---|---|
| Diospyros kaki | Japonské | Neskoré, sladké, netrpké plody, bez jadierok | Do -20 °C, teplejšie oblasti |
| FUYU | Japonská veľkoplodá | Plody sa dajú konzumovať priamo zo stromu | Pre japonské odrody |
| ROJO BRILLANTE | Japonská veľkoplodá | Plody dosahujú najvyššiu kvalitu | Pre japonské odrody |
| Ukrajinské hybridy | Hybridné | Odolnejšie odrody | Až do -30 °C, vhodné aj do ostatných polôh |
| Diospyros virginiana | Americké | Odolnejšie odrody | Až do -30 °C, vhodné aj do ostatných polôh |
Pistácia (Pistacia vera)
Ďalším veľmi perspektívnym ovocným druhom je pistácia - Pistacia vera, ktorú možno pestovať aj v suchších podmienkach, napríklad v Podunajskej nížine alebo v južnej časti východného Slovenska. Ide o dlhoveký väčší krík až menší strom. Ako vždy je dôležité vybrať správnu kombináciu odrody a podpníka. U nás je vhodná výsadba veľkoplodých pistácií štepených na odolnejší podpník UCB1. Pistáciu opeľuje vietor. Vysádzame vždy pár, jednu samčiu a k nej minimálne jednu samičiu rastlinu. Pomer samčích a samičích rastlín je 1 samec na 5 - 15 samíc. Štepené rastliny nastupujú do plodnosti približne 4 roky po výsadbe.
| Odroda Pistácie | Pohlavie | Odporúčané pre naše územie |
|---|---|---|
| Peters | Samec (opeľovač) | Áno |
| Kerman | Samičia | Áno |
| Larnaka | Samičia | Áno |
| Aegina | Samičia | Áno |
JAK se PRODUKUJÍ pistácie | TAKTO se SKLÍZÍ a ZPRACOVÁVAJÍ TUNY pistácií
Jujuba (Ziziphus jujuba) - Čínska ďatľa
Jujuba (Ziziphus), známa aj pod názvom čínska ďatľa produkuje chutné, chrumkavé plody, sladkosťou a chuťou podobné menším jablkám (ak sa nechajú na strome, tak zhnednú, zvráskavejú a sú ešte sladšie a chutnejšie) a pritom je prekvapivo odolná voči našim klimatickým podmienkam. Do suchších lokalít sa hodí aj jujuba - Ziziphus jujuba. Hovorí sa jej aj čínska datľa. Nárokmi aj podobou je to taký „menší mierne tŕnitý agát“. Hodí sa na pestovanie na suchých slnečných lokalitách. Jujuba (Ziziphus jujuba) Čínske datle je zaujímavá exotická rastlina ktorá je nenáročná na pestovanie v našich podmienkach.
Veľkou výhodou jujuby je jej veľmi neskoré rašenie, raší od konca mája, čím sa celkom vyhýba aj neskorým jarným mrazom. Kvitne v júni. Plody môžu byť dlhé od 1 - 2 cm pri semenáčoch až po 5 cm a viac pri ušľachtilých odrodách. Dozrievajú od septembra až do konca októbra. Plody v surovom stave pripomínajú chrumkavé jabĺčko, veľmi chutné sú i sušené. Môžeme ich sušiť umelo v sušičke alebo ich ponecháme dlhšie na kríku a vysušia sa prirodzene. Pri sušení v sušičke odstránime semienko -„kôstku“. Nie je nutná výsadba dvoch rastlín kvôli opeľovaniu, ale keď máme vysadené dve jujuby, je pravidelnejšia a väčšia úroda.
Pestovanie: Jujube sa najviac bude dariť na chránenom, slnečnom stanovisku.
Ásimina trojlaločná (Asimina triloba) - Paw Paw
Ásimina trojlaločná (asimina triloba) známa aj pod názvom Paw Paw je výnimočný ovocný strom produkujúci plody vzhľadom pripomínajúce okrúhle banány, ktoré majú vo vnútri po dozretí kašovitú konzistenciu (podobná banánu) nezameniteľnej chute pripomínajúcej vaječný likér či melón cantaloupe a veľké, nejedlé jadierka. Ásimina listami pripomína tropický strom no je plne mrazuvzdorná, takže je vhodná pre pestovanie do väčšiny záhrad.
Za zmienku stojí aj paw paw - Asimina triloba. Ide o odolný druh zo Severnej Ameriky vhodný do polotieňa a na vlhšie stanovište. Do sortimentu ovocných drevín vnáša závan exotiky. Rastlina je cudzoopelivá, preto vyžaduje výsadbu dvoch rozdielnych odrôd alebo kombináciu veľkoplodej odrody a semenáča. Výnimkou sú samoopelivé odrody ‘Prima 1216’ a ‘Sunflower’. Dosahuje výšku okolo 5 m, do plodnosti nastupuje vo veku približne 5 rokov.
Pestovanie: Ásimina trojlaločná prosperuje na polotienistom a v dospelosti aj na slnečnom stanovisku s priepustnou pôdou. Keďže obsahuje prirodzený insekticíd, je odolná voči hmyzu a iným škodcom či chorobám. Paw paw si nevyžaduje takmer žiadny rez a zvláda aj mrazy pod - 35 °C, takže si hravo poradí aj s našou klímou.
Granátové jablko (Punica granatum)
Dokonca aj „granátové jablko“ - granátovník (Punica granatum) sa dá pestovať u nás. Granátové jablko (Punica granatum) pochádza z oblasti Stredomoria, Iránu a Indie. Je známe svojimi chutnými, šťavnatými semienkami a vysokým obsahom antioxidantov. Do našich podmienok sú vhodné odrody z Azerbajdžanu, Iránu, Turkmenistanu. Tie vynikajú odolnosťou proti suchu a majú kratšie vegetačné obdobie, a tak im plody u nás stíhajú dozrieť. Dozreté plody môžeme použiť na výrobu štiav, marmelád a podobne.
Výsadba: Granátovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú pôdu a miesto s dobrou drenážou. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť.
Stanovište: Granátové jablká potrebujú slnečné a teplé stanovište. Ideálne je miesto, kde rastlina dostáva priame slnečné svetlo počas väčšiny dňa. Dobre sa im darí v skleníku. Pôda by mala byť hlboká, úrodná a dobre priepustná.
Polievanie: Granátovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité pravidelne polievať, aby sa rastlina dobre zakorenila. Počas vegetačného obdobia je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä v suchých obdobiach.
Hnojenie: Granátovníky potrebujú pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia. Odporúča sa používať kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík.
Ochrana pred škodcami: Granátovníky môžu byť napadnuté voškami, roztočmi a molicami. Je dôležité pravidelne kontrolovať rastlinu a pri prvých príznakoch napadnutia použiť mydlovú vodu alebo biologické insekticídy. Odstraňovanie napadnutých častí rastliny pomáha udržať škodcov pod kontrolou. Koreňová hniloba je spôsobená premokrenou pôdou a nedostatočnou drenážou. Pleseň sivá sa prejavuje šedým povlakom na listoch a plodoch, najmä vo vlhkých podmienkach. Antraknóza spôsobuje tmavé škvrny na listoch a plodoch, čo môže viesť k opadávaniu plodov.
Zimná ochrana: Granátovníky nie sú úplne mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť. Ak pestujeme rastlinu v nádobách, na zimu ju presunieme do chráneného priestoru s teplotou nad bodom mrazu.
Zber a skladovanie plodov: Granátové jablká dozrievajú na jeseň. Plody sú zrelé, keď majú tvrdú šupku a vydávajú dutý zvuk pri poklepaní. Po zbere je možné plody skladovať na chladnom a suchom mieste niekoľko týždňov.
Pôvod Granátového jablka ACCO nájdeme v Izraeli. Patrí medzi najznámejšie a najviac rozšírené odrody v tejto oblasti. Pôvod Granátového jablka MOLLAR nájdeme v Španielsku. Pôvod Granátového jablka WONDERFUL nájdeme v USA. Guloysha je najznámejšia a najcennejšia azerbajdžanská odroda granátového jablka, vychýrená svojou výbornou chuťou a vysokou kvalitou šťavy.
Figovník (Ficus carica)
Figovníkom sa v našich podmienkach dobre darí už dlhšie obdobie - najskôr v južných častiach, no bez väčších problémov už i v stredných častiach krajiny. Veľký rozložitý ker až strom dokáže byť obsypaný desiatkami a neskôr stovkami chutných plodov. Ak k vám ešte nezavítal sused s debničkou plnou sladkých fíg, predbehnite ho. Figovník (Ficus carica) pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, kde sa pestuje už tisíce rokov. Figy boli obľúbeným ovocím v starovekom Egypte, Grécku a Ríme.
Výsadba: Figovníky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň, keď nie sú extrémne teploty. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Jama by mala byť dvakrát taká široká ako koreňový bal a približne rovnako hlboká.
Stanovište: Figovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne orientované na juh, kde je chránený pred studenými severnými vetrami. Miesto pri južnej stene domu alebo v záhrade s dostatočným slnečným svitom počas väčšiny dňa je ideálne. Figovník obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou pôdou, ideálne s južnou orientáciou.
Polievanie: Figovníky majú stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité rastlinu pravidelne polievať, aby sa dobre zakorenila. V období rastu a tvorby plodov je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, avšak pôda by mala byť vlhká, nie premokrená.
Hnojenie: Figovníky nevyžadujú časté hnojenie, no na jar je vhodné rastlinu prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na draslík, ktorý podporuje tvorbu plodov.
Ochrana pred škodcami: Figovníky sú relatívne odolné voči škodcom, no môžu ich napadnúť roztoče, vošky a húsenice. Pri menších napadnutiach pomôže postrek mydlovou vodou alebo insekticídmi na báze prírodných látok. Antraknóza spôsobuje tmavé škvrny na listoch a plodoch, čo môže viesť k opadávaniu listov a plodov. Bakteriálna škvrnitosť sa prejavuje vodnatými škvrnami na listoch, ktoré postupne tmavnú a môžu viesť k odumieraniu listov. Napadnuté listy je potrebné odstrániť. Koreňová hniloba je spôsobená nadmerným zavlažovaním a nedostatočnou drenážou, čo vedie k hnilobe koreňov a celkovému oslabeniu rastliny.
Zimná ochrana: Figy sa v našich klimatických podmienkach pestujú vo forme krov, pretože nadzemná časť rastliny často vymŕza (ak teploty klesnú pod - 20°C pri odolnejších odrodách). Podzemná časť rastliny je však odolná až do - 30 °C a tak vždy nanovo vyrastie a môže prinášať úrodu. Aj keď sú figovníky pomerne odolné, mladé rastliny potrebujú ochranu pred mrazom. Pred príchodom zimy je vhodné rastlinu mulčovať vrstvou slamy alebo lístia okolo koreňového balu a zakryť ju netkanou textíliou.
Zber a skladovanie plodov: Figy dozrievajú v lete a na jeseň. Plody sú zrelé, keď sú mäkké na dotyk a ľahko sa oddelia od stromu. Je dôležité zbierať figy v správnom čase, pretože prezreté plody rýchlo podliehajú skaze.
Obľúbená odroda figovníka Peretta vyniká veľkými šťavnatými a chutnými plodmi. Figovník Ficus carica BORNHOLM je odroda figovníka ktorá pochádza z Dánska. Figovník Ficus carica BROWN TURKEY je odroda figovníka ktorá pochádza zo Stredomoria, je veľmi rozšírený po celom svete. Madeleine des Deux Saisons, doslova „Magdaléna dvoch sezón“, je tradičná a veľmi obľúbená francúzska odroda figovníka pochádzajúca z oblasti Anjou.
Kiwi (Actinidia)
Ďalším exotickým ovocím, ktoré je možné pestovať aj v našich klimatických podmienkach je kiwi (actinidia) a to najmä druhy, ktoré sú odolné voči nízkym teplotám (Actinidia argute a Actinidia kolomitka môžu krátkodobo odolávať teplotám - 25 až - 30 °C). Kiwi (Actinidia deliciosa) pochádza z južnej Číny, kde bolo pôvodne známe ako „čínsky egreš“.
Výsadba: Kiwi rastliny môžeme vysádzať na jar po pominutí rizika mrazov. Rastlina vyžaduje dobre priepustnú, mierne kyslú pôdu. Pri výsadbe je dôležité vykopať dostatočne veľkú jamu, aby sa korene mohli voľne rozrásť. Kiwi je liana, takže k svojmu rastu potrebuje oporu v podobe plotu, pergoly či inej konštrukcie, ktorá mu dodá stabilitu.
Stanovište: Kiwi potrebuje slnečné a teplé stanovište, ideálne na južnej strane záhrady, kde je chránené pred studenými vetrami.
Polievanie: Kiwi má stredné nároky na vodu. Po výsadbe je dôležité pravidelne polievať, aby sa rastlina dobre zakorenila. Počas vegetačného obdobia je potrebné zabezpečiť dostatočnú zálievku, najmä v suchých obdobiach.
Hnojenie: Na jar je vhodné kiwi prihnojiť kompostom alebo organickým hnojivom bohatým na dusík, ktorý podporuje rast listov. Počas sezóny môžeme použiť vyvážené hnojivo s obsahom fosforu a draslíka na podporu tvorby plodov.
Ochrana pred škodcami: Kiwi je relatívne odolné voči škodcom, no môže byť napadnuté voškami a roztočmi. Pri menších napadnutiach pomôže postrek mydlovou vodou alebo insekticídmi na báze prírodných látok. Botrytída spôsobuje sivý plesnivý povlak na plodoch, čo vedie k ich hnilobe. Bakteriálna rakovina spôsobuje opuchy a vredy na stonkách a listoch. Pleseň sa prejavuje bielym alebo sivým povlakom na listoch, čo môže spôsobiť ich predčasné opadanie.
Zimná ochrana: Kiwi je pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi. Pred príchodom zimy je vhodné mulčovať okolie koreňov vrstvou slamy alebo lístia a zakryť rastlinu netkanou textíliou.
Zber a skladovanie plodov: Kiwi dozrieva na jeseň, obvykle v októbri. Plody sú zrelé, keď sú mäkké na dotyk a ľahko sa oddeľujú od rastliny. Pozbierané kiwi je možné skladovať v chladničke niekoľko týždňov. Na produkciu plodov si je potrebné vybrať samoopelivú odrodu, prípadne v záhrade vysadiť samčiu a samičiu rastlinu.
Actinidia arguta DOMINO, je druh kiwi, ktorý pochádza z Ázie. Tento druh kiwi má veľké plody s hladkou zelenohnedou šupkou. Mini kiwi GENEVA patrí medzi skoré a veľmi obľúbené odrody mini kiwi. Je to plodná dekoratívna liana. Actinidia arguta HOKEY POKEY® bude patriť medzi najkrajšie odrody kiwi vo Vašej záhrade. Jej charakteristické dvojfarebné listy sa nedajú pomýliť. Mini kiwi ISSAI patrí medzi obľúbené odrody kiwi. Je plodná dekoratívna popínavá. Rastie silno, je odolná voči chladu. Actinidia arguta KOKUWA, je druh kiwi, ktorý pochádza z Ázie. Tento druh kiwi je zaujímavý tým že je samoopelivá, je to kríženec medzi A. Kiwi 'Lucy' (Actinidia arguta 'Lucy') je jednou z novších odrôd mrazuvzdorného mini-kivi, ktoré si získava obľubu medzi pestovateľmi v miernom pásme. Mini kiwi Purpurova Sadova patrí medzi obľúbené odrody kiwi, pochádza z Ukrajiny. Je plodná dekoratívna popínavá. Actinidia arguta VITIKIWI tento druh kiwi je zaujímavý tým že je samoopelivý. Kiwi 'Weiki F' (Actinidia arguta 'Weiki F') je rýchlo rastúca a plodná samičia popínavá rastlina, ktorá dorastá do výšky 8 - 10 metrov. Odroda mini-kiwi so stredne veľkými plodmi výraznej chuti. Sentyabraskaya patrí do skupiny Actinidia Kolomikta.
Moruša (Morus)
Napriek dlhej histórii pestovania na Slovensku, patrí moruša tiež k menej známym druhom ovocných stromov. Moruše produkujú veľmi chutné, sladké plody podobné veľkým malinám či černiciam. Aj moruša je vhodná na pestovanie do teplejších lokalít (oblasti vhodné na pestovanie viniča), kde sa jej však veľmi dobre darí a prináša pravidelné úrody. Pre pestovateľov je vhodná najmä moruša čierna (slovenská odroda moruše čiernej často označovaná aj ako moruša trnavská), ktorá je najlepšie prispôsobená pre naše podmienky no aj moruša biela, ktorá je ešte mrazuvzdornejšia a ponúka sa v mnohých odrodách.
Goji (Kustovnica čínska)
Milovníci bobuľového ovocia už určite počuli o exotických červených bobuliach s názvom goji. Ide o plody kustovnice čínskej, ktorým sa pripisujú mnohé pozitívne účinky na zdravie. Bobule sú červeno-oranžové a dlhé cca 2 cm. Tento výrazný, až do 3 metrov dorastajúci ker, pochádza z Ázie, no nezľakne sa ani našich zím. Plody goji sa vďaka ich výživovej hodnote a liečivým účinkom stali veľmi populárnou súčasťou zdravej výživy, no takisto sa stále častejšie objavujú aj v úžitkových záhradách.
Pestovanie: Kustovnica čínska obľubuje slnečné stanoviská s priepustnou, neutrálnou až zásaditou pôdou. Je plne mrazuvzdorná a pokiaľ je dobre zakorenená, postačí jej voda zo zrážok. Keďže jej konáre majú tendenciu rásť do dĺžky a prevísať, je ju vhodné vyväzovať na oporný kolík a pravidelne strihať (na jar).
Rakytník (Hippophae rhamnoides)
Rakytník (hippophae rhamnoides) nepatrí k najznámejším ovocným druhom, no vďaka jeho prednostiam sa môžeme s týmto stromom stretnúť v záhradách stále častejšie. Pre pestrosť a koncentráciu bioaktívnych látok obsiahnutých v rakytníku sa táto rastlina považuje za jednu zo superpotravín a pritom patrí k najnenáročnejším plodinám, ktoré môžete v záhrade pestovať.
Pestovanie: Rakytník je plne mrazuvzdorný, prispôsobí sa suchu i vlhkej pôde, dobre zvláda i zvýšenú salinitu pôdy a dobre odoláva škodcom či chorobám. Keďže rakytník patrí k rastlinám, ktoré fixujú vzdušný dusík do pôdy, prosperuje aj v málo výživných pôdach a často sa používa na fixovanie erodujúcich brehov a na zúrodnenie pôdy.
Mišpuľa (Mespilus germanica)
Mišpuľa má u nás dlhú históriu pestovania no tiež patrí k menej známym druhom ovocia na ktoré sa postupom času zabudlo. Mišpuľa nemecká je stará ovocná drevina pôvodom z juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie. Mišpuľa nemecká sa konzumuje až po prejdení mrazom, kedy získa konzistenciu marmelády.
Pestovanie: Vyžaduje si suché, slnečné stanoviská s mierne kyslou pôdou. Je vhodnejšia pre teplejšie lokality a môže sa pestovať v rôznych pestovateľských tvaroch.
Drieň (Cornus mas)
Drieň alebo ľudovo drienka patrí medzi málo známe a nedocenené druhy ovocia. Väčšinou sa s drieňom stretávame voľne v prírode (drieň obyčajný), no len málokto ochutnal aj jeho šľachtenú podobu. Plody drieňa jedlého (cornus mas) sú väčšie, sladšie a sú dostupné v rôznych odrodách.
Pestovanie: Drieň jedlý je nenáročný na pestovanie a bude sa mu dariť na väčšine stanovísk, no najviac mu vyhovuje slnečné až polotienisté stanovisko s priepustnou pôdou. Môže sa pestovať vo forme kra ale aj stromu.
Menej známe, ale perspektívne druhy
Rajčiakovec repový (Solanum betaceum) - Tamarillo
Rajčiakovec repový, známy aj ako tamarillo (Solanum betaceum), pochádza z juhoamerických Ánd, konkrétne z oblastí Peru, Ekvádoru a Kolumbie.
Výsadba: Tamarillo je možné vysádzať na jar po pominutí rizika mrazov. Pri výsadbe v nádobách je dôležité použiť veľký kontajner s dobre priepustným substrátom. Pri výsadbe do zeme je potrebné vykopať dostatočne veľkú jamu a zabezpečiť dobrú drenáž.
Stanovište: Tamarillo potrebuje teplé a slnečné stanovisko, ideálne s miernym polotieňom, kde je chránené pred priamym vetrom. Rastlina vyžaduje dostatok slnečného svetla, aby sa dobre rozvíjala a produkovala kvalitné plody.
Polievanie: Tamarillo má vysoké nároky na vodu, najmä počas vegetačného obdobia. Je potrebné zabezpečiť pravidelné a hojne polievanie, aby pôda bola stále vlhká, ale nie premokrená. V suchých obdobiach je vhodné zálievku zvýšiť.
Hnojenie: Rastlina vyžaduje pravidelné hnojenie, najmä na jar a počas vegetačného obdobia. Odporúča sa používať vyvážené tekuté hnojivo s obsahom dusíka, fosforu a draslíka.
Ochrana pred škodcami: Tamarillo môže byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú vošky, roztoče a molice. Aby sme predišli vážnemu poškodeniu rastliny, je dôležité pravidelne kontrolovať listy a plody. Pri zistení prvých príznakov napadnutia je možné použiť prírodné metódy, ako postrek mydlovou vodou, ktorá je účinná proti voškám a roztočom. Pri väčších napadnutiach môžeme použiť insekticídy na báze prírodných látok, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Pleseň spôsobuje biely povlak na listoch, ktorý môže viesť k ich odumieraniu. Alternáriová škvrnitosť sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch a stonkách. Bakteriálna škvrnitosť spôsobuje vodnaté škvrny na listoch a plodoch, ktoré postupne tmavnú.
Zimná ochrana: Tamarillo nie je mrazuvzdorné, preto je dôležité ho počas zimy chrániť. Ak pestujeme rastlinu v nádobách, na zimu ju presunieme do interiéru na svetlé a chladné miesto, kde teplota neklesne pod 10 °C.
Zber a skladovanie plodov: Plody tamarilla dozrievajú postupne a mali by sa zbierať, keď dosiahnu plnú farbu a sú mierne mäkké na dotyk. Zrelé plody je možné skladovať v chladničke niekoľko týždňov, no najlepšie chutia čerstvé.
Nashi hruška (Pyrus pyrifolia) - Japonská hruška
Nashi hruška (Pyrus pyrifolia), známa aj ako japonská hruška, pochádza z východnej Ázie. Tento druh hrušky je cenený pre svoje chrumkavé plody s osviežujúcou chuťou a vysokým obsahom vody. Čo tak si zasadiť strom, ktorý bude spĺňať dekoratívnu funkciu, produkovať úrodu veľmi chutných plodov a navyše prekvapí aj odolnosťou voči chorobám… Že je to sen každého záhradkára? Jeho splnením môže byť japonská hruška Nashi. Jej plody vyzerajú ako okrúhle jabĺčka. Dužina je svieža, sladká a chrumkavá.
Výsadba: Nashi hrušky môžeme vysádzať na jar alebo na jeseň, keď pominie riziko mrazov. Pred výsadbou je dôležité pripraviť jamu dostatočne veľkú na to, aby sa korene mohli voľne rozrásť.
Stanovište: Nashi hrušky potrebujú slnečné stanovisko, kde budú chránené pred silným vetrom. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlboká a úrodná.
Polievanie: Nashi hrušky majú stredné nároky na vodu. Je potrebné zabezpečiť pravidelné polievanie, najmä počas suchých období a počas vegetačného obdobia. Pôda by mala byť vlhká, ale nie premokrená.
Hnojenie: Nashi hrušky potrebujú pravidelné hnojenie na zabezpečenie dostatočného množstva živín. Na jar je vhodné použiť kompost alebo organické hnojivo bohaté na dusík.
Ochrana pred škodcami: Nashi hrušky môžu byť ohrozené voškami, roztočmi a molicami. Dôležité je pravidelná kontrola listov a plodov, aby sme včas odhalili napadnutie. Pri prvých príznakoch škodcov môžeme použiť postrek mydlovou vodou alebo prírodné insekticídy, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Odstraňovanie napadnutých listov a plodov pomáha zabrániť šíreniu škodcov. Hrdza hrušková spôsobuje oranžové škvrny na listoch a plodoch. Spála hrušková je bakteriálne ochorenie, ktoré spôsobuje vädnutie a odumieranie vetvičiek. Chrastavitosť sa prejavuje čiernymi škvrnami na listoch a plodoch, čo môže viesť k ich deformácii.
Zimná ochrana: Nashi hrušky sú pomerne mrazuvzdorné, ale mladé rastliny potrebujú ochranu pred silnými mrazmi. Pred príchodom zimy je vhodné mulčovať okolie koreňov vrstvou slamy alebo lístia.
Zber a skladovanie plodov: Nashi hrušky dozrievajú koncom leta a na jeseň. Plody sú zrelé, keď sú pevné na dotyk a majú zlatistú farbu. Po zbere je možné plody skladovať v chladničke niekoľko týždňov.
Banánovník (Musa spp.)
Banánovník (Musa spp.) pochádza z juhovýchodnej Ázie a Austrálie, kde sa pestuje už tisíce rokov. Je jednou z najstarších a najdôležitejších plodín tropického pásma. Nižšia jedlá odroda banánovníka, cenená pre sladké plody aj tropický vzhľad.
Výsadba: Banánovníky môžeme vysádzať na jar, keď pominie riziko mrazov. Pri výsadbe v kvetináčoch je dôležité použiť veľký kontajner, aby korene mali dostatok priestoru. Pri výsadbe do zeme je potrebné vykopať veľkú jamu a zabezpečiť dobrú drenáž, aby sa predišlo premokreniu koreňov.
Stanovište: Banánovník potrebuje teplé a slnečné stanovište, ideálne s vysokou vlhkosťou vzduchu, napríklad skleník. Rastlinu je vhodné umiestniť na miesto, kde dostáva dostatok priameho slnečného svetla počas väčšiny dňa.
Polievanie: Banánovníky majú vysoké nároky na vodu. Je potrebné ich pravidelne a hojne polievať, najmä počas teplých mesiacov. Pôda by mala byť stále vlhká, ale nie premokrená.
Hnojenie: Banánovníky sú náročné na živiny a potrebujú pravidelné hnojenie. Každých 4-6 týždňov je vhodné rastlinu prihnojiť vyváženým tekutým hnojivom, ktoré obsahuje dusík, fosfor a draslík.
Ochrana pred škodcami: Banánovníky môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú vošky, roztoče a húsenice. Pravidelná kontrola listov a plodov je nevyhnutná. Pri prvých známkach napadnutia použite mydlovú vodu alebo biologické insekticídy, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Odstraňujte napadnuté časti rastliny a zabezpečte dobrú cirkuláciu vzduchu okolo rastliny. Panamská choroba je spôsobená hubou Fusarium, ktorá napadá korene a spôsobuje vädnutie rastliny. Čierna škvrnitosť sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch a plodoch. Fuzarióza spôsobuje žltnutie a odumieranie listov a môže viesť k úhynu celej rastliny.
Zimná ochrana: Banánovníky nie sú mrazuvzdorné, preto je dôležité ich počas zimy chrániť. Ak pestujeme banánovník v nádobách, na zimu ho presunieme do interiéru na teplé a svetlé miesto.
Zber a skladovanie plodov: Banány dozrievajú postupne a mali by sa zbierať, keď sú plody žlté a mierne mäkké na dotyk. Čerstvé banány je možné skladovať v chladničke niekoľko dní, avšak najlepšie chutia čerstvé.
Exotika v kvetináčoch pre radosť
Hoci sa plodov pri pestovaní nasledujúcich druhov pravdepodobne nedočkáte, radosť z krásnych exotických rastlín v črepníkoch je zaručená. Pozorujte, ako semienka klíčia a pritom si užite tú nezameniteľnú chuť a vôňu pre nás viac či menej netradičných plodov.
Citrusové stromy z jadierok
Už sa vám stalo, že ste pri pochutnávaní si na pomaranči odhodili semienko do črepníka s izbovou rastlinou a o niekoľko týždňov vám v ňom vyrástla malá rastlinka? Semienka citrusov klíčia veľmi jednoducho a rýchlo. Bez problémov si preto v bežnom substráte vypestujete citrónovník pravý - citrónovník, citrónovník pomarančový - pomarančovník, citrónovník rajský - grapefruitovník alebo citrónovník mandarínkový - mandarínkovník. Klíčenie urýchlite, ak semienka na noc namočíte do vody a až potom zatlačíte do substrátu asi jeden centimeter pod povrch. Citrusové stromy, ako sú citróny, limetky a mandarínky, je najlepšie pestovať v nádobách, aby ich bolo možné počas zimy presunúť do chránených priestorov.
Ananás z listovej ružice
Zábavné je tiež pestovanie ananásovníka z listovej ružice, ktorú by ste inak po odkrojení vyhodili. Už pri kúpe vyberajte plod so sviežou zelenou ružicou. Túto z neho neodrežte, ale vykrúťte. Odstráňte spodné listy asi do výšky dvoch až troch centimetrov. Môžete použiť stimulátor rastu alebo len nechajte spodnú časť ružice jeden deň zaschnúť. Potom ju zastrčte do substrátu alebo perlitu a asi o dva až štyri týždne bude mať dostatočne veľký koreňový systém. Aby ste dosiahli vyššiu vlhkosť vzduchu, môžete cez črepník natiahnuť mikroténové vrecko. Občas ho, ale, zložte a vyvetrajte, aby ružica nezačala plesnivieť. Exotická listová ružica a šanca na vlastný plod robia z ananásu pútavú nádobovú rastlinu.
Avokádo z kôstky
Viete, čo je plodom hruškovca amerického? Avokádo. Z veľkej kôstky si jednoducho vypestujete rastlinku pre radosť. Postačí, ak ju vložíte do substrátu plochou stranou smerom nadol tak, aby špicatá časť vyčnievala mierne nad povrch. Pri dostatku tepla a vlahy začne kôstka klíčiť asi o mesiac. Pri pestovaní dbajte nato, aby rastlina nestála vo vode. Už pri vysievaní nezabudnite na drenážnu vrstvu. Nevystavujte ju priamemu slnečnému žiareniu.
Datľovník pre trpezlivých
Pestovanie datľovníka obyčajného zo semena je o niečo zložitejšie ako pri avokáde. Dôvodom je hlavne potreba vyšších teplôt a ťažší nástup klíčenia, ktoré môže trvať tri a viac mesiacov. Kôstky zapichujte do črepníka nastojato, asi jeden centimeter pod povrch substrátu. Pred vysievaním sa osvedčilo namočiť ich na dva až štyri dni do vody. Datľovník rastie pomaly, preto buďte pri jeho pestovaní trpezliví.
Zázvor z koreňa
Aj výnimočný ďumbier (zázvor) s liečivou silou si môžete vypestovať v pohodlí domova. Postačí vám nato čerstvý koreň s viditeľnými púčikmi, z ktorých vyrastie nová rastlinka. Koreň zasaďte do substrátu púčikmi smerom nahor. Črepník postavte na svetlé miesto a substrát udržujte stále vlhký. Rastlina vzhľadom pripomína rákosie.
Zabudnuté poklady a špeciality
Ponúkame vyše 40 kultivarov rastlín, ktoré spájajú úžitok s okrasou. Nechajte sa zlákať sladkými plodmi hlošiny, vypestujte si vlastné korenie alebo potešte deti „prstami mŕtveho muža“.
- Ovocie 5 chutí (Klanopraška): Liana Klanopraška čínska (Schisandra) funguje ako silný adaptogén proti stresu a únave. Opadavá liana dorastajúca až 3m s jednoduchými vajcovitými listami, ktoré na jeseň zlatnú.
- Jarabina oskorušová (Oskoruša): Kráľovná medzi ovocnými stromami. Dožíva sa stoviek rokov a plody sú vyhlásenou delikatesou (aj na pálenku).
- Hruškojarabina: Kríženec hrušky a jarabiny s lahodnými plodmi.
- Dekaisnea Fargesova: Chcete ohromiť návštevu? Vysaďte Dekaisneu Fargesovu, ktorej modré struky vyzerajú ako „Prsty mŕtveho muža“, ale majú sladkú dužinu. Často označovaná ako modrý fazuľový ker, pochádza z horských oblastí západnej Číny a Himalájí.
- Maqui: Maqui pre chránené záhrady, bobule s antokyanmi, zber august-september.
- Ploché broskyne: Broskyne sa všeobecne tešia popularite medzi ovocinármi, hoci to s nimi nie je vždy jednoduché. Ak si trúfate na ďalšiu výzvu a žijete v teplejšej časti našej krajiny, vyskúšajte vysadiť nové odrody broskýň, ktorých plody sú charakteristicky ploché. Vyznačujú sa výnimočne medovo-sladkou dužinou, ktorú bez veľkej námahy oddelíte od malej kôstky ukrytej vo vnútri.
tags: #exoticke #ovocie #pestovane #na #slovensku