Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. Už dávne staroveké civilizácie nedali dopustiť na jej výživovú hodnotu a blahodárne účinky. Fazuľa je neoddeliteľnou súčasťou kuchyne po celom svete a pre jednoduchú starostlivosť taktiež obľúbenou plodinou na pestovanie. A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke!
Charakteristika a pôvod fazule
Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach Južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. V Číne bola známa už dávno pred naším letopočtom, kde sa používala nielen ako potravina, ale aj ako kozmetika. V Rusku sa objavila až v 18. storočí a bola nazývaná „francúzsky bob“.
Fazuľa je bylinná rastlina, ktorá dorastá až do 2 metrov a má koreňový rozvetvený hlavný koreň. Stonka môže byť v závislosti od odrody kučeravá alebo rovná, vysoko rozvetvená alebo zriedka chlpatá. Listy sú párové a perovité, trojpočetné, srdcovité alebo špicaté. Kvety sú racemózne súkvetia červenej, bielej alebo fialovej farby, skryté v pazuchách listov. Plody sú struky od 2 do 8, majú tvar valca alebo oválneho tvaru, sú sploštené alebo objemné, 5-20 cm dlhé a 1,5-2 cm široké. Semená pripomínajú tvar elipsy, sú veľké 0,5 - 1,5 cm a sú biele, čierne, pestré alebo škvrnité, mozaikové alebo škvrnité.
Výsledný habitus rastliny závisí od konkrétneho druhu i odrody. Niektoré majú klasické ovíjavé stonky, ktoré sa plazia po opore nepretržite celé vegetačné obdobie, iné sú skôr kríčkové s ukončeným rastom. Práve tie pestovateľov zaujímajú najviac.
Nutričný význam fazule
Najmä semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov. Fazuľa sa dá klasifikovať ako strategický produkt, pretože svojím chemickým zložením je blízka rybám alebo mäsu a môže ich v extrémnych podmienkach nahradiť. Jej bielkovina je asimilovaná ľuďmi o viac ako 75%, pričom pôsobí ako energia a stavebný materiál v tele. Počas tepelnej úpravy fazuľa takmer nestráca svoje užitočné vlastnosti, zachováva si až 70% vitamínov a 80% minerálov. Fazuľa nie je iba potravinárskou plodinou, používa sa aj v úradnom a ľudovom liečiteľstve na liečbu mnohých chorôb.
Zelené fazuľky sú zdravé pre srdce, pretože neobsahujú cholesterol. Vysoká hladina cholesterolu vedie k hromadeniu tukových zásob v tepnách. Sú dobrým zdrojom vlákniny - jedna šálka varenej zelenej fazuľky obsahuje 4 g vlákniny, z toho časť rozpustnej. Prirodzene majú nízky obsah sodíka - jedna šálka má iba 6,6 miligramov sodíka, pričom príliš veľa sodíka v strave zvyšuje krvný tlak. Obsahujú bielkoviny, ktoré ľudské telo potrebuje pre zdravé kosti, vlasy, svaly, ale aj vnútorné orgány, a sú nevyhnutné pre zdravý imunitný systém.
Zelené fazuľky obsahujú veľa základných vitamínov, vrátane kyseliny listovej. Sú tiež dobrým zdrojom vitamínu C. Okrem toho sa v zelených fazuľkách nachádzajú: vitamín K, tiamín, niacín, vitamín B6, vitamín E. Mäso obsahuje 1 až 3 g hémového železa na 100 g, strukoviny 7 až 15 g. Strukoviny obsahujú 22 až 44 % životne dôležitých bielkovín, na porovnanie rovnaké množstvo mäsa má 16,5 až 21 % bielkovín. Dennú dávku vlákniny, ktorá sa v mäse nenachádza a ktorá je nevyhnutná na detoxikáciu organizmu, ale aj ochranu pred rakovinou, cukrovkou a srdcovo-cievnymi ochoreniami, obsahuje už jedna dobrá porcia strukovín. Čo sa týka železa, v strukovinách je ho toľko, že by sme sa skôr mali obávať jeho prebytku, keby nebolo prirodzenej regulácie jeho vstrebávania naším telom.
Typy a odrody fazule
Existuje asi 200 druhov a odrôd fazule. Najbežnejšia je fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris), nazývaná aj fazuľa záhradná. Rozlišujeme predovšetkým dva hlavné varianty:
- Kríčková fazuľa: Rastie kompaktne, bez potreby opory. Jej vegetačné obdobie je kratšie a zber je často jednorazový, nakoľko struky dozrievajú súčasne. Obľúbenými kríčkovými fazuľami sú napríklad fazuľa kríčková so zelenými alebo žltými luskami. Medzi skoré a výnosné kríčkové odrody patria 'Ropný kráľ' (špargľová, bez vlákien), 'Sachs 615' (sladká, odolná voči chorobám), 'Nagano' (špargľová), 'Inga' (trpaslík, odolná, výnosná) a 'Bona' (cukrová). Na vyšší výnos sú vhodné odrody 'Poznámka', 'Fatima', 'Popoluška'. Kríčková fazuľa je vhodná na pestovanie aj v kvetináči.
- Popínavá (ťahavá) fazuľa: Potrebuje oporu, ako sú mreže, kolíky, bambusové tyče alebo špeciálne siete. Zaberá menej plochy, ale rastie do značnej výšky a jej zber je rozložený na dlhší čas. Patrí sem napríklad fazuľa šarlátová, ktorá sa často pestuje ako okrasná pre svoje sýto červené kvety, no jej semená sú jedlé. Tiež sa sem radí Vigna (čínska fazuľa), ktorá je ľahko stráviteľná, bohatá na mikro a makro prvky a je odolná voči mrazu a suchu. Odrada METRO je botanicky Vigna čínská. Lúsky sú tenké, dlhé 40 až 100 cm, rovné až šablovito prehnuté, na povrchu hladké, tmavozelené.
Populárne odrody a ich charakteristiky
Vyberte si tie pravé odrody fazule aj pre vašu záhradu:
- Fazuľa Pinto: V preklade zo španielčiny znamená „maľovaná“. Po uvarení má najjemnejšiu chuť. Používa sa do polievok, burritos a čili. Je dobrým zdrojom rastlinných bielkovín a pomáha znižovať hladinu cholesterolu.
- Fazuľa Kidney (Kindi): Pôvodom z Peru, má hrubú šupku, preto ju treba pred varením namočiť. Výborne sa hodí s ryžou, do šalátov a dusených jedál.
- Fazuľa Sidun: Plochá fazuľa fialovo-bielej farby. Zaujímavosťou je, že sa používa v boji proti zemiakovému chrobákovi Colorado, ktorý ju neznáša.
- Veľká biela fazuľa: Nenáročná na starostlivosť, prispôsobivá klimatickým podmienkam. Populárne odrody sú 'Chali', 'Čierne oko', 'Námorníctvo', 'Moskovská biela'.
- Červená fazuľa: Bohatá na bielkoviny, vlákninu a stopové prvky. Priaznivo pôsobí na kardiovaskulárny systém, pokožku a obličky.
- Hnedá fazuľa: Patrí k škrupinovým odrodám fazule. Je prospešná pre telo a je vynikajúca na obedy, večere alebo ako koláčová náplň.
- Žltá fazuľa: Jemná, musí sa namáčať pred varením.
- Škvrnitá fazuľa: Tradičná veľkozrnná odroda určená na vylupovanie (na suché zrno). Má atraktívnu veľkosť a sfarbenie semien (biela, krémová, červená, hnedá). Má výraznú, mierne orieškovú chuť a dobre nasáva chute korenín a vývaru.
Príprava pôdy a výber stanoviska
Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné a teplé stanovisko, chránené pred vetrom a vplyvmi počasia. Pestovanie fazule v chladnejších oblastiach sa neodporúča. Ideálne miesto na pestovanie je slnečné stanovisko chránené pred vetrom, s prístupom k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne.
Pre fazuľu sú vhodné stredne ťažké, kypré, hlinito-piesčité alebo piesočnato-hlinité pôdy s pH 6 - 7. Pôda by mala byť dobre priepustná, vzdušná a nie príliš premokrená, bohatá na organické látky. Kyslé a ťažké ílovité pôdy sú na pestovanie fazule nevhodné, rovnako ako príliš pieskovité pôdy.
Príprava pôdy
Na jeseň je potrebné pôdu poriadne prekypriť a na jar, pred výsadbou, ju upraviť rotavátorom. Následne je vhodné zapracovať draselnú soľ, liadok a superfosfát. Pred výsevom môžete do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo, aby ste obohatili pôdu o živiny.
Dômyselnou technikou na podporu rastu je vytvorenie kompostovej priekopy. Vykopte priekopu hlbokú asi 30 cm, kde bude fazuľa rásť. Naplňte ju kuchynským odpadom a kompostom, navrch prikryte listami a potom ju prekryte zeminou.
Osevný postup
Fazuľu zaraďujeme do tretej či štvrtej trate. Nepestujte fazuľu na tom istom mieste skôr ako o 4 roky, aby ste zamedzili šíreniu hubových chorôb a škodcov. Rovnako nepestujte po fazuli iné strukoviny ani cibuľu. Vhodnými susedmi sú jahody, zemiaky, mrkva, kukurica či uhorky. Zaujímavé je pestovanie niektorých strukovín v tzv. dvoj- alebo trojkultúre. Aztékovia a Inkovia si už v dávnych časoch overili, že je vhodné pestovať kukuricu spolu s fazuľou, ktorá kukuricu zásobuje dusíkom. Na revanš je kukurica zasa vhodnou oporou pre fazuľu. V medziriadkoch často pestovali aj tekvice.
Výsev a sadenie fazule
S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo. Je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. Fazuľu je najlepšie vysievať priamo do pôdy po tom, ako pominú posledné mrazy a pôda sa zohreje aspoň na 10-12 °C, ideálne na teplotu okolo 15 °C. Optimálny čas na výsev je teda neskorá jar, zvyčajne od konca apríla do polovice mája, prípadne až do polovice júna, ak teplota pôdy neklesá pod 10 °C. Postupným výsevom až do konca júna môžete predĺžiť dobu zberu. Rastlina je nenáročná na pestovanie. Semená sa vysádzajú priamo na stanovište, a to najskôr v druhej polovici mája a najneskôr do konca júna. Všetko záleží na aktuálnej teplote. Teplota vzduchu by nemala klesnúť pod 15 ºC a teplota pôdy pod 10 ºC. Ideálna je teplota okolo 20 ºC.
Príprava semien
Pred sadením odporúčame semená na 12 hodín namočiť do vlažnej vody, čo podporí ich klíčenie. Pred zasadením do zeme môžete fazuľu zaliať horúcou vodou (asi 70 stupňov) a nechať 10 minút lúhovať. Vždy vyberajte iba nepoškodené semená.
Hĺbka a vzdialenosť výsevu
Semená sa vysádzajú priamo do pôdy do hĺbky približne 2-3 cm. Dôležitá je hĺbka siatia: 4 až 7 cm u kríčkovej fazule, 6 - 8 cm u tyčkovej fazule.
- Kríčkové odrody: Vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm, alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok, alebo po jednom s rozostupom 5 až 8 cm v riadku. Kríčkové odrody sa vysievajú do hĺbky 3 cm a do sponu 40 x 40 cm.
- Popínavé (ťahavé) odrody: Vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre. Pre popínavú fazuľu semená nasaďte do kopčekov 15 - 25 cm od seba. Vysievajte dve semená do jamky tak, aby boli od seba vzdialené asi 2 cm a 5 cm hlboko (dve na spodku každej bambusovej palice). Keď vyklíčia, prerieďte ich na jednu sadenicu na palicu.
Predpestovanie sadeníc
Sadenice fazule si môžete predpestovať zo semena aj doma. Túto aktivitu ocenia aj deti. Stačí fazuľu jednoducho umiestniť na vatu v miske, prikryť druhou vrstvou vaty a zaliať.
Pestovanie fazule v kvetináči
Oba druhy fazule sa dajú ľahko dopestovať aj na balkóne. Popínavá odroda dokonca nádherne ozdobí zábradlie, terasu alebo altánok. V každom prípade je dôležité vybrať správny kvetináč. Aj keď fazuľa nepotrebuje veľa miesta, všeobecne platí pravidlo zvoliť objemnejší kvetináč pre pestovanie zeleniny. Na 30 cm povrchu vyjde zväčša 9 rastlín. Mal by mať na dne drenážne otvory, ale voda by nemala cez ne vytekať.
Starostlivosť o fazuľu počas vegetácie
Fazuľa vyžaduje prekyprovanie pôdy. Začnite hneď po vyklíčení. Hriadku, kde fazuľu pestujete, udržiavajte prekyprenú a odburinenú. Pravidelné odstraňovanie buriny je dôležité, aby nekonkurovala fazuli o živiny a vodu. Podmienkou bohatej úrody je dôkladná zálievka, a to hlavne v čase kvetu. Pred kvitnutím je vhodné pôdu prihrnúť k rastlinám. Kultivujeme iba do začiatku kvetu, neskorší zásah do porastu zapríčiňuje padanie kvetov a negatívne pôsobí na zdravotný stav.
Zálievka a vzdušná vlhkosť
Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie, najmä počas obdobia kvitnutia a tvorby strukov. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Pôdu udržujte mierne vlhkú, ale vyhnite sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť problémy s hnitím koreňov. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte, aby ste predišli striekaniu pôdy na listy, čo môže viesť k chorobám prenášaným pôdou. Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny. Ak chcete zistiť, či rastliny potrebujú vodu, zapichnite prst asi 2,5 cm do pôdy blízko základne rastliny. Ak je pôda suchá, je čas na zalievanie. Závlaha do začiatku kvetu a v suchých rokoch zvyšuje úrodu a kvalitu strukov.
Hnojenie
Fazuľa má schopnosť fixovať dusík priamo z pôdy pomocou symbiotických baktérií, takže nepotrebuje veľa dodatočného hnojenia dusíkom. Na jeseň je potrebné pôdu obohatiť o draselnú soľ, liadok a superfosfát. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Ak chcete, aby rastliny rýchlo rástli a vytvorili silné korene a zdravé struky, môžete raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo. Ak pestujete fazuľu v prvej trati, potom prihnojovať nemusíte vôbec. Akonáhle dôjde k tvoreniu kvetov, už rastliny nehnojte. Rastliny je možné prihnojovať organickými hnojivami v čase rastu. Hoci je spotreba dusíka pri strukovinách veľká, netreba ním počas vegetácie prihnojovať, lebo hľuzkové baktérie na koreňoch ich týmto prvkom dostatočne zásobujú. Pred siatím však v pôde musí byť štartovacie množstvo dusíka - po vyklíčení semien nie sú hľuzkové baktérie na ich koreňoch ešte dostatočne rozmnožené a nedodávajú im teda dostatok asimilovaného vzdušného dusíka. Priame hnojenie strukovín maštaľnou mrvou je škodlivé, preto hnojíme radšej obohateným kompostom.
Opora pre popínavé odrody
Popínavé odrody fazule potrebujú pevnú oporu, po ktorej sa môžu šplhať. Môžete použiť kolíky, mreže, bambusové tyče alebo špeciálne siete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky. Opory by mali byť vysoké a pevné. Konštrukcia môže byť kovová alebo drevená. Môžete vytvoriť aj vigvam spojením palíc na vrchu. Priviažte všetky stonky, ktoré sa uvoľnia z opory. Keď odrody dosiahnu vrchol opory, odstrihnite všetky prebytočné výhonky. Fazuľa obyčajná je samoopelivá, ale včely a iné opeľovače môžu pomôcť v tomto procese. Keď vysejeme semená popínavej fazule k akejkoľvek opore, väčšinou sa už nemusíme starať o spôsob jej rastu. Problém nastáva vo chvíli, keď sa v blízkosti nachádza aj iný predmet alebo rastlina, po ktorej sa fazuľa dokáže popínať, alebo keď je opora príliš nízka a výhonok ju prerastie. Fazuľu jednoducho z nechcenej „opory“ odoberieme a priviažeme k bambusovej alebo plastovej opore, či ku konštrukcii z prútov.
Úroda z fazule, čo nám rástla do neba 🙂
Ochrana pred chorobami a škodcami
Medzi najčastejších škodcov patria vošky, strapky, slimáky a skočky. Vošky je dôležité po ich objavení čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Na výhonkoch mladých rastlín si rady pochutnajú aj slimáky a slizniaky.
Z chorôb fazuľke hrozí antraknóza a iné hubové ochorenia (napríklad peronospóra). Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Plesňové ochorenia sú bežné, najmä ak je pôda premočená alebo vlhká.
Prevencia: Ochranou pred ich výskytom je vysadenie na odlišnom mieste každý rok. Pomôžte predchádzať chorobám tým, že budete udržiavať listy v suchu a zalievať budete pri základni. Taktiež rastliny nesaďte veľmi nahusto a zabezpečte im dostatočnú cirkuláciu vzduchu. Ak je vlhký rok, odporúčame ošetriť fazuľu postrekom proti hubovým chorobám.
Zber fazule
Fazuľu môžete pestovať na zelené struky alebo až po dozretí a vyschnutí strukov na zrno. Spôsob pestovania sa pritom nelíši, rozdiel je v čase zberu.
Zber zelených strukov (mladá fazuľka)
Kríčkovú fazuľu začnite zbierať, keď sú struky ešte mladé a jemné, zvyčajne keď dosiahnu dĺžku 10-15 cm, približne 50-60 dní po výseve. Semená už majú byť vyvinuté, ale nemajú sa oddeľovať od stien. Popínavá fazuľa sa zbiera priebežne. Zelená fazuľka sa zbiera, keď sú struky mladé a krehké, dlhé cca 20-25 cm. Mali by ľahko praskať a vnútorné semená by mali byť malé, svetlozelené a ešte by nemali byť viditeľné cez struky.
Čas zberu: Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú - tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, ideálne ráno, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov a predĺžili dobu zberu. Čím viac fazule zozbierate, tým viac fazúľ rastliny nasadia.
Fazuľu zberajte jemným potiahnutím každého struku z rastliny alebo jej odlomením na konci rastliny. Pri zbere dávajte pozor, aby ste rastlinu nepoškodili. Pravidelný zber (ideálne každé dva až tri dni) je nevyhnutný, aby sa zabránilo dozrievaniu strukov. Keď sa tak stane, rastliny prestanú kvitnúť a ďalšie struky sa nebudú tvoriť. Po skončení zberu rastliny odrežte až po základňu a kompostujte ich.
Skladovanie: Zelené struky je potrebné skonzumovať do 7 dní a skladovať ich v chladničke. Pre dlhodobejšie skladovanie je vhodné ich blanšírovať a zmraziť.
Zber suchej fazule a semien (pre veľkú hnedú fazuľu)
Ak pestujete fazuľu na zrno alebo na osivo, musíte ju nechať na rastline tak dlho, až kým nevyzerá, že je už dávno po nej. Suchá fazuľa sa zbiera, keď sú struky úplne zrelé a začínajú schnúť. Struky budú v tom období už mierne zosušené a zmenia farbu zo zelenej na žltú a postupne až na hnedú alebo takmer čiernu. Sú na dotyk suché a papierové.
Kľúčový test zrelosti: Zoberte jeden z najsuchších strukov priamo na rastline a potraste ním tesne pri uchu. Ak počujete jasné, ostré a suché HRKOTANIE semien vo vnútri, ako v detskej hrkálke, je to ten správny čas. Je to neklamný znak, že semená sú už tvrdé, suché a oddelené od steny struku. Ak je zvuk tlmený alebo žiadny, semená sú stále mäkké a potrebujú viac času.
Od zberu k uskladneniu: Kroky pre 100% klíčivosť na jar
- Zber a dosušenie: Keď struky „hrkajú“, je čas na zber. Ak je pekné a suché počasie, môžete oberať len jednotlivé suché struky a tie zelené nechať na rastline dozrieť. Ak však hrozí dlhšie obdobie dažďov, je lepšie vytrhnúť celé rastliny a zavesiť ich na suché, vzdušné miesto (povala, garáž, prístrešok), kde struky v bezpečí doschnú.
- Lúskanie: Keď sú struky úplne suché a krehké, prichádza na rad tá najpríjemnejšia časť - lúskanie. Pri lúskaní si robte selekciu. Na sadenie na budúci rok si odložte len tie najväčšie, najkrajšie a úplne zdravé semená z najbohatších strukov. Zvyšok použite na varenie.
- Finálne sušenie semien: Vylúskané semená ešte nie sú pripravené na uskladnenie! Rozprestrite ich v jednej vrstve na tanier alebo plech a nechajte ich ešte 1-2 týždne presychať na suchom a vzdušnom mieste. Teplota sušenia by nemala prekročiť 30 °C.
- Uskladnenie: Dokonale suché semená nasypte do vzduchotesnej nádoby (ideálny je sklenený pohár so závitom) a uskladnite na chladnom, tmavom a suchom mieste. Fazuľa si udrží dobrú klíčivosť 3-4 roky. Na pohár si vždy napíšte odrodu fazule a rok zberu.
- Ochrana pred škodcami: Najväčším nepriateľom uskladnenej fazule je zrniarka fazuľová - malý chrobák, ktorého larvy vyžierajú semená zvnútra. Jeho vajíčka si často prinesiete už z poľa. Pred finálnym uskladnením preto nasypte dokonale suché semená do vrecka a vložte ich na 48 hodín do mrazničky. Mráz spoľahlivo zničí všetky vajíčka a larvy a vy budete mať istotu, že vaša úroda je v bezpečí.
Spracovanie a použitie fazule v kuchyni
Fazuľa je v kuchyni všestranná delikatesa. Je dôležité si pamätať, že surovú fazuľu je zakázané konzumovať, obsahuje jedovaté lektíny. Krátka tepelná úprava je nevyhnutnosťou. Varením sa škodlivé látky zničia.
Namočenie fazule: Strakatú aj hnedú fazuľu je vhodné pred varením namočiť do studenej vody (8-12 hodín), aby sa skrátila doba varenia a zrná sa rovnomerne uvarili. Namáčanie pomáha aktivovať pro...
Recepty so zelenou fazuľkou
Fazuľa je v kuchyni všestranná delikatesa! Struky stačí nakrájať, podusiť na cibuľke, osoliť a dochutiť, vliať zásmažku, povariť a na záver zjemniť kyslou smotanou alebo smotanou na varenie.
Polievka zo zelenej fazuľky
Extra rýchla a vždy chutná polievka zo zelenej fazuľky. Toto je taká slovenská klasika, výborná len tak s chlebom, s vajíčkom a pre veľkých... Jarnú cibuľku najčastejšie jedávame surovú alebo ju pridáme namiesto tej klasickej do základu jedla.
Zelená fazuľka s paradajkami a kuracím mäsom
Do misky pridajte olivový olej a ocot spolu s cesnakom, petržlenovou vňaťou, bazalkou, soľou a korením. Mäso vložte do veľkého vrecka na zips a zalejte polovicou dresingu. Paradajky rozpoľte. Odrežte konce zelených fazuliek a vložte zeleninu do veľkého vrecka na zips. Predhrejte rúru na 210 stupňov. Preložte kurča a zeleninu na plech a pridajte prebytočnú marinádu.
Fazuľkové zväzky so slaninou a hnedým cukrom
Predhrejte rúru na 200˚C. Na plech poukladajte prúžky slaniny a pečte 10 minút. Kým sa slanina pečie priveďte do varu veľký hrniec s vodou. Pridajte fazuľu, prikryte a varte 1 minútu. Z fazuľky vytvorte 12 zväzkov po 10-12 fazuľkách. Slaninu omotajte okolo zväzku a zaistite špáradlom. Zmiešajte hnedý cukor a rozmarín. Pečte 15-20 minút pri 200˚C alebo kým slanina nie je zlatohnedá a fazuľa mäkká. Vyberte z rúry a podávajte teplé.
Šalát zo zelenej fazuľky
Fazuľu 2-3 minúty povarte vo vriacej osolenej vode. Sceďte, ponorte do studenej vody, aby vychladla a znova sceďte. Fazuľku naukladajte dajte do misky alebo skleného pohára a zalejte dresingom. Nechajte odstáť a môžete podávať.
Krémová polievka zo zelenej fazuľky
Vo veľkom hrnci priveďte do varu kurací vývar; pridajte zelené fazuľky a varte 30 až 35 minút alebo do mäkka. Časť rozmixujte dohladka ponorným mixérom, trošku zeleniny nechajte vcelku na ozdobu. Opäť polievku priveďte do varu, vmiešajte smotanu, citrónovú šťavu a estragón. Stíšte teplotu a polievku varte, kým sa dôkladne neprehreje.
tags: #fazula #velka #hneda #pestovanie