Francúzsko je demokratický štát, ktorého metropolitná časť sa nachádza v západnej Európe. Súčasťou Francúzskej republiky sú takisto zámorské departementy a zámorské územia v Karibiku, Severnej a Južnej Amerike, v Indickom oceáne a Oceánii. Francúzsko je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO), jedným zo zakladajúcich členov Európskej únie a Organizácie spojených národov.
EÚ zahŕňa 22 zámorských území spojených s piatimi členskými štátmi (Francúzskom, Holandskom, Dánskom, Španielskom a Portugalskom). Deväť z nich je klasifikovaných ako najvzdialenejšie regióny a tvoria neoddeliteľnú súčasť EÚ. Zvyšných 13 zámorských krajín a území (ZKÚ) má osobitné „pridružené“ postavenie a je spojených s Dánskom, Francúzskom a Holandskom.
Zámorské územia nepatria medzi suverénne krajiny. Sú historicky naviazané na materské krajiny Dánsko, Francúzsko, Holandsko a v rôznej miere závisia od troch členských štátov, s ktorými udržiavajú osobitné väzby. Tieto územia sú ústavne spojené s materským členským štátom, ale zámorské krajiny a územia nie sú súčasťou jednotného trhu a musia dodržiavať povinnosti týkajúce sa obchodu uložené tretím krajinám. Zámorské krajiny a územia majú širokú autonómiu, ktorá zahŕňa hospodárske záležitosti, trh práce, verejné zdravie, vnútorné záležitosti a clá, zatiaľ čo obrana a zahraničné záležitosti zvyčajne zostávajú v právomoci členských štátov. Vzťahy medzi Zámorskými územiami a EÚ siahajú až do podpísania Rímskej zmluvy v roku 1957. Prostredníctvom pridruženia majú zámorské územia a krajiny s EÚ osobitné politické, kooperačné a obchodné partnerstvo. Majú bezcolný prístup na trh EÚ bez uplatňovania kvót. Účelom pridruženia je podporovať hospodársky a sociálny rozvoj krajín a území a nadviazať úzke hospodárske vzťahy medzi nimi a Úniou ako celkom.
Francúzske najvzdialenejšie regióny (NVR) - integrálna súčasť EÚ
Najvzdialenejšie regióny tvoria neoddeliteľnú súčasť EÚ. Francúzske NVR zahŕňajú tri zámorské departementy (Martinik, Guadeloupe a Francúzska Guyana) a jedno francúzske zámorské spoločenstvo v Karibiku (Svätý Martin); francúzske zámorské departementy Mayotte a Réunion v Indickom oceáne.
Najvzdialenejšie regióny v Karibiku
Guadeloupe
- ŠTATÚT: zámorský departmán (Karibské ostrovy)
- HLAVNÉ MESTO: Basse-Terre (14 100 obyvateľov)
- ROZLOHA: 1705 km2, z toho: Basse-Terre 848 km2, Grande-Terre 590 km2, Iles des Saintes 13 km2, La Désirade 30 km2, Marie-Galante 158 km2, St. Barthélemy 21 km2, severná časť ostrova St. Martin 54 km2
- POČET OBYVATEĽOV: 500 000 (1999)
- HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 293 obyv./km2
- ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Od roku 1635 je Guadeloupe francúzskou kolóniou. Otroci deportovaní z Afriky tu pestovali cukrovú trstinu. Guadeloupe tvoria dva ostrovy, Grande-Terre a Basse-Terre, ktoré sú oddelené morskou úžinou.
Martinik
- ŠTATÚT: zámorský departmán (Karibské ostrovy)
- HLAVNÉ MESTO: Fort-de-France (100 100 obyvateľov)
- ROZLOHA: 1106 km2
- POČET OBYVATEĽOV: 400 000 obyvateľov (1999)
- HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 362 obyv./km2
- ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Francúzsky ostrov Martinique patrí do Malých Antíl, skupiny ostrovov v karibskej oblasti Strednej Ameriky. Nad ostrovom sopečného pôvodu sa týči sopka Mont Pelée (1430 m). Významné je pestovanie cukrovej trstiny a banánov.
Francúzska Guyana
- ŠTATÚT: zámorský departmán (Južná Amerika)
- HLAVNÉ MESTO: Cayenne (41 700 obyvateľov)
- ROZLOHA: 83 534 km2
- POČET OBYVATEĽOV: 170 000 (1999)
- HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 2 obyv./km2
- ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Francúzska Guyana leží na severnom pobreží Južnej Ameriky medzi Surinamom a Brazíliou. Až 82% plochy jej územia pokrýva tropický dažďový prales. Takmer 90% obyvateľstva žije na pobreží. Z močaristej roviny, popretkávanej riečnymi tokmi, sa na juhu dvíha nízke pohorie, s najvyšším vrchom Massif Tabulaire (830 m). V meste Kourou sídli Francúzske národné stredisko pre výskum vesmíru, odkiaľ štartujú rakety s družicami Ariane. Je to juhoamerický raj ekoturizmu.
Najvzdialenejšie regióny v Indickom oceáne
Réunion
- ŠTATÚT: zámorský departmán (Juhovýchodná Afrika)
- HLAVNÉ MESTO: Saint-Denis (122 000 obyvateľov)
- ROZLOHA: 2512 km2
- POČET OBYVATEĽOV: 700 000 obyvateľov (1999)
- HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 279 obyv./km2
- ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Réunion je skupina ostrovov sopečného pôvodu, ležiaca východne od pobrežia Madagaskaru. Najvyšším bodom je Piton des Neiges (3069 m). Sprvopočiatku bol Réunion využívaný ako trestanecká kolónia, neskôr tu začali pestovať kávu a cukrovú trstinu, ktorá v súčasnosti zaberá 2/3 rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Tento francúzsky ostrov sa nachádza v tropickom pásme, 10000 km od Paríža, na opačnom konci sveta.
Mayotte
- ŠTATÚT: zámorský departmán (Juhovýchodná Afrika)
- HLAVNÉ MESTO: Dzaoudzi (8300 obyvateľov)
- ROZLOHA: 374 km2
- POČET OBYVATEĽOV: 131 300 (1999)
- HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 351 obyv./km2
- ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Mayotte je skupina ostrovov, ktorá zostala vo francúzskych rukách, súčasť Komorských ostrovov, pri severnom vyústení Mozambického prielivu. Pre poľnohospodárstvo sú typickými plodinami vanilka, cukrová trstina, káva a kopra.
Francúzske zámorské krajiny a územia (ZKÚ) - pridružené k EÚ
Zvyšných 13 zámorských krajín a území (ZKÚ) má osobitné „pridružené“ postavenie a je spojených s Dánskom, Francúzskom a Holandskom. K 1. februáru 2020 sú s Francúzskom spojené: Francúzska Polynézia, Francúzske južné a antarktické územia, Nová Kaledónia, Svätý Bartolomej, Svätý Pierre a Miquelon, ostrovy Wallis a Futuna.
ZKÚ v Tichom oceáne
Francúzska Polynézia
- ŠTATÚT: zámorské územie (Oceánia)
- HLAVNÉ MESTO: Papeete (23 600 obyvateľov)
- ROZLOHA: 4167 km2, 5 súostroví so 120 ostrovmi, z nich: Tahiti 1042 km2, Marquises 1274 km2
- POČET OBYVATEĽOV: 224 000 (1999)
- HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 54 obyv./km2
- ÚRADNÝ JAZYK: francúzština, tahitčina
Ostrovy roztrúsené v južnej časti Tichého oceánu si Francúzi podmanili v rokoch 1842-1881. Francúzska Polynézia získala v roku 1956 obmedzenú samosprávu. V období medzi rokmi 1946 a 2003 bol život Francúzskej Polynézie definovaný jej príslušnosťou k Francúzsku. Obyvateľstvo územia prešlo v tomto období výraznými zmenami. Okrem tradičnej polynézskej kultúry a životného štýlu sa čoraz viac do popredia dostáva aj francúzska kultúra a životný štýl. Významné zmeny nastali aj v ekonomike. Okrem tradičného poľnohospodárstva a rybolovu, cestovný ruch a odvetvie služieb získali čoraz väčšiu úlohu.
Francúzsko v rokoch 1966 až 1996 v tejto oblasti vykonalo jadrové testy, ktoré spôsobili vážne škody na životnom prostredí. Účinky experimentov pociťujeme dodnes. Politická situácia v oblasti bola v tomto období tiež rôznorodá. Francúzska Polynézia ako zámorské územie Francúzska používala v rokoch 1946 až 2003 ako oficiálnu menu francúzsky frank. Počas tohto obdobia však boli na území v obehu aj špeciálne mince a bankovky vydané Banque de France: Francúzska Polynézia používala tichomorský frank (FCFP). Táto mena bola naviazaná na francúzsky frank, ale mala svoju vlastnú emisiu. V rokoch 1960-2001 bol Pacifický frank nahradený francúzskym frankom, ktorý sa stal aj oficiálnou menou vo Francúzskej Polynézii. S zavedením eura vo Francúzsku v rokoch 2002-2003 prešla na euro aj Francúzska Polynézia. Tichomorský frank však zostal v obehu ako mena naviazaná na francúzsky frank. V rokoch 1946 až 2003 bolo vo Francúzskej Polynézii vydaných niekoľko rôznych mincí. Tieto mince vo všeobecnosti zobrazovali prírodné krásy, kultúru a históriu tejto oblasti. Bankovky vydané Banque de France boli v tomto období v obehu aj vo Francúzskej Polynézii.
Nová Kaledónia
- ŠTATÚT: zámorské územie (Oceánia)
- HLAVNÉ MESTO: Nouméa (65 100 obyvateľov)
- ROZLOHA: 19 103 km2, z toho: Nová Kaledónia 16 750 km2, ostrovy Loyauté 1981 km2, menšie ostrovy 372 km2
- POČET OBYVATEĽOV: 202 000 (1999)
- HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 11 obyv./km2
- ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Nová Kaledónia leží v juhozápadnej časti Tichého oceána, zhruba 1500 km od pobrežia Austrálie. Poľnohospodárstvo, ktoré sa zameriava na pestovanie jamov, kokosových orechov a banánov, nedokáže zabezpečiť ani sebestačnosť pre vlastných obyvateľov.
Ostrovy Wallis a Futuna
Ostrovy Wallis a Futuna sú tiež zámorským územím Francúzska v Tichom oceáne.
ZKÚ v Indickom oceáne a Antarktíde
Francúzske južné a antarktické územia (TAAF)
- ŠTATÚT: zámorské územie (Južný Indický oceán)
- HLAVNÉ MESTO: Port-aux-Francais (210 obyvateľov - výskumná stanica)
- ROZLOHA: 7822 km2
- ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Francúzske južné a antarktické územia (TAAF) sú jedinečným francúzskym zámorským spoločenstvom, zloženým z piatich oblastí: Crozetove ostrovy, Kergueleny, Saint-Paul a Amsterdam (významná prírodná rezervácia), Zem Adélie v Antarktíde a Roztrúsené ostrovy v Indickom oceáne. Tieto izolované územia sú domovom výnimočnej biodiverzity, vrátane miliónov morských vtákov a významných populácií morských cicavcov.
ZKÚ v Severnej Amerike
Svätý Pierre a Miquelon
- ŠTATÚT: zámorské územie (Severná Amerika)
- HLAVNÉ MESTO: Saint-Pierre (5700 obyvateľov)
- ROZLOHA: 242 km2, z toho: Saint-Pierre 26 km2, Miquelon 110 km2, Langlade 91 km2, menšie ostrovy 15 km2
- POČET OBYVATEĽOV: 6600 (1996)
- HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 27,3 obyv./km2
- ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
Svätý Pierre a Miquelon je skupina ôsmich ostrovov v severnej časti Atlantického oceána, 25 km od južného pobrežia Newfoundlandu.
Svätý Bartolomej
Svätý Bartolomej je tiež francúzskym zámorským územím v Karibiku.
Prehľad francúzskych zámorských území
| Územie | Štatút | Hlavné mesto | Rozloha (km²) | Počet obyvateľov (rok) | Úradný jazyk |
|---|---|---|---|---|---|
| Guadeloupe | Zámorský departmán (NVR) | Basse-Terre | 1705 | 500 000 (1999) | Francúzština |
| Martinik | Zámorský departmán (NVR) | Fort-de-France | 1106 | 400 000 (1999) | Francúzština |
| Francúzska Guyana | Zámorský departmán (NVR) | Cayenne | 83 534 | 170 000 (1999) | Francúzština |
| Réunion | Zámorský departmán (NVR) | Saint-Denis | 2512 | 700 000 (1999) | Francúzština |
| Mayotte | Zámorský departmán (NVR) | Dzaoudzi | 374 | 131 300 (1999) | Francúzština |
| Francúzska Polynézia | Zámorské územie (ZKÚ) | Papeete | 4167 | 224 000 (1999) | Francúzština, Tahitčina |
| Nová Kaledónia | Zámorské územie (ZKÚ) | Nouméa | 19 103 | 202 000 (1999) | Francúzština |
| Svätý Pierre a Miquelon | Zámorské územie (ZKÚ) | Saint-Pierre | 242 | 6600 (1996) | Francúzština |
| Francúzske južné a antarktické územia | Zámorské územie (ZKÚ) | Port-aux-Francais | 7822 | 210 (výskumná stanica) | Francúzština |
Politický rámec a medzinárodná spolupráca
V rozhodnutí Rady (EÚ) 2021/1764 a rozhodnutí Rady 2013/755/EÚ sa podrobne opisujú vzťahy EÚ so ZKÚ v oblasti pridruženia na obdobie 2021 - 2027 a 2014 - 2020. Francúzsko je ďalej členom SPC (Sekretariát pacifickej komunity) a COI (Komisia Indického oceána). Vo Francúzsku sídli Organizácia pre ekonomickú spolupráci a rozvoj (OECD) a UNESCO.
Programy nadnárodnej spolupráce Interreg
V programovom období 2021 - 2027 sa špecifiká najvzdialenejších regiónov uznávajú prostredníctvom osobitnej zložky programu Interreg (zložka D), ktorou sa podporuje spolupráca so susednými krajinami a územiami. Interreg VI-D sa týka týchto geografických oblastí: Amazonia, Karibik, Madeira-Azory-Kanárske ostrovy (MAC), Indický oceán, Mozambický kanál. V rokoch 2014 - 2020 boli najvzdialenejšie regióny v Karibiku a Indickom oceáne zapojené do troch programov nadnárodnej spolupráce INTERREG.
Program spolupráce v karibskej oblasti na roky 2014 - 2020
Zahŕňal Guadeloupe, Francúzsku Guyanu, Martinik a Svätý Martin a približne 40 tretích krajín a ZKÚ v karibskej oblasti. Uskutočnila sa v partnerstve s tromi regionálnymi hospodárskymi organizáciami, t. j. Karibským spoločenstvom (CARICOM), Združením karibských štátov (ACS) a Organizáciou východných karibských štátov (OECS). Program bol štruktúrovaný do dvoch zložiek: 1. cezhraničná spolupráca medzi krajinami Guadeloupe, Martinik a OECS a 2. nadnárodná spolupráca zahŕňajúca Guadeloupe, Francúzsku Guyanu, Martinik a Svätý Martin a ostatné zúčastnené krajiny a územia. Má 6 prioritných oblastí zameraných na:
- zvýšenie konkurencieschopnosti karibských podnikov;
- zvýšenie schopnosti reagovať na prírodné nebezpečenstvá;
- ochrana kultúrneho a prírodného prostredia;
- Reakcia na spoločné zdravotné problémy na karibskej úrovni;
- podpora rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov;
- Posilňovanie ľudského kapitálu.
Priorita 2 bola zameraná na zlepšenie poznatkov o prírodných nebezpečenstvách a vytvorenie spoločných systémov riadenia rizík, najmä vytvorením spoločných pozorovacích nástrojov a geografického informačného systému vhodného na krízové riadenie.
Program spolupráce v oblasti Indického oceánu na roky 2014 - 2020
Podporila spoluprácu medzi Réunionom a Mayotte (Francúzsko) a 12 tretími krajinami v južnom Indickom oceáne (Komorský zväz, Madagaskar, Maurícius, Seychely, Južná Afrika, Tanzánia, Mozambik, Keňa, India, Srí Lanka, Maldivy a Austrália), ako aj s francúzskymi južnými a antarktickými územiami. Program bol založený na cezhraničnej spolupráci medzi Réunionom a Komorami, Madagaskarom, Mauríciom a Seychelami ako členmi Komisie pre Indický oceán a širšej nadnárodnej spolupráci medzi Réunionom, Mayotte a ostatnými zúčastnenými krajinami. Program má päť strategických priorít, z ktorých dve súvisia so zmenou klímy. Priorita 1 bola zameraná na vytvorenie výskumného a inovačného centra so zameraním na liekopis, biotechnológiu, energetiku a zmenu klímy. Cieľom priority 3 bolo rozvíjať kapacity na adaptáciu na zmenu klímy a predchádzanie rizikám a ich riadenie posilnením regionálnych opatrení v oblasti civilnej ochrany; spolupráca v oblasti epidemiologických a infekčných rizík; a predchádzanie rizikám spojeným s námornými činnosťami.
Program spolupráce AMAZONIA na roky 2014 - 2020
Podporoval cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu medzi Francúzskou Guyanou, Surinamom a štátmi Amapá a Amazonas v Brazílii. V programe sa neodkazovalo na adaptáciu a riadenie rizík v jeho prioritných oblastiach. Priorita 2 sa vo všeobecnosti zaoberala ochranou životného prostredia a riadením prírodných zdrojov. Osobitný dôraz sa kládol na ochranu a posilnenie miestnej biodiverzity a prírodného a kultúrneho dedičstva prostredníctvom spoločných opatrení na ochranu.
Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce
V rámci spoločenstva CARICOM bolo zriadené Karibské komunitné centrum pre zmenu klímy, ktoré predstavuje referenčný bod pre výskum vplyvov zmeny klímy a adaptačných stratégií v regióne. Centrum bolo otvorené v roku 2005 s cieľom koordinovať reakciu regiónu na riadenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Centrum poskytuje informácie subjektom s rozhodovacou právomocou a je oficiálnym úložiskom a klíringovým strediskom pre regionálne údaje o zmene klímy. Rozvíja projekty v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, organizuje kurzy odbornej prípravy, poradenské služby a služby spoločných podnikov. Centrum poskytuje členským štátom CARICOM-u a karibským zámorským územiam Spojeného kráľovstva politické poradenstvo týkajúce sa zmeny klímy. Centrum je akreditovaným regionálnym implementačným subjektom (RIE) Zeleného klimatického fondu UNFCCC (GCF).
Publikácia „Programy Interreg v najvzdialenejších regiónoch 2014 - 2020“ ukazuje, ako programy INTERREG prispeli k regionálnemu rozvoju najvzdialenejších regiónov a užšej integrácii s ich susedmi.
Príklady projektov financovaných v období 2014 - 2020:
- Projekt CARIBE-COAST (Karibská sieť pre pobrežné riziká súvisiace so zmenou klímy, 2018 - 2022): Cieľom projektu je združovať, spoločne budovať a šíriť prístupy k monitorovaniu a predchádzaniu pobrežným rizikám a adaptácii na zmenu klímy. Tri ciele projektu sú: vytvoriť katalóg hydrodynamického modelovania na simuláciu súčasných a budúcich nebezpečenstiev; rozvíjať existujúce monitorovacie strediská a vymieňať si osvedčené postupy monitorovania na základe spoločného protokolu a poskytovať nástroje na podporu rozhodovania s cieľom predchádzať prírodným pobrežným rizikám.
- Projekt Ready Together (2019 - 2022): Posilňuje regionálnu spoluprácu prostredníctvom posilnenej koordinácie, združovania zdrojov a kolektívnej podpory kultúry rizík s cieľom riešiť hlavné výzvy prírodných nebezpečenstiev a zmeny klímy v Karibiku. Projekt podporuje komplexný, inkluzívny a participatívny prístup s cieľom zabezpečiť účinnú reakciu na potreby najzraniteľnejšieho obyvateľstva vystaveného prírodným nebezpečenstvám a účinkom zmeny klímy.
Pokiaľ ide o oblasť Indického oceánu, z operačného programu na roky 2007 - 2013 sa poskytli finančné prostriedky na regionálny mechanizmus civilnej ochrany v rámci prioritnej osi 1 „Udržateľný rozvoj“.
História a metropolitné Francúzsko v kontexte zámorských území
Existencia Francúzska ako samostatného štátu sa datuje od rozdelenia Franskej ríše roku 843 na Východofranskú ríšu (Francia orientalis) na východe, Západofranskú ríšu (Francia occidentalis) na západe a Lotrinsko v strede. Potomkovia Karla Veľkého vládli Francúzsku až do roku 987, kedy bol Hugo Kapet korunovaný za kráľa. Jeho nasledovníci, Kapetovci, dynastia z Valois a Bourbonovci postupne pomocou sériou vojen a rodovému dedičstvu zjednotili územia pod centrálnu panovníkovu moc. Monarchia dosiahla svoju najväčšiu moc za vlády Ľudovíta XIV. V tom čase malo Francúzsko obrovský vplyv na európsku politiku, ekonómiu a kultúru. Bolo najľudnatejším štátom v Európe a tretím na svete po Číne a Indii. Hoci vyšlo Francúzsko víťazne z prvej aj druhej svetovej vojny, utrpelo ďalekosiahle straty na kolóniách, ekonomickej pozícii, počte obyvateľov a pozícii dominantného národa.
Najväčšia časť územia Francúzska (metropolitné Francúzsko) sa nachádza v západnej Európe, kde hraničí na severovýchode s Belgickom (dĺžka hraníc 620 km) a Luxemburskom (73 km), na východe s Nemeckom (450 km) a Švajčiarskom (572 km), na juhovýchode s Talianskom (515 km) a na juhu so Španielskom (650 km), Andorrou (57 km) a Monakom (4,5 km). Francúzska republika sa skladá tiež z území v Severnej a Južnej Amerike (kde má Francúzska Guyana 580 km dlhú hranicu s Brazíliou a 520 km so Surinamom), v Indickom a Tichom oceáne, Karibiku (ostrov Saint-Martin je rozdelený na francúzsku a holandskú časť hranicou o dĺžke 10,2 km) a v Antarktíde. Pevninová časť Francúzska zaberá plochu 543 965 km2. Na severe a západe je krajina rovinatá s miernym vlnením, na zvyšku územia prevažne pahorkatá a hornatá. Vo francúzskych Alpách sa nachádza najvyšší bod západnej Európy Mont Blanc (4810 m). Ďalšie hornaté kraje zeme zahŕňajú Pyreneje, Francúzske stredohorie (Massif Central), Švajčiarska Jura, Vogézy, Armorický masív a Ardeny. Francúzsko je rozdelené na 26 regiónov.
Politický systém
Ústava francúzskej piatej republiky bola schválená 28. septembra 1958. Podľa ústavy je francúzsky prezident volený priamo na obdobie 5 rokov (pôvodne sedem rokov). Prezidentská rada zabezpečuje regulárne fungovanie moci ľudu a kontinuitu štátu. Národné zhromaždenie (Assemblée Nationale) je hlavná časť legislatívy. Jej členovia sú volení priamo na päťročné obdobie a všetky kreslá sú volené v jediných voľbách. Národné zhromaždenie má právo rozpustiť vládu, a tým teda väčšinová voľba Zhromaždenia určuje rozhodovanie vlády. Senátorov vyberá volebná akadémia na obdobie deviatich rokov a jedna tretina Senátu sa mení každé tri roky (od roku 2007). Legislatíva Senátu je obmedzená; ak sa tieto dve komory nezhodujú v nejakom bode (s výnimkou ústavných práv), Národné zhromaždenie má posledné slovo.
Dopravná infraštruktúra
Železničná sieť Francúzska, ktorá spája 31 840 km, je najdrahšou železničnou sieťou v západnej Európe a spravuje ju spoločnosť RFF. Vlaky osobnej dopravy prevádzkuje spoločnosť SNCF. Medzi vysokorýchlostné vlakové spojenie vo Francúzsku patria Thalys, Eurostar a TGV, ktoré pri komerčnom používaní na vysokorýchlostných tratiach dosahujú rýchlosť 270 - 320 km/h. Eurostar, spoločne s Eurotunnel Shuttle, spája Francúzsku so Spojeným kráľovstvom cez Eurotunel. Francúzsko má železničné spojenie do všetkých susediacich štátov, okrem Andorry. Vo Francúzsku sa nachádza približne 893 300 kilometrov funkčných vozoviek. Nie sú tu pravidelné registračné poplatky, či dane, ale za používanie diaľnic sa vyberá mýtne, okrem blízkosti veľkých obcí. Na novom trhu s automobilmi prevládajú národné značky, akými sú Renault (27 % zo všetkých áut predaných v roku 2003), Peugeot (20.1%) a Citroën (13.5%). Letecká doprava: Nachádza sa tu približne 478 letísk a pristávacích plôch. Najväčším a najdôležitejším letiskom je letisko Charlesa de Gaulla, ktoré sa nachádza blízko Paríža.
tags: #francuzske #kolonie #dnes