Francúzska politika prechádza v súčasnosti hlbokými ideologickými zmenami, ktoré sú v mnohých aspektoch paradoxné a netypické pre iné krajiny. Tieto zmeny sa týkajú predovšetkým pravicového Národného zhromaždenia Marine Le Penovej a ľavicového zoskupenia NUPES.
Národné zhromaždenie: Od radikalizmu k populizmu
Národné zhromaždenie (predtým Národný front) Marine Le Penovej prešlo za posledné obdobie obrovskou premenou, ktorá sa zrýchlila najmä v poslednom roku. Táto strana má v súčasnosti málo spoločné so svojimi vlastnými začiatkami v roku 1972 a jej profil a ideológia prešli pod Marine Le Penovou hlbokou transformáciou.
Založenie a rané obdobie
Národný front, ako sa do roku 2018 nazývalo Národné zhromaždenie, založil Jean Marie Le Pen, otec Marine Le Penovej, v roku 1972. Táto strana sa od svojho vzniku vyznačovala koketovaním s pozostatkami fašizmu, odvolávaním sa na vichistický režim, nacionalizmom a aj antisemitizmom. Z tohto dôvodu všetky ostatné strany uplatňovali voči Národnému frontu tzv. „cordon sanitaire“, čo znamená, že odmietali vstúpiť s touto stranou do akejkoľvek spolupráce.
Okrem toho však strana zastávala aj tradičnejšie pravicové a konzervatívne postoje v ekonomickej a kultúrno-etickej oblasti. Národný front postupne začal naberať na sile aj osamote, až sa v roku 2002 dostal Jean Marie Le Pen do druhého kola prezidentských volieb. Táto udalosť šokovala celý politický svet a ukázala nevídanú silu Národného frontu. Na druhej strane však ukázala aj jeho limity, keďže Národný front nemal žiadny podiel na vládnutí už dlhé desaťročia a aj v druhom kole prezidentských volieb v roku 2002 Le Pen zdrvujúco prehral. Strana sa tak aj napriek relatívne vysokej podpore nevedela presadiť vo francúzskom väčšinovom systéme.
Éra Marine Le Penovej a „dédiabolisation“
To zmenila Marine Le Penová, ktorá priniesla celkom novú filozofiu a ideológiu strany. Obdobie od roku 2011, keď sa po svojom otcovi ujala vedenia strany, je možné označovať francúzskym výrazom „dédiabolisation“ - teda odstránenie radikálnych prvkov v strane, ako je antisemitizmus, a presunutie strany do populistickej roviny, kde ju už nie je možné jasne definovať ako pravicovú. Cieľom tejto stratégie je, aby strana bola atraktívna pre čo najväčšiu skupinu voličov bez ohľadu na spoločenskú triedu či politické presvedčenie.
Marine Le Penová začala normalizovať stranu tým, že vylúčila členov s antisemitskými názormi a dokonca v roku 2015 vylúčila zo strany vlastného otca. Po tomto prvom a nevyhnutnom kroku sa však postupne vzdala aj v podstate všetkých tradičných pravicových a konzervatívnych pozícií a presunula sa k čistému populizmu. Kým mnohí konzervatívci a pravičiari aj na Slovensku ju vnímali pozitívne, je veľkou otázkou, čo vlastne Le Penová pre tieto politické skupiny ponúkala a ponúka.
Súčasná ideológia Národného zhromaždenia
Jej politika sa dá označiť za nacionalistickú a protiimigračnú, čo je aj dôvodom, prečo je stále radená k radikálnej pravici. Tieto pozície, spolu s euroskepticizmom, si zachovala ešte z čias vedenia strany svojím otcom. Hlavne v imigračnej oblasti je veľmi radikálna, čo bolo vidieť aj pred pár týždňami, keď jej strana hlasne volala po neprijatí lode Ocean Viking s 230 utečencami na palube. Tieto pozície jej pomáhajú udržať si jadro voličov, ktorí „smútia“ za dobami francúzskeho rozkvetu.
Ekonomické postoje
V ekonomike by sme akékoľvek odkazy na pravicu hľadali márne, Marine Le Penová obhajuje väčšiu redistribúciu zdrojov a väčšie zásahy štátu do ekonomiky. Francúzsko sa zároveň enormne zadlžuje a jeho verejné financie sú čoraz neudržateľnejšie, čo je hlavne výsledkom štedrého sociálneho systému a rozsiahleho byrokratického aparátu.
Aj keď je jasné, že pre udržateľnosť financií bude nevyhnutné zvýšiť vek odchodu do dôchodku (ktorý je vo Francúzsku veľmi nízko na úrovni 62 rokov), Marine Le Penová chce tento vek zachovať a dokonca pre niektorých ľudí vek odchodu ešte znížiť na 60 rokov. Zároveň chce takmer o 10 % skokovo zvýšiť minimálny dôchodok. Jej cieľom je tiež čo najviac zabrániť zahraničnej konkurencii pre francúzske podniky a poskytovať štedré subvencie pre domácich výrobcov, čo určite nebude znamenať malé náklady na štátny rozpočet. Pokiaľ by ste si porovnali jej program s programom vodcu radikálnej ľavice Mélenchonom, existuje v nich veľmi zrejmý prienik. Je možné dokonca konštatovať, že pravicový volič si nájde viac svojich priorít u súčasného prezidenta Macrona.
Kultúrno-etické otázky
Čo sa týka kultúrno-etických otázok dôležitých pre kresťanských voličov, Marine Le Penová je výrazne liberálna. To sa ukázalo aj nedávno, keď väčšina klubu Národného zhromaždenia hlasovala za zapísanie práva na potrat do francúzskej ústavy. Le Penová sa postupne zbavila všetkých konzervatívnych pozícií v tejto oblasti a zo strany postupne vyštvala prakticky všetkých významnejších katolíckych politikov na čele so svojou neterou Marion Maréchal Le Penovou.
Strana v minulosti oslovovala veľké množstvá katolíckych veriacich na juhu krajiny, kde mala svoju baštu, dnes však už tvoria títo voliči sotva 10 % voličov strany. Keď aj Marine Le Penová hovorí o ochrane kostolov a kresťanského kultúrneho dedičstva, ide skôr o odkaz na nacionalizmus, nie o autentickú túžbu po zachovaní kresťanských hodnôt. Marine Le Penová často kritizuje aj pápeža Františka za jeho postoje voči utečencom a nemá dobrý vzťah s cirkevnou hierarchiou.
Budúcnosť Národného zhromaždenia
Strana sa teda myšlienkovo vyprázdnila. Jej posun od radikálnosti raných rokov je vítaným vývojom, avšak viedol iba k populizmu. Marine Le Penová sa vzdala boja vo všetkých náročných otázkach, ktoré sú vo Francúzsku nepopulárne (konzervatívne postoje v kultúrno-etických témach), a živí už len svoj radikálny protiimigračný a euroskeptický postoj spolu s dávkou ekonomického ľavicového populizmu. Významne tým rozšírila svoj elektorát, v roku 2027 môže reálne pomýšľať na víťazstvo v prezidentských voľbách, avšak konzervatívci a pravičiari v jej programe nájdu málo zaujímavých vecí.
Za posledný rok však prišlo aj k druhej veľkej zmene v Národnom zhromaždení - na jeho čele po prvýkrát za takmer 50 rokov nestojí niekto s menom Le Pen. Le Penová sa rozhodla sústrediť na predsedanie parlamentnej skupiny Národného zhromaždenia a na čelo samotnej strany sa dostal iba 27-ročný Jordan Bardella. Jeho prvé kroky smerovali k vyhodeniu niektorých blízkych spojencov Marine Le Penovej z vedenia strany. Bude teda v najbližších rokoch zaujímavé sledovať, ktorým smerom sa strana vyberie.
Ďalšie pravicové strany vo Francúzsku
Popri Národnom zhromaždení existujú vo Francúzsku aj iné pravicové strany, ktoré hrajú dôležitú úlohu v politickom spektre.
Les Républicains (LR)
Strana Republikáni (LR) je stredopravá, gaullistická pravica. V minulosti predstavovala dominantnú silu na pravici, ale v posledných rokoch stratila časť svojej podpory. Združenie za republiku, založené Charlesom de Gaullom, bolo silnou pravicovou stranou. Jej program bol zameraný na všetky vrstvy spoločnosti, pričom členská základňa sa skladala z obchodníkov, remeselníkov, podnikateľov a príslušníkov slobodných povolaní. Prevažujú však stredné vrstvy.
Republikánska strana, ktorá je súčasťou Zväzu za francúzsku demokraciu, je stranou finančných kruhov, veľkých a stredných priemyselných a obchodných podnikateľov, vysokých úradníkov a niektorých vrstiev technickej inteligencie. Patrí medzi pravicové strany.
Reconquête!
Reconquête! je národno-konzervatívne hnutie z pravej opozície, ktoré vedie Éric Zemmour. Táto strana sa zameriava na tradičné hodnoty, suverenitu a kritiku imigrácie. Ponúka alternatívu pre voličov, ktorí hľadajú ešte radikálnejšie pravicové postoje ako Národné zhromaždenie.
Politické dianie a parlamentné voľby
Francúzska politika je v neustálom pohybe, čo dokazujú aj nedávne parlamentné voľby a snahy o zostavenie vlády.
Voľby do Európskeho parlamentu vo Francúzsku vyhralo so ziskom 31,4 percenta RN, ktorého členkou je Le Penová a v rokoch 2011-2021 bola aj jeho predsedníčkou. Druhá skončila so ziskom 14,6 percenta hlasov koalícia Besoin d'Europe (Potrebujeme Európu), ktorej súčasťou bola aj strana Obroda (RE) prezidenta Macrona. Francúzsky prezident v nedeľu v reakcii na neúspech vo voľbách do EP oznámil rozpustenie Národného zhromaždenia a vypísal predčasné parlamentné voľby na 30. júna a 7. júla.
Predčasné parlamentné voľby 2024
V druhom kole predčasných parlamentných volieb, ktoré sa v nedeľu konali vo Francúzsku, nezvíťazilo krajne pravicové Národné združenie (RN) s Marine Le Penovou, ale ľavicové zoskupenie Nový ľudový front (NFP). Centristický blok Spolu (ENS) pod vedením strany Obroda (RE) prezidenta Emmanuela Macrona skončil druhý a RN až tretie. Hoci predvolebné prieskumy naznačovali, že podpora Národného združenia klesá, taký zvrat nepredpokladal nikto. V jednotlivých volebných okresoch sa navzájom podporili tak, že ich kandidáti odstúpili v prospech toho, kto mal najväčšie šance poraziť le penovcov. Zostaviť stabilnú vládu však nebude jednoduché.
Francúzske opozičné strany - krajne pravicové Národné združenie (RN) a ľavicovo-populistické Nepoddajné Francúzsko (LFI) - v pondelok oznámili, že v Národnom zhromaždení podali vlastné návrhy na vyslovenie nedôvery vláde Sébastiena Lecornua. Informoval o tom web denníka Le Monde.
Politické možnosti a budúcnosť
Macron sa však zatiaľ neponáhľa. Isté je, že aj keby vznikol politický pat a zavládol chaos, ďalšie rozpustenie Národného zhromaždenia a vypísania nových volieb neprichádza do úvahy. Podľa ústavy je to možné až po roku. Požiadavka Nového ľudového frontu, aby ho poveril zostavením vlády, je síce legitímna, ale vyvoláva obavy. A práve LFI a jeho 72-ročný predseda Jean-Luc Mélenchon sú pre macronovcov „strašiakom“. To, čo jeho lídri voličom sľubujú, je neraz v príkrom rozpore s politikou Macrona. A to v situácii, keď má francúzska ekonomika vážne problémy.
Iným na LFI zase prekáža otvorená podpora palestínskeho hnutia. Neprijateľnosť Mélenchona si uvedomili aj jeho kolegovia z ľudového frontu. Viacerí jeho predstavitelia vrátane bývalého prezidenta Françoisa Hollanda ho už ako možného šéfa vlády odmietli. Zatiaľ je všetko otvorené. Vylúčiť sa nedá ani to, že sa podarí zostaviť koalíciu, aj keď spolupráca medzi macronovcami a ľavicou nevyzerá reálne. Je tiež otázne, či by taký kabinet získal dôveru v parlamente. Aj keď le penovci nezískali väčšinu, podľa odborníkov ich nemožno odpisovať. „To je explózia hlasov, ktorú nemožno zastaviť zo dňa na deň. Ako dodal, RN nastolilo témy, ktoré spoločnosť zaujali, ako napríklad migrácia či bezpečnosť.“
tags: #francuzske #pravicove #strany