Francúzsko sa ocitlo v hlbokej politickej kríze po tom, ako prezident Emmanuel Macron v júni rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby. Tento dramatický krok bol priamou reakciou na výraznú prehru Macronovho centristického bloku a víťazstvo Národného združenia (RN) vo voľbách do Európskeho parlamentu. Uvrhol tak krajinu do politického patu, pričom médiá na tento vývoj reagovali mimoriadne ostro.
Predčasné Voľby a Rozpustenie Parlamentu
Rozhodnutie Emmanuela Macrona o rozpustení Národného zhromaždenia a vypísaní predčasných volieb bolo pre mnohých prekvapením. „Keď budú historici hodnotiť rozpustenie (parlamentu), použijú jediné slovo: katastrofa. Väčšiu si ani nejde predstaviť,“ napísal v komentári denník Le Figaro. Prvé kolo predčasných parlamentných volieb vo Francúzsku bolo podľa francúzskych médií „katastrofou pre prezidenta Emmanuela Macrona, ktorému hrozí úplná politická izolácia“.
Denníky Les Echos alebo Dernières Nouvelles d'Alsace dokonca píšu o konci Macronovej éry, hoci sám prezident po voľbách v úrade zostane. Podľa denníka Libération si Macron chcel vo voľbách vylepšiť zložité vládnutie, keď nemal parlamentnú väčšinu, dočkal sa však opaku a situáciu si ešte skomplikoval. „Prezentoval sa ako hrádza proti chaosu a voliči ho urobili zodpovedným za tento chaos.“
Výsledky Parlamentných Volieb a Posun k Extrémom
V predčasných parlamentných voľbách na prelome júna a júla získala najviac kresiel v Národnom zhromaždení ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP), nasledovaná Macronovými centristami a pravicou. Nedeľňajšie hlasovanie však Macronovi neprinieslo lepší výsledok. Voľby sú považované za test sily krajnej pravice a odolnosti mainstreamových strán.
Predbežné percentuálne výsledky prvého kola poukázali na značné rozdelenie voličskej základne:
| Politický blok | Približné percento hlasov (1. kolo) |
|---|---|
| Národné združenie (RN) a spojenci | 33% |
| Ľavicová koalícia (Nový ľudový front) | 28% |
| Macronov centristický tábor | 20% |
Množstvo denníkov na svojich titulných stranách vyzývalo voličov, aby prišli voliť v druhom kole volieb a zamedzili nástupu strán z okraja politického spektra k moci. Le Figaro usudzuje, že možno ešte väčšou hrozbou pre Francúzsko ako vláda RN na čele s Jordanom Bardellom, by mohol byť úspech krajnej ľavice, ktorú vedie Jean-Luc Mélenchon. Predvolebné prieskumy naznačovali, že na rozhodovanie francúzskych voličov majú najväčší vplyv otázky bezpečnosti, bývania či miestnych daní.
Vládna Nestabilita a Hlasovanie o Nedôvere
Politický pat viedol k vládnej nestabilite. Macron minulý týždeň vymenoval za premiéra konzervatívneho Michela Barniera a poveril ho zostavením vlády. Práve Barnierov postup pri návrhu zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia, ktorý presadil bez hlasovania v parlamente, bol zlomovým bodom pre vyslovenie nedôvery. Po tomto rozhodnutí predložila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) návrh o vyslovení nedôvery. Podporilo ho aj krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktorému sa nepodarilo presadiť požadované zmeny na rok 2025.
Poslanci francúzskeho Národného zhromaždenia vyslovili francúzskej vláde nedôveru v stredu večer - za vyslovenie nedôvery hlasovalo 331 z 574 poslancov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok po vyslovení nedôvery vláde Michela Barniera vyhlásil, že zotrvá vo funkcii až do konca svojho mandátu v roku 2027. „Mandát, ktorý ste mi dali, je na päť rokov a budem ho vykonávať až do konca," povedal Macron počas 10-minútového prejavu. Spresnil, že nového premiéra vymenuje v najbližších dňoch, ale jeho meno nenaznačil.
V príhovore vystúpil energicky a obvinil svojich oponentov z krajnej pravice zo zodpovednosti za pád vlády. Uviedol, že krajná pravica a krajná ľavica sa spojili v „protirepublikánskom fronte". Odmietol tiež výzvy krajnej ľavice pod vedením strany Nepoddajné Francúzsko (LFI) na odstúpenie a vypísanie predčasných prezidentských volieb. V prejave zdôraznil potrebu prijať začiatkom budúceho roka nový rozpočet, aby Francúzsko mohlo robiť potrebné investície.
Pochopenie francúzskeho politického systému: Komplexný prehľad
Vo Francúzsku sa od predčasných volieb v roku 2024 vystriedali traja premiéri a súčasnému šéfovi vlády Sébastienovi Lecornuovi sa nepodarilo v rozdelenom parlamente presadiť rozpočet. Vláda preto bude v januári dočasne financovaná na základe špeciálneho zákona. „Už od prvých týždňov tohto roka sa vláda a parlament budú musieť dohodnúť, aby mohli krajine poskytnúť rozpočet. Je to nevyhnutné,“ deklaroval Macron.
Prezidenta pre pokračujúcu politickú krízu, ktorá trvá od rozpustenia Národného zhromaždenia v lete minulého roka, viacero politikov vyzvalo na rezignáciu. Urobili tak napríklad jeho bývalý premiér Édouard Philippe alebo opozičná líderka Marine Le Penová. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v stredajšom novoročnom posolstve zaviazal pracovať do poslednej sekundy svojho druhého mandátu. „Budem pracovať do poslednej sekundy a každý deň sa budem snažiť naplniť mandát, ktorý ste mi zverili,“ povedal Macron v televíznom príhovore. Macronova popularita medzi francúzskou verejnosťou je navyše najnižšia od nástupu do úradu v roku 2017.
Cesta k Prezidentským Voľbám 2027
Súčasná politická situácia nevyhnutne ovplyvňuje vyhliadky na budúce prezidentské voľby. Najbližšie prezidentské voľby sa vo Francúzsku pravdepodobne uskutočnia v apríli 2027, pričom Emmanuel Macron v nich už nebude môcť kandidovať.
Už teraz sa diskutuje o možných kandidátoch a scenároch. „Veľká krajina, ktorou je Francúzsko, nemôže takto fungovať. Zostáva desať mesiacov a som presvedčená, že na ich konci budú nové parlamentné voľby," povedala Le Penová, trojnásobná kandidátka na post prezidenta, čím zdôraznila pretrvávajúcu nestabilitu. V Le Havre podľa predbežných výsledkov miestnych volieb uspel bývalý francúzsky premiér Édouard Philippe, ktorému tak vzrástli šance pre prezidentské voľby plánované na rok 2027.
Medzinárodné Ohlasy a Percepcia
Výsledky prvého kola volieb si všímajú aj európske médiá. Zahraničné denníky a weby hovoria o jasnej prezidentovej porážke. „Macron bol ponížený. Druhá najväčšia európska ekonomika čelí nestabilite,“ píše bruselský web Politico. Nemecký Die Welt vo svojom komentári uviedol, že takzvaný macronizmus skrachoval. Výsledky volieb znamenajú pre prezidenta „riadne preplesknutie“ a pre Le Penovú veľké víťazstvo.
„Vymiznutie hanby, ktorá bola vždy spojená s hlasovaním za RN, bolo dlhý proces, ale teraz ho s istotou možno vyhlásiť za dokončený,“ napísal web britskej stanice BBC v narážke na to, že sa Francúzi postupne prestali ostýchať verejne prihlásiť k voľbe krajnej pravice, ktorá sa stáva najsilnejším subjektom v krajine. Francúzsko má „na mále“ stojí v titulke komentára nemeckého týždenníka Der Spiegel. Démonov, ktorých svojím vyhlásením predčasných parlamentných volieb Macron vypustil, sa už nezbaví.
Výsledky prvého kola volieb znamenajú pre Francúzsko prelomenie tabu, píše taliansky denník Corriere della Sera, ktorý poukazuje na veľmi vysokú volebnú účasť. Francúzi tak kladne odpovedali na výzvu prezidenta Macrona, aby išli voliť. „Nezmobilizovali sa pre neho, ale proti nemu,“ uviedol denník. Talianska tlač tiež poukazuje na to, že prezidentský tábor sa teraz bude musieť dohodnúť s ľavicovým Novým ľudovým frontom, ktorý vládni predstavitelia označovali za extrémistický podobne ako Národné združenie. Španielsky El País napísal, že nedeľňajšie výsledky sú jasnou správou o miznutí politického stredu vo Francúzsku. Krajina je podľa neho teraz rozdelená na tri bloky a RN sa bude usilovať o absolútnu väčšinu. Belgický De Tijd upozorňuje, že výsledky prvého kola francúzskych parlamentných volieb ešte nič nevypovedajú o konečnom rozdelení kresiel v parlamente, pretože v druhom kole vstúpia do hry ešte taktické úvahy pri hlasovaní.
tags: #francuzske #prezidentske #volby