Francúzske zámorské územia: Dedičstvo a súčasnosť

Francúzsko je demokratický štát, ktorého metropolitná časť sa nachádza v západnej Európe. Súčasťou Francúzskej republiky sú takisto zámorské departementy a zámorské územia v Karibiku, Severnej a Južnej Amerike, v Indickom oceáne a Oceánii.

Pevninová časť Francúzska zaberá plochu 543 965 km2. Na severe a západe je krajina rovinatá s miernym vlnením, na zvyšku územia prevažne pahorkatá a hornatá. Vo francúzskych Alpách sa nachádza najvyšší bod západnej Európy Mont Blanc (4810 m).

Mapa Francúzska s vyznačenými hranicami

Zámorské krajiny a územia (Overseas Country and Territory - OCT) majú status pridružených k Európskej únií. Tieto územia sú ústavne spojené s materským členským štátom, ale nie sú súčasťou jednotného trhu a musia dodržiavať povinnosti týkajúce sa obchodu uložené tretím krajinám. Zámorské územia nepatria medzi suverénne krajiny. Sú historicky naviazané na materské krajiny Dánsko, Francúzsko, Holandsko a v rôznej miere závisia od troch členských štátov, s ktorými udržiavajú osobitné väzby.

Pridruženie Zámorských krajín a území k EÚ je založené na článkoch 198 až 204 časti IV Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Účelom pridruženia je podporovať hospodársky a sociálny rozvoj krajín a území a nadviazať úzke hospodárske vzťahy medzi nimi a Úniou ako celkom. V súlade so zásadami stanovenými v preambule tejto zmluvy slúži pridruženie predovšetkým na podporu záujmov a prosperity obyvateľov týchto krajín a území s cieľom viesť ich k hospodárskemu, sociálnemu a kultúrnemu rozvoju, o ktorý sa usilujú.

K 1. februáru 2020 sú s Francúzskom spojené tieto zámorské územia: Francúzska Polynézia, Francúzske južné a antarktické územia, Nová Kaledónia, Svätý Bartolomej, Svätý Pierre a Miquelon, ostrovy Wallis a Futuna.

Zámorské departementy a ich charakteristika

Francúzska Guyana

Francúzska Guyana je zámorský departmán v Južnej Amerike, ležiaci na severnom pobreží medzi Surinamom a Brazíliou. Juhoamerický raj ekoturizmu. Rozloha je 83 534 km2 s počtom obyvateľov 170 000 (1999) a hustotou zaľudnenia 2 obyv./km2. Hlavné mesto je Cayenne (41 700 obyvateľov). Úradný jazyk je francúzština.

Mapa Francúzskej Guyany

Až 82% plochy jej územia pokrýva tropický dažďový prales. Takmer 90% obyvateľstva žije na pobreží. Z močaristej roviny, popretkávanej riečnymi tokmi, sa na juhu dvíha nízke pohorie, s najvyšším vrchom Massif Tabulaire (830 m).

V meste Kourou sídli Francúzske národné stredisko pre výskum vesmíru. Odtiaľto štartujú rakety s družicami Ariane.

Guadeloupe

Guadeloupe je zámorský departmán, ktorý patrí medzi Karibské ostrovy. Tvorí ho súostrovie s celkovou rozlohou 1705 km2. Hlavné mesto je Basse-Terre s 14 100 obyvateľmi. Počet obyvateľov bol v roku 1999 približne 500 000, s hustotou zaľudnenia 293 obyv./km2. Úradný jazyk je francúzština.

Mapa ostrova Guadeloupe

Guadeloupe tvoria dva hlavné ostrovy, Grande-Terre a Basse-Terre, ktoré sú oddelené morskou úžinou. Od roku 1635 je francúzskou kolóniou. Otroci deportovaní z Afriky tu pestovali cukrovú trstinu.

Martinik

Francúzsky ostrov Martinique patrí do Malých Antíl, skupiny ostrovov v karibskej oblasti Strednej Ameriky. Leží medzi 10. a 20. stupňom zemepisnej šírky, približne na úrovni štátov Honduras a Nikaragua. Je zámorský departmán s rozlohou 1106 km2. Hlavné mesto je Fort-de-France s 100 100 obyvateľmi. Počet obyvateľov bol v roku 1999 400 000, s hustotou zaľudnenia 362 obyv./km2. Úradný jazyk je francúzština.

Mapa ostrova Martinik

Nad ostrovom sopečného pôvodu sa týči sopka Mont Pelée (1430 m). Významné je pestovanie cukrovej trstiny a banánov.

Réunion

Ostrov Réunion je v porovnaní s ostatnými ostrovmi výnimočný. Tento francúzsky ostrov sa nachádza v tropickom pásme, 10000 km od Paríža, na opačnom konci sveta. Patrí do Juhovýchodnej Afriky. Je zámorský departmán s rozlohou 2512 km2. Hlavné mesto je Saint-Denis s 122 000 obyvateľmi. V roku 1999 mal 700 000 obyvateľov, s hustotou zaľudnenia 279 obyv./km2. Úradný jazyk je francúzština.

Mapa ostrova Réunion

Réunion je skupina ostrovov sopečného pôvodu, ležiaca východne od pobrežia Madagaskaru. Najvyšším bodom je Piton des Neiges, 3069 m. Sprvopočiatku bol Réunion využívaný ako trestanecká kolónia, neskôr tu začali pestovať kávu a cukrovú trstinu, ktorá v súčasnosti zaberá 2/3 rozlohy poľnohospodárskej pôdy.

Zámorské územia s osobitným štatútom

Mayotte

Mayotte je závislé územie v Juhovýchodnej Afrike, súčasť Komorských ostrovov, pri severnom vyústení Mozambického prielivu. Rozloha je 374 km2 a hlavné mesto Dzaoudzi má 8300 obyvateľov. Počet obyvateľov bol v roku 1999 131 300, s hustotou zaľudnenia 351 obyv./km2. Úradný jazyk je francúzština.

Pre poľnohospodárstvo sú typickými plodinami vanilka, cukrová trstina, káva a kopra.

Saint Pierre a Miquelon

Saint Pierre a Miquelon je závislé územie v Severnej Amerike, skupina ôsmich ostrovov v severnej časti Atlantického oceána, 25 km od južného pobrežia Newfoundlandu. Rozloha je 242 km2 a hlavné mesto Saint-Pierre má 5700 obyvateľov. V roku 1996 tu žilo 6600 obyvateľov s hustotou zaľudnenia 27,3 obyv./km2. Úradný jazyk je francúzština.

Francúzska Polynézia

Francúzska Polynézia je zámorské územie Francúzska, ktoré sa nachádza v Tichom oceáne a zahŕňa päť geografických súostroví. Táto oblasť je od roku 1843 majetkom Francúzska. V roku 1946 sa stala zámorským územím Francúzska a v roku 2003 sa stala zámorským departementom Francúzska. Ostrovy roztrúsené v južnej časti Tichého oceánu si Francúzi podmanili v rokoch 1842-1881. Francúzska Polynézia získala v roku 1956 obmedzenú samosprávu.

Mapa Francúzskej Polynézie

Rozloha je 4167 km2 (5 súostroví so 120 ostrovmi, z nich Tahiti 1042 km2, Marquises 1274 km2). Hlavné mesto Papeete má 23 600 obyvateľov. V roku 1999 tu žilo 224 000 obyvateľov, s hustotou zaľudnenia 54 obyv./km2. Úradné jazyky sú francúzština a tahitština.

The First Settlers of Polynesia

V rokoch 1966 až 1996 Francúzsko v tejto oblasti vykonalo jadrové testy, ktoré spôsobili vážne škody na životnom prostredí. Účinky experimentov pociťujeme dodnes. Okrem tradičného poľnohospodárstva a rybolovu, cestovný ruch a odvetvie služieb získali čoraz väčšiu úlohu.

Francúzska Polynézia používala tichomorský frank (FCFP), ktorý bol naviazaný na francúzsky frank. Od roku 2002 prešla so zavedením eura vo Francúzsku aj Francúzska Polynézia na euro, pričom tichomorský frank zostal v obehu ako mena naviazaná na francúzsky frank.

Nová Kaledónia

Nová Kaledónia je zámorské územie v Oceánii, ležiace v juhozápadnej časti Tichého oceána, zhruba 1500 km od pobrežia Austrálie. Rozloha je 19 103 km2 (z toho: Nová Kaledónia 16 750 km2, ostrovy Loyauté 1981 km2, menšie ostrovy 372 km2). Hlavné mesto Nouméa má 65 100 obyvateľov. V roku 1999 tu žilo 202 000 obyvateľov, s hustotou zaľudnenia 11 obyv./km2. Úradný jazyk je francúzština.

Poľnohospodárstvo, ktoré sa zameriava na pestovanie jamov, kokosových orechov a banánov, nedokáže zabezpečiť ani sebestačnosť pre vlastných obyvateľov.

Francúzske južné a antarktické územia (TAAF)

Francúzske južné a antarktické územia (TAAF) sú jedinečná francúzska zámorská kolektivita, zložená z piatich dištriktov: Crozetove ostrovy, Kergueleny, Saint-Paul a Amsterdam (významná prírodná rezervácia), Adélina zem v Antarktíde a Roztrúsené ostrovy Indického oceánu. Tieto izolované územia sú domovom výnimočnej biodiverzity, vrátane miliónov morských vtákov a významných populácií morských cicavcov. Hlavné mesto je Port-aux-Francais (210 obyvateľov) - výskumná stanica. Rozloha je 7822 km2 (z toho Amsterdam 85 km2).

Mapa Francúzskych južných a antarktických území

Spolupráca a rozvoj v zámorských regiónoch

V programovom období 2021 - 2027 sa špecifiká najvzdialenejších regiónov uznávajú prostredníctvom osobitnej zložky programu Interreg (zložka D), ktorou sa podporuje spolupráca so susednými krajinami a územiami. Interreg VI-D sa týka týchto geografických oblastí: Amazonia, Karibik, Madeira-Azory-Kanárske ostrovy (MAC), Indický oceán, Mozambický kanál.

Program spolupráce v karibskej oblasti

Program spolupráce v karibskej oblasti na roky 2014 - 2020 zahŕňal Guadeloupe, Francúzsku Guyanu, Martinik a Svätý Martin a približne 40 tretích krajín a ZKÚ v karibskej oblasti. Bol štruktúrovaný do dvoch zložiek: cezhraničná spolupráca a nadnárodná spolupráca. Má 6 prioritných oblastí zameraných na:

  • zvýšenie konkurencieschopnosti karibských podnikov;
  • zvýšenie schopnosti reagovať na prírodné nebezpečenstvá;
  • ochrana kultúrneho a prírodného prostredia;
  • reakcia na spoločné zdravotné problémy na karibskej úrovni;
  • podpora rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov;
  • posilňovanie ľudského kapitálu.

Priorita 2 bola zameraná na zlepšenie poznatkov o prírodných nebezpečenstvách a vytvorenie spoločných systémov riadenia rizík, najmä vytvorením spoločných pozorovacích nástrojov a geografického informačného systému vhodného na krízové riadenie.

V rámci spoločenstva CARICOM bolo zriadené Karibské komunitné centrum pre zmenu klímy, ktoré predstavuje referenčný bod pre výskum vplyvov zmeny klímy a adaptačných stratégií v regióne. Centrum bolo otvorené v roku 2005 s cieľom koordinovať reakciu regiónu na riadenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.

Cieľom projektu CARIBE-COAST (Karibská sieť pre pobrežné riziká súvisiace so zmenou klímy, 2018 - 2022) je združovať, spoločne budovať a šíriť prístupy k monitorovaniu a predchádzaniu pobrežným rizikám a adaptácii na zmenu klímy. Projekt Ready Together (2019 - 2022) posilňuje regionálnu spoluprácu prostredníctvom posilnenej koordinácie, združovania zdrojov a kolektívnej podpory kultúry rizík s cieľom riešiť hlavné výzvy prírodných nebezpečenstiev a zmeny klímy v Karibiku.

Program spolupráce v oblasti Indického oceánu

Programom spolupráce v oblasti Indického oceánu na roky 2014 - 2020 sa podporila spolupráca medzi Réunionom a Mayotte (Francúzsko) a 12 tretími krajinami v južnom Indickom oceáne, ako aj s francúzskymi južnými a antarktickými územiami. Program bol založený na cezhraničnej a širšej nadnárodnej spolupráci. Má päť strategických priorít, z ktorých dve súvisia so zmenou klímy.

Priorita 1 bola zameraná na vytvorenie výskumného a inovačného centra so zameraním na liekopis, biotechnológiu, energetiku a zmenu klímy. Cieľom priority 3 bolo rozvíjať kapacity na adaptáciu na zmenu klímy a predchádzanie rizikám a ich riadenie posilnením regionálnych opatrení v oblasti civilnej ochrany; spolupráca v oblasti epidemiologických a infekčných rizík; a predchádzanie rizikám spojeným s námornými činnosťami. Z operačného programu na roky 2007 - 2013 sa poskytli finančné prostriedky na regionálny mechanizmus civilnej ochrany v rámci prioritnej osi 1 „Udržateľný rozvoj“.

Program spolupráce AMAZONIA

Program spolupráce AMAZONIA na roky 2014 - 2020 podporoval cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu medzi Francúzskou Guyanou, Surinamom a štátmi Amapá a Amazonas v Brazílii. Priorita 2 sa vo všeobecnosti zaoberala ochranou životného prostredia a riadením prírodných zdrojov. Osobitný dôraz sa kládol na ochranu a posilnenie miestnej biodiverzity a prírodného a kultúrneho dedičstva prostredníctvom spoločných opatrení na ochranu.

tags: #francuzske #zamorske #uzemia

Populárne príspevky: