S príchodom jesene sa parky, lesy a aleje zaplnia lesklými hnedými plodmi, ktoré mnohí poznáme pod spoločným názvom „gaštany“. Hoci ich deti s obľubou zbierajú na výrobu roztomilých figúrok, málokto vie, že botanicky rozlišujeme dva hlavné druhy: jedlé gaštany (Castanea sativa) a pagaštany konské (Aesculus hippocastanum L.). Pre účely kŕmenia lesnej zveri je kľúčové poznať rozdiel, pretože ako krmivo slúžia predovšetkým pagaštany konské.
Jedlé gaštany vs. pagaštany: Rozdiely a využitie
Ušľachtilý jedlý gaštan (Castanea sativa) je teplomilná drevina, ktorá u nás rastie v teplejších vinohradníckych oblastiach. Jej domovom sú Taliansko a Grécko. Jedlé gaštany patria medzi výnimočné plody jesene a zimy. Hoci sa často zaraďujú medzi „orechy“, výživovo sa od klasických orechov líšia - obsahujú viac sacharidov, menej tuku a sú prirodzene jemne sladké. Práve preto sú gaštany veľmi obľúbené ako sýta a výživná súčasť jedálnička, najmä v chladnejších mesiacoch. Z výživového hľadiska sú zaujímavé najmä obsahom vlákniny, vitamínu C, minerálov a antioxidantov, ktoré sa spájajú s podporou trávenia, imunity a srdcovo-cievneho zdravia. Veľkou výhodou jedlých gaštanov je aj ich široké využitie - dajú sa piecť, variť, mixovať na pyré, sušiť alebo použiť do sladkých aj slaných jedál. Surové sú tvrdé, menej chutné a ťažšie stráviteľné, preto sa zvyčajne pečú alebo varia.
Naše domáce gaštany, botanicky pagaštan pleťový (Aesculus hippocastaneum), dobre rastú aj v chladnejších severnejších podmienkach. V skutočnosti to, čo sme ako deti zbierali v parkoch a lesoch, boli vedecky vzaté pagaštany konské. Plody pagaštana konského nie sú jedlé pre človeka, lebo obsahujú veľa horkých látok, predovšetkým saponíny. Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum L.) pochádza z Balkánu a Malej Ázie, odkiaľ sa rozšíril do celej Európy a Británie. Druhové meno pagaštanu je „hippos“, teda „kôň“. Toto meno dostal rastlinný druh z dvoch dôvodov: po prvé, rozomletými plodmi boli kŕmené kone, na ktoré mali gaštany povzbudzujúci účinok (zvyšovali ich dýchavičnosť), a navyše, po konzumácii plodov sa ich srsť dokonale leskla. V minulosti boli plody vyvážané farmaceutickým firmám do západnej Európy, ktoré extrakty a čisté prírodné substancie z ich semien používali na výrobu liečivých produktov. Účinkom escínového komplexu dochádza k normalizácii patologicky zvýšenej permeability žilových stien, k zamedzeniu tvorby opuchov a ku zlepšeniu stavu celého žilného aparátu. Významné je upotrebenie gaštanov v priemysle pre značný obsah saponínov (výťažky do hasiacich prístrojov a na výrobu pracích prostriedkov).

Prečo je prikrmovanie zveri dôležité, najmä v zime?
Zima je pre voľne žijúce zvieratá náročným obdobím, keď majú obmedzený prístup k prirodzenej potrave. Vo vysokom snehu má zver sťažený pohyb a prístup k potrave. V dobách hojnosti, najlepšie od jari do jesene, konzumuje zver potravu vo väčšom množstve, aby si vytvorila tukové zásoby na doby, keď už taká hojnosť nebude. A to je predovšetkým v zime. Nahromadený tuk chráni pred zimou a dodáva zveri potrebnú energiu na prežitie. Zviera, ktoré si nestačilo pred zimou vytvoriť dostatočnú zásobu tuku, obvykle umiera. V zimnom období, predovšetkým v čase, keď je na poliach mocná vrstva snehu, sa nemôže divoká zver naplno prehrabať k potrave. V tom prípade si škárkatá ale aj iná zver vezme do hľadáčika kôru stromčekov.
Prikrmovanie zveri môže byť užitočné, ale je dôležité vedieť, ako na to správne, aby sme zvieratám skôr neublížili. Prikrmovať zver v čase núdze ukladá užívateľom revírov takisto zákon. Treba mať na pamäti, že prikrmovanie divo žijúcej zveri majú na starosti najmä poľovníci, ktorí pravidelne dopĺňajú krmelce podľa potrieb zvierat v danom období, najmä podľa charakteru počasia a teplôt. Každý druh znáša zimu inak. Preto je v tomto období nutné viac myslieť na prikrmovanie zveri. Správne zvolené krmivo pomáha zveri prežiť čas nehostinných mesiacov. Správna a pestrá strava napomáha bezproblémovému chodu tráviaceho ústrojenstva, ktoré, hoci sa to nezdá, je jednou z najdôležitejších vecí na prežitie v zime.
Kŕmenie divokej zveri v zime - NDGNF
Pagaštany ako súčasť zimnej kŕmnej dávky
Málokto vie, že pagaštany sú tiež cenným zdrojom potravy pre lesnú zver, najmä v zimnom období. V škole učiteľka hovorila, že gaštany dávajú poľovníci do kŕmidiel jeleňom, aby nehladovali. Vhodným doplnkom sú aj pagaštany, žalude či bukvice, ak sme si pripravili z leta dostatočné zásoby a dokázali ich vhodne uskladniť. Pagaštany patria do kategórie jadrových krmív pre jeleniu, danieliu a muflóniu zver. V decembri deti zo školského dvora naplnili vrecia pagaštanmi a vybrali sa zo školského dvora do miestnych častí Ramža a Farbiarka, kde ich postupne vysypávali na miesta, kde bol predpoklad, že ich zver nájde. Deti pochopili význam prikrmovania zveri a domov odchádzali spokojné a šťastné, že zvieratká neostanú hladné.
Pagaštany obsahujú mnoho dôležitých látok, ktoré sú pre zver v zimnom období cenné. Najvýznamnejšie sú saponíny, v ich zmesi je escín (8 až 28 percent obsahu). Je v nich aj značné množstvo škrobu (50-60 percent) a flavónové glykozidy (0,15 percenta). Z ďalších látok sú v semenách zastúpené purínové deriváty, adenín, adenozín, kyselina močová a mastný olej (7-8 percent), uvádza odborník.
Zloženie a výživová hodnota pagaštanov konských
| Látka | Množstvo (%) |
|---|---|
| Saponíny (escín) | 8-28 |
| Škrob | 50-60 |
| Mastný olej | 7-8 |
| Flavónové glykozidy | 0,15 |
| Purínové deriváty (adenín, adenozín, kyselina močová) | Zastúpené |

Dôležité upozornenia pri kŕmení pagaštanmi
Hoci sú pagaštany cenným zdrojom energie, pri ich podávaní je nevyhnutná opatrnosť. Pozor si treba dať pri obľúbených pagaštanoch, pretože obsahujú saponíny a tie môžu byť pre srnčiu alebo jeleňiu zver jedovaté. Zvlášť nebezpečné sú pagaštany pre daniele - môžu spôsobiť až ich úhyn. V prípade, že sa v danom revíre vyskytujú daniely, dávajte pozor na gaštany. Väčšie množstvo pagaštanov nepôsobí danielom dobre na trávenie.
Podľa starej literatúry by sa pagaštan nemal podávať zveri len samotný. Odporúča sa prikrmovať zmesou. Napríklad rozdrvené suché pagaštany na hrubšiu múčku, kukuricná drť, otruby, slnečnicové semeno, a iné podľa potreby a toho, čo bolo k dispozícii. Podiel pagaštanov v zmeske by mal byť tak do 20-30%.
Rôzne druhy krmív pre zver a správne kŕmenie
Krmivo pre zver sa delí na tri základné kategórie - objemové, jadrové a dužinaté. Pri výbere krmív musíme zohľadňovať nutričné potreby jednotlivých druhov prikrmovanej zveri. Krmivá majú rozličnú výživnú, energetickú hodnotu a zároveň sa vyznačujú rozdielnou stráviteľnosťou.
Objemové krmivá
- Základom zimnej kŕmnej dávky zveri je objemové krmivo, najmä kvalitné seno, prípadne senáž.
- Základom prikrmovania prežúvavej zveri by malo byť vždy kvalitné objemové krmivo, lebo obsahuje dostatok štruktúrovanej vlákniny, nevyhnutnej v procese trávenia. Ak vláknina v kŕmnej dávke chýba, respektíve zveri podáme nekvalitné objemové krmivo s nízkou chuťovou atraktivitou, zver ho spravidla nekonzumuje a môže trpieť tráviacimi poruchami.
- Srnčia, jelenia, či danielia zver nepochybne najviac privíta kvalitné lúčne, lucernové, či ďatelinové sená.
Jadrové krmivá
- Medzi jadrové krmivá patrí kukurica, ovos, pagaštany, slnečnice, žalude, bukvice, proso, pohánka a ďalšie.
- Čo sa týka jadrových krmív, najlepšou voľbou je ovos, pretože pri iných druhoch obilnín by mohlo dôjsť k tráviacim problémom.
- Naopak, žalude, kukurica alebo hrášok môžu byť v primeranom množstve ponúkané srnám, danielom či jeleňom.
- Do korýtkových kŕmidiel podávame jačmeň, kukuricu, ovos, prípadne žalude a pagaštany.
- V zverniciach býva pravidlom aj nákup kŕmnych zmesí, rôznych šrotov, ktoré sú zvyčajne kombináciou jadra, sena, sušeného ovocia a často aj vitamínov s kombináciami protiparazitických liečiv.
- Zver je vďačná najmä za jadrové krmivá - pšenicu, jačmeň, kukuricu.
Dužinaté krmivá
- Do skupiny tzv. dužinatých krmív patrí ovocie a zelenina. Najvhodnejšie na prikrmovanie sú mrkvy, zemiaky alebo repa, a v menšom množstve možno použiť aj jablká, hrušky alebo slivky.
- Pri slabších mrazoch alebo koncom zimy príde zveri vhod aj dužinaté krmivo, ako je repa, zemiaky, topinambury a mrkva.
- Všeobecne vhodným doplnkovým krmivom je aj repa, mrkva, topinambury, siláž, či dokonca rôzne výpalky z liehovarov, ktoré obľubujú najmä diviaky.

Ostatné dôležité doplnky a upozornenia
- Soľ: Soľ je jedna z najdôležitejších položiek, ktorá by u žiadneho krmelca nemala chýbať. Soľ, alebo aj po poľovnícky liz, obsahuje chlór a sodík, ktorý napomáha bezproblémovému tráveniu. Kamennú soľ alebo soľnú pastu je možné zohnať v chovateľských potrebách. Netreba zabúdať ani na soľné deriváty a ďalšie prísady so stopovými minerálnymi prvkami, na ktoré sú zimné revíre pomerne chudobné.
- Pečivo: Vyschnuté pečivo tu a tam nájde doma každý. Práve pečivo patrí k najrizikovejším druhom krmiva, pretože býva často solené, obsahuje rôzne náplne alebo príchute a po navlhnutí môže zvieratám spôsobiť vážne zdravotné problémy - najmä vyčerpávajúce hnačky alebo acidózu. Pečivo dávame zveri iba, ak je riadne vyschnuté. Plesnivé alebo inak poškodené pečivo divokej zveri nedávajte. Vyschnuté pečivo dávajte iba v mrazoch, kedy nehrozí obleva, aby pečivo do seba nenatiahlo vlhkosť.
- Repka: Srnčia zver napríklad na poliach vyhľadáva ozimnú repku. Je ľahko dostupnou a šťavnatou potravou. Zvýšený príjem tejto plodiny však môže zveri spôsobiť vážne tráviace ťažkosti. Preto treba prikrmovať vhodnejšou potravou.
- Množstvo krmiva: Treba mať na pamäti, že zver je v zime vyhladnutá, pažravá a preto nie je správne dávať do kŕmidiel veľké množstvá potravy. Je lepšie chodiť do revíru častejšie a s menším množstvom krmiva. Prejedenie sa, niekedy aj nesprávnym druhom stravy, môže u zveri spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti a viesť až k uhynutiu.
Správne umiestnenie krmelcov a zásady prikrmovania
Pokiaľ máte obydlie blízko lesa alebo chodíte pravidelne na vychádzky, tak iste viete, ako vyzerá klasický krmelec. Urobíte teda najlepšie, pokiaľ budete krmivo donášať práve tam. Je tu ešte jedna eventualita. A síce, že si zriadite svoj vlastný krmelec. Avšak pozor, má to určité nevýhody, ktoré sa vám vo výsledku nemusia vyplatiť. V okolí krmelcov dochádza k väčšej koncentrácii zveri a hrozí riziko, že zver bude okusovať napríklad sadárske stromčeky. Pravidelným okusom dôjde k likvidácii stromčekov, za čo vás určite nikto nepochváli. Rovnaký prípad je zriadenie krmelca blízko frekventovanej cesty. Aj tam nie je koncentrácia zveri žiaduca, a to z celkom logického dôvodu.
Do kŕmidiel sa podávajú aj kŕmne zmesi, ktoré sú medikované na tlmenie pľúcnej a črevnej červivosti. Vďaka takejto výžive bude mať zver na jar dobrú kondíciu a zdravotný stav, s čím potom súvisia i kvalitné prírastky a lepšie paroženie. Poľovníctvo nie je len lov. Správny poľovník zver chráni a pomáha jej prežiť v neľahkých podmienkach počas zimy.

tags: #gastany #ako #krmivo #pre #zver
