Podkožné hrčky, ako sú lipómy a gangliómy, sa objavujú na rôznych častiach tela. Hoci väčšinou nespôsobujú bolesť, časom sa môžu zväčšovať a predstavovať estetický problém alebo nepohodlie. Je dôležité vedieť, že nie všetky podkožné hrčky sú nebezpečné, ale každá novovytvorená hrčka by mala byť vyšetrená lekárom na vylúčenie závažnejších ochorení.
Čo je lipóm?
Lipóm, známy aj ako tuková hrčka, je benígny nádor, ktorý sa tvorí z tukového tkaniva. Jedná sa o najčastejší typ mäkkých tkanív u dospelých. Lipóm je obvykle mäkký na dotyk a má gumovitú konzistenciu. Môže byť pohyblivý a zvyčajne nie je bolestivý, pokiaľ netlačí na nervy alebo iné štruktúry. Bežne sa vyskytujú na krku, ramenách, chrbte, bruchu, pažiach a stehnách. Lipómy sú obvykle ohraničené malým uzlíkom, ktorý pomaly rastie v podkoží, často niekoľko mesiacov až rokov.
Typy lipómov
Okrem základných lipómov existujú aj špecifické typy:
- Perineurálne lipómy: nachádzajú sa okolo nervov.
- Lumbosakrálne lipómy: tvoria sa v blízkosti stavcov, chrbticového kanála.
- Vaginálne lipómy.
- Svalové lipómy: prerastajú cez svaly, môžu sa vyskytnúť v prípade neúplného odstránenia novotvaru. Podľa vzťahu lipómu ku svalu hovoríme o intramuskulárnych (rastú v jednom svale) a intermuskulárnych (rastú medzi svalmi) lipómoch.
- Myolipómy mäkkých tkanív: pozostávajú zo svalových a tukových buniek.
- Angiolipómy: obsahujúce tukové a svalové tkanivo, epiteliálne bunky spravidla postihujúce obličky, zriedka nadobličky, pankreas. Sú bolestivé, ak obsahujú veľa cievok a sú príliš prekrvené.
- Adenolipómy: obsahujú žľazové prvky a vaskulárne bunky, sú podobné aterómu.
Príčiny vzniku lipómu
Presné príčiny vzniku lipómov nie sú úplne známe. Lekári a vedci sa vo väčšine prípadov zhodujú v tom, že ich výskyt súvisí s genetickými faktormi. Niektorí ľudia môžu zdediť po rodičoch chybný gén, ktorý môže spôsobiť vznik lipómu. Tento jav sa nazýva familiárna mnohopočetná lipomatóza. Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku lipómov, patria:
- Zmeny súvisiace s vekom: najčastejšie sa vyskytujú u mužov a žien vo vekovej skupine od 40 do 60 rokov. U detí sú lipómy zriedkavé.
- Metabolické poruchy: lipómy sa môžu vyskytnúť v prípade metabolických porúch, najmä v dôsledku nedostatku enzýmov. Lipóm zvyčajne vzniká pri poruche metabolických procesov tukového tkaniva, ide najmä o odbúravanie podkožných tukových zásob - lipolýzu.
- Úrazy: niektoré teórie naznačujú, že môžu vzniknúť v dôsledku zranenia, aj keď to nie je široko akceptované. Rast tukového nádoru je neoddeliteľne spojený s posttraumatickými zmenami v tkanivách.
- Ďalšie ochorenia: ochorenia pankreasu a pečene, hypofýzy a štítnej žľazy, obezita, nadmerné pitie alkoholu a intolerancia glukózy.
Lekár vysvetľuje LIPOMU | Príznaky, klinické fotografie a liečba
Príznaky lipómu
Lipóm sa nachádza pod kožou a je to polkruhový vypuklý výrastok. Človek ho môže nahmatať, inokedy je aj viditeľný. Ak lipóm stlačíte končekmi prstov, pocítite jeho pohyblivosť a mäkkosť. Lipómy sa zvyčajne nachádzajú tesne pod kožou. Nedajú sa však „vytlačiť“ ani prepichnúť. Sú mäkké na dotyk a zvyčajne sú menšie ako 5 cm v priemere, no môžu ďalej rásť. Bolesť môže vzniknúť vtedy, keď sa lipóm nachádza v blízkosti nervových zakončení alebo ak rastie v blízkosti nervu a tlačí naň. Ak prerastajú nervy, môžu byť príčinou brnenia končatín.
Lipóm existujúci dlhší čas sa môže zväčšovať a narásť do enormnej veľkosti a vážiť aj niekoľko kilogramov. V takýchto prípadoch je už nádor viditeľný a často prekáža aj pri obliekaní, spánku či šoférovaní. Problém však spôsobuje aj to, že koža sa pre hmotnosť nádoru natiahne a stáva sa tenkou a náchylnejšou na infekcie a rany. V okolí takého „obrieho“ lipómu môžu potom vzniknúť opuch, krvné zrazeniny či dokonca nekróza.
Gangliómy
Gangliómy predstavujú nezhubné podkožné cysty vyskytujúce sa najčastejšie na zápästí, prstoch, kolene (tzv. Bakerova cysta) a členku. Sú prejavom kĺbového ochorenia v zmysle zápalu a premnoženia vnútrokĺbnej hmoty s konzistenciou gélu. Pretlakom sa vytvára výduť (cysta) v najslabšom mieste, vzniká najčastejšie pri preťažení kĺbu alebo vibračných prácach (práca so strojmi, ale napr. aj pri práci s myšou). Ide o následok zápalu v kĺbe, keď sa produkuje viac vnútrokĺbnej gelatinóznej hmoty, tá si hľadá cestu úniku, ktorou sa stane oslabené miesto - vzniká hrčka a začína rásť ganglióm.
Diagnostika podkožných hrčiek
Ak si nájdeme na tele hrčku či opuchnuté miesto, zvyčajne sa vydesíme. Pojem hrčka si totiž väčšina ľudí spája so zhubným nádorom či metastázami. Vôbec to však tak nemusí byť a naozaj sa netreba hneď báť. Každú podkožnú hrčku by mal pre istotu skontrolovať odborník.
Lekár diagnostikuje podkožné hrčky vyšetrením. Skontroluje ich stav, farbu, pohyblivosť a veľkosť. Vo väčšine prípadov môžu lekári diagnostikovať lipóm jednoduchým fyzickým vyšetrením. Ak chce lekár diagnostikovať lipóm, okrem vyšetrenia pohľadom a hmatom môže dať odobrať z hrčky vzorku na laboratórne vyšetrenia - biopsiu tkaniva.
Ultrazvukové alebo iné zobrazovacie testy sa robia v prípade, ak je lipóm väčší než zvyčajne býva a má neobvyklé vlastnosti, alebo sa zdá byť hlbší ako tukové tkanivo. Ak je veľký alebo bolestivý, lekár môže nariadiť test na zistenie, či nie je rakovinový. Existuje veľmi malá šanca, že hrudka pripomínajúca lipóm môže byť skutočne forma rakoviny nazývanej liposarkóm. Lipóm, ktorý rastie rýchlo alebo je bolestivý, by mal vyšetriť lekár biopsiou.
Lipómy dosahujú priemer 5 cm, preto je ťažké ich odlíšiť od iných rovnako nebezpečných novotvarov ako sú:
- Lymfadenitída: zápal miazgových uzlín.
- Hygróm: cystické zdurenie obsahujúce seróznu tekutinu.
- Ateróm: dutina v mazovej žľaze. Na rozdiel od hromadenia tukov má táto podkožná kapsula malý otvor, z ktorého sa uvoľňuje páchnuci obsah. Vo väčšine prípadov sa ateróm vyskytuje v dôsledku upchatia mazovej žlazy v dôsledku nadmernej tvorby mazu alebo jej poranenia či prasknutia.
Pre každý novotvar existuje iná liečba. Dôležité je rozlíšiť lipóm od liposarkómu. Oba majú podobné vonkajšie vlastnosti, no na rozdiel od tukových útvarov sú liposarkómy klasifikované ako skupina mezenchymálnych nádorov, ktorých bunky môžu degenerovať do rakovinových útvarov. Liposarkómy majú tendenciu rýchlo rásť, môžu byť bolestivé a sú menej pohyblivé pod kožou.
Liečba podkožných hrčiek
Liečba lipómov
V mnohých prípadoch nie je nevyhnutné lipóm odstrániť. Ak vám lipóm nespôsobuje žiadny problém a lekár s istotou vie, že nie je malígny, miesto jeho odstránenia môže odporučiť iba jeho pravidelné sledovanie. Odstránenie lipómu je potrebné iba v prípade, keď jeho umiestnenie spôsobuje iné zdravotné ťažkosti alebo predstavuje hrozbu pre zdravie či život pacienta. Lipóm sa nedá odstrániť rôznymi lokálnymi mastičkami, liekmi ani diétami. Vytláčanie sa v žiadnom prípade neodporúča, keďže veľmi pravdepodobne vyvolá zápal.
Možnosti odstránenia lipómu:
- Chirurgické odstránenie: je najúčinnejšou metódou. Zákrok prebieha v lokálnej anestézii a trvá len pár minút. Koža nad lipómom sa nareže, samotný tukový útvar sa vyberie a koža sa opäť zašije. Po odstránení lipómu sa rana zašije a pacient prichádza o niekoľko dní na vybratie stehov, zahojenie trvá približne dva týždne. Je dôležité, aby sa lipómy dôkladne odstránili vcelku, v tom prípade je ich recidíva nepravdepodobná. Rez sa robí podľa veľkosti lipómu a predstavuje približne tretinu alebo polovicu jeho veľkosti (najčastejšie má jazvička veľkosť 1 až 2 cm). Po chirurgickom odstránení posielame lipóm na histologické vyšetrenie, ktoré určí pôvod a prípadnú rizikovosť podkožnej hrčky.
- Laserové odstránenie: je najšetrnejšou možnosťou, najmä na hlave. Laserový lúč pôsobí len na postihnutú oblasť a nezasahuje zdravé tkanivo. Pomáha predchádzať riziku infekcie a považuje sa za bezpečnejší ako tradičný chirurgický zákrok. Odstránenie laserom si nevyžaduje hospitalizáciu ani dlhé obdobie rehabilitácie.
- Rádiofrekvenčná ablácia: dajú sa „rozbiť“ rádiofrekvenciou, najmä ak sú malé.
- Liposukcia: Pri liposukcii sa v lipóme urobí rez, do ktorého sa vloží tenká trubica (kanyla). Kanyla sa potom pohybuje tam a späť, aby sa uvoľnil tuk, ktorý sa cez tubu odsaje.
Tabuľka porovnávajúca metódy odstránenia lipómu:
| Zákrok | Popis | Výhody |
|---|---|---|
| Chirurgické odstránenie | Vyrezanie lipómu s následným zašitím rany | Účinné, vhodné aj pre väčšie lipómy, minimálne riziko recidívy pri úplnom odstránení |
| Laserové odstránenie | Použitie laserového lúča na odstránenie lipómu | Minimálne invazívne, menšie riziko jaziev, rýchle hojenie, bezpečnejšie |
| Rádiofrekvenčná ablácia | Použitie rádiofrekvenčnej energie na zničenie tukového tkaniva | Rýchle, minimálne invazívne, vhodné pre menšie lipómy |
| Liposukcia | Odsávanie tukového tkaniva kanylou | Efektívne pre lipómy na báze tuku, minimálna invazívnosť |
Počas obdobia hojenia je nutné pravidelne meniť obväz a zabrániť tomu, aby bol mokrý či špinavý. Počas tohto obdobia sa pacientovi neodporúča športovať, navštevovať kúpele alebo solárium.
Liečba gangliómov
Liečba gangliómov je možná dvoma spôsobmi:
- Konzervatívna liečba: spočíva v znížení zápalových faktorov (napr. podávaním kortikoidov alebo nesteroidných antiflogistík ako liekov).
- Chirurgické riešenie: MUDr. Muranský odporúča chirurgické riešenie, čo znamená otvorenie gangliómu a následné vytvorenie komunikácie medzi kĺbom a podkožím (tzv. drenážna cesta), zabezpečí sa tak odtekanie obsahu gangliómu voľne do podkožia, kde dôjde k vstrebaniu gelatinóznej hmoty. Zákrok sa robí v lokálnom znecitlivení a trvá približne päť minút. Pri gangliómoch je vyššia pravdepodobnosť recidívy; ak sa ganglióm obnoví, robí sa opäť chirurgický zákrok.
Ganglióm nie je nijako výrazne nebezpečný, ale keďže ide o zápal, treba ho preliečiť. Staré mamy radia položiť ruku na tvrdú podložku (napr. stôl), z hornej časti ruky priložiť knihu a následne veľmi silno udrieť na knihu, cieľom je prasknutie gangliómu a jeho následné vstrebanie v podkoží, po viacerých opakovaniach by mal ganglióm odísť. Lekár však dôrazne varuje pred vytláčaním.