Hadovka smradľavá (Phallus impudicus), známa aj ako "Čertovo vajíčko", je huba, ktorá pre svoj prenikavý zápach pripomínajúci mršinu nie je veľmi obľúbená. Napriek tomu má prekvapivé využitie v kuchyni a tradičnej medicíne. Tento článok preskúma rôzne aspekty tejto huby, od jej charakteristických vlastností a výskytu až po jej kulinárske a potenciálne liečivé využitie.
Charakteristika a výskyt Hadovky smradľavej
Hadovka smradľavá je všeobecne známa a neprehliadnuteľná, no predovšetkým neprečuchnuteľná huba. Latinský názov "Penis nestoudný" dokonale vystihuje jej vzhľad v dospelosti. Mladá plodnica, zvaná "Čertovo vajíčko", má vajcovitý alebo guľovitý tvar, je belavá, žltkastá, sivastá alebo zriedka jemne ružovkastá, hladká a holá. Pod vonkajším obalom je rosolovitá.
Neskôr sa obal roztrhne a vyrastie z neho biele duté pórovité receptákulum, ktoré má na konci tupo kužeľovitý alebo zvoncovitý olivovozelený klobúk. Klobúk je pokrytý olivovozelenou glébou (výtrusorodou vrstvou), ktorá nepríjemne zapácha ako zdochlina. Práve tento zápach láka hmyz, ktorý jej saje a roznáša výtrusy huby. Třeň je dlhý, dutý, biely a jemne dierkovaný. Záměna je možná snáď jen za Hadovku Valčickou, ale tá má vajíčko i pochvu nafialovelú.
Hadovka smradľavá sa vyskytuje od júna do novembra v teplých listnatých lesoch, v nížinách aj v pahorkatinách. Od rastu ju neodradí ani sucho, ako väčšinu iných húb. Potrebuje iba dostatočné množstvo dusíka v pôde, čo sa vyskytuje predovšetkým v bukových lesoch. Nájdete ju ale aj v zmiešaných či ihličnatých lesoch, parkoch alebo na okrajoch ciest. Je možné, že na ňu narazíte aj v záhrade.
Pach hadovky smradľavej je veľmi premenlivý, podľa vývinového štádia plodnice. Kým je plodnica ešte vo "vajíčku", vonia ako surové zemiaky, dospelá mŕtvolne zapácha a po zmiznutí gléby je vôňa nepríjemne mdlo sladkastá. Pri dozrievaní sa táto horná časť plodnice mení na čiernozelený sliz obsahujúci výtrusy. Ostrý zápach má pre ne veľký biologický význam. Láka zo širokého okolia hmyz, na jeho telo sa potom výtrusy prilepia, a tak ich prenáša na nové miesto. Zápach a rozpadávajúce sa plodnice sú prejavom prispôsobenia huby podmienkam rozmnožovania.
Kulinárske využitie Hadovky smradľavej
Za mladi, kým je hadovka smradľavá ešte vo vajíčkovitom vývinovom štádiu, je jedlá a prekvapivo dobrá. Plátky obalené v múke, vajíčku a strúhanke sa pripravujú ako rezne. Hoci v našich končinách nie je bežnou súčasťou jedálnička, v niektorých ázijských krajinách ju cielene pestujú a využívajú aj iné časti huby, pravdepodobne druhu Phallus indusiatus.
Recept: Hadovka smradľavá v trojobale (Čertovo vajíčko)
Mladé plodnice hadovky smradľavej, tzv. "Čertovo vajíčko", sú jedlé a vynikajúce. Tu je jednoduchý recept, ako si ich pripraviť:
Potrebné ingrediencie:
- 6 mladých plodníc hadovky smradľavej (len vajíčka)
- Olej na vyprážanie
- Múka
- Vajíčka
- Strúhanka
- Soľ, korenie (prípadne Vegeta alebo iné koreniace zmesi)
Postup:
- Príprava vajíčok: Huby zbavíme opatrne nožíkom vrchnej ochrannej bielej šupky a zvyšku slizkého hlienu. Ak nám lepkavý sliz zostal na prstoch, vodou a mydlom ide celkom dobre dole. Zostanú nám nazelenalé, čisté, guľaté malé loptičky potiahnuté jemnou vláknitou sieťkou bielej farby, tú neodstraňujeme. Vajíčka umyjeme a osušíme. Potom ich nakrájame na slabé plátky.
- Príprava cestíčka: V miske si vytvoríme klasické cestíčko z rozšľahaných vajec, do ktorých pridáme múku a Vegetu. Všetko jednoducho vidličkou našľaháme a vhodíme tam huby.
- Vyprážanie: Pripravíme si panvicu, do nej dáme olej a necháme ho pomaly rozohrievať na platni. Akonáhle dáme kvapku cestíčka do oleja a začne sa smažiť, môžeme tam prekladať vidličkou namočené huby v cestíčku, hneď z misky a zľahka, ako každé hubové rezne, ich osmahneme po oboch stranách (cca 2 minúty z každej strany).
- Dokončenie: Hotové, do ružova osmahnuté hadovky dávame na obrúsok odkvapkať zo zvyšku oleja.
Príloha:
Ako príloha sa hodí pre prípad bezmäsitého obeda zemiaková kaša a paradajkový šalát s balzamikovou zálievkou. Na desiatu akékoľvek pečivo chuťou menej výrazné, napríklad rasocí chlieb a k tomu farebné paradajky.
Ako sa pestujú huby? | Pestovanie húb na Slovensku
Liečivé účinky a tradičná medicína
Hadovka smradľavá má silné diuretické a antibakteriálne účinky. Používa sa hlavne na obličky, pľúca, slezinu a žalúdok. Je výborným antioxidantom a pomáha pri rakovine pier. Konzumovať ju môžete taktiež pri ochoreniach dnou, na ktoré má pozitívny vplyv. Svojimi liečivými účinkami pomôže rovnako mužom, respektíve ich rozmnožovaciemu ústrojenstvu. Vhodná je aj pri prevencii ochorení prostaty. Je tiež hojne konzumovaná za účelom zvýšenia mužskej potencie. Látky z Hadovky sa dávajú aj dobytku pre podporu rozmnožovania, pretože bola zasvätená bohyni úrody a plodnosti Ceres.
V niektorých oblastiach, napríklad v Rusku, sa hadovka smradľavá považuje za liečivú. Slizovitý obal plodnice sa používa na liečenie vo forme masti pod názvom „zemné maslo“. Hoci vedecké dôkazy o liečivých účinkoch hadovky smradľavej sú obmedzené, z pohľadu tradičnej čínskej medicíny má biele horčičné semeno teplú kvalitu a vplýva na meridiány pľúc a žalúdka.
V niektorých regiónoch si dievčence dávali hadovky do topánok, aby si pričarovali nápadníkov.
Huby v prírode a ich význam
S hubami sa stretávame vo voľnej prírode i v prostredí ľudských sídlisk na každom kroku, bez toho, aby sme si to uvedomovali. Všade majú svoje miesto a význam. Ich výtrusy, ktoré sú nositeľmi genetickej informácie, sú pre nepatrné mikroskopické rozmery nášmu zraku utajené. Ľudia poznajú huby väčšinou iba v podobe plodníc, ktoré svojím zjavom, výrazne sa odlišujúcim od rastlín, vzbudzovali a stále vzbudzujú záujem návštevníkov prírody. Pritom takéto plodnice utvára iba malá časť húb. Rozmery ostatných húb sú také nepatrné, že ich voľným okom nemožno objaviť.
Pre človeka majú hlavný význam tie, ktoré sa prakticky využívajú v niektorých odvetviach potravinárskeho priemyslu. Kvasný priemysel je založený na schopnosti kvasinkových húb premieňať cukor na alkohol a oxid uhličitý. Tieto huby sa využívajú nielen pri výrobe alkoholických nápojov, ale aj v pekárenskom a mliekarenskom priemysle a zdravotníctve. Významný bol objav antibioticky účinných látok, ktoré produkujú práve huby. Najznámejším antibiotikom je penicilín, produkt jedného z kmeňov penicilu Flemingovho.
Najväčší význam húb je však v ich spoluúčasti na všetkých rozkladných a iných chemických procesoch v prírode. Hnilobné procesy tvoria najdôležitejšiu zložku udržiavania prírodnej rovnováhy. Baktérie, ale najmä huby, premieňajú nahromadené organické látky na anorganické, ktoré opäť využívajú zelené rastliny. Veľkú úlohu majú aj v pôde, kde ich podhubie preniká cez humus. Známa je mykoríza, spolužitie húb a vyšších rastlín, ktorá umožňuje rásť mnohým drevinám na miestach, kde by inak nemohli existovať.
Na základe doterajších poznatkov predpokladáme, že huby sú po hmyze druhou druhovo najpočetnejšou skupinou živých organizmov. Celkový počet druhov sa odhaduje na jeden a pol milióna. Doteraz bola z nich popísaná len malá časť (približne 70 000 druhov), čo predstavuje necelých 5 % z uvedeného predpokladaného počtu. Vzhľadom na viaceré odlišnosti od sveta rastlín, živočíchov a iných organizmov, huby zaraďujeme do samostatnej ríše Fungi. Sú to jednobunkové alebo mnohobunkové organizmy, ktoré nie sú schopné fotosyntézy a vyživujú sa heterotrofne.
Rôznorodosť tvarov a farieb húb
Tvary plodníc sú také rozmanité a niekedy aj podivné a ich farebná škála je taká bohatá, že je často ťažké ich vôbec opísať. Najväčšou rôznorodosťou tvarov prekvapujú huby zo skupiny bruchatkovitých. Ich zvláštnosťou je, že výtrusy dozrievajú vnútri plodníc pod ochranou silnej steny.
Príklady zaujímavých húb:
- Hviezdovka (Geastrum): Na začiatku vývoja plodníc majú tvar svetlo sfarbených guľatých plodníc, podobných bežnej prášnici. Počas dozrievania vonkajšia zákrovka praská a vytvára pravidelné radiálne cípy, čím huba nadobúda vzhľad hviezdy.
- Kvetovec Archerov (Anturus archeri): Táto nejedlá huba tvarom aj sfarbením pripomína červenú morskú hviezdicu. Pochádza z Tasmánie a v posledných rokoch sa množia jej výskyty aj na Slovensku.
- Koralovec (Hericium): Rastie na odumretom dreve, jeho silne rozvetvené plodnice pripomínajú morské koraly. Je biely, neskôr získava krémovohnedý odtieň.
- Kyjak (Clavariadelphus): Sú kyjovité alebo trúbkovité, okrovo žlté alebo hrdzavé, niekedy majú tvar paličky. Kyjak useknutý (Clavariadelphus truncatus) je chránená huba.
- Rôsolovka zlatožltá (Tremella mesenterica): Získala pomenovanie podľa rôsolovitej konzistencie plodnice. Táto nejedlá huba rastie obyčajne na hnijúcom dreve listnatých stromov. V Severnej Amerike ju nazývajú aj čarodejnícke maslo.
- Jelenkovka pálčivá (Hydnellum peckii): Je nápadná tým, že plodnice v mladosti ronia červené kvapky na povrchu klobúka. Táto kvapalina obsahuje hubový pigment nazývaný atromentín, ktorý znižuje zrážanlivosť krvi.
- Pohárovček obyčajný (Crucibulum laeve): Plodnice majú tvar pohárika a pripomínajú vtáčie hniezdo s vajíčkami (peridiolmi).
- Uchovec bazový (Auricularia auricula-judae): Ľudové pomenovanie huby je Judášovo ucho vďaka svojmu vzhľadu a povesti. Je to jedlá huba podpriemernej kvality, hojne používaná v ázijskej kuchyni.
- Rôsolovec červený: Podobnou hubou, ktorá tiež pripomína ucho. Je jedlá a vhodná na nakladanie do octu a na prípravu šalátov.
- Vatovec obrovský (Langermannia gigantea): Jedlá huba guľového tvaru bielej farby, považovaná za najplodnejší organizmus na Zemi.
- Žezlovky (Cordycepsy): Drobné hubky, parazity hmyzu, pavúkovcov a húb. Niektoré druhy, ako žezlovka hmyzia a žezlovka čínska, obsahujú protirakovinové látky.
Bezpečnosť a opatrnosť pri zbieraní húb
Mnohí hubári sú konzervatívni, čo sa týka zbieraných druhov húb, a obmedzujú sa len na hríby, prípadne bedle. Tento konzervativizmus je do istej miery opodstatnený, pretože znižuje riziko otráv. Na druhej strane, Slovensko je hubárska veľmoc a v našich lesoch rastie množstvo jedlých a chutných druhov húb, ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Je dôležité naučiť sa spoľahlivo rozpoznávať viac druhov húb a nebáť sa experimentovať. Napríklad plávky zelenkasté, lasičie a modrasté sa dajú ľahko zapamätať. Dôležitá je aj kuchynská úprava húb, ktorá môže výrazne ovplyvniť ich chuť.
Pri zbieraní húb je vždy potrebná opatrnosť. Je dôležité poznať huby, ktoré zbierame, a mať istotu, že sú jedlé. V prípade pochybností je lepšie hubu nezbierať. Stredne pokročilí hubári, ktorí začínajú rozširovať okruh zbieraných húb, tvoria nemalú časť obetí otráv hubami. Preto je dôležité neponáhľať sa a učiť sa postupne. Taktiež je vhodné nezbierať huby príliš často a ani nie vo veľkých množstvách. Pri hubách je konzervatizmus namieste.
Pri zbieraní húb je tiež dôležité brať ohľad na ochranu prírody a zbierať len také huby, ktorých je dosť. Chránené druhy by sa nemali zbierať vôbec.
tags: #hadovka #smradlava #recept