Hladovanie, fenomén starý ako ľudstvo samo, sa v posledných rokoch dostáva opäť do popredia záujmu ako potenciálny „superliek“ na rôzne ochorenia. Od historických prameňov, cez vedecké štúdie až po praktické skúsenosti, liečebné hladovanie ponúka zaujímavé perspektívy pre zdravie.
Historické korene a súčasné poznatky
Liečebné hladovanie má hlboké historické korene. Podľa zachovaných prameňov hladovku pri chorobách predpisoval Hippokrates aj Avicena. Hladovanie ako duchovné cvičenie, ktoré obsahuje takmer každé náboženstvo, upozorňuje na jeho význam aj v duchovnej oblasti.
Moderné skúmanie liečebného hladovania sa začalo v 50. rokoch minulého storočia v Sovietskom zväze. Doktor Nikolajev zistil, že hladovanie má u psychiatrických pacientov prekvapujúco intenzívny stimulujúci a antidepresívny účinok, dokonca pomáha liečiť toxikomániu. Legenda hovorí, že zelenú z oficiálnych miest dostal Nikolajev po tom, ako vyliečil syna akéhosi sovietskeho ministra z ťažkého alkoholizmu. Na sklonku kariéry doktor Nikolajev publikoval štatistiku, podľa ktorej terapiu hladovaním vyskúšal u 8 000 pacientov so 70-percentnou úspešnosťou.
Ruskí vojenskí lekári a sibírsky zázrak
Od 70. rokov minulého storočia sa účinky liečebného hladovania podujali skúmať špičkoví ruskí vojenskí lekári Alexej Kokosov a Valerij Maximov. Oni a ich nasledovníci zostavili zoznamy diagnóz, na ktoré môže byť indikovaná hladovka: srdcovo-cievne ochorenia, pľúcne ochorenia a choroby tráviaceho traktu, reumatizmus, alergie, obezita, duševné choroby a závislosti. V Rusku je v súčasnosti liečebné hladovanie atestačným odborom.
V dokumentárnom filme "Le jeune une nouvelle therapie" sa diváci zavedú na Sibír, do mesta Goriačinsk na brehu Bajkalského jazera, kde sa sanatórium už 15 rokov špecializuje na liečebné hladovanie. Pacienti s najrôznejšími diagnózami tu pod lekárskym dohľadom v priemere 12 dní, obyčajne najviac 21 dní prijímajú len vodu.
Veda o pôste HD
Ako funguje liečebné hladovanie?
Naše telá nie sú naprogramované na neustály prísun potravy. Z hľadiska histórie ľudstva je jedlo trikrát denne pre náš organizmus novinkou, ktorú nie vždy dokáže spracovať a výsledkom sú civilizačné choroby. Naše telá sú naprogramované na občasné obdobia pôstu, s ktorými sa nielenže dokážu vyrovnať, ale im dokonca prospievajú.
Priebeh hladovania a sanogenéza
Prvé 2 až 4 dni pociťuje pacient hlad, potom sa organizmus prepína na endogénnu - teda vnútornú - výživu. Na pozadí biochemicko-fyziologických mechanizmov, ktoré nám zostali v evolučnej pamäti po našich predkoch, sa telo adaptuje na stres z hladovania. Organizmus sa okyslí, zbavuje sa tukov, solí, odumretých a chorých buniek, ohnísk infekcií, sklerotických plátov. Nastáva sanogenéza - samoozdravenie, o ktorom nevieme, ako sa spúšťa, ale jeho účinky sú zrejmé. Tento reštart organizmu však nastáva len pri úplnom hladovaní, je potrebné úplné vylúčenie jedla, aby telo dostalo signál na „reset“.
Úplné hladovanie vraj znášame lepšie než nízkokalorickú diétu, teda ak niekto hladuje a pije pritom šťavy, drží telo v podvýžive, motor ďalej beží na svoje obvyklé palivo, no s priškrteným prívodom. Nenaskočí na „náhradný zdroj“, nie je nútené riešiť stres z hladu endogénnou výživou.
Fáza regeneračnej diéty a acidotická kríza
Pri liečebnom hladovaní po fáze hladu - trvajúcej zvyčajne menej než 30 dní - prichádza fáza regeneračnej diéty, ktorá by mala trvať rovnako dlhý čas ako hladovka. Telo musí byť zaťažované pomaly, najskôr riedenými zeleninovými šťavami, neskôr surovým ovocím a zeleninou, orechmi, varenou ryžou.
V súvislosti s liečebným hladovaním sa ešte spomína pojem acidotická kríza, ktorá prichádza v 7. až 11. dni hladovania a môže ju sprevádzať krátkodobá nevoľnosť, migrény, závraty. Neskôr sú tieto nepríjemnosti vystriedané pocitom ľahkosti až eufórie.
Dôležité je počas terapie udržovať telo v pohybe, očisťovať ho klystírmi, saunou a masážami, ktoré napomáhajú detoxikáciu organizmu.
Liečebné hladovanie na Slovensku
Medzi propagátorov hladovania u nás patrí biochemik RNDr. Jozef Valuch, CSc., toxikológ zo Súdnolekárskeho pracoviska Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Bratislave. K liečebnému hladovaniu sa dostal pred šiestimi rokmi, v čase, keď mu bolo diagnostikované onkologické ochorenie. Študoval teóriu, absolvoval kurz liečebného hladovania v Petrohrade, každoročne sa zúčastňuje medzinárodného kongresu v Moskve s vlastnými kazuistikami.
„Do troch dní je bezpečné hladovať, potom je to už liečebný výkon, ktorý by mal byť vykonávaný pod dozorom lekára,“ hovorí Jozef Valuch. „Na Slovensku však neexistuje lekár, ktorý by liečebné hladovanie skúmal a vedel interpretovať jeho výsledky. Je to pritom vedecká téma, ktorá si zaslúži hlbší záujem.“
Hladovanie a boj s rakovinou
Hladovanie sa v súvislosti s liečbou onkologických ochorení spomína aj v ďalšej nádejnej kauze. Doktor biológie Valter Longo z Kalifornskej univerzity publikoval nedávno výsledky výskumu, podľa ktorého laboratórne potkany po niekoľkých dňoch hladovky zvládali vyššie dávky chemoterapie s menšími devastačnými následkami než zvieratá z kontrolnej normálne sa stravujúcej skupiny.
Účinok hladovania sa v takomto prípade vysvetľuje tak, že telo vystavené hladu v zmysle svojej historickej skúsenosti „zasejvuje“ svoje zdravé bunky, a tak sú chemoterapii vystavené napospas najmä tie ostatné - rakovinové.
Onkológ doc. MUDr. Ľuboš Drgoňa, CSc., však upozorňuje na to, že výskum je na začiatku a ľudských pacientov, ktorí boli s liečebným hladovaním konfrontovaní v čase chemoterapie, bolo málo. „Ak by za mnou prišiel pacient pred chemoterapiou a chcel by hladovať, neodporúčal by som mu to. Chýbala by mu „energia“ na zvládnutie samotnej liečby, navyše po niektorých protinádorových liečivách môže byť napriek podávanej prevencii prítomná nevoľnosť a zvracanie, takže môže pokračovať „vyčerpávanie zdrojov“. Pacient v dobrom stave, s dobrou výživou je schopný zvládnuť onkologickú liečbu lepšie než ten vyčerpaný.“
Doktor Drgoňa ešte spomína pred časom populárnu teóriu o tom, že treba nádor „vyhladovať“: „Je to z biologickej podstaty blud - hladovanie v normálnej bunke spôsobuje útlmový režim, paradoxne, nádorová bunka hľadá energetické zdroje - ako parazit u svojho hostiteľa. Mali sme niekoľko pacientov, ktorí sa snažili vyhladovať nádor - ani jeden neprežil.“
Riziká a nádeje liečebného hladovania
Hladovanie je kontraindikované v súvislosti s tehotenstvom a dojčením, pri rakovine, tuberkulóze a pri chorobách spojených s nehybnosťou. Podľa niektorých zdrojov patrí napríklad anorexia a cukrovka medzi diagnózy vhodné na terapiu hladovaním a podľa iných nie.
Ak chcete hladovať, nerobte to na vlastnú päsť. Ak chcete hladovať, nájdite si lekára, ktorý vás pri hladovaní postráži. Ktorý vám bude robiť odbery a kontrolovať váš zdravotný stav. Aby ste mali istotu, že neprichádzate o svaly, o kosti a o zdravý rozum.
Kyslá kapusta ako kráľ probiotík
V zime vyžaduje ľudský organizmus zvýšenú potrebu vitamínov. Kyslá kapusta je vynikajúci domáci zdroj vitamínov. Za pravlasť kapusty sa považuje pobrežie západného Stredomoria a Atlantiku a patrí k najstarším kultivovaným zeleninám na svete. Pestuje sa viac, ako 4000 rokov.
Zdravotné benefity kyslej kapusty
Kyslá kapusta vďačí za svoju chuť bakteriálnemu kvaseniu. Pre trávenie je ešte prospešnejšia, než v surovom stave a nespôsobuje na rozdiel od čerstvej kapusty nadúvanie. Užitočné mikroorganizmy, ktoré sa v kyslej kapuste nachádzajú, podporujú zdraviu prospešné baktérie v črevách a tie zase uľahčujú trávenie, vstrebávanie živín a využitie vitamínov radu B.
Kyslá kapusta obsahuje množstvo užitočných mikroorganizmov a enzýmov, ktoré zlepšujú trávenie a vstrebávanie živín. Podporuje látkovú premenu, znižuje krvný tlak a zrýchľuje odvádzanie odpadových látok z tela. Zvyšuje celkovú odolnosť organizmu proti infekciám a aktivizuje imunitný systém v boji proti vírusom a baktériám, preto je výbornou prevenciou prechladnutia a chrípky. Vitamín B12 (kobalamín) sa v rastlinnej potrave bežne nenachádza, vzniká až fermentáciou. Okrem toho je to jedno z najlepších prírodných probiotík, pretože obsahuje laktobacily. Je tiež antioxidantom a požieračom tuku. Pre všetky svoje blahodarné účinky sa kyslá kapusta už dávno zaradila na vrchol najzdravších potravín vôbec.
| Látka | Význam pre zdravie |
|---|---|
| Betakarotén | Antioxidant, prekurzor vitamínu A |
| Vitamín C | Podpora imunity, antioxidant |
| Draslík | Regulácia krvného tlaku, funkcia svalov a nervov |
| Vápnik | Zdravé kosti a zuby |
| Fosfor | Energetický metabolizmus, zdravé kosti |
| Železo | Tvorba červených krviniek, prenos kyslíka |
| Zinok | Imunita, hojenie rán |
| Horčík | Funkcia svalov a nervov, energetický metabolizmus |
| Kyselina listová (Vitamín B9) | Tvorba DNA a RNA, delenie buniek |
| Vláknina | Zdravé trávenie, prevencia zápchy |
| Kyselina mliečna | Podpora trávenia, typická chuť |
| Vitamín B12 (kobalamín) | Tvorba červených krviniek, funkcia nervového systému (vzniká fermentáciou) |
| Laktobacily | Živé probiotiká, podpora črevnej mikroflóry |
Kyslá kapusta vs. probiotické doplnky
Umelá výživa vo forme probiotík patrí k pomerne drahým záležitostiam a v prospech kapusty hovorí už základný fakt: Kapusta patrí k tradičným potravinám a máme jej dostatok. V jednej porcii domácej kvasenej kapusty, vážiacej 110-170 g, bolo v laboratóriách nájdených asi 10 biliónov živých baktérií! Ak by sme mali vykonať porovnanie s príslušným potravinovým doplnkom, potom už 56 gramov surovej kapusty obsahuje viac probiotík, než celé balenie so 100 kapsulami. Z iného pohľadu sa zase 450 gramov (asi dva hrnčeky) kvasenej kapusty vyrovnajú dokonca 8 baleniam s kapsulami!
Ak vezmete do úvahy zdravotné účinky, potom je potrebné si uvedomiť, že s každým sústom kapusty (doma pripravenej) svojmu telu dodáte bilióny prospešných mikróbov, ktoré zabíjajú patogény v črevách a obnovujú črevnú flóru, ktorá je primárnym faktorom pre zdravé trávenie. Je tiež dôležité pripomenúť, že kvasená kapusta domácej výroby je ten najlepší spôsob, ako si zaistiť dostatočný prísun probiotík.