Slová cudzieho pôvodu v bežnej reči sú prirodzeným javom každého jazyka. Aj ním sa jazyk stáva živším, pestrejším, ale hlavne presnejším. Mnohé odborné výrazy nemajú v materinskom jazyku adekvátne ekvivalenty, preto je pre používateľov v dennej praxi nevyhnutné využívať kvalitné jazykové príručky.
Na slovenskom knižnom trhu sa nachádza viacero titulov, ktoré spracúvajú súbor najbežnejších prevzatých slov. Publikácie ako Školský slovník cudzích slov (Roman Mikuláš) alebo Malý slovník cudzích slov (Vojtech Piťo) sú určené širokej verejnosti, študentom aj odborníkom. Akademické vydania, napríklad Slovník cudzích slov (kolektív autorov pod vedením V. Petráčkovej a J. Krausa), obsahujú vyše 100 000 významov v súčasnosti používaných cudzích slov, citátových spojení, skratiek a značiek cudzieho pôvodu.
Tieto slovníky aktuálne odrážajú spoločenské, ekonomické a politické zmeny v našej spoločnosti, ktoré sa premietli aj do jazyka. Autori pri ich tvorbe využívajú elektronické texty slovenského jazyka v Slovenskom národnom korpuse, čo zaručuje používateľom dobrú orientáciu v základných vedných odboroch, technike, umení a cudzích reáliách.
Geografia a história obce Hladovka
Zatiaľ čo slovníky cudzích slov vysvetľujú pojmy, monografie obcí prinášajú poznatky o lokálnej histórii. Jedným z takýchto diel je monografia obce Hladovka, ktorej autorom je PaedDr. Jozef Golvoň. Obec Hladovka leží v Oravskej kotline na rozsiahlom ľadovcovo-riečnom kuželi, vytvorenom v štvrtohorách potokmi, vytekajúcimi z veľkých ľadovcov Západných Tatier.
Obec leží v nadmorskej výške od 680 do 967 m n. m., pričom stred obce je vo výške 756 m n. m. Hladovka vchádza do dejín pod názvom Jelešňa (Ilešná) v roku 1597-1598 medzi valašskými dedinami Oravského panstva. Zemepán Juraj Thurzo mal prvoradý záujem osídliť pohraničie a tým si zabezpečiť ochranu hraníc. Dňa 8. augusta 1608 udelil obyvateľom Hladovky výsadu vyberať mýto od obchodníkov a pocestných.
Poddanské povinnosti a život v obci
Poddanské povinnosti obyvateľov boli trojaké - peňažné, naturálne a robotné. Sedliaci boli viazaní k pôde a od svojich usadlostí platili dane. Medzi robotné povinnosti patrila pomoc pri oprave hradu, ciest, mostov, rúbanie dreva v panských lesoch a práca na panskom majeri.
| Obdobie | Povinnosť | Poznámka |
|---|---|---|
| 17. storočie | Peňažná daň | Pravidelné odvody Oravskému panstvu |
| 17. storočie | Naturálie | Teliatka, sliepky, husi, vajcia, pstruhy |
| 18. storočie | Robotné | Oprava hradu, ciest, mostov, práca v lesoch |
V historických záznamoch sa často spomína obdobie „zamrznutých rokov“ (anni congelationes), kedy neúrodné počasie a hladomor viedli k vysokému vysťahovalectvu. Roľníci hospodáriaci trojpoľným systémom pestovali najmä ovos, menej žito, keďže horská a kamenistá pôda bola neplodná.
Celá história stepných nomádov a staviteľov miest // Staroveký prehistorický dokument
O pomenovaní obce Hladovkou existuje veľa názorov. Domáci ľudia sú neradi, keď meno obce odvodzujeme od hladu. Sú veľmi usilovní a vzdor jalovosti pôdy usilovne premáhajú biedu. Ako sa uvádza v Katolíckych novinách: „V Hladovke sme; je to pôžitok, nie hlad: znak, že človek nežije len chlebom, ale aj každým slovom, ktoré pochádza z rúk božích.“
tags: #hlad #hladovka #slovnik #cudzich #slov