Hlad predstavuje jeden z najzávažnejších problémov súčasného sveta. Je to strašná pohroma, pre ktorú každoročne padajú za obete státisíce ľudí, hlavne deti. Napriek pokroku vo svete dnes čelíme rastúcej humanitárnej kríze - počet hladujúcich detí stúpa. Milióny z nich vyrastajú v prostredí extrémnej chudoby, ozbrojených konfliktov a klimatických katastrof - bez istoty jedla, bez šance vzdelávať sa.
Svetový deň výživy, pripadajúci na 16. októbra, sa v roku 2018 konal na tému "Naša budúcnosť je v našich rukách". Pri príležitosti tohto dňa Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zdôraznila, že v súčasnosti žije na svete 821 miliónov ľudí, ktorí trpia chronickým hladom. Zároveň 1,9 miliardy ľudí má nadmernú hmotnosť, z nich 672 miliónov dospelých je obéznych. Konflikty, extrémne prírodné a meteorologické javy súvisiace s klimatickými zmenami, spomalenie ekonomického rastu, ale aj nárast osôb s nadmernou hmotnosťou a obéznych ohrozujú dosiahnuté úsilie v oblasti odstraňovania hladu a podvýživy vo svete.
Podľa najnovšej správy z roku 2023, v roku 2022 čelilo hladu 691 až 783 miliónov ľudí, v strednom rozmedzí 735 miliónov. To predstavuje nárast o 122 miliónov ľudí v porovnaní s rokom 2019 pred pandémiou COVID-19. Zatiaľ čo počet hladujúcich sa medzi rokmi 2021 a 2022 zastabilizoval, na svete stále existuje veľa miest, ktoré čelia prehlbujúcej sa potravinovej kríze. Pokrok v znižovaní hladu nastal v Ázii a Latinskej Amerike, no v roku 2022 bol hlad stále na vzostupe v západnej Ázii, Karibiku a vo všetkých subregiónoch Afriky. Afrika zostáva najhoršie postihnutým regiónom, v ktorom čelí hladu jeden z piatich ľudí, čo je viac ako dvojnásobok celosvetového priemeru.
Situáciu zhoršila aj pandémia koronavírusu a vojna na Ukrajine. Neodôvodnená invázia Ruska na Ukrajinu prehĺbila celosvetovú potravinovú krízu. Ukrajina je kľúčovým producentom a vývozcom základných potravín, ako je pšenica a kukurica. V rokoch 2016 až 2021 približne 90 % vývozu jej pšenice smerovalo do Afriky a Ázie, čím sa podporila potravinová bezpečnosť v niektorých najviac znevýhodnených regiónoch sveta.
Príčiny hladu a podvýživy
Hoci svet produkuje dostatok potravín pre všetkých, ich distribúcia je nerovnomerná. Globálny potravinový systém je navyše kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré sa zameriavajú na výrobu spracovaných potravín. Nesprávna predstava, že svetový hlad je spôsobený "príliš veľkým počtom ľudí a nedostatkom jedla", pretrváva od 18. storočia, je však nesprávna a vzďaľuje nás od riešenia základných príčin hladu a podvýživy.
Nerovnosť a ozbrojené konflikty
Ozbrojené konflikty narúšajú produkciu a distribúciu potravín a vedú k migrácii a nedostatku zdrojov. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku "hurikánu hladu", keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska.
Klimatické zmeny a zlé environmentálne hospodárenie
Klimatické zmeny a zlé environmentálne hospodárenie ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie.
Chudoba a systémové nerovnosti
Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Globálny potravinový systém je kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny obsahujúce cukor, soľ, tuk a umelé farbivá či konzervačné látky.
Wallersteinova teória sveto-systému vysvetľuje nerovnosti medzi krajinami sveta na základe rozdelenia na "jadro", "perifériu" a "semiperifériu". Krajiny jadra (napr. severozápadná Európa) sú bohaté vďaka vykorisťovaniu periférnych krajín. Táto situácia nie je spontánna, ale výsledkom úmyselných snáh krajín jadra udržať periférne krajiny v nerovnej výmene.
Dopad hladu na telo
Hlad nie je len nepríjemný pocit. Keď sme dlho bez jedla, naše telo vysiela signály mozgu: žalúdok sa sťahuje, klesá hladina glukózy v krvi, tráviaca sústava produkuje hormón ghrelín, ktorý vyvoláva pocit hladu. Tieto signály ovplyvňujú aj naše správanie - zvyšujú impulzívnosť a znižujú schopnosť robiť dlhodobé rozhodnutia.
Keď máme hlad, hladiny kľúčových živín v krvi dosahujú najnižších koncentrácií. Podžalúdkova žľaza prestáva produkovať inzulín, čo bráni správnemu roznášaniu živín po tele. To môže viesť k bolesti hlavy a nevoľnosti.
Možnosti riešenia
Boj proti hladu si vyžaduje komplexný prístup. Medzi najúčinnejšie spôsoby patria:
- Zvýšenie produkcie potravín: Inovácie v oblasti genetického inžinierstva a udržateľné poľnohospodárske metódy môžu pomôcť zvýšiť úrodu a zabezpečiť, že potraviny sú odolnejšie voči zmenám klímy a škodcom.
- Zabezpečenie rovnomernejšieho rozdeľovania: Zlepšenie infraštruktúry, ktorá umožňuje efektívnejšiu distribúciu potravín (cesty, sklady, chladiace systémy).
- Ochrana pred škodcami a chorobami: Rozvoj odolnejších plodín a efektívnejších metód ochrany.
- Zníženie populačného rastu: Programy plánovaného rodičovstva môžu prispieť k stabilizácii populácie a zníženiu tlaku na zdroje.
- Rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi: Udržateľné využívanie pôdy a vody.
- Riešenie nerovnosti a chudoby: Politiky zamerané na potravinovú suverenitu, podporu zdravých a udržateľných stravovacích návykov.
- Investície do zdravia žien a matiek: Zdravie matiek je kľúčové pre zníženie detskej podvýživy.
- Medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc: Efektívna a cielená pomoc.
- Edukácia a osveta: Zvyšovanie povedomia o problémoch hladu a podvýživy.
Školské jedlo, ktoré mení životy, je jedným z príkladov efektívneho riešenia. Medzinárodná charitatívna organizácia Mary's Meals už viac ako dve desaťročia prináša hladujúcim deťom jedno výživné jedlo denne podávané priamo v škole. Tento model nielen zmierňuje hlad, ale motivuje rodičov poslať deti do školy, čím im poskytuje vzdelanie - kľúč k lepšej budúcnosti.
Globálny index hladu (GHI) je štatistický nástroj, ktorý vyjadruje stav hladu v danej krajine na základe podielu ľudí trpiacich podvýživou, podielu podvyživených detí do päť rokov a detskej úmrtnosti. Hodnoty indexu sa pohybujú na 100-bodovej stupnici, kde 0 je najlepšie skóre a 100 najhoršie.
| Krajiny s najvyšším výskytom hladu (nárast) | Krajiny s najvyšším poklesom hladu od roku 1990 |
|---|---|
| Demokratická republika Kongo | Peru |
| Komory | Saudská Arábia |
| Burundi | Irán |
| Severná Kórea | Ghana |
| Svazijsko | Tunisko |
| Zimbabwe | Mexiko |
| Guinea-Bissau | Turecko |
| Libéria | Malajzia |
| Gambia | Kuvajt |
| Kuvajt | Gambia |
Podľa odborníkov je kľúčové zabezpečiť primeranú výživu deťom počas prvých tisíc dní života a zamerať sa na zdravie žien, najmä matiek. Krajiny by mali riešiť základné príčiny podvýživy, ako sú chudoba, nerovnosť medzi pohlaviami a konflikty, a podporovať miestne iniciatívy na zlepšenie výživy obyvateľstva.
tags: #hlad #vo #svete #sucastnost