Ryža, vedecky známa ako Oryza sativa, je jednou z najstarších a najdôležitejších kultúrnych rastlín na svete. Sýti ľudstvo už po tisíce rokov a patrí medzi najstaršie pestované obilniny. Je to neuveriteľné, ale ryža je oficiálne hlavnou potravinou viac ako polovice svetovej populácie a tvorí základ stravy pre viac ako 50 % svetovej populácie. V mnohých ázijských jazykoch slovo "ryža" dokonca znamená jedlo alebo jedenie vôbec, čo svedčí o jej zásadnom význame v kultúre a výžive. Dá sa pestovať v rôznych nadmorských výškach, čo jej umožňuje byť plodinou rozšírenou na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy.
Pôvod a Historické Rozšírenie Ryže
Po väčšinu svojej dlhej histórie bola ryža pestovaná predovšetkým v Ázii. Pochádza z Ázie, konkrétne z horských oblastí pod štítmi indických velikánov, kde dodnes rastú desiatky divých druhov. História jej pestovania sa začala písať pred viac ako šiestimi tisíckami rokov. Okolo roku 375 pred n.l. sa s ryžou stretol Alexander Veľký. Arabi ju potom predstavili starovekému Grécku, odkiaľ ju Alexander Veľký priviezol do Indie a postupne sa rozšírila aj do Španielska, Francúzska a v 17. storočí bola privezená do Južnej Ameriky počas španielskej kolonizácie. V 17. storočí sa dostala cez Atlantik do Južnej Karolíny, Kalifornie a Texasu. V Ázii, odkiaľ Oryza sativa, najrozšírenejší druh, pochádza, znamená v mnohých jazykoch jedlo či jedenie vôbec. U takmer dvoch miliárd ľudí tvorí polovicu jedálneho lístka.
Pestovanie ryže má na ostrove Srí Lanka dlhú históriu, ktorá siaha až do obdobia starovekých kráľovstiev. Srí Lanka má vhodné podmienky pre pestovanie ryže vrátane teplého a vlhkého podnebia, čo jej umožňuje rásť a dozrievať do svojej plnej zrelosti. Existuje mnoho odrôd ryže, ktoré sa pestujú na Srí Lanke, vrátane arborio, basmati, jazmínovej a ďalších. Každá odroda má svoje vlastnosti a používa sa na rôzne účely.
Pestovanie Ryže: Metódy a Podmienky
Pestovanie ryže je celkovo veľmi náročné. Všetky práce na ryžových poliach prebiehajú väčšinou ručne, a to po celý deň. Ryža je rod teplomilných obilnín z čeľade tráv a najviac sa jej darí v najteplejších územiach. Aj keď sa pôvodne vyskytovala len v trópoch, prispôsobila sa dokonca aj pomerne chladným oblastiam. Pestovanie ryže je náročný proces, ktorý si vyžaduje teplé podnebie, dostatok vody a úrodnú pôdu. Na pestovanie jednoročnej rastliny je vhodná černozem alebo hlinitá pôda, ktorá obsahuje veľa organických látok.
Typy a Proces Pestovania
Ryža sa pestuje troma hlavnými spôsobmi:
- Zaplavené ryžové polia: Táto metóda sa využíva v Ázii, Taliansku a Španielsku. Ryžové polia môžeme vidieť najmä na Ďalekom Východe. Typické zaplavené políčka hrajú s pomocou prírody a slnka všetkými možnými farbami.
- Suché pestovanie ryže: Používa sa v oblastiach s nižším množstvom vody. V poslednej období sa producenti učia dopestovať ryžu aj na územiach, ktoré nie sú pod vodou.
- Terasové ryžové polia: Typické pre Vietnam, Filipíny a Peru, kde sa pestuje na svahoch hôr.
Dva základné druhy ryže sú ryža siata a ryža horská. Siata sa pestuje na políčkach s veľkosťou od 0,2 do 3 ha a je skoro stále zaliata vodou. Dosahuje výšku od 1 m do 1,8 metra. V Ázii je možné zobrať jej úrodu až trikrát do roka. Horská ryža nepotrebuje byť počas rastu ponorená do vody, len dostatočne zaliata. Zbierajú sa maximálne dve úrody. Zložením sa však veľmi podobajú.
Podmienky pre Rast
Počas vegetačného obdobia potrebuje každý hektár ryžoviska 10 až 100 tisíc kubických metrov vody. Aby vzklíčila, potrebuje najmenej 12 až 14 stupňov Celzia, v čase kvetu dokonca 22 stupňov. Zberá sa v čase žltej zrelosti. Zrenie ryže môže trvať až 120 dní. Najpriaznivejšia teplota pre rast je 18 stupňov nad nulou. Aj keď ryža prinesie úrodu a pri teplote v rozmedzí 12 až 40 stupňov nad nulou.
Koreňový systém rastliny má vláknitú štruktúru, obsahuje dutiny. Tieto dutiny zabezpečujú prísun kyslíka do pôdy zaplavenej vodou. V procese rastu vyzerá ryža ako obyčajný krík s nodulárnymi stonkami. Hrúbka stoniek sa pohybuje od 2 do 4 mm. Výška je 40 cm alebo viac. V niektorých prípadoch môže dĺžka dosiahnuť 4 metre. Listy sú podlhovastého tvaru. Kvetenstvo vyzerá ako koruna dlhá až 20 cm. Môže byť zoskupená v jednom smere, alebo môže byť široko roztvorená. Na ňom sú klásky s krátkymi nohami. Spočiatku je rastlina zelená.
Spracovanie Po Zbere
Najskôr sa oddelí slama od klasov a očistí sa od zvyškov trávy. Potom sa opatrne oddeľuje ryža od lístkov a pliev. Inak by mohla stratiť svoje prednosti. Konečná úprava ryže zahŕňa niekoľko čistiacich pochodov a triedení, pri ktorých zotriasacie sitá a fotobunky odstraňujú nečistoty. Mnohé druhy prejdú ešte ďalším spracovaním, napríklad biela hladená ryža vzniká trojakým až štvorakým obrusovaním, ktoré odstráni striebristú blanku. Zostáva jadro a klíček.
pěstování rýže
Hlavné Oblasti Produkcie Ryže vo Svete
Naďalej je ryža rozhodujúca pre spotrebu najmä v Ázii, ktorá predstavuje 90 % celosvetovej produkcie a spotreby ryže. Čína, India a Indonézia patria medzi popredných producentov a spotrebiteľov ryže na svete a spolu produkujú viac ako polovicu všetkej ryže pestovanej na svete. Ryža rastie v Indii, Indonézii, Číne a Amerike. Na území Ruska možno kultúru nájsť aj v regióne Astrachaň, Primorye a Čečenskej republike. Ryža rastie aj v krajinách SNŠ, napríklad v Uzbekistane a Azerbajdžane. Dá sa vidieť v Austrálii, Vietname, Japonsku, na Filipínach.
Najväčší producenti ryže
Objavte najväčších producentov ryže na svete:
| Krajina | Ročná produkcia (mil. ton) | Hlavné pestovateľské oblasti / Poznámky | Hlavné odrody |
|---|---|---|---|
| Čína | 148 - 211 | Južné a východné provincie (Hunan, Jiangxi, Guangdong). Pestuje ryžu indica na juhu a ryžu japonica na severovýchode. | Indica, Japonica |
| India | 118 - 120 | Západné Bengálsko, Uttarpradéš, Pandžáb, Ándhrapradéš, Urísa a Tamilnád. Najväčší svetový exportér. | Basmati, Sona Masuri, Ponni, Kolam |
| Indonézia | 36 - 54 | Prevažne na Jave, Sumatre a Sulawesi. Ryža je základnou potravinou a zohráva kľúčovú úlohu v národnej výžive a kultúre. | |
| Bangladéš | 35 - 53 | Pestovanie ryže dominuje na ryžových poliach v celej krajine. | Boro, Aman, Aus |
| Vietnam | 27 - 43 | Delta rieky Mekong je centrom pestovania ryže. |
Poznámka: Hodnoty produkcie sa môžu líšiť v závislosti od roka a zdroja, uvedené sú rozsahy z poskytnutých údajov.
Pestovanie ryže v Európe
Najväčším producentom ryže v Európe je Taliansko, kde sa vyprodukuje viac ako polovica európskej produkcie. Pestuje sa aj v Španielsku, Portugalsku, Grécku, na juhu Francúzska, Bulharsku a v Rumunsku. V niektorých oblastiach sa zbiera úroda dva až trikrát do roka. Najväčšími európskymi pestovateľmi zostali a sú dodnes Španielsko a Taliansko. Odtiaľ sa ryža rozšírila do Bulharska, Juhoslávie, Rumunska.
Pestovanie ryže na Slovensku
Vedeli ste, že ryža sa pestovala aj na území Slovenska? A to už v 18. storočí za Márie Terézie. V minulosti bolo na našom území zaznamenaných niekoľko pokusov o pestovanie ryže, a to predovšetkým v okolí rieky Ipeľ a v južných oblastiach, najmä na Žitnom ostrove. Historické záznamy uvádzajú pestovanie ryže už v 17. storočí počas tureckých nájazdov, neskôr mali snahy v pestovaní tejto plodiny pokračovať, no bez väčších úspechov.
Pozoruhodný je pokus z roku 1948, kedy sa v okolí Želiezoviec, južných oblastiach okolo Zlatnej na Ostrove a Dediny Mládeže začalo s pestovaním ryže s cieľom dosiahnuť potravinovú sebestačnosť Slovenska. V 50. rokoch 20. storočia sa v rámci socialistického plánovania opäť vážne pokúsili o pestovanie ryže na Slovensku. V Kolárove prebehla prvá žatva v roku 1948. Vznikali ďalšie ryžoviská v Ivanke pri Nitre, Želiezovciach, Dedine Mládeže, Zlatnej na Ostrove a ďalších lokalitách.
Na juhu Slovenska, najmä pri Komárne a Štúrove, vznikli pokusné ryžové polia. Rieky Dunaj a Ipeľ poskytovali dostatok vody. V 50. rokoch družstvá rozšírili pestovanie na asi 6 000 hektárov ryžových polí s priemernými výnosmi 40-45 q/ha, pričom miestami dosiahli rekordnú úrodu až 79,5 q/ha.
Problémom však boli klimatické podmienky - chladnejšie jarné mesiace a krátke leto. Pestovanie ryže si vyžadovalo aj intenzívnu prácu, ktorá bola v mechanizovanom poľnohospodárstve náročná. Do začiatku 60. rokov pestovanie ryže na Slovensku postupne zaniklo. V roku 2012 sa dokonca objavil podnikateľ z Číny, ktorý sa pokúsil o pestovanie ryže na severovýchodnom Slovensku.
Druhy Ryže a Ich Charakteristika
Už bola reč o tom, že najrozšírenejšia je Oryza sativa. Existuje však ešte asi 25 druhov. V súčasnosti je známych okolo 8000 rôznych pestovaných odrôd. Na celom svete existuje asi 40 000 druhov ryže. Len v Číne bolo vyšľachtených 10 000 rôznych odrôd. Delí sa na tri hlavné skupiny: dlhozrnné, stredné a guľaté. Na pultoch obchodov nájdete asi 20 druhov ryže, ktoré sa líšia typom spracovania a cenou.
Delenie podľa veľkosti zrna
V závislosti od veľkosti zrna sa rozlišujú nasledujúce druhy ryže:
- Dlhé zrno: Veľkosť zrna je 8-9 mm. Tento typ sa často používa na prípravu základných jedál. Výrobok je vzdušný a nelepí sa.
- Stredné zrno: Tento typ má rozmery cca 5 mm. Najčastejšie sa používa na výrobu dezertov. Výrobok má jednotnú štruktúru, po varení si zachováva svoj tvar.
- Malé zrno (Guľatozrnná ryža): Veľkosť zrna je približne 4x2 mm. Výrobok má lepkavú textúru, obsahuje veľké množstvo škrobu. Často sa používa na prípravu sushi.
Najznámejšie druhy ryže
- Basmati ryža: Slovo basmati v hindčine znamená "plná aróma" a v niektorých miestach má basmati prezývku "kráľovná parfumovanej ryže". Táto ryža pochádza z Indie a Pakistanu. Pestuje sa v najúrodnejších údoliach a pláňach Himalájí. Existuje v dvoch odrodách, bielej a hnedej. Oba druhy majú príjemnú orechovú chuť a aromatickú vôňu. Biela basmati ryža je viac spracovaná, pretože sú z nej odstránené otruby aj klíčky.
- Jazmínová ryža: Je druh dlhozrnnej ryže, ktorá je známa pre svoju arómu, ktorá pripomína kvety jazmínu. Ryža má lepkavú štruktúru a hoci sa pestuje primárne v Thajsku, Kambodži, Vietname a Laose, stala sa vďaka svojej sladkej a jemnej chuti obľúbená po celom svete. Oproti Basmati ryži je kratšia a má silnejšiu štruktúru. Má jedinečnú charakteristickú vôňu, ktorá je spôsobená rastlinnými zlúčeninami ako je 2-acetyl-pyrrolin.
- Divoká ryža (Indiánska ryža): Je skutočne poklad medzi ostatnými druhmi ryží. Z botanického hľadiska sa jedná o semená trávy. Ide o nešľachtenú odrodu ryže, ktorú pre svoj vzhľad spoznáte na prvý pohľad. Má dlhé tenké a tmavo hnedé semená. Bola pôvodná základnou potravinou Indiánov na pomedzí Severnej Ameriky a Kanady. Darí sa jej v močaristých podmienkach. Má veľmi vysoké množstvo antioxidantov a to až 30x väčšie ako biela ryža! Nezanedbateľný je aj jej obsah vitamínov skupiny B.
- Hnedá ryža: Je vysoko výživné jedlo. Jedná sa o celé zrno, ktoré nie je zbavené šupky ani klíčku a tak obsahuje veľké množstvo vlákniny. Je vhodnejšou variantou pre diabetikov, pretože má nízky glykemický index (55).
- Čierna ryža: Táto ryža sa niekedy nazýva "zakázaná ryža", pretože v starovekej Číne bola považovaná za tak jedinečnú a výživnú, že bola zakázaná všetkým okrem kráľovskej rodiny. Svoju farbu získava z pigmentu nazývaného antokyány, ktoré majú silné antioxidačné vlastnosti. V porovnaní s inými druhmi ryže je čierna ryža výnimočná v obsahu bielkovín. Je tiež dobrým zdrojom železa.
Typy spracovania
Podľa druhu spracovania sa rozlišujú nasledujúce typy:
- Brúsená ryža: Ryža je biela. Zrná môžu byť vo forme kruhu alebo oválneho, stredné alebo veľké.
- Hnedá neleštená (natural) ryža: Pri spracovaní sa odstráni iba ryžová šupka. Klíčky a otruby zostávajú v produkte. Takýto produkt sa považuje za najužitočnejší.
- Paddy (nelúpaná) ryža: Ide o nespracované obilie. Jeho trvanlivosť môže dosiahnuť niekoľko rokov.
- Dusená (parboiled) ryža: Takéto zrno je vopred namočené v kvapaline. Potom nasleduje ošetrenie parou.
- Zlomená ryža: Počas spracovania dochádza k lomu zŕn. Veľké časti sa používajú na varenie a malé častice sa melú na múku.
Význam Ryže pre Výživu a Zdravie
Ryža je veľmi dobre stráviteľná, obsahuje predovšetkým škroby (60 - 80 %), pomerne málo bielkovín a takmer žiadny tuk. Je hypoalergénna a vhodná pri tráviacich ťažkostiach. Obsahuje dôležité minerálne látky, stopové prvky a vitamíny, ako sú vitamíny skupiny B, vitamín E, niacín a kyselina pantoténová, sodík a draslík. Lúpaná ryža je vhodnou súčasťou rôznych diét. Nelúpané druhy sú vysokým zdrojom škrobov, vlákniny a vitamínov skupiny B a E a niektorých minerálnych látok.
Z hľadiska dietetiky čínskej medicíny je ryža najvyváženejšia obilnina, vhodná na dlhodobú konzumáciu a posilnenie organizmu. Ryža nie je len dôležitá z hľadiska živín alebo kalorického príjmu, ale v mnohých rozvojových krajinách je pre obyvateľov tiež zdrojom ekonomickej stability a je pracovnou príležitosťou pre veľa ľudí.
Iné Využitie Ryže
Na Slovensku vnímame ryžu predovšetkým ako prílohu, vo svete má však oveľa širšie využitie. Ryžové šupky sa v Thajsku používajú ako palivo alebo po karbonizácii ako uhlie. Ryžový papier sa vyrába z drene rastliny a používa sa napríklad na výrobu cigaretových papierikov. Ryžová slama slúži ako krmivo pre zvieratá, na pestovanie húb alebo výrobu obuvi. Ryžové otruby sa používajú na výrobu oleja na varenie alebo ako krmivo. Lámaná ryža sa používa na prípravu instantných rezancov, snackov a ryžovej múky. Ryžová múka sa používa na výrobu čipsov, cestovín a rôznych druhov koláčov. Ryža sa používa aj na výrobu najmä alkoholických nápojov a kozmetiky.
Riziká Spojené s Nesprávnym Skladovaním Ryže
Ryža je základnou potravinou v mnohých kuchyniach sveta. Napriek jej obľúbenosti však môže nesprávne skladovanie uvarenej ryže viesť k vážnym zdravotným problémom. Nevarená ryža môže obsahovať spóry baktérie nazývanej Bacillus cereus, ktorá môže prežiť aj pri varení a spôsobiť tak otravu jedlom. Tieto toxíny sú tepelne odolné, čo znamená, že ani opätovné ohriatie ryže už neodstráni riziko otravy.
Syndróm vyprážanej ryže (FRS)
Syndróm vyprážanej ryže (angl. fried rice syndrome, FRS), známy tiež ako syndróm varenej ryže, je otrava jedlom spôsobená toxínmi produkovanými baktériou Bacillus cereus. Proces prípravy ryže, najmä v ázijskej kuchyni, často zahŕňa jej varenie a následné chladenie pri izbovej teplote. Ponechanie ryže pri teplote 25 až 35 °C však vytvára ideálne podmienky pre množenie baktérií obsiahnutých v zrnách.
Správne postupy pri manipulácii s uvarenou ryžou
Preto je dôležité dodržiavať pár jednoduchých pravidiel, aby ryža zostala bezpečná na konzumáciu:
- Rýchle ochladenie po uvarení: Po dovarení ryže ju čo najskôr ochlaďte. Ideálne je rozložiť ryžu na tenkú vrstvu, aby sa urýchlil proces chladenia.
- Skladovanie v chladničke: Ochladenú ryžu preneste do vzduchotesnej nádoby a uložte ju do chladničky pri teplote pod 5 °C. Takto uskladnenú ryžu je vhodné skonzumovať do 1 až 2 dní. Uvarenú ryžu môžete zmraziť na približne štyri mesiace.
- Vyhýbanie sa dlhému skladovaniu pri izbovej teplote: Uvarenú ryžu nenechávajte pri izbovej teplote dlhšie ako 1 hodinu, pretože to vytvára ideálne podmienky pre rast baktérií.
- Opätovné ohrievanie: Pri ohrievaní ryže sa uistite, že dosiahne teplotu aspoň 75 °C, aby sa zničili potenciálne škodlivé baktérie. Ryžu ohrievajte len raz; opakované ohrievanie zvyšuje riziko kontaminácie.
Arzén v ryži
Málokto z nás si uvedomuje, že ryža môže obsahovať škodlivý arzén. Arzén je jedným z najtoxickejších prvkov.
tags: #hlavne #oblasti #pestovania #ryze #vo #svete