Vegetariánstvo a vegánstvo sú čoraz populárnejšie životné štýly, ktoré ovplyvňujú stravovacie návyky a postoje k životnému prostrediu, zdraviu a etickým otázkam. Na Slovensku sa tento trend prejavuje nárastom vegánskych reštaurácií a záujmom o rastlinnú stravu. Mnohí ľudia sa rozhodujú pre túto formu stravovania z rôznych dôvodov, ako je starostlivosť o životné prostredie, etické záležitosti týkajúce sa zvierat alebo zdravotné dôvody.
Vegetariánstvo a vegánstvo: Definície a rozdiely
Keď sa povie vegetariánska strava, často sa nám vybaví životný štýl bez mäsa. Vegetariánstvo zahŕňa konzumáciu rastlinných potravín, ako sú ovocie, zelenina, obilniny, orechy, semená a mliečne výrobky. Mnohí vegetariáni tiež konzumujú vajcia.
Existuje niekoľko variantov vegetariánskej stravy:
- Lakto-vegetariánstvo: Konzumácia mliečnych výrobkov.
- Ovo-lakto-vegetariánstvo: Konzumácia mliečnych výrobkov a vajec.
- Striktné vegetariánstvo (vegánstvo): Úplné vylúčenie všetkých živočíšnych produktov.
Základom vegetariánskej stravy sú rastlinné bielkoviny, ako fazuľa, šošovica a sója, ktoré sú výživné a nahrádzajú mäso. Vegánska strava je hlboko zakorenený spôsob života, ktorý úplne vylučuje všetky zložky živočíšneho pôvodu. Odpovedí, prečo sa ľudia stávajú vegetariánmi alebo vegánmi, môže byť mnoho.
Motivácie prechodu na rastlinnú stravu
Zdravotné prínosy a súvisiace výzvy
Mnohí ľudia sa rozhodujú pre vegetariánstvo kvôli zdravotným prínosom, ktoré bezmäsitá strava prináša. Početné štúdie potvrdzujú pozitívny vplyv na zdravie. Najčastejšie benefity, ktoré uvádzajú zástancovia vegánskej stravy, sú: celkové zvýšenie vitality a výkonnosti organizmu, zvýšenie schopnosti koncentrácie, pokles telesnej hmotnosti a nadmerného množstva telesného tuku, úprava trávenia a vylučovania, zlepšenie stavu pleti, vlasov a nechtov či zvýšenie svalového a kožného tonusu.
Mnohé výskumy dokazujú, že vylúčenie živočíšnych produktov umožňuje predchádzať aj závažným zdravotným ťažkostiam, ktoré sú spojené s vysokým príjmom škodlivých tukov a cholesterolu, ako sú napríklad vysoký krvný tlak, ateroskleróza, ktoré môžu následne vyústiť do nepríjemných a závažných cievnych ochorení vrátane srdcového infarktu, mozgovej príhody či erektilnej dysfunkcie. Následkom nadmerného príjmu živočíšnych bielkovín môže byť tiež obezita a s ňou súvisiace ochorenia ako napr. cukrovka II. typu, poškodenie obličiek a pečene či celkové prekyslenie organizmu.
S konzumáciou ťažko stráviteľných potravín živočíšneho pôvodu súvisia takisto tráviace ťažkosti - prekyslenie žalúdka, zápal čriev, syndróm dráždivého čreva či problémy s vylučovaním (hnačky a zápchy). Vo viacerých výskumoch bola už preukázaná aj priama súvislosť vzniku rakovinových ochorení s nadmernou konzumáciou mäsových a mliečnych výrobkov. Málokto vie, že výskumy potvrdzujúce súvis zdravotných ťažkostí s príjmom potravín živočíšneho pôvodu nie sú žiadnou novinkou - jeden z najvýznamnejších výskumov v tejto oblasti uskutočnil už v 60-tych rokoch vedecký team T. C. Campbella, PhD a bol zverejnený aj v knižnej podobe pod názvom The China Study.
Z hľadiska celkového zdravia organizmu a prevencie ochorení je potrebné spomenúť aj vyšší obsah toxínov v živočíšnych potravinách, ktoré sa v potravinovom rebríčku nachádzajú vyššie, ako rastlinné. Nevylúčené škodliviny sa ukladajú v jeho organizme.
Intolerancia laktózy a celiakia ako stravovacie rozhodnutia
Intolerancia laktózy a celiakia sú zdravotné stavy, ktoré môžu ovplyvniť stravovacie rozhodnutia. Intolerancia laktózy vzniká, keď telo nedokáže správne štiepiť mliečny cukor (laktózu), pretože neprodukuje dostatok enzýmu laktázy. To môže spôsobiť zažívacie problémy, ako nadúvanie, hnačka a bolesti brucha. Množstvo a aktivita enzýmu laktázy sa líši od človeka k človeku, takže aj množstvo tolerovanej laktózy je individuálne. Existuje aj intolerancia mliečnej bielkoviny, ktorá môže vyvolať podobné príznaky ako zažívacie ťažkosti alebo zápal. Je dôležité, aby sa každý, kto zaznamená po konzumácii mliečnych výrobkov nepríjemné príznaky, obrátil na odborníka, ktorý pomôže objasniť, či ide o intoleranciu laktózy alebo alergiu na mlieko. Presné informácie a vedomá výživa môžu pomôcť zmierniť príznaky a udržať dobrú kvalitu života.
Celiakia (citlivosť na lepok) je autoimunitné ochorenie, pri ktorom telo reaguje na gliadín, zložku bielkoviny lepku, ktorá sa nachádza v pšenici, raži a jačmeni. Telo považuje gliadín za cudzorodú látku a vytvára proti nemu protilátky. V dôsledku toho sú poškodené črevné klky, čo vedie k zníženej absorpcii živín, nedostatku vitamínov a minerálov, brušným príznakom, chudnutiu a hnačke. Bezlepková diéta je nevyhnutným krokom pre tých, ktorí trpia týmto ochorením. Informácie a vhodné diétne zmeny sú nevyhnutné na liečbu ochorení a udržanie dobrej kvality života.
Etické dôvody a neviditeľnosť karnizmu
Jedným z najvýznamnejších a najpresvedčivejších faktorov, ktoré mnohých vedú k trvalému prechodu na rastlinnú stravu, je skutočnosť, že produkcia živočíšnych výrobkov je nevyhnutne spojená s utrpením zvierat. Ako hovorí bývalý člen skupiny Beatles, Paul McCartney: „Keby mali bitúnky sklenené steny, všetci by boli vegetariáni.“ Nejde však len o utrpenie súvisiace so samotným faktom, že zbavujeme zvieratá života, ale aj o utrpenie, ktoré znášajú zvieratá v súvislosti so samotným chovom na mäso a produkciu mlieka a vajec.
Napriek tomu, že sa jedná o živé, dýchajúce a cítiace bytosti, pristupuje sa k nim ako k predmetom - výrobniam potravín. Väčšina z nich prežije celý život v zajatí, často v mimoriadne stiesnenom priestore a v neprirodzených podmienkach, v dôsledku čoho sa u nich prejavujú okrem rôzne správania (ako napríklad kanibalizmus v prípade ošípaných). Kravám, ktoré podľa vedeckých štúdií patria medzi najstarostlivejšie matky v živočíšnom svete, sú teľatá neľútostne odobraté hneď po pôrode a určené na ďalší chov na mäso, alebo okamžitú porážku.
Chovné zvieratá sú dopované antibiotikami a hormónmi pre čo najrýchlejší rast a podrobované bolestivým veterinárnym úkonom, ako napríklad kastrácia, či odstraňovanie rohov, bez akejkoľvek anestézie. Sliepky, ktoré pri voľnom výbehu znesú ročne okolo 200 vajec, sú vo veľkochovoch umelo stimulované k tomu, aby znášali až 350 vajec ročne, pričom samčekovia sú okamžite po vyliahnutí hromadne usmrtení ako nerentabilní, a to zomletím zaživa alebo udusením. Dojné kravy prežijú celý svoj život pripútané na jednom mieste v stajni a sú prakticky neustále umelo oplodňované, aby produkovali čo najviac mlieka až do okamihu, kým nie sú úplne vyčerpané a odoslané na porážku.
Pred samotnou porážkou sú zvieratá často podrobované stresu pri preprave na bitúnok, a bohužiaľ veľmi často nie sú ani úplne usmrtené predtým, ako dôjde k samotnému “spracovaniu“. Morálno-etické dôvody patria medzi najsilnejšie motivácie k trvalému prechodu na čisto rastlinnú stravu. Prevažná väčšina z nás by nikdy nebola schopná ublížiť zvieraťu ani zbaviť ho života. Nechceme ani len počuť o tom, ako živočíšna výroba prebieha, pretože skutočnosť je natoľko krutá, že by sme ju nezniesli. Melanie Joy, významná vegánska aktivistka, prednášateľka a psychologička, autorka knihy Prečo milujeme psy, jeme prasatá a nosíme kravy, vysvetľuje tento mechanizmus pomocou pojmu “karnizmus” - skrytej ideológie, ktorá nám okrem iného umožňuje rozlišovať zvieratá na tie, ktoré sú “jedlé“ a tie, ktorých konzumácia je poburujúca a neakceptovateľná, a zároveň zahŕňa obranné mechanizmy - logické argumenty, vďaka ktorým si vieme na vedomej úrovni vnútorne obhájiť prirodzene neakceptovateľné metódy získavania živočíšnych produktov. Táto ideológia sa vyznačuje najmä tým, že je neviditeľná - je natoľko rozšírená a zakorenená v kultúre, že ju na vedomej úrovni nevnímame ako všeobecne zastávanú ideológiu, ale ako nevyhnutný, prirodzený a normálny svetový poriadok.
Väčšina “karnistov“ si v skutočnosti neuvedomuje, že sú zástancami karnizmu, nakoľko sa jedná a o neviditeľnú ideológiu, ktorá nám je vštepovaná od narodenia a nie je možné ju spochybňovať. Karnistický “obranný systém“ ukrýva spojitosti medzi našimi morálnymi hodnotami a správaním a umožňuje nám urobiť výnimku v situáciách, ktoré by sme za normálnych podmienok vyhodnotili ako neetické. Dostávajú sa k nám dôkladne očistené, naporcované a zabalené, aby čo najmenej pripomínali zviera, z ktorého boli získané. Neviditeľná však nie je len samotná ideológia karnizmu - neviditeľné sú aj jej obete, čiže miliardy chovných zvierat, ktoré sú ukryté pred naším zrakom, pracovníci bitúnkov a mäsokombinátov, ktorí často pracujú v tých najhorších podmienkach, a v konečnom dôsledku aj spotrebitelia, ohrození nespočetnými ochoreniami dokázateľne spôsobenými konzumáciou živočíšnych produktov, vychovaní tak, aby sa emocionálne a fyzicky odrezali od pravdy, ktorá sa ukrýva za jedením mäsa, mlieka a vajec. Ďalším obranným mechanizmom karnizmu je aj to, že nás presviedča o nevyhnutnosti konzumácie mäsa a živočíšnych produktov. Sila karnizmu spočíva v konečnom dôsledku v tom, že sa odvoláva na niečo, čo robí väčšina. Tak, ako každá ideológia, ani karnizmus napriek svojej sile nie je neprelomiteľný. A prelomiť ho môžeme práve tým, že sa začneme zamýšľať nad našimi každodennými rozhodnutiami.
Vplyv živočíšnej výroby na životné prostredie
Ochrana životného prostredia znamená pre väčšinu z nás také opatrenia ako znižovanie emisií výfukových plynov, obmedzovanie spotreby vody a elektriny, či triedenie odpadu a znižovanie tvorby biologicky nerozložiteľného odpadu. Zbytok pripadá na spracovanie a dopravu živočíšnych výrobkov. Niektoré odhady uvádzajú až 51% podiel živočíšnej výroby na emisiách skleníkových plynov, a aj program OSN pre životné prostredie konštatuje, že významné zníženie dopadov klimatických zmien bude možné jedine v prípade, ak nastane celosvetový odklon od stravovania sa živočíšnymi produktmi. Podľa niektorých odborníkov sú aj tieto výsledky výrazne podhodnotené, najmä kvôli prehliadaniu vplyvov, ako je dýchanie zvierat, využitie pôdy alebo podcenená tvorba metánu (CH4) pri trávení a plynatosti dobytka. Prechodom na vegánsku stravu môžeme ušetriť dokonca toľko CO2 ročne, koľko vznikne pri 10000 km jazdy autom.
Dopyt po živočíšnych produktoch so sebou prináša aj rastúcu potrebu pôdy, potrebnej na pastviny pre dobytok, ale aj polia na pestovanie krmiva. Tá sa v súčasnosti získava najmä intenzívnym výrubom a vypaľovaním dažďových pralesov, amazonského pralesa a iných lesov v rôznych častiach sveta. Až 70% vyrúbanej plochy amazonského pralesa slúži pre chov dobytka. Každé dve sekundy takto zmizne plocha lesa s rozlohou futbalového ihriska, a ročne sa jedná o plochu, ktorá zodpovedá rozlohe celého Česka a Slovenska. Ich ničením sa nielenže zmenšuje ich plocha, a teda aj kapacita pre uskladňovanie nebezpečných emisií, ale pri ich vypaľovaní dochádza tiež k spätnému uvoľňovaniu uskladneného uhlíka do atmosféry vo forme oxidu uhličitého - skleníkového plynu, čo následne významne prispieva k celkovému globálnemu otepľovaniu. Ničenie lesov súvisí nielen s likvidáciou ekosystémov a vyhynutím mnohých vzácnych prírodných druhov. Pralesy pomáhajú tiež regulovať zemskú klímu tým, že uskladňujú takmer 300 miliárd ton uhlíku vo svojich živých častiach.
Živočíšna výroba je takisto mimoriadne náročná na spotrebu vody, ktorej nedostatkom trpí v súčasnosti viac ako jedna miliarda ľudí. Na chov zvierat pripadá až 29% celkovej svetovej spotreby vody v poľnohospodárstve. Na výrobu len jedného kilogramu hovädzieho mäsa je potrebných viac ako až 15 tisíc litrov vody, pričom rovnaké množstvo vody spotrebujeme na vypestovanie až 10 kg obilnín a 50 kg zeleniny! Dôsledky klimatických zmien a ničenia životného prostredia sú čoraz viac viditeľné a výrazne ich už pociťujú obyvatelia mnohých častí sveta. Je teda najvyšší čas, aby sme sa zamysleli nad tým, aká budúcnosť nás čaká pri udržaní súčasnej tendencie.
Palmový olej a jeho vplyv na životné prostredie
Téma palmového oleja a jeho dopadu na životné prostredie sa v posledných rokoch dostala do popredia. Palmový olej nájdeme v potravinách, kozmetike či v čistiacich prostriedkoch, a odhaduje sa, že je skrytý vo viac než polovici produktov bežne dostupných v supermarketoch. Avšak, najväčšia časť palmového oleja sa využíva na produkciu biopaliva a výrobu krmiva pre zvieratá. Hoci jeho využitie v tejto oblasti nie je nevyhnutné, keďže je lacný, je pomerne rozšírené.
Faktor, ktorý má na odlesňovanie najväčší vplyv ale nie je palmový olej, a naďalej bežne netvorí súčasť kampaní environmentálnych organizácií. Ide o vyrúbavanie lesov za účelom vytvorenia pastvín pre dobytok (obzvlášť v Latinskej Amerike), ktoré má každoročne na svedomí zničenie 2.71 miliónov hektárov dažďových pralesov, čo predstavuje viac než polovicu vyrúbavaných oblastí v Južnej Amerike. Na druhom mieste sa nachádza produkcia sóje, ktorá sa však z najväčšej časti využíva ako krmivo pre zvieratá mäsového a mliečneho priemyslu a na výrobu oleja a biodieselu. Palmový olej sa teda v rozsahu svojho environmentálneho dopadu nachádza až na treťom mieste. Produkcia iných druhov olejov ale nepredstavuje veľkú výhru. Ak porovnáme produkciu palmového oleja so slnečnicovým, z jedného hektára olejových paliem je možné získať 3,7 ton oleja, pričom z jedného hektára slnečníc by to bolo len 0,7 ton oleja. Ak by teda producenti palmového oleja prešli na produkciu slnečnicového, vyžadovalo by to 5-krát viac pôdy. Myšlienka vegánstva ale spočíva v našej snahe a možnostiach čo najviac tento dopad na planétu a jej obyvateľov minimalizovať.
Produkcia ovocia a zeleniny: Holandský príklad a globálne súvislosti
Holanďania nie sú len povestní pestovatelia tulipánov či zemiakov, ale aj ovocia. Kľúčovú rolu v rozvoji ovocinárstva hrá ovocinárska samospráva. Väčšinu z nich tvoria pestovatelia s výmerou sadov od 2 do 5 hektárov. Ovocinárske farmy, ktoré uživia celú rodinu, majú výmeru od 7 až 15 hektárov. Tretiu kategóriu tvoria ovocinári, ktorí hospodária na ploche do 50 hektárov. Zväčšovanie fariem išlo a ide evolučnou cestou. Selekciu farmárov nerobí len trh, ale aj stavovská ovocinárska organizácia. Tá každý rok zostavuje na základe stobodového systému rebríček pestovateľov.
Biopotraviny a otázky pesticídov v rastlinnej výrobe
V posledných rokoch sa do popredia dostávajú organické potraviny, biokvalita a podobne. Organické potraviny obsahujú menej pesticídov a chemikálií, zároveň majú výrazne nižšie množstvo syntetických pesticídov, herbicídov a umelých hnojív, čo môže znížiť riziko toxickej záťaže pre organizmus. Tiež majú vyšší obsah niektorých živín. Viaceré vedecké štúdie naznačujú, že bioovocie a zelenina môžu obsahovať vyššie hladiny antioxidantov, polyfenolov a vitamínov, hoci rozdiely nie sú veľké. Ich nutričná hodnota nie je zásadne vyššia. Niektoré výskumy totiž ukazujú, že obsah vitamínov a minerálov v organických potravinách je porovnateľný s tými konvenčnými.
Hoci majú menej syntetických pesticídov, organické plodiny môžu obsahovať prírodné toxíny, alebo môžu byť kontaminované baktériami v dôsledku používania organických hnojív. Okrem toho sú bioprodukty drahšie, najmä kvôli nákladnejšiemu spôsobu pestovania. Ak má niekto limitovaný rozpočet, oplatí sa vyberať organické verzie hlavne pri produktoch, pri ktorých je pravdepodobná vysoká absorpcia pesticídov (napríklad jahody, jablká, listová zelenina). Naopak, potraviny s hrubou šupkou (banány, avokádo) nemusia byť v biokvalite.
K tvorbe malého množstva mäsa u zvieraťa je potrebné obrovské množstvo rastlinnej stravy, a teda aj obrovského množstva pesticídov a iných chemických látok používaných v poľnohospodárstve, ktoré zviera nie je schopné úplne zmetabolizovať. Táto skutočnosť podčiarkuje prepojenosť celého potravinového systému a etické otázky, ktoré môže vyvolávať aj konvenčné pestovanie rastlín.
Slovenská perspektíva v pestovaní ovocia a zeleniny
A ako to vyzerá na Slovensku? V Registri ovocinárov je 430 pestovateľov, ale v samotnej Ovocinárskej únii, ktorej členovia produkujú 80 percent ovocia na Slovensku, je ich len 40. Väčšina zaregistrovaných ovocinárov nedodáva ovocie na trh, zásobujú v lepšom prípade blízke okolie, často sa produkcia týchto sadov mení na destiláty. Z novozaložených sadov do výmery päť hektárov možno považovať za veľmi dobrých pestovateľov jednu tretinu. Niektorí z nich už prekračujú svojou produkciou rámec regionálneho trhu a tak začínajú kooperovať s odbytovým združením Bonum, ktoré vie dostať ich produkciu aj do obchodných reťazcov. Ide však už o "vyšší level“, pretože toto ovocie treba certifikovať. Sebestačnosť v ovocí je nízka, len na úrovni 20 percent, a to Slovensko patrí medzi krajiny s najlepšími podmienkami na pestovanie jabĺk. Na to, aby krajina nebola odkázaná na dovozy, musela by každoročne vysadiť jablone na 250 hektároch a ďalšie ovocné druhy na 50 hektároch. Podľa Vargu by si to žiadalo ročnú dotáciu na výsadbu 6,5 milióna eur a takú istú sumu na nákup techniky do sadov. Rodinná farma by mala štartovať od výmery najmenej päť hektárov.
Na Slovensku sa v roku 2019 pestovala zelenina na ploche 6 391 hektárov. V časoch, keď väčšina zeleniny pochádzala z domácich plantáží, bola jej výmera sedemkrát väčšia. Najmenší pestovatelia, teda s výmerou od 1 do 5 hektárov, pestovali zeleninu na ploche 440 hektárov. "Obrovským problémom malých farmárov je nedostatočná vybavenosť technikou, so starými zetormi produkcia zeleniny neporastie,“ myslí si riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Jozef Šumichrast. Dodáva, že zeleninári potrebujú reálne peniaze z II. piliera zameraného na projektové podpory, prostredníctvom ktorých by si vybudovali hospodárstva. Ide o investície do traktorov, závlah, postrekovačov a inej techniky a z I. piliera prichodí dať skutočne citeľnú podporu. Šumichrast dodal, že pri zelenine je podobne ako pri ovocí mimoriadne dôležitý krátky obchodný reťazec. Práve preto treba budovať odbytové združenia. Sú však aj malí producenti, ktorí chcú budovať vlastnú značku a vystačia si s predajom na lokálnom trhu.
Náklady na osivo pre vybrané plodiny
Náklady na osivo sú významnou položkou pre malých pestovateľov. Nižšie uvedená tabuľka ilustruje príklady nákladov na osivo pre niektoré bežne pestované plodiny.
| Plodina | Náklady na osivo (približne) |
|---|---|
| Cibuľa | 1 500 eur |
| Cesnak | 4 500 eur |
| Melón | 5 000 eur |
Ivan Hričovský: AKO A KEDY REŽEME DROBNÉ OVOCIE?
Legislatíva a trendy: Ako sa mení vnímanie rastlinných produktov
Klobása už môže byť oficiálne vegánska. Súdny dvor Európskej únie (ECJ) v piatok rozhodol o tom, že francúzski výrobcovia rastlinných alternatív môžu používať slová ako steak alebo klobása. Toto rozhodnutie tak možno zruší francúzskou vládou prijatý zákon z roku 2020 a vyhlášok z júna 2022 a februára 2024. Tie vznikli ako reakcia na požiadavku spoločností spracovávajúcich mäso, podľa ktorých môžu výrazy ako „vegánska šunka,“ „vegánska klobása“ alebo „vegetariánska slanina“ miasť spotrebiteľa. Obe vyhlášky vtedy napadli firmy špecializujúce sa na vegetariánske a vegánske potraviny, načo francúzska Štátna rada pozastavila ich platnosť dovtedy, kým k nim súd EÚ vydá stanovisko v súlade s európskymi predpismi. "Je to dlho očakávané víťazstvo. Môžeme naďalej používať bežné názvy ako vegetariánska slanina a vegetariánska šunka, ktoré sú pre spotrebiteľov najzrozumiteľnejšie,“ uviedol Nicolas Schweitzer, generálny riaditeľ francúzskeho výrobcu rastlinných alternatív La Vie. „Tým, že sa Francúzsko rozhodlo zakázať používanie slova steak, bránilo výrobcom v pomenovaní ich výrobkov."
Dnes je jednoduché zájsť do hociktorého supermarketu (Fresh, Tesco, Billa, Kaufland) a nájsť tam širokú ponuku rastlinných mliek - najlacnejšie zvykne byť sójové mlieko, no potom existujú aj ryžové, orechové (mandľové, lieskové), kokosové alebo pšeničné. Sójové má najlepšie nutričné hodnoty v porovnaní s inými. Nájdeš aj rastlinné smotany, jogurty, majonézy. Najčastejšími náhradami za mäso sú sójové kúsky (mäso), tofu, seitan, tempeh. Dnes nájdeš už aj rastlinné salámy, párky, hamburgre alebo šunky. U nás sú obľúbené aj paštéty a nátierky, tých máme dnes už tiež veľa aj len z rastlinných prísad. Medzi prvými boli nátierky od Alfa Bio (Luntner) - škvarková, mexická, francúzska, gazdovská a veľa ďalších. Tieto sú ako chutné, tak aj cenovo dostupné. Pre fajnšmekrov odporučíme Patifu. Náhrady syra nájdeš najčastejšie v BIO predajniach a predajniach so zdravou výživou - ako Biopark.sk a podobne. Existujú rôzne rastlinné syry, ktoré chutia a správajú sa (konzistencia, ťahavosť pri varení) podobne ako živočíšne. To je jednoduché - stačí si kúpiť bezvaječné :).
Mýty a fakty o rastlinnej strave
- Mýtus: Hospodárske zvieratá sú premnožené. Fakt: Podľa štúdie organizácie ASAP hospodárske zvieratá predstavujú 60 % všetkých cicavcov na planéte, človek 36 % a voľne žijúce živočíchy 4 %. Ak ich prestaneme jesť, bude to znamenať len to, že ich prestane človek množiť.
- Mýtus: Človek je všežravec a musí konzumovať všetko. Fakt: Človek dokáže plne fungovať aj na čisto rastlinnej vyváženej strave.
- Mýtus: Bielkoviny sa dajú získať len z mäsa. Fakt: Človek dokáže získať bielkoviny aj z rastlín (ako sú strukoviny, zelenina, obilniny a prípadne aj niektoré orechy).
- Mýtus: Rastlinná strava je nudná a obmedzujúca. Fakt: Vegánske stravovanie vás inšpiruje objavovať nové potraviny a kombinovať ich.
Vegetariánska strava pre psov: Rozumný kompromis?
Vegetariánstvo je viac ako len trend, pretože existuje veľa argumentov v prospech nekonzumovania mäsa: Vegetariánska strava je zdravá a chránite tak nielen zvieratá, ale aj životné prostredie. Ale čo naše psy - je vegetariánska strava vhodná aj pre ne?
Medzi psom a vlkom však existuje veľa malých aj veľkých rozdielov, vrátane trávenia. Pretože každý z týchto dvoch druhov má inú históriu: Vlky nie sú domestikované. Kde žijú ľudia, žijú aj psy. Boli blízkymi spoločníkmi človeka po tisícročia. Celé storočia jedli to, čo im ľudia dali - často zvyšky s len malým množstvom mäsa, pretože mäso bolo veľmi cenné. Až v posledných desaťročiach, keď je mäso bežne dostupným artiklom, sa vo väčšom množstve objavuje aj na jedálnom lístku psov - aspoň v západných priemyselných krajinách. Je pes mäsožravec alebo všežravec? Názory sa stále líšia. Je však zrejmé, že psy sú menej závislé na živočíšnych bielkovinách ako mačky alebo vlky. Z tohto dôvodu niektorí ľudia označujú psy ako „Carni Omnivoren“ - všežravce, ktoré jedia prevažne mäso.
Stále viac majiteľov psov žije vegetariánsky. Pre tých, ktorí nejedia mäso z etických dôvodov - napríklad preto, že sú proti masovému chovu zvierat - je ťažké každý deň servírovať mäsové jedlá svojim štvornohým miláčikom. Niektorí sa tiež vyhýbajú mäsu z ekologických dôvodov, pretože produkcia rastlinných potravín vyčerpáva menej zdrojov. Títo ľudia často volia kompromis: Vegetariánske krmivo pre psy používajú ako maškrty alebo striedajú porcie s mäsovými pokrmami. Ak to pes akceptuje, nie je proti takému zmiešanému kŕmeniu čo namietať. Niekedy je však dôvodom pre vegetariánsky spôsob kŕmenia samotné zviera: Niektoré psy majú určité potravinové neznášanlivosti alebo alergie na živočíšne bielkoviny, tak sa ich majitelia uchyľujú k vegetariánskej alebo vegánskej strave.
Na trhu môžete v súčasnej dobe nájsť veľký výber vegetariánskych krmív pre psy. Tie obsahujú zdroje rastlinných bielkovín, pretože zásobovanie organizmu psa bielkovinami je veľmi dôležité. Pretože nie sú granule tučné, môžete ich používať aj ako maškrty. Výrobcovia ako Green Petfood ponúkajú tiež čisto vegetariánske krmivo, kde sú zdrojom bielkovín zemiaky a hrach. Nekŕmte svojho psa len vegetariánsky, ale zvoľte vhodné kompletné krmivo - niektoré sme už na predchádzajúcich riadkoch predstavili. Prechod by mal byť vždy pomalý - do pôvodného krmiva postupne pridávajte stále väčšie množstvo krmiva nového, aby si na neho pes postupne zvykal. Ak Váš pes dobre toleruje vegetariánsku stravu, môžete ju príležitostne doplniť čerstvým vajcom alebo nízkotučným tvarohom. Hlavne u dospievajúcich psov by vegetariánska strava mala byť pod dohľadom veterinárneho lekára, ktorý vykonáva pravidelné zdravotné prehliadky. O výhradne vegetariánskej výžive Vášho psa si s lekárom pohovorte aj pri každoročnej zdravotnej prehliadke.
Prechod na rastlinnú stravu: Tipy a kulinárske zážitky
Prechod na čisto rastlinnú stravu nie je už v súčasnej dobe taký náročný, aký bol pár desiatok rokov dozadu. Dnes už trh ponúka najrozmanitejšie vegánske delikatesy, ktoré plne uspokoja chuťové bunky každého “všežravca“ - okrem už známych rastlinných mliek či náhrad mäsa, môžete ochutnať aj syry či majonézu, ktorých konzistencia a chuť je na nerozoznanie od tých skutočných, dostupné sú aj také “vychytávky“ ako vegánsky tuniak či chrumkavá kačica. Na internete už nájdete doslova milióny zaujímavých receptov na prípravu rovnako super-zdravých vegánskych jedál, ako aj menej zdravých lahôdok - hamburgerov, burrít, waflí, či vyprážaných pochúťok. Nebojte sa experimentovať a skúste dať šancu rastlinnej strave - nielenže tým prospejete svoju telu, ušetríte utrpenie chovným zvieratám a podporíte zdravie planéty, ale je veľmi pravdepodobné, že si doprajete aj prekvapivo príjemné kulinárske zážitky. Živió, milé vegánstvo!
Páči sa ti myšlienka vegánstva a života bez zbytočného ubližovania iným tvorom. No ešte si nevieš predstaviť svoj nový jedálniček - čo vegáni jedia? Máme pre teba dobré správy - vegánske jedlá su častokrát ešte pestrejšie a farebnejšie, ako živočíšna strava. Dôvodom je aj to, že vyvážená rastlinná strava pozostáva z väčšieho množstva rôznych ingrediencií a surovín, ako bežná živočíšna strava. Takisto vegáni konzumujú oveľa viac celozrnných a celých potravín - oveľa väčšie množstvo zeleniny, ovocia, orechov a obilnín či strukovín. Všetko sú to plody zeme, bez veľkých úprav. O výhodách takejto celistvej stravy, založenej na menej spracovaných potravinách je toho už napísaného veľa.
Nie je to žiadna doktrína, príkaz, pravidlo - jedz čo najviac vyváženej rastlinnej stravy ako ty osobne vieš, aby si v tom zotrval/a čo najdlhšie. Niekto sa rozhodne prejsť na rastlinnú stravu zo dňa na deň, iný si nájde vlastný postup - každý je iný, jeho telo sa správa ináč, takže je dobré ho načúvať. Začať môžeš aj napríklad redukovaním konzumácie živočíšnych produktov postupne - a navýšením rastlinnej zložky tvojej stravy. Takto sa naučíš nové recepty, ingrediencie a urobíš informovanejšie kroky, čo bude to zdravšie pre tvoje telo. Skús napríklad obmedziť konzum mäsa len na niekoľko dní v týždni - už aj takto pocítiš pozitívne zmeny. Rastlinná strava nie sú len šaláty alebo sójové párky, je to veľmi široké spektrum zeleniny, ovocia, orechov, strukovín, rastlinných produktov, ktoré tvojmu telu vedia dodať to, čo potrebuje. Je dôležité zabezpečiť si vyváženú rastlinnú stravu. Pretože náhla zmena z mäsovej stravy na nevyváženú rastlinnú nemusí byť pre vaše telo dobrá. Pod nevyváženou stravou máme na mysli, keď budeš jesť len obmedzené množstvo zeleniny, alebo len tie isté typy, ktoré nemajú všetky živiny a vitamíny. Nemusíš ísť na 100%. Najdôležitejší krok je uvedomenie si, že je to ten správny krok a začať znižovať spotrebu živočíšnych produktov ako najlepšie vieš. Časom objavíš širokú škálu vegánskych jedál, alternatívy k mäsu či mlieku, pocítiš pozitívne zmeny na váhe alebo ľahkosť po jedle. Je to každého osobná voľba - TY vieš, do akej miery vieš obmedziť živočíšne produkty tak, aby to bolo dlhodobo udržateľné. Môžeš začať od mäsa - vegetariánstvo. Alebo si daj mäso len raz týždenne.
Ako fazuľa, cícer, šošovica - fazuľa sušená, ktorá sa dá naklíčiť alebo uvariť, alebo pripravená na konzumáciu v konzerve, najlepšie sú len v soľnom náleve (s čím nižším obsahom soli), tam je najmenej prezervantov. Cícer je veľmi zdravý, takisto či už v konzerve, alebo sušený na varenie. Spomínané klíčenie je najlepší a najzdravší spôsob, ako konzumovať strukoviny. Ako ovsenné vločky (nedochucované) - úplne stačí voda, štipka soli a trochu cukru a máš skvelú rannú ovsennú kašu, celozrnný chlieb, ako napríklad ražný. Nie je veľmi dobré jesť priveľa cestovín či chleba, no zároveň to v dobrom množstve je potrebné. Samozrejme celozrnné je stále lepšie ako biele pečivo. Pomôže, ak ješ cestoviny či pečivo s dobrým objemom vlákniny - čo je najčastejšie zelenina. Tu nepotrebuješ nič vymýšľať - daj si za hrsť orechov denne, najlepšie mixovaných a máš to. Ako kel, kapusta, špenát, brokolica, tekvica, karfiol, zemiaky, paprika a všetko ostatné, čo nájdeš v sekcii so zeleninou. Skúšal si už niekedy použiť surový kelový list ako wrap? Ako datle, figy, slivky. Každý si nájde svoj spôsob - niekto prestane jesť živočíšne produkty kompletne, iný ich obmedzí ako len vie. Dôležité nie je byť 100% perfektným, ale znížiť spotrebu a takto aj počet zvierat, ktoré trpia. Niekto bude jesť rastlinnú stravu 90% a občas zje niečo živočíšne, iný na 80%, tretí na 100%. Výsledkom bude oveľa nižšia spotreba mäsa, mlieka či vajec a preto aj nižšie počty zvierat držaných v zvieracom priemysle.
Dnes ľudia po celom svete oslavujú život bez úmyselného vykorisťovania zvierat a snahu o spravodlivejší svet pre všetkých. Prvý november je Svetovým dňom vegánstva, ktorý zaviedla britská DJ-ka, speváčka a aktivistka za práva zvierat Louise Wallis v roku 1994.
tags: #holandska #zelenina #nie #je #vegetarianska