Literárnym druhom diela Horký chlieb je epika a žánrom poviedka. Toto dielo opisuje príbeh chudobnej vdovy Márie Turjankovej a jej obrovskej lásky k deťom, pre ktoré je ochotná urobiť čokoľvek. Hlavnou postavou je Mara Turjanka, chudobná vdova s tromi deťmi, ktorá je láskavá, milujúca a obetavá matka. Aby uživila svoje deti, musí ťažko pracovať, a to nielen cez deň, ale aj v noci.
V drevenej chalúpke, ktorá bola kedysi prerobená z maštale, žije vdova Mara Turjanka so svojimi tromi deťmi - Zuzkou, Ondríkom a Markou. Ešte pred niekoľkými týždňami mali deti otca a Turjanka manžela. Aj keď pil a vadil sa, predsa len bolo ľahšie zarobiť na živobytie. Teraz však trpia veľkou biedou.
„Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom ako chlebom a ešte aj nocou musí na zárobky.“
Pomaly sa končia fašiangy, doba bálov a tancovačiek, ale zima je stále veľmi tuhá. Krajčír, ktorý chcel ísť so svojou ženou na bál, požiadal Turjanku, aby mu postrážila deti. Turjanka sa im teda sľúbila, len aby neprišla o prácu. Avšak o svoje deti má strach, sú malé a nikdy neboli doma úplne samé. Páni jej sľubujú, že len do polnoci budú v divadle a na zábave neostanú. No pre Turjanku je aj to dlhý čas.
Keď Turjanka ukladá obe panské deti spať, stále myslí len na svoje. Rozhodne sa teda zobudiť mladú slúžku a bežať domov pozrieť deti. Rýchlo im porovnala periny, pobozkala ich a zasa len uteká k pánom. Pomaly prešla polnoc, jedna, dve hodiny.
Pánom sa na zábave zapáčilo a v istote, že Turjanka sa o ich deti dobre postará, ostali tancovať. Mare na um prichádzalo všetko zlé, čo sa jej deťom môže stať, a tak znova utekala domov. Onedlho sa vrátila, no páni sa ešte stále nevrátili. Rozhodla sa teda po tretíkrát ísť pozrieť deti. V chalúpke rozložila oheň, poprikrývala ich, „v láske a v žiali nad nimi zasi si len na povinnosť spomenula.“
Páni prišli pred piatou a Mare vyplatili 40 grajciarov. Celá naradostená bežala domov a s láskou sa pritúlila k svojim deťom. Už dva týždne prešli od bálu a Turjanka sa stále nemôže zohriať, stále je akási chorá.
Idea diela spočíva v zobrazení obrovskej lásky matky k svojim deťom. Jozef Gregor Tajovský tu zároveň kritizuje pansku spoločnosť a vytvára protiklad medzi materinskou láskou a povinnosťou. Poukazuje na nedbalosť pánov a s mimoriadnym porozumením sa vciťuje do postavy hlavnej hrdinky.
V čase fašiangov, keď vonku ešte stále pretrváva tuhá zima, zomrel muž a otec troch detí, Turjan. Zanechal ženu a deti v biede, a teraz Mara Turjanka musí ešte viac zaberať, aby zabezpečila deťom aspoň niečo pod zub. Predtým neplatili za byt a kurivo, ale časy sa zmenili a teraz musia platiť aj za to. Jedného večera sa prislúbila postrážiť panské deti, ktorých rodičia chceli ísť do divadla. Bolo to prvýkrát, čo Mara musela nechať svoje deti cez noc samé. Večer ich nakŕmila, uložila do postele, zakúrila a bežala k pánom. Pani sa mali vrátiť o polnoci. Mara dozerala na dve deti, chlapca a dievča. Celý ten čas však Mara myslela na svoje deti. Bála sa, aby neprechladli, aby sa im niečo nestalo. Ešte pred jedenástou zobudila slúžku a bežala domov poprikrývať svoje deti a hneď potom sa vrátila. Bola polnoc a pani stále neprichádzali. Jej nepokoj narastal až kým znova nezabehla domov. O štvrtej bola doma sama a zakúrila. Pani sa vrátili o piatej, veď sa nemali prečo ponáhľať, lebo ich deti strážila Mara. Vyplatili ju a ona sa celá šťastná vrátila domov. Po tom nočnom behaní však začala chorľavieť. Tých pár grajciarov za to nestálo.
Mara Turjanka je chudobná žena, ktorú život stíha nešťastím. Musí bojovať o prežitie pre svoje deti a seba samú. Je pracovitá a nadovšetko miluje svoje deti. Jej láska prevyšuje akúkoľvek inú. V diele sa používajú umelecké prostriedky ako zdrobneniny (detičky, sirotky, dievčatko), ktoré podčiarkujú jej materinský cit, a epitetá (biedna posteľ, obrazková knižka, zamrznutá cesta) či metafory (zahanala rukou myšlienky), ktoré dotvárajú atmosféru.
MAMKA PÔSTKOVÁ- Jozef Gregor Tajovský
Je koniec fašiangov a zima ešte stále pretrváva. Pár týždňov dozadu zvážal Turjan drevo do Žiaru a privalila ho fúra dreva. Odviezli ho do špitála a tam zomrel. Zanechal ženu a tri deti. Hoci Turjan pil aj sa so ženou hádal, vedel dobre zarobiť. Ešte aj zima im strpčovala život. Turjanka spolu s tromi deťmi žili v prerobenej maštali za mestom na záhumní. Chodievala na pílu kupovať odrezky, no rýchlo sa míňali a peňazí bolo málo. Deti ukladala skôr spať so sľubmi a spevom, nie chlebom. Boli fašiangy, doba zábav a bálov. Požiadali ju páni, aby im šla postrážiť deti, kým oni budú v divadle. Turjanke sa to nie veľmi páčilo, lebo bude musieť nechať svoje deti osamote. No na druhej strane peniaze potrebuje a mohlo by sa stať, že by ju viac nezavolali. Rozhodla sa, že pôjde. Turjanka nakázala najstaršej, sedemročnej Zuzke, aby dohliadla na súrodencov, kým ona bude preč. Deti uložila spať a s ťažkým srdcom sa pobrala k pánom. Bolo to prvýkrát, čo ich nechala samé. Strážila deti majetného krajčíra. Hoci mali slúžku i učňa, no i tak si dali zavolať Maru Turjanku. Mara párala perie, učeň odišiel a slúžka zaspala. Bolo to pätnásťročné dievča, tak nečudo, že bola unavená. Starostlivá matka stále myslela na svoje deti, či dobre spia, či sa neodkryli... Nevydržala, zobudila slúžku a povedala jej, že ide na chvíľočku von, pritom šla domov pozrieť sa na ratolesti. Pobozkala ich, pozakrývala a utekala naspäť ku pánom. Boli dve hodiny po polnoci a pánov nikde. Ostali po divadle tancovať. Vedeli, že o ich deti je dobre postarané. Mara bežala domov. Štyri hodiny po polnoci a pánov ešte stále nikde. Nedalo jej to, veď aj oheň už určite vyhasol. Bežala znova domov. Deti spokojne spali. Krajčír s manželkou sa vrátili niečo pred piatou. Turjanke dali štyridsať grajciarov. Bola šťastná a ponáhľala sa domov, konečne ku svojim deťom - bola rada, že ich má. Mara už dlhší čas kašle a pobolieva ju v boku. Bojí sa len toho, že ochorie.
