Literárny druh diela Jozefa Gregora Tajovského „Horký chlieb“ je epika a žáner poviedka. Predstavitelia obdobia, do ktorého sa tvorba J. G. Tajovského zaraďuje (II. vlna slovenského realizmu), sa zaslúžili o presvedčivé začlenenie slovenskej literatúry do stredoeurópskeho literárneho kontextu. Ich videnie sveta a spoločenských problémov stáva zmenšeným a vníma sa detailnejšie. Vďaka tomu je obľúbeným žánrom črta, ktorá umožňuje priblížiť sa k príbehom obyčajných "malých" ľudí zblízka. Tajovského črty sa vyznačujú obrazom škaredého, neutešeného života dedinských ľudí skúšaných utrpením a biedou.
Poviedka Horký chlieb poukazuje na hĺbku materinského citu bolestne skúšaného ťažkým životom vdovy, ktorá musí pracovať dni a noci, aby uživila svoje deti. Ani v tomto prípade autor nemá potrebu dávať rady či ponaučenia, iba zobrazuje tento ľudský údel. Toto dielo poukazuje na ťažký život chudobných ľudí a obrovskú lásku matky k svojim deťom.
Téma a idea diela
Témou poviedky je príbeh ženy - chudobnej vdovy a jej veľkej lásky ku svojim deťom, pre ktoré sa dokáže úplne obetovať. Hlavná myšlienka diela spočíva v obrovskej láske matky k svojim deťom a v poukázaní na to, že bohatí ľudia to majú v živote zrejme ľahšie ako tí chudobní. Horký chlieb je obranou statočnosti a materinskej obetavosti. Tajovský vidí matku Turjanku nielen v jej biednom postavení práčky, vdovy po lesnom robotníkovi, ale aj v jej obetavosti a veľkej láske k deťom. Tejto láske dáva Tajovský sociálne odlišné pozadie, na ktorom vidieť Turjankinu ľudskú veľkosť. Táto poviedka zobrazuje lásku matky ku svojim deťom. Tajovský tu kritizuje panskú spoločnosť a vytvára tu protiklad medzi materinskou láskou a povinnosťou. Hovorí o nedbalosti pánov.
Hlavná postava
- Mara Turjanka: Chudobná vdova s tromi deťmi. Bola chudobná žena, veľmi pracovitá, nadovšetko ľúbila svoje deti. Láskavá, milujúca a obetavá matka. Musí ťažko pracovať (cez deň aj v noci), aby uživila deti. Mara Turjanka je stelesnením obetavej matky, ktorá je ochotná znášať útrapy a pracovať vo dne v noci, len aby jej deti mali čo jesť a kde bývať.
- Jej deti: Zuzka, Ondrík a Marka.
Dej poviedky
Príbeh sa odohráva v drevenej chalúpke, ktorá bola prerobená z maštale. V nej žije vdova Mara Turjanka so svojimi tromi deťmi - Zuzkou, Ondríkom a Markou. Ešte prednedávnom mali deti otca a Mara manžela. Hoci jej manžel pil a často sa s ňou vadil, predsa len bolo vtedy ľahšie zarobiť na živobytie. U Turjanov zostala sama žena s troma deťmi. Otec im zvážal drevo zo Žiaru, privalila ho fúra a v nemocnici dokonal. Pil, vadil sa so ženou, nahnevaný na celý svet, ale žene a deťom s ním bolo ľahšie. Teraz nevedela, chudera, čo ďalej.
Ako viktoriánske vdovy prežili smrť svojich manželov – a koľko ich to stálo
Teraz však Mara s deťmi prežíva veľkú biedu. Zima nepoľavovala, ju dusil kašeľ a deťom nemala čo dať jesť. Predtým otec slúžil paholkom, ona chodila prať, drhnúť dlážky po pánoch, kvartieľ mali u pána, kurivo tiež, teraz to všetko odpadlo. Za kvartieľ načim zaplatiť tri zlatovky za štvrť roka, a je to len stará, drevená, na chyžku prerobená maštaľka za mestom na záhumní. Obrezkov na píle dajú za šesták, čo na seba naberie. Má sa pretrhnúť, a za tri-štyri dni ich spália.
„Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom ako chlebom a ešte aj nocou musí na zárobky.“
Pomaly sa končia fašiangy, obdobie bálov a tancovačiek, no zima je stále veľmi tuhá. Je čas zábav, plesov, bálov. Sú fašiangy. V tomto čase sa Mare naskytne príležitosť zarobiť si. Zavolá ju majetný krajčír, ktorý chce ísť s manželkou na bál, aby im postrážila deti. Páni sa chcú zabávať a volajú Turjanku, aby im šla opatrovať na noc deti. Majú síce aj paholka, aj slúžku, ale čo keby tí zaspali! Mara sa im sľúbi, len aby neprišla o prácu. Má však veľký strach o svoje vlastné deti, ktoré sú malé a nikdy neboli doma úplne samé. Ešte nikdy nebola preč od detí a bojí sa o ne. Páni jej sľubujú, že na zábave ostanú len do polnoci, no pre Maru je aj to príliš dlhý čas.
Večer však deti nakŕmila, uložila do postele, dobre im zakúrila a napriek svojmu strachu sa vybrala k pánom. Páni ju už netrpezlivo čakali, aby jej dali inštrukcie a potom odišli do divadla. V dome ostala Mara, mladá slúžka Marka a učeň. Páni Mare prisľúbili, že sa o polnoci vrátia. U pánov sú už netrpezliví, kde je tak dlho. Mara Turjanka mala párať so slúžkou perie, ale tá chytro zaspala, len čo uložili deti a mladý učeň sa šiel pozerať, ako sa vonku ľudia zabávajú.
Keď Mara Turjanka ukladá obe panské deti spať, jej myšlienky neustále víria okolo jej vlastných detí. Bála sa, či sa jej nezobudili, neprechladli alebo či sa im niečo nestalo. Mara ostala sama a trápi sa, čo robia jej vlastné deti. Rozhodne sa preto zobudiť mladú slúžku a bežať domov skontrolovať svoje ratolesti. Ešte pred jedenástou zobudila slúžku Marku a prikázala jej, aby nezaspala, pokým sa ona nevráti. Celá nesvoja vybehla do zimy a bežala do svojej chyže za deťmi. Rýchlo im ponarovnáva periny, pobozká ich. Keď videla, že je všetko v poriadku, utekala naspäť, aby sa páni nenahnevali, že odišla, pokiaľ sú oni v divadle.
Páni si však išli po divadle zatancovať, takže sa nevrátili ani po polnoci. Páni po divadle ostali na bále tancovať. Pani tancovala a pán hral karty. Domov sa im nechcelo. Boli už dve hodiny a oni ešte stále preč. Marin strach o deti tak narastal, že musela znovu odbehnúť domov. Poprikrývala panské deti a znovu utekala ku svojim. Onedlho sa síce vráti, no páni sa stále nevrátili. Mara sa preto po tretíkrát rozhodne ísť pozrieť na svoje deti. O štvrtej ráno sa už celá nepokojná prechádzala po panskom dome. Starosť o jej deti ju tak ťažila a trápila, že už po tretíkrát utekala do svojej chyže. V chalúpke rozloží oheň, poprikrýva ich a „v láske a v žiali nad nimi zasi si len na povinnosť spomenula.“
Páni sa vrátia pred piatou hodinou ráno a Mare vyplatia 40 grajciarov. Páni prišli až o piatej, veď sa nemali prečo ponáhľať, lebo deti im strážila Mara. Celá naradostená beží domov a s láskou sa pritúli k svojim deťom. Už dva týždne prešli od bálu a Mara sa stále nemôže zohriať, je akási chorá. Nočné pobiehanie tam a späť sa jej však podpísalo na zdraví. Dnes je už druhý týždeň po bále, každú noc sa tisne Turjanka k drobným trom svojim deťom, ona štvrtá na biednu posteľ, a len sa nemôže zahriať. Už aj zelín sa napila, aj sa vypotila, ale keď sa večer z roboty vráti alebo aj doma je, len ju zima drví. Stále ju drví zima, kašle až ju má zadusiť a v bokoch ju kole.
Kompozícia a jazykové prostriedky
Kompozícia: poviedka
Jazykové prostriedky:
- Metafora: zaletela domov
- Prirovnanie: spevom ako chlebom; sedel ako drevený
- Epiteton: vržďavý sneh
- Zdrobneniny: perinkou; postieľkou; chalúpku
Vydanie a kritika
Táto poviedka zobrazuje lásku matky ku svojim deťom. Vyšlo v roku 1990 vo vydavateľstve Mladé letá. 1. vydání originálu: 1909. Počet strán: 184. Jazyk vydania: slovenčina. Edícia: Mimočítanková literatúra pre žiakov ZŠ. Ilustrácie: Jozef Vrtiak. Jozef Gregor Tajovský v poviedke „Horký chlieb“ realisticky zobrazuje sociálnu biedu a zároveň oslavuje silu materinskej lásky, ktorá dokáže prekonať všetky prekážky.
tags: #horky #chlieb #poviedka