Úsek diaľnice D1 Turany - Hubová je posledným nerozostavaným úsekom budúcej diaľnice medzi Bratislavou a Košicami. Jeho výstavba je kľúčová pre prepojenie východnej a západnej časti Slovenska a pre odľahčenie dopravy na ceste I. triedy I/18, ktorá prechádza údolím Váhu. Problémom je, že trasa vedie cez morfologicky, geotechnicky, urbanisticky a environmentálne exponované územie, čo komplikuje prípravu a realizáciu projektu. Diaľničiari ešte pracujú na časti D1 Dubová - Ivachnová, ktorá je obchvatom Ružomberka a má byť prístupná v priebehu nasledujúceho roka. Posledným chýbajúcim kúskom D1 zostane práve trasa pri Turanoch. Kým nebude dobudovaná, severná vetva D1 zostane nekompletná a kapacitne obciam nič nepomôže, čo má dopad aj na ekonomiku regiónu.
Nachádzať sa má v území Žilinského kraja, na rozhraní okresov Martin, Dolný Kubín a Ružomberok. Úsek dlhý takmer 14 km začína pri rieke Váh pri Dubnej Skale a Turanoch, kde sa má napojiť na existujúcu diaľnicu. Projekt však dlhodobo naráža na limity krajiny, keďže trasa vedie cez územia s vysokou ochranou prírody (Malá a Veľká Fatra, Natura 2000). To v minulosti spôsobilo zrušenie povolení a zmeny trasovania, čo trvanie projektu značne predĺžilo.
História a varianty vedenia diaľnice
Pred rokmi boli navrhnuté dva základné varianty, kadiaľ by mohla viesť diaľnica - údolný a tunelový. Dnes už je rozhodnuté, že stavať sa bude tunelový variant. Minister dopravy Jozef Ráž po stretnutí so starostami z regiónov Liptova a Turca uviedol, že jedinou dnešnou možnosťou výstavby úseku D1 Turany - Hubová je tunelový variant.
Údolný variant
Príprava výstavby údolného variantu sa začala ešte počas prvej Ficovej vlády. Prišlo vtedy k terénnej úprave a výrubu drevín na danom úseku, ktoré spôsobili ekologické škody v území Natura 2000 a bol predpoklad, že samotná výstavba by ich iba znásobila. Európska komisia (EK) preto v roku 2010 neodobrila financovanie výstavby tejto časti diaľnice a výstavba sa zastavila. Prípravné práce na údolnom variante zanechali v krajine jazvu, ktorá je viditeľná dodnes.
Údolný variant prechádza údolím popri rieke Váh, pričom mal navrhované 3 kratšie tunely - Malá Fatra (0.5km pri Kraľovianskom meandri), Rojkov (1.8km pri obci Stankovany) a Havran (2,8km pri obci Hubová). Popradská Okružná na platforme Youtube informuje, že boli navrhnuté dva základné varianty vedenia diaľnice - údolný a tunelový. Dnes už je rozhodnuté, že stavať sa bude tunelový variant. V tomto videu si ale môžete pozrieť údolný variant.
Diaľnica D1 Turany - Hubová - tunelový variant (november 2023)
Tunelový variant
Neskôr sa začalo s prípravou Tunelového variantu, ktorý prechádza popod prírodnú rezerváciu Korbeľka a skladá sa takmer výlučne z dvoch tunelov Korbeľka (5.9km) a Havran (2,8km pri obci Hubová). Úsek D1 Turany - Hubová bude mať dĺžku 13,5 kilometra (km) a súčasťou budú dva nové tunely Havran (2,9 km) a Korbeľka (5,9 km). Okrem toho sa tu postaví 11 mostov, dve križovatky a aj jedno nové stredisko správy a údržby. Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS) v rozkladovom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) pre diaľničný úsek D1 Turany - Hubová. Šéf envirorezortu o svojom rozhodnutí informoval na piatkovom spoločnom tlačovom brífingu s ministrom dopravy Jozefom Rážom (nominant Smeru-SD) v Žiline.
Taraba zdôraznil, že v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní bolo stanovených 46 podmienok na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny stavby na životné prostredie. Výsledkom je, že v procese výstavby aj prevádzky diaľnice sa bude monitorovať kvantita a kvalita podzemnej vody, vykonávať meranie hladín podzemnej vody a výdatnosti zdrojov podzemných vôd. Doplnil, že tunelmi zachytené vody musí investor upraviť tak, aby boli nie odvádzané, ale zachytené pre následné vodárenské využitie. Investor tiež zabezpečí ochranu poľnohospodárskej pôdy. Zároveň nemôže zasahovať do brehov na sútoku vodných tokov Komjatná a Váh, rovnako ani do biotopov európskeho a národného významu.
Severný variant (tunely Korbeľka a Havran)
Trasa prechádza údolnou nivou rieky Váh, pomocou mostných objektov prekonáva rameno Váhu, samotnú rieku Váh, súbežnú cestu a účelovú komunikáciu. Následne trasa vchádza do tunela Korbeľka dlhého 5 851 m. Ďalej podchádza strednú časť Kraľovianskej kopy a v pravotočivom oblúku vychádza medzi obcami Stankovany a Ľubochňa. Mostným objektom dlhým 328 m prechádza ponad údolie Váhu, cestu I/18 a jestvujúcu železnicu a vstupuje do ďalšieho diaľničného tunela Havran s dĺžkou 2 898 m. Diaľnica opúšťa tunel Havran v mieste križovania Komjatnianskej doliny s údolím Váhu pod výbežkom kopca Sihoť, následne mostnými objektmi s medziľahlou mimoúrovňovou križovatkou Hubová prekonáva rieku Váh a končí sa v km 1,403 448 nasledujúceho úseku D1 Hubová - Ivachnová.
Geologické pomery: Od západného portálu je masív budovaný horninami mázického súvrstvia (bridlicami, slieňmi a slienitými vápencami). Vo vzdialenosti zhruba 1,80 km od západného portálu sa nachádza zlom ukončujúci výskyt neokómskych vápencov mázického súvrstvia, za ktorým sa nachádza zaklesnutý blok chočských karbonátov. Smerom k východnému portálu by sa mala navrhovaná trasa pohybovať v blízkosti násunovej plochy chočského príkrovu. V úseku 9,082 - 9,527 km trasa prekonáva aluviálnu nivu rieky Váh.
Technické riešenie: Razenie oboch tunelov bolo navrhnuté konvenčným spôsobom podľa zásad NATM s členením výrubu na kalotu a stupeň. Samotná stavebná konštrukcia tunela je zložená z dvoch vrstiev primárneho ostenia a sekundárneho ostenia, ktoré sú oddelené hydroizolačným súvrstvím chrániacim tunel pred prenikaním vody z horninového masívu do dopravného priestoru.
Južný variant (tunel Veľká Fatra)
V minulosti sa tiež uvažovalo nad variantom s Tunelom Veľká Fatra, ktorý by sa začínal už pri Hubovej a mal by dĺžku 9.8km. Spoločnosť TAROSI, c. c., s. r., vypracovala v roku 2010 na objednávku Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., alternatívne tunelové varianty, medzi ktorými bol aj Južný variant s tunelom Veľká Fatra.
Popis trasy: Trasa prechádza údolnou nivou rieky Váh a pomocou mostných objektov prekonáva rameno Váhu, samotnú rieku Váh, súbežnú cestu a účelovú komunikáciu. Následne trasa diaľnice vchádza do tunela Veľká Fatra, ktorého západný portál je totožný so západným portálom tunela Korbeľka v severnom variante. Tunelový komplex Veľká Fatra podchádza južný okraj Kraľovianskej kopy, obce Ľubochňa a Hubová, Ľubochniansku dolinu, terénne depresie južne od obce Hubová a Kútny vrch. Trasa diaľnice vychádza na povrch nad pravým brehom Bystrého potoka, v lokalite Bystrá, neďaleko ústia potoka do Váhu medzi obcami Hubová a Hrboltová. Diaľnica prekonáva údolie Váhu mostným objektom dlhým 703 m a pravotočivým oblúkom prechádza na pravobrežné svahy údolia, kde sa v pripája na pripravovaný úsek diaľnice D1 časti Hubová - Ivachnová.
Geologické pomery: Od západného portálu je masív budovaný horninami mázického súvrstvia (bridlicami, slieňmi a slienitými vápencami). Približne vo vzdialenosti 1,30 km od západného portálu sa bude nachádzať prechod z komplexu hornín križňanského príkrovu do hornín vápencovo-dolomitického chočského príkrovu, ktorého troska je v tomto úseku zaklesnutá až pod niveletu tunela. Prechod popod obe hlboké terénne depresie, Ľubochniansku a Hubovskú dolinu, by mal byť ohraničený strmými tektonickými poruchami charakteru zlomov.
Technické riešenie: Zvažovalo sa razenie tunelového komplexu nielen konvenčným spôsobom, ale aj pomocou plnoprofilového raziaceho stroja TBM s plášťom. Na efektívne využitie konvenčného razenia (NATM) treba zvýšiť niveletu tunelov o asi 0,5 % tak, aby bolo možné v mieste hlbokých terénnych depresií (Ľubochnianska dolina, Hubová dolina) zrealizovať hĺbený tunel v otvorenej stavebnej jame.
Environmentálne aspekty a výzvy
Výstavba diaľnice D1 Turany - Hubová má významný vplyv na životné prostredie. Pri rozhodovaní o výbere variantu trasy je potrebné zohľadniť všetky environmentálne aspekty a minimalizovať negatívne dopady na prírodu.
Oblasti s environmentálnymi rizikami
- Chránená vodná oblasť Veľká Fatra: Tunel Korbeľka má viesť cez Chránenú vodnú oblasť Veľká Fatra, čo vyvoláva obavy o zdroje kvalitnej pitnej vody. Niektorí starostovia sa obávajú, že ak sa začne hĺbiť dlhý tunel Korbeľka, ohrozí to spodné vody. Časť starostov preto presadzuje variant, aby diaľnica viedla viac po povrchu.
- Územia Natura 2000: Povrchový variant ohrozuje biotopy a druhy európskeho významu i celistvosť území Natura 2000. Užšia súťaž podľa slov predsedu ÚVO Petra Kuboviča prebiehala v dvoch kolách, pričom v prvom sa hlásili uchádzači a do druhého mali postúpiť tí, ktorí splnili podmienky. Následne z nich mala vyhrať tender firma s najnižšou cenovou ponukou.
- Kraľovianska úžina: Povrchový variant by obetoval diaľnici väčšinu unikátnej Kraľovianskej úžiny s jej prírodnými, krajinnými a environmentálnymi hodnotami.
- Rojkovské rašelinisko: Údolný variant ohrozuje Rojkovské rašelinisko.
- Kraľovianske jazerá: Údolné varianty by úplne znehodnotili turisticky atraktívny sútok Oravy a Váhu i rekreačný areál Kraľovianskych jazier.
Zmierňujúce opatrenia
Na minimalizáciu negatívnych vplyvov na životné prostredie je potrebné realizovať celý rad zmierňujúcich opatrení, ako napríklad:
- Ekodukty: Zabezpečenie migrácie zveri cez diaľnicu pomocou ekoduktov.
- Protihlukové steny: Zníženie hlukovej záťaže pre okolité obce.
- Ochrana vodných zdrojov: Realizácia opatrení na ochranu vodných zdrojov pred znečistením.
- Revitalizácia územia: Revitalizácia územia dotknutého výstavbou diaľnice.
Ekonomické a časové aspekty
Výstavba diaľnice D1 Turany - Hubová predstavuje rozsiahly investičný projekt. Blíži sa rok 2030 a s ním aj posledný zatiaľ pomyselný deadline na spojenie Bratislavy a Košíc diaľnicou D1. Vzhľadom na to, že je rok 2024 a výstavba posledného úseku Turany-Hubová sa ešte ani nezačalo, je pravdepodobné, že sa v dnešnej podobe tento úsek do roku 2030 nepostavia, keďže obsahuje vyše 5-kilometrový tunel Korbeľka.
Vyše roka hľadala Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zhotoviteľa, aktuálne však tender stopol Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Podľa ÚVO nebol nastavený férovo a nebol ani právne bezchybný. NDS si stanovila neadekvátne pravidlá. Dôvodom sú nielen dva tunely a mosty, či mimoúrovňová križovatka, ale aj výstavba v chránenom území Natura 2000. Diaľničiari podľa úradu postavili podmienky účasti na referenciách na tunelové stavby, ale stanovili tam problematické pravilo, ktoré vylúčilo možnosť preukázať referencie formou subdodávky. Toto však NDS nepremietla do výslednej zmluvy, a tým podľa Kuboviča stratila podmienka logiku.
NDS sa voči rozhodnutiu úradu môže odvolať. Ak sa však obráti na súdy, celý proces hľadania realizátora sa natiahne, preto by aj podľa úradu bolo lepšie tender vypísať nanovo. Minister dopravy Jozef Ráž však rozhodnutie ÚVO priamo poškodzuje záujmy krajiny a vracia proces výstavby posledného chýbajúceho úseku D1 o dva roky dozadu. Vyhlásenie novej súťaže podľa slov ministra oberie štát o viac než miliardu eur. Ráž zdôraznil, že v novembri minulý rok ten istý úrad označil podmienky za férové. Zároveň preto naznačil, že zámery úradu mohli byť motivované postrannými úmyslami.
Dôvodom, prečo sa ešte ani nezačal stavať, sú však aj chýbajúce peniaze. Finančný model, teda v akom pomere bude za stavbu platiť štát a odkiaľ vezme zostávajúce zdroje, nie je jasný. Nenávratný príspevok sa pohybuje okolo 5,5 milióna eur. V takom prípade by stavbu vybudoval aj zaplatil súkromník, a prevzal jej prevádzku.
V rozpise diaľničných výdavkov v poslednom harmonograme výstavby diaľnic sa píše, že prvé veľké sumy na dostavbu tohto úseku D1 majú z rozpočtu odísť v roku 2025 a posledné v roku 2032. Bývalý minister dopravy úradníckej vlády Pavol Lančarič však avizoval, že súťaž o práce na stavbe sa má začať v roku 2026. Ostatné časti D1 na trase Bratislava - Košice sú buď hotové, alebo sa už stavajú. Rozostavaný je úsek Lietavská Lúčka - Dubná Skala (s tunelom Višňové) a obchvat Ružomberka (úsek Hubová - Ivachnová). Lančarič odhadoval, že oba by mohli byť hotové v roku 2025.
| Kritérium | Údolný variant | Tunelový variant (Korbeľka a Havran) | Tunelový variant (Veľká Fatra) |
|---|---|---|---|
| Dĺžka tunelov | 3 kratšie tunely (Malá Fatra 0.5km, Rojkov 1.8km, Havran 2.8km) | 2 tunely (Korbeľka 5.9km, Havran 2.8km) | 1 tunel (Veľká Fatra 9.8km) |
| Vplyv na Natura 2000 | Vysoký negatívny dopad | Minimálny priamy dopad | Minimálny priamy dopad |
| Riziko pre vodné zdroje | Nízke (povrchové úpravy) | Vysoké (obavy o spodné vody pri Korbeľke) | Potenciálne riziko pre spodné vody |
| Náklady | Nižšie (pôvodne) | Vyššie (odhad 2 miliardy eur) | Veľmi vysoké (dlhý tunel) |
| Dĺžka prípravy | Kratšia (pôvodne) | Dlhá (nové EIA, výkup pozemkov) | Veľmi dlhá (nové EIA, komplexné riešenia) |
| Aktuálny stav | Zastavená výstavba (ekologické problémy) | Preferovaný variant (aktuálne spory) | Zvažovaný v minulosti |
tags: #hubova #kralovany #varianty