Rozprávka „Jack a zázračná fazuľa“ (anglicky Jack and the Beanstalk) je anglická rozprávka z pera britského spisovateľa Josepha Jacobsa. Nie je to však jeho originálne dielo, ale Jacobs ho prebral od spisovateľov Benjamina Tabarta a Henryho Cola. Dokonca sa predpokladá, že uvedení spisovatelia našli inšpiráciu v starovekom príbehu o chlapcovi, ktorý ukradol mocnému obrovi poklad. Jacobsova verzia je však najpopulárnejšia a dodnes vychádza práve jeho verzia.
Pôvod a morálne otázky
O tejto rozprávke sa vedú spory z hľadiska morálky, keďže Jack prišiel k majetku krádežou, čo môže navodiť dojem, že krádež je správna. Prvotný autor Tabart však v rozprávke uvádza, že obor ukradol majetok Jackovmu otcovi, teda Jackovi obrov poklad patrí. Jack sa dozvie o svojom majetku od víly. Okrem toho obor je zlý a terorizuje obyvateľstvo.
Postavy príbehu
- Jack - Veľmi odvážny a múdry chlapec.
- Jackova matka - Nedôveruje Jackovi.
- Obor - Krutý ľudožrút.
- Obrova žena - Láskavá.
Dej rozprávky: Cesta za bohatstvom
Na kraji dediny bývala chudobná rodina. Mama a syn Janko. Nemali žiadny majetok, iba jednu jedinú kravku. Často nemali ani čo do úst vložiť a žili len z mlieka, ktoré mamka každé ráno nadojila a predala na trhu. Jedného dňa však kravka nedala ani kvapku mlieka. „Čo len budeme robiť? Čo si počneme?“ zalamovala rukami Jankova mama. „Neboj sa, mamka. Nejako si poradíme. Vyberiem sa do sveta a nájdem si prácu,“ upokojoval ju Janko. „Toľkokrát sme sa už na prácu vypytovali. Ťažké je ju nájsť v týchto časoch. Nedá sa nič robiť, budeme musieť našu kravku predať,“ rozhodla zúfalá mama.
Janko zobral Sedmokrásku a po chodníku ju viedol do mesta. Bol z toho veľmi smutný, pretože Sedmokráska bola dobrá krava a bude mu chýbať. Ako tak išiel, uvidel pri chodníku sedieť čudného mužíčka celého v zelenom. Hral na maličkej flaute a okolo neho sa zišli zajace, vtáky, myši a jeden strnček. Všetci počúvali ako hrá. Aj Janko zastal, aby si ho vypočul. Keď čudný mužíček dohral, obrátil sa k Jankovi. „Máš peknú kravu,“ povedal mu a ukázal na Sedmokrásku. „Áno,"odvetil Janko. "Je to dobrá krava. Ale musím ju odviesť na trh a predať. „Predaj ju mne,“ povedal čudný mužíček. „Mám rád zvieratá a zvieratá majú rady mňa. Bude jej u mňa dobre. Bude šťastná.“
Janko pozrel na zvieratá a zdalo sa mu, že mužíčkovi úplne dôverujú. „Dobre, predám ti ju,“ povedal. „U teba bude mať dobrý domov. Koľko za ňu dáš?“ „Nemám peniaze, ktorými by som ti mohol za kravu zaplatiť,“ vyhlásil mužíček. „Ale mám čosi lepšie.“ Vystrel ruku a ukázal Jankovi päť fazuliek. „Toto sú čarovné fazuľky,“ pokračoval. „Ak ich zasadíš, vyrastú až k oblohe.“ Janko si zobral fazuľky a podal mužíčkovi povraz, na ktorom bola uviazaná Sedmokráska. „Ďakujem,“ povedal a pobral sa domov.
Keď prišiel domov, mama naňho už čakala. „Predal si Sedmokrásku?“ spýtala sa. „Dostal si za ňu dosť?“ Janko vystrel dlaň s piatimi čarovnými fazuľkami. „Predal som ju,“ odpovedal. „Ale nie za peniaze. Namiesto nich som dostal päť čarovných fazuliek.“ „Za fazuľky!“ zvolala Jankova mama. „Ty si vymenil Sedmokrásku za päť fazúľ? Si hlúpy chlapec, Janko. Oklamali ťa, urobili si z teba žart. „Ale mama,“ nedal sa Janko. „Fazuľky sú čarovné. Keď ich zasadíme…“ No mama ho viac nepočúvala. Vyhodila fazuľky von oblokom a rukou ukázala hore. „Choď do svojej izby!“ zvolala. „Dnes nedostaneš nijakú večeru!“ A tak si šiel Janko ľahnúť hladný.
Cesta do oblakov
Keď sa ráno zobudil, zistil, že sa v noci stalo čosi zvláštne - celá izba bola tmavá a zelená! Podišiel k obloku a uvidel, že výhľad zakrýva obrovský list. Fazuľky cez noc vyrástli! Janko zbehol po schodoch a vyzrel von. Jedna fazuľová byľ vyrástla až nad oblaky! „Vyšplhám sa po nej, aby som zistil, čo je hore!“ zakričal, a kým mu mama stihla niečo povedať, začal liezť po hrubej zelenej byli. Liezol a liezol, až kým domec pod ním vyzeral ako špendlíková hlavička. Na vrchu byle vkročil do sviežej zelenej trávy a rozhliadol sa. V diaľke zazrel veľký zámok a pobral sa pozrieť, čo v ňom je.
Vstúpil cez velikánske dvere a prešiel cez obrovské komnaty. Všetko bolo také veľké, že Janko si ešte aj vedľa myších dier v stene pripadal malý ani trpaslík. Ako sa tak rozhliadal okolo seba, začul hlasné BUCH, BUCH! a dlážka pod ním sa začala chvieť. Vyľakaný Janko sa schoval za stoličku, keď tu zrazu do miestnosti vošiel velikánsky obor. „Fuj, fuj!“ zreval hromovým hlasom. „Človečina tu smrdí!“ Obor začal hľadať, ale Janka, ukrytého za nohou stoličky nenašiel a tak si napokon sadol za stôl. Udrel mohutnou päsťou po stole a zakričal: „Prineste mi obed!“ Dnu vbehlo desať sluhov a položilo pred obra jedlo. Zjedol kusisko mäsa veľké ako koleso od voza, celý kopec zemiakov, vrece jabĺk a potom zatlieskal. „Prineste mi moju čarovnú sliepku!“ skríkol. Sluhovia prinesli veľkú čiernu sliepku a postavili ju na stôl pred obra: „Znes vajce, sliepka!“ prikázal jej obor a sliepka zniesla vajce z čistého zlata! Jankovi, ktorý to celé sledoval, vyrazilo dych. Vajce bolo veľké ako lopta!
CGI 3D animovaný krátky film: „Eggs Change“ – od Hee Won Ahn a Ringling | TheCGBros
Obor zívol, povystieral sa a položil si hlavu na stôl. O chvíľu už tvrdo spal, a keď začal chrápať, Janko sa vykradol zo svojho úkrytu, vyštveral sa na stôl a chytil sliepku. Potom vybehol zo zámku smerom k fazuľovej byli. Rýchlo zliezol dolu a dal sliepku mame. Odvtedy už netreli biedu, pretože keď potrebovali peniaze, povedali sliepke, aby zniesla zlaté vajce, ktoré potom predali v meste. No Janko musel stále myslieť na obrov zámok, a tak sa rozhodol, že ešte raz vyjde hore.
Ďalšie poklady obra
Ukryl sa na svojom zvyčajnom mieste a čakal, kým nepríde obor. „Fuj, fuj! Človečina tu smrdí!“ zreval obor a dôkladne prezrel celú komnatu. Janka ani teraz nenašiel, a tak si sadol za stôl. Po výdatnej večeri obor prikázal: „Prineste mi moju čarovnú harfu!“ Sluhovia priniesli veľkú zlatú harfu a postavili ju na stôl pred obra. Prikázal jej: „Harfa, hraj!“ Len čo to dopovedal, čarovná harfa začala hrať. Hrala tak krásne, že obrovi čoskoro začala klesať hlava. O chvíľu mu úplne klesla na stôl a obor začal ticho chrápať.
Keď si bol Janko istý, že obor tvrdo spí, vykradol sa spoza nohy stoličky a vyštveral sa na stôl. „Pane! Pane!“ kvílila. „Zobuď sa! Kradnú ma!“ Obra myklo, zobudil sa a nahnevane mrmlúc sa rozhliadal okolo seba. V poslednej chvíli zazrel Janka, ako vybieha z dverí s čarovnou harfou. Harfa neprestávala volať: „Pomôž mi, pane! Pomôž mi!“ Obor sa vyrútil za Jankom a reval: „Teraz ťa už vidím!“ Janko utekal, čo mu sily stačili. Uháňal z obrovho zámku cez záhrady až k vrcholku fazuľovej byle. Obor mu bol v pätách. Jeho ťažké kroky otriasali zem a ich zvuk pripomínal dunenie hromu. Čím väčšmi sa obor približoval, tým rýchlejšie bilo Jankovi srdce. Bol taký vyľakaný, že sa ani neodvážil obzrieť a keď dobehol k vrcholku fazuľovej byle. S úľavou si vydýchol. S čarovnou harfou, ktorú zvieral pevne pod pazuchou, začal liezť dolu byľou, ale obra mal stále v pätách - a poriadne rozzúreného. „Teraz ťa dolapím!“ kričal za ním.
Koniec obra
Janko liezol a liezol, až napokon hlboko pod sebou uvidel mamu. Vyšla z domu, aby zistila, čo za hluk je to vonku a keď zbadala obra, ako lezie po byli za jej synom, od ľaku skríkla. „Mama, prines sekeru!“ zavolal Janko z plného hrdla. „Rýchlo!“ Jankova mama sa rozbehla do kôlne, vzala sekeru a vrátila sa, práve keď Janko zoskočil na zem. Schytila čarovnú harfu a Janko začal rúbať do byle. Buch, buch, buch!, rúbal a rúbal, keď sa nad ním zrazu zjavil velikánsky obrov tieň a jeho dunivé kroky bolo čoraz lepšie počuť. Buch, buch, buch! Sekerou sa zahryzával do byle, až kým ju napokon celkom nepreťal. Byľ sa zakolísala, naklonila sa a spadla. Obra odhodilo ďaleko ponad stromy a odvtedy už o ňom nikto viac nepočul. Od tých čias žili Janko a jeho mama šťastne a bez starostí. Mali sliepku so zlatými vajcami a keď im bolo smutno, počúvali krásnu hudbu čarovnej harfy.
Spracovania a dabing
Rozprávka Jack a fazuľový strúčik bola spracovaná niekoľkokrát, vrátane animovaných verzií. Slovenský dabing má niekoľko verzií:
Slovenský dabing rozprávky Jack a fazuľka
- Dabing VHS (Jack a fazuľka): V slovenskom znení: Róbert Roth (Jack), Katarína Šulajová (princezná Margarétka), Silvia Petöová (Jackova mama, Čarodejnica Hecuba), Kveta Horváthová-Kmotorková (harfa) a ďalší. Druhý dabing vznikol pre VHS od INTERSONICU okolo roku 1992 alebo 1993.
- Dabing STV: Bol vyrobený v roku 1994. Rozprávka bežala na STV1 24.12.1994 o 10:30.
Jack Robinson a legenda o predkovi
Príbeh o Jackovi a fazuliach sa objavuje aj v kontexte postavy Jacka Robinsona, nekompromisného obchodníka, ktorý šéfuje úspešnej rodinnej firme, ktorá sa rozhodne postaviť v meste casino. Hoci obyvatelia sú proti hazardu v meste, Jack nechce ustúpiť. Hoci je úspešný v podnikaní, jeho súkromný život je plný nejasností. Budia ho nočné mory, v ktorých spolu s otcom uniká v lese pred obrovskou bytosťou. Tajomné pre neho zostávajú aj obrazy a fotky neznámej ženy v jeho dome. Rovnako ako nepríjemný fax, v ktorom ho niekto označil za vraha. Všetko sa však zmení po stretnutí s neznámou ženou, ktorej portréty sú na stene jeho domu, a ktorá je jeho vzdialená teta. Rozpráva mu legendu o jeho dávnom chudobnom predkovi, ktorý sa tiež volal Jack. Jack bol malý podvodník, ktorý síce nechcel pracovať, o to radšej však podvádzal v pouličných hrách s kockami. Jedného dňa mu do cesty vošiel deduško, ktorý Jackovi za jeho poslednú kravu, ponúkol päť zázračných fazúľ. Zúfalá mama ich však v hneve vyhodila z okna. Do rána fazule vyklíčili a ich stonky čneli až do neba. Zvedavý Jack sa po nich vyšplhal až do zázračnej krajiny, v ktorej vládol krutý obor a vlastnil zázračnú hus so zlatými vajcami. A tak Jack využil príležitosť a ukradol mu hus so zlatými vajcami.