Otázka bezpečnosti varenia v mikroténovom vrecku je aktuálna v kontexte rôznych kultúrnych zvyklostí a dostupných technológií. Zatiaľ čo v niektorých častiach sveta je to bežná prax, inde sa uprednostňujú iné metódy. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne aspekty uchovávania potravín, stravovacích návykov a potenciálnych rizík spojených s varením v mikroténovom vrecku, pričom sa zameriame aj na alternatívne metódy a kultúrne rozdiely v prístupe k jedlu a výžive.
Varenie Sous-Vide: Bezpečnosť a výhody
Okolo metódy Sous-Vide koluje rada pochybností, mýtov a poloprávd. Obavy sa točia najmä okolo vákuových sáčkov. Ľudia sa boja, že škodia ich zdraviu alebo že je ich chuť cítiť v jedle. Mnohým ľuďom príprava vo vákuových sáčkoch, teda Sous-Vide, evokuje dokonca lacné instantné recepty à la kura v sáčku. Ale tak to nie je.
Vákuové sáčky Vac-Star sú úplne z iného materiálu ako igelit. Sú ďaleko odolnejšie, neuvoľňujú sa z nich žiadne pachy ani chemikálie a vydržia varenie aj cez 100 °C. Niektoré druhy dokonca do 121 °C. Materiál vákuovacích sáčkov totiž nie je polyvinylchlorid (= igelit), ktorý v nás vzbudzuje také obavy. Ide o vrstvenú fóliu z polyamidu a polyetylénu. Vydrží naozaj vysoké teploty, ani čo by sa z nej čokoľvek uvoľňovalo do jedla. Preto absolútne neškodí vášmu zdraviu ani kulinárskemu zážitku.
A navyše, pri Sous-Vide sa teploty pohybujú väčšinou okolo 60 °C, a tak k vareniu nedochádza. Sáčky úspešne prešli skúškami a majú atestáciu pre styk s potravinami podľa nariadenia Komisie Európskej Únie. Skúšky vykonal Zdravotný ústav Hradec Králové.
Z toho vychádza aj to, aké druhy sáčkov do vákuovačky môžete používať. Pre každú potravinu, ktorá vás napadne. Pre údeniny, syry a zeleninu je možné použiť tenšie. Pre bezkomorové stroje - sáčok je mimo komory. Také sáčky sú z jednej strany hladké a z druhej vrúbkované. Ako u všetkého, čo používame v kuchyni, aj u varných sáčkov by sme mali siahnuť po kvalite. Lacné „no name“ sáčky možno svoj účel splnia, ale u takých sú možno spomenuté obavy na mieste. Niektoré sú určené iba na skladovanie a vysoké teploty neznesú. Odtiaľ možno pramenia predsudky. Sáčky pre Sous-Vide musia zniesť vysoké teploty. Nesmú pritom meniť tvar, štruktúru ani uvoľňovať nebezpečné chemikálie.
Všetci určite poznáte varné vrecká, v ktorých sa varí napríklad ryža. Áno, to je jednoduchý spôsob varenia ryže najmä pre začínajúcich kuchárov. Vložíte do vody a varíte 15 minút. Úplne odpadá meranie množstva ryže a zodpovedajúceho množstva vody - to je už pre „šikovnejších“. Avšak varenie vo vákuu, presnejšie varenie jedla, zabaleného vo vákuovom vrecku, to je už iná „káva“.
Tento spôsob varenia prvý krát opísal pán Benjamin Thompson už v roku 1799. Neskôr, od roku 1960, sa táto metóda využívala na priemyselné uchovanie potravín v Amerike a vo Francúzsku. Ďalšími priekopníkmi boli francúzski kuchári Georges Pralus a Bruno Goussault, ktorý dôkladne rozvinul parametre, časy a teploty pre rôzne potraviny. Nasledovníkom a nadšeným propagátorom metódy sous-vide na Slovensku je pán Igor Čehy, držiteľ ocenenia Gurman Award, kuchár roka 2007. Igor Čehy využíva túto metódu najmä pri príprave mäsových jedál. Hovorí, že takto aj z menej kvalitného mäsa vznikne jedinečný pokrm. Týka sa to hlavne tak populárnych steakov. Pri sous-vide sa nemusíte obávať vysušených okrajov a prekvapenia vo vnútri!
Každá potravina, ktorá sa varí týmto spôsobom - uzavretá vo vrecku, si zachováva vynikajúcu chuť, nedochádza k strate aromatických látok vyparovaním a nevznikajú rôzne pachute. Potraviny si zachovávajú aj takmer celú svoju hmotnosť, takže sa vám nemôže stať, že sa pekný kus mäska scvrkne na polovicu. Výhodou je aj to, že nie je potrebné prehnané korenenie, solenie či iné dochucovanie. Vákuové balenie zároveň obmedzuje možnosť množenia baktérií v jedle. Inými slovami predstavuje „pasterizáciu“, čiže odbúranie škodlivých mikroorganizmov a uchovanie jedla na dlhší čas.
Vákuová technika varenia je objavom, ktorý si razí cestu v modernej gastronómii a už sa môže pýšiť vynikajúcimi výsledkami. Vákuové varenie pomáha zaručiť nielen lepšiu šťavnatosť pokrmu, ale zaručí aj lepšie trávenie pokrmu a dochádza pri ňom k zamedzeniu straty výživných látok a vitamínov až o 40% menej, ako u klasického varenia. Nezanedbateľný je aj fakt, že vákuové varenie zároveň umožňuje skvalitniť plánovanie zásobovania a zredukovať množstvo zvyškov z potravín.
Na začiatok skúste ochutnať tieto špeciality napríklad v reštaurácii Brasserie La Marine, ktorá sa špecializuje na francúzsku kuchyňu, kde je pán Čehy šéfkuchárom. Ak sa vám tento priekopnícky spôsob varenia zapáči a rozhodnete sa praktizovať ho aj doma alebo vo vašej malej prevádzke, odporúčame vám zaobstarať si vákuovú baličku (napríklad Takaje), vákuové vrecká, ďalej jednoduchý prístroj - „ponorný varič“ Sous Vide Chef a môžete začať. Tento varič sa hodí takmer na hocijaký hrniec, ktorý máte doma, optimálne však s objemom 20 litrov. To, na čo ste zvyknutí pri tradičnom varení, neplatí pri metóde sous-vide. Každá korenina, bylinka alebo iná prísada bude pôsobiť oveľa intenzívnejšie. Na rozdiel od mäsa, ktoré sa môže variť aj niekoľko hodín pri nízkej teplote, zelenina vyžaduje naopak vyššiu teplotu, inak ostane tvrdá. Preto sa odporúča variť ju samostatne. Podobne treba opatrne používať oleje, napríklad panenský olivový olej pri dlhom zahrievaní stratí svoju pôvodnú lahodnú chuť, pretože sa jeho časť rozloží. Zaujímavým poznatkom z praxe je napríklad to, že ak použijete na marinovanie mäsa aj víno (okrem iných ingrediencií), je potrebné alkohol vopred vyvariť.
Prístroj Sous Vide Chef je malý varič a technológia spočíva v ohrievaní vody so spodnou cirkuláciou. Tento moderný prístroj má ergonomický dizajn, displej s veľkými číslami, technológiu na kontrolu hladiny vody, časovač do 99,9 h, ochranu proti preťaženiu, teplotný rozsah varenia od 1 do 99°C s presnosťou +/- 0,2 °C. V tomto článku sú použité informácie od pána Igora Čehyho a od firmy G.P.R., spol.
Potenciálne riziká varenia v bežnom mikroténovom vrecku
Varenie v mikroténovom vrecku je bežnou praxou v niektorých kultúrach, najmä pri ohrievaní jedla alebo príprave nápojov, ako je čaj.
Potenciálne riziká
- Uvoľňovanie chemikálií: Mikroténové vrecká sú zvyčajne vyrobené z plastov, ktoré môžu pri zahrievaní uvoľňovať chemikálie do jedla. Medzi tieto chemikálie patria bisfenoly (ako BPA) a ftaláty, ktoré sú endokrinné disruptory a môžu mať negatívny vplyv na zdravie.
- Teplotná stabilita: Nie všetky mikroténové vrecká sú určené na varenie alebo ohrievanie. Niektoré sú určené iba na skladovanie a vysoké teploty neznesú. Odporúča sa používať iba vrecká špeciálne určené na varenie alebo ohrievanie potravín.
Mikroténové vrecko používame najmä, keď ohrievame knedľu. Mali by sme ich však používať s maximálnou opatrnosťou. Pri ohrievaní nechajte vrecko vždy mierne pootvorené, aby v ňom nevzniklo veľké množstvo pary.
Bezpečnostné opatrenia pri ohrievaní jedla v mikrovlnnej rúre
Mikrovlnná rúra sa v posledných rokoch stala užitočným pomocníkom rady domácností. Užívatelia si pochvaľujú úsporu času a jednoduchosť ovládania. Zvláštna pozornosť je však treba venovať vareniu alebo ohrievaniu mäsa, hydiny, rýb, vajec predovšetkým z hľadiska bezpečnosti potravín. V mikrovlnných rúrach sa potraviny ohrievajú nerovnomerne, vznikajú „chladné miesta“, v ktorých môžu prežívať nebezpečné baktérie.
Varenie
- Umiestnite rovnomerne potraviny určené k ohrevu na misku a pridajte trochu vody, pokiaľ je to nevyhnutné. Priklopte misku vekom, ktoré má otvor pre únik pary. Vlhké teplo, ktoré vzniká pri ohreve, napomáha likvidácii nebezpečných baktérií a zaisťuje rovnomerný ohrev. Špeciálne varné sáčky rovnako zaistia bezpečný a rovnomerný ohrev.
- Nevarte či neohrievajte veľké kusy mäsa na maximálny výkon (100 %), veľké porcie mäsa sa musia variť na stredný výkon (50 %) po dlhšiu dobu. Tento postup umožní, aby všetky časti boli prehriate na bezpečnú teplotu bez poškodenia vonkajších častí porcie.
- Zamiešajte potravinu v priebehu ohrevu, aby sa potravina varila rovnomerne a zamedzilo sa tvorbe „chladných miest“, v ktorých by mohli prežívať nebezpečné baktérie.
- Pokiaľ sa mikrovlnná rúra používa pre predvarenie potravín s tým, že sa potom budú napr. grilovať alebo dopekať v klasickej rúre, musia byť takto predvarené potraviny okamžite prenesené k ďalšiemu tepelnému spracovaniu. Nikdy si nepredvárajte potraviny s úmyslom ich potom dlhšie skladovať a dovariť až neskôr.
- Využívajte kuchynský teplomer pre overenie, či v potravine bolo dosiahnuté bezpečnej teploty. Umiestnite teplomer do najširšej časti mäsa alebo hydiny, nie v blízkosti kosti alebo tučnej časti. Doba prípravy v mikrovlnnej rúre sa môže líšiť podľa typu rúry. Overte si na rôznych miestach, že teplota červeného mäsa je skutočne 71° C, celého kuraťa 82°C a vaječných výrobkov 71°C.
- Varenie hydiny vcelku a s náplňou v mikrovlnnej rúre sa neodporúča. Teplota v náplni nemusí dosiahnuť odporúčaných bezpečných hodnôt pre likvidáciu nebezpečných baktérií.
Rozmrazovanie a ohrievanie
- Potraviny vybaľte z obalu pred rozmrazovaním. Nepoužívajte penové tácky ani plastové misky, lebo nie sú stabilné pri vysokých teplotách. Pri tavení alebo deformovaní misiek či táckov vznikajú nebezpečné chemikálie, ktoré môžu prenikať do potraviny.
- Po rozmrazení v mikrovlnnej rúre okamžite spracujte mäso, hydinu, vaječné pokrmy a ryby, lebo pri rozmrazovaní určité časti týchto potravín sa môžu začať variť. Neskladujte predvarené pokrmy pre neskoršie využitie.
- Prikryte potraviny vekom alebo špeciálnou fóliou (pozor: fólia sa nesmie dotýkať potraviny) určenou do mikrovlnnej rúry, aby sa zabránilo odparovaniu vody a zaistil rovnomerný ohrev.
- Dôkladne ohrejte potraviny pre priamu spotrebu alebo zvyšky pokrmov a podávajte ich horúce. Pre ohrev v mikrovlnnej rúre používajte len pre tieto účely určené nádoby (sklo, keramické a plastové nádoby). Plastové nádoby na uchovávanie potravín alebo obaly od margarínov a ostatných výrobkov nemožno používať pre ohrev potravín v mikrovlnnej rúre. Tieto nádoby sa môžu roztaviť alebo skrútiť a môžu sa z nich uvoľňovať nebezpečné chemické látky, ktoré môžu prenikať do potravín. Všetky vhodné pomôcky pre ohrev potravín v mikrovlnnej rúre musia byť označené od výrobcu.
Mikrovlnná trouba: Škodí našemu zdraví? - Spiknutí #49
Vákuovanie potravín: Predĺženie životnosti a zachovanie kvality
Pri vákuovom balení sa potravina umiestni do nádoby, z ktorej sa odstráni vzduch, čím sa minimalizuje kazenie a uchovávajú živiny, chute a vône.
Výhody vákuovania
- Predĺženie životnosti: Vákuovaním sa životnosť potravín predlžuje až 5-násobne.
- Zachovanie živín: Potraviny si uchovávajú viac živín, chutí a vôní v porovnaní s bežným skladovaním v chladničke.
- Ochrana pred mrazom: Vákuovanie zabraňuje vzniku "zmrazkov" pri mrazení, pretože mráz nevyťahuje z potravín vodu.
- Praktické skladovanie: Vákuovacie vrecká a fólie zaberajú minimum miesta a umožňujú ľubovoľné úpravy veľkosti.
Nevýhody vákuovania
- Niektoré potraviny nie sú vhodné na vákuovanie: Krehké potraviny, ako čerstvé jahody, môžu stratiť formu. Je lepšie ich najskôr zmraziť a potom vákuovať.
- Náklady: Kvalitné vákuovacie prístroje môžu byť drahé.
- Potreba špeciálnych vreciek: Vákuovacie vrecká sa líšia podľa veľkosti a hrúbky, čo ovplyvňuje ich cenu.
Alternatívne spôsoby uchovávania potravín
Okrem vákuovania existujú aj iné tradičné a moderné spôsoby uchovávania potravín, ktoré sa používajú v rôznych kultúrach.
Tradičné metódy
- Sušenie: Odstraňuje vlhkosť z potravín, čím zabraňuje rastu mikroorganizmov.
- Údenie: Kombinuje sušenie s antiseptickými účinkami dymu.
- Nakladanie: Potraviny sa konzervujú v octe, soli alebo cukre, čo zabraňuje rastu baktérií.
- Fermentácia: Používa mikroorganizmy na premenu potravín, čím sa predlžuje ich trvanlivosť a zlepšuje chuť.
Moderné metódy
- Mrazenie: Zastavuje rast mikroorganizmov a spomaľuje chemické reakcie.
- Pasterizácia: Zahrieva potraviny na vysokú teplotu, čím sa zničia škodlivé mikroorganizmy.
- Konzervovanie: Potraviny sa hermeticky uzavrú v nádobách a sterilizujú.
Ekologické alternatívy mikroténových sáčkov
Mikroténové sáčky, často nazývané aj jednorazové, sa stali neodmysliteľnou súčasťou našich domácností. Sú lacné, ľahko dostupné a zdá sa, že uľahčujú každodenný život. Avšak, časť toho, čo sa zdá byť výhodné, má vysoký dopad na životné prostredie a našu spoločnosť.
„Plast sa vyrába chemickým procesom z ropy, uhlia alebo zemného plynu. Bežní ľudia si myslia, že tzv. igelitky a mikroténové vrecká sú pre človeka neškodné. Problém však nastáva pri pôsobení tepla na plast, keď sa uvoľňujú škodlivé látky ako bisfenol. Preto by ste v letnom období nemali vystavovať plastové obaly prílišnému slnečnému žiareniu," uviedla šéfka komunikácie Envi-pak Silvia Nosálová.
Idelálny obal neexistuje. Všetko, čo nie je zero waste, a teda bez obalu, jednoducho prírode a ani nám, nepomáha. Pri mikroténových obaloch a sáčkoch je však hrozba omnoho vyššia ako pri papierových taškách. Okrem iného končia v brušku zvierat.
Na výrobu mikroténového sáčku je spotrebovaného omnoho viac materiálu ako na výrobu papierovej tašky, je to jednorazová záležitosť, pretože sa veľmi rýchlo roztrhne. Tieto sáčky často vidíme plávať v riekach či byť uviaznuté v korunách stromov.
Existuje mnoho udržateľnejších alternatív k mikroténovým sáčkom, ako napríklad viackrát použiteľné tašky, tašky vyrobené z recyklovateľných materiálov alebo tašky z materiálov priateľských so životným prostredím, ako je bavlna alebo juta. Používanie mikroténových sáčkov je často automatické a bez rozmýšľania. Zmenu môžeme dosiahnuť len tým, že si budeme vedomí svojho konzumu a jeho vplyvu na životné prostredie. Minimalizácia používania mikroténových sáčkov je len jedným z mnohých krokov k udržateľnejšiemu životnému štýlu. Výhody minimalizácie používania mikroténových sáčkov sú mnohé - od ochrany životného prostredia až po znižovanie množstva plastového odpadu. Prečo nezačať týmito malými krokmi v našich domácnostiach, ktoré môžu mať veľký pozitívny vplyv na svet okolo nás?
Práve z tohto dôvodu vznikol tento e-shop, ktorý povzbudzuje k hľadaniu alternatív balenia potravín. Voskové vrecká Freshy vám nielen potraviny ochránia, ale predĺžia aj ich čerstvosť, sú kompostovateľné, použiteľné opakovane, takže nemusíte myslieť pri balení potravín, či máte sáčok po ruke.
Slovenskom sa šíri inšpiratívna ekologická výzva. Malým gestom sa môžete pridať aj vy. Vlastné vrecká z textílií si môžete kúpiť, alebo ušiť zo zvyškových látok vrátane záclony. Denisa Knotková radí ušiť si vlastné vrecká z textilu. „Skúšame upcyklovať väčšinu textilu. Najčastejšie a najradšej pracujeme s vyradenými záclonami a tričkami. Záclona ako jediná textília sa nedá ďalej priemyselne spracovať. Putuje rovno do spaľovne. Preto je výborné, ak jej dáme druhú šancu v podobe nákupných vreciek na ovocie a zeleninu. Ďalej upcyklujeme staré tričká. Nemusíme zmeniť celý svet, stačí, ak sami zmeníme aspoň niečo vo svojom správaní. Napríklad obmedzíme mikroténové vrecká, ktoré sa dajú nahradiť inými, ekologickejšími formami.
Ako si ušiť vreká zo záclony podľa Denisy Knotkovej.
- Zvyšky záclon nastriháme na potrebnú veľkosť vreciek.
- Ušijeme.
- Staré tričká využijeme na šnúrky.
- Ušité vrecká očistíme od nitiek, obrátime a navlečieme šnúrky.
„Mikroténové vrecko je geniálny produkt, ktorý sme ako ľudstvo vyvíjali storočia. I keď váži len jeden gram, dokážeme v ňom odniesť niekoľko tisíc násobne väčšiu hmotnosť. To ma fascinuje, hovorí Tomáš Ščepka. „Viem však, že mikroténové vrecko nie je kompatibilné s prírodou. Podľa profesora Kováča je dôležité, aby „sme sa okrem individuálnych záväzkov zaujímali o problematiku životného prostredia aj ako spoločnosť. Aby sa stala aj ústrednou témou politiky. Životné prostredie máme iba jedno. Nedá sa vymeniť ako mikroténové vrecko.
Ekologický dopad plastového odpadu
„Narodí“ sa len preto, aby splnilo niekoľko minútovú misiu. Akonáhle doň vložíte pečivo, paradajky, mandarínky, banány, naplní svoje životné poslanie a krátko pred sklonkom života sa pretrhne. Mikroténové vrecká a jednorazové obaly ako igelitové tašky či obalové fólie tvoria až 40% plastov, ktoré sa ročne vo svete vyrobia. Každý rok unikne z pobrežia do oceánov približne 8 miliónov ton plastového obalu. Po tom, čo sa plast dostane do mora, slnko, vietor, vlny, morské prúdy spôsobujú, že sa láme na menšie čiastočky, mikroplasty. Tie sa dokážu rozptýliť vodnými cestami na celú planétu. Našli sa už v každom kúte zemegule vrátane Mount Everestu či Mariánskej priekopy, v najhlbšom mieste zemského povrchu s hĺbkou 10 994 m pod hladinou severného Tichého oceánu.
Plasty obsahujú často aditíva, vďaka ktorým sú pevnejšie. Ich životnosť môžu v niektorých prípadoch predĺžiť aj na 400 rokov.
Podľa Mariána Bocáka zo Slovenského vodohospodárskeho podniku plasty rozložené na mikroplasty a nanoplasty sa už natrvalo dostali do nášho životného prostredia. „Zhoršujú kvalitu vody a sú nebezpečné aj pre zdravie vodných živočíchov, hlavne rýb. Čiastočky plastov sa našli už všade, v oceánoch, v moriach, v Antarktíde, v pitnej vode či vo zvieratách. Podľa svetových odborníkov aj ďalších viac ako 700, vrátane ohrozených druhov, druhov zvierat už v sebe obsahujú nejaký mikroplast. Čiastočky plastov sa našli v krevetách, rybách, mušliach, ktoré putujú na naše taniere. Najnebezpečnejšie podľa Mariána Bocáka je, že „mikroplasty vo vodách viažu na seba ďalšie znečisťujúce látky, napríklad organické látky. A ťažké kovy. Pri konzumácii kontaminovaných rýb a pitnej vody sa tak mikroplasty dostávajú aj do organizmu človeka.“
Slovenský vodohospodársky podnik preto upozorňuje, že jedinou cestou je precíznejšia separácia odpadu a minimalizácia jednorazových plastov. Stopku mikroténovým vreckám už dávajú viaceré slovenské potravinové reťazce. V roku 2018 Ministerstvo životného prostredia nariadilo povinný poplatok za ľahké plastové tašky. Lidl sa najtenšie igelitky rozhodol vyradiť úplne. Kampaň Lidlu s názvom Nenechajme to plávať inšpiruje k zníženému používaniu mikroténových vreciek.
Zatiaľ čo v roku 2010 každý Slovák minul ročne v priemere 466 kusov ľahkých plastových tašiek, v roku 2018 to bolo už len sedemnásť. Koncom roka 2020 prišiel reťazec spolu so Slovenským vodohospodárskym podnikom s ďalšou ekologickou iniciatívou. „Chceme, aby sa ľudia zamysleli, či vrecko naozaj potrebujú. Veríme, že sa nám podarí otvoriť diskusiu o nadmernom používaní týchto obalov, vzdelávať našich zákazníkov a v konečnom dôsledku znížiť objem používaných jednorazových sáčkov. Ak teda vrecko skutočne potrebujete, môžete zaň v Lidli dobrovoľne zaplatiť jeden cent. Lidl sumu zdvojnásobí a prispeje ňou Slovenskému vodohospodárskemu podniku na čistenie slovenských vodných nádrží a riek. Malé gesto slovenskej pomoci tak pocíti naše životné prostredie, aj Tichý oceán, kam plasty z celého sveta odnáša prúd vetra a riek. „Výsledkom je hromadenie plastov v Tichom oceáne. Plastový odpad sa zhromažďuje v konkrétnych oblastiach, napríklad v Great Pacific Garbage Patch. Nájdete v ňom dokonca ostrov plný plastového odpadu, ktorý má rozlohu dvojnásobku Texasu,“ upozorňuje profesor Vladimír Kováč.
Joint Danube Survey 2019 spája medzinárodný vedecký tím, ktorý už štvrtýkrát (každý šiesty rok) skúma kvalitu vody a ekosystému na území od Nemecka až po Čierne more. Profesor Vladimír Kováč vedie výskum mikroplastov v tráviacom ústrojenstve rýb. „Skúmame dva druhy rýb, jednou je býčko čiernoústy, druhou belička európska. Býčko žije pri dne, belička pri hladine.“ Hoci COVID-19 výskum spomalil, vedci majú napriek tomu už prvé výsledky. Dnes už podľa ichtyológa nenájdeme na svete oblasť s rybami, ktoré by neobsahovali mikroplast. „Mikroplasty boli už zistené aj v rybách pri pobreží Antarktídy. Ryby ich prijmú v potrave a hromadia sa im v tráviacej sústave. Pri varení halászlé ich v jedle potom prehltneme aj my. Vyhneme sa im, ak konzumujeme podkovy zo svaloviny alebo filety. Mikroplasty sa našli už v každom kúte našej planéty, v každom mori, oceáne, dokonca aj pri pobrežiach Antarktídy. Najnebezpečnejšie pre zdravie rýb aj človeka je podľa profesora Kováča práve nanoplast. „Dokáže preniknúť do buniek aj do mnohých orgánov. Bunky by si s nimi mali vedieť poradiť. Sú to však pre ne neznáme molekuly. Testy francúzskych vedcov potvrdili napríklad poškodenie pečene a buniek a zmeny v reprodukčných systémoch u ustríc.“
Mikrovlnná trouba: Škodí našemu zdraví? - Spiknutí #49
Stravovanie v Ghane: Tradičné metódy a hygiena
Jedlo v Ghane je pomerne jednoduché, ale zaujímavé. V 50. rokoch 20. storočia Slovák Albín Korem pomáhal s rozvojom poľnohospodárstva a zakladal školy. Všimol si, že Ghančania polia po zbere úrody vypaľujú.
Ghančania často varia vonku, buď na klasickom ohnisku, alebo na jednoduchej kovovej piecke s čiernym uhlím. Miesto na varenie sa niekedy nachádza aj vnútri domu. V mestách sú domy štvorcové s átriom, zatiaľ čo na dedinách sú okrúhle, postavené do kruhu. Bežný život sa odohráva vonku na dvore, kde sa varí, perie, suší prádlo a potraviny, kúpu sa deti, umýva riad a spracúva odpad. Varenie je väčšinou úlohou žien, ktoré často pripravujú jedlo pre celú rodinu.
Na rozfúkanie uhlíkov používajú pletené vejáre. Domácnosť v Ghane nebýva veľmi vybavená riadom. Bežné je, že sa veci požičiavajú od rodiny. Slobodní muži sa často stravujú vonku v stánkoch. Večere sa zvyčajne jedia spoločne vonku pred domom, pričom sa používa niekoľko lavičiek ako stôl. Jedlo sa podáva v spoločných plastových miskách alebo smaltovaných hrncoch a jedáva sa rukami zo spoločných nádob. Niekedy sa pozve aj sused.
Turistom sa odporúča dodržiavať vyššiu hygienu, pretože voda, ktorou si miestni umývajú ruky, nemusí byť pitná. Ak si niekto zoberie jedlo do izby, zvyčajne ho je na zemi. Jedlo zo stánku býva zabalené v plastovom vrecku a novinách. Na raňajky sa zvykne piť čierny čaj so zázvorovou vodou, cukrom a kondenzovaným mliekom. K tomu sa podávajú fazule alebo biely chlieb opražený ako sendvič s vaječnou omeletou a zeleninou. Deťom sa dáva kakao z rozriedeného kondenzovaného mlieka a prášku Milo. Ghana je kakaová veľmoc, ale kvalitné kakao sa často spracúva v Belgicku.
Na obed sa konzumujú banány alebo plantainové či yamové čipsy s arašidovým práškom, prípadne varené alebo pečené yamy s arašidmi. Ghančania často vyprážajú jedlo, aby zničili choroboplodné zárodky. Chladničky sú pomerne vzácne a všetko sa spotrebuje hneď.
Medzi hlavné jedlá patrí kaša z kukuričnej fermentovanej alebo nefermentovanej múky (banku, sam, kenkey), cestoviny, ryža a fazuľa (wachi) a uvarený a roztlčený yam (fufu). Tieto jedlá sa môžu podávať bez mäsa, so šalátom alebo s rôznymi druhmi mäsa, ako hydina, kozacina, hovädzina, ryby, holuby, potkany, ježkovia a "bush meat". Všetko sa jedáva aj s kosťami, údajne pre vápnik.
Zdravá strava v Afrike znamená výživné a bezpečné jedlo z hľadiska nákazy, zatiaľ čo zdravá strava v západnom svete je o čo najmenšej tepelnej úprave a vyváženom pestrom jedle.
Skladovanie potravín: Tipy pre dlhú trvanlivosť
Správne skladovanie pečiva
Pečivo má kratšiu trvanlivosť ako chlieb kvôli tenšej kôrke. Na skladovanie pečiva existuje niekoľko osvedčených spôsobov:
- Látkové utierky alebo vrecká: Skladovanie v látke umožňuje pečivu dýchať a zabraňuje plesniam. Utierku alebo vrecko je potrebné pravidelne meniť.
- Chlebník: Chráni pečivo pred vlhkosťou a vzduchom. Je dôležité pravidelne ho čistiť od omrviniek.
- Mrazenie: Ak máte priveľa pečiva, zamrazte ho v igelitovom vrecku. Pred konzumáciou ho nechajte rozmraziť pri izbovej teplote.
Čo nerobiť pri skladovaní potravín:
- Skladovanie chleba v igelite: Igelit zabraňuje dýchaniu chleba, čo vedie k zapareniu a plesniveniu.
- Skladovanie pečiva v chladničke: Chladnička vysušuje pečivo a znižuje jeho kvalitu.
Skladovanie konopných semien
Správne skladovanie konopných semien Vám zaručí ich dlhú životnosť. Naopak, ak semienka umiestnime do nevhodného prostredia, môžeme ich trvale zničiť. Konopné semená sú živé organizmy, pretože sa v nich nachádza embryo, ktoré má schopnosť vyprodukovať úplne novú rastlinu. Pri skladovaní feminizovaných alebo samokvitnúcich semien existujú 3 faktory, ktoré sú kľúčové a dokážu do veľkej miery ovplyvniť celý proces klíčenia. Nastavením správnych hodnôt dokážete buď maximalizovať alebo minimalizovať životnosť konopných semien.
Za najsprávnejší postup sa považuje skladovanie semienok v chladničke, pri približnej teplote 4 ºC. Umiestnené by mali byť v sklenených a svetlých nádobách. Samozrejme, nie za každým musia byť semená v chladničke, mali by vydržať bez problémov aj na tmavom mieste izbovej teploty. Druhým spôsobom skladovania, je umiestnenie semien do malých plastových skúmaviek, ktoré sú charakteristické aj pre skladovanie rôznych tekutín. Odporúčame si na nádobu alebo vrecko napísať dátum, kedy ste semená začali skladovať.
Žiadne semienko nemá rado intenzívne svetlo, ktoré ho ubíja. Konopné semená nie sú výnimkou. Dbajte na to, aby semienka boli v nádobe, ktorá je čo najviac odolná svetlu. Vo všeobecnosti by ste mali udržať nízku teplotu v priestore, kde skladujete semienka konopy. Nízka teplota spomaľuje bunkovú biochémiu, a zabezpečuje, že semienko má dlhšiu životnosť. Za najoptimálnejšiu teplotu na skladovanie sa považujú 4ºC až 10 ºC. Tu platí pravidlo, že čím je teplota nižšia, tým dlhšie a účinnejšie bude skladovanie. A čo skladovanie v mrazničke?
S vlhkosťou je to pri klíčení a skladovaní úplne naopak. Pri klíčení sa totiž používa vysoká vlhkosť, zatiaľ čo pri skladovaní sa snažíme vlhkosti vyhýbať. Vlhkosť predstavuje nebezpečenstvo najmä v tom smere, že môže zmäkčiť tvrdú škrupinku semienka, a tým ho prestane chrániť. Najlepšie urobíte, ak svoje semienka ponecháte v chladničke v uzatvorenej vzduchotesnej nádobe. Za takýchto podmienok by mala byť vlhkosť na nižšej úrovni, ktorá vyhovuje vašim semenám.
Skladovanie gaštanov
Aby sme sa vyhli tomu, že prídeme o chutnú úrodu gaštanov, je dôležité vedieť, ako správne uskladniť jeho plody, nech nám vydržia čo najdlhšie. Dôležitá je doba zberu. Ideálne je suché, slnečné, ale nie veľmi teplé počasie. Počas zberu si všímame, či sú gaštany v poriadku.
Gaštany môžeme uskladniť niekoľkými spôsobmi:
- V chladničke: Gaštany dáme do vrecka (nie viac ako jedného), ktoré zaviažeme a dáme do chladničky, čím znížime riziko rozmnožovania baktérií a plesní. Každý týždeň ich skontrolujeme.
- V mrazničke: Gaštany môžeme aj zamraziť. Predtým ich osušíme a dáme do suchého obalu.
- V piesku: Ideálne je pre ne piesok, do ktorého ich v niekoľkých vrstvách uložíme.
Gaštany môžeme použiť na prípravu rôznych jedál, napríklad sladkých gaštanov, gaštanového džemu, kompótu alebo pyré.
Na prípravu gaštanového pyré: Gaštany s nakrojenou šupkou varíme zaliate vodou asi 30 minút. Ešte teplé rozkrojíme a lyžičkou vydlabeme uvarenú dužinu. Dužinu prelisujeme cez sitko alebo spracujeme lisom na zemiaky. Gaštanové pyré sa dá použiť na prípravu gaštanovej torty či zákuskov.
tags: #je #bezpecne #varit #v #mikrotenovom #sacku