Cibuľová zelenina patrí k veľmi dôležitej skupine zeleniny. Často sa oprávnene zaraďujú medzi liečivé rastliny a súčasne majú význam ako koreninové rastliny, vysokej dietetickej hodnoty. Vzhľadom na vysoké množstvo éterických olejov, cibuľová zelenina vyzdvihuje chuť jedla. Charakteristickou vlastnosťou zeleniny sú početné vrstvy šupiek. Rôzne cesnakovité rastliny, ako medvedí cesnak, cesnak a pažítka, patria medzi cibuľovú zeleninu, rovnako ako cibuľa. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
História a botanická klasifikácia cibule
Cibuľa kuchynská (Allium cepa) patrí do čeľade ľaliovitých (Alliaceae). Predpokladá sa, že jej pôvod siaha až do Strednej Ázie, odkiaľ sa postupne rozšírila do celého sveta. Už v starovekom Egypte mala významné miesto nielen ako potravina, ale aj ako symbol večnosti - jej vrstvy pripomínali nekonečný kruh. Slúžila ako súčasť potravy robotníkov, ktorí stavali pyramídy, pretože dodávala silu, energiu a vitalitu.
V Grécku a Ríme si cibuľu cenili ako základnú zložku stravy vojakov a športovcov. Rimania ju dokonca používali aj ako liek pri bolestiach kĺbov či svalových zraneniach. V stredoveku bola cibuľa jednou z troch najbežnejších potravín v Európe, spolu s kapustou a fazuľou. Používala sa ako platidlo, dar pri svadbách či súčasť tradičných rituálov.
Cibuľa kuchynská je dvojročná rastlina, ktorá v prvom roku vytvára podzemnú cibuľu zloženú z dužinatých šupín a nadzemnú časť tvorenú dlhými, rúrkovitými listami. V druhom roku po výsadbe vytvára kvetnú stonku s okrúhlym okolíkom drobných bielych až zelenkastých kvietkov, ktoré sú bohaté na nektár a lákajú opeľovače. Plodom cibule je drobná tobolka s čiernymi semenami. Existuje množstvo odrôd cibule, ktoré sa líšia tvarom, farbou aj chuťou.
Pestovanie cibuľovej zeleniny
Cibuľová zelenina, s výnimkou póru a pažítky, vyžaduje pôdu v tzv. starej sile. To znamená, že sa zaraďuje v 2. roku po hnojení organickými hnojivami. V opačnom prípade môže nastať prehnojenie dusíkom, čo spôsobuje, že cibuľa zle dozrieva, býva zakrpatená a zle sa po zbere uchováva. Vhodnými predplodinami sú strukoviny, hlúboviny, plodová zelenina a okopaniny.
Cibuľoviny sú veľmi citlivé na vyššiu koncentráciu solí v pôdnom roztoku, preto sa draselná výživa aplikuje už na jeseň a dusíkaté hnojivá aspoň tri týždne pred sejbou. Obsahujú značné množstvo silíc, preto vyžadujú draselné hnojivá v síranovej forme. Cibuľová zelenina odčerpáva relatívne veľa draslíka, ktorý má priaznivý vplyv na dozrievanie a skladovanie. Dávky dusíka a fosforu sú relatívne nižšie a cibuľová zelenina nemá sklon ku kumulovaniu dusičnanov.
Cibuľa kuchynská (Allium cepa L.)
V osevnom postupe cibuľu zaraďujeme do 2. alebo niekedy aj 3. trate, najčastejšie po plodovej zelenine. Pre cibuľu je optimálne pH pôdy 6,5 až 7,8. Množstvo dodaných živín sa riadi výsledkami pôdneho rozboru. Cibuľu považujeme za plodinu so strednou náročnosťou na všetky hlavné živiny. Vzhľadom na umiestnenie koreňovej sústavy v hĺbke 0,3 až 0,4 m vyžaduje živiny v pohotovej forme.
Pri úrode 25 t.ha-1 cibule a 5 t.ha-1 koreňov a vňate potrebuje táto plodina na 1 ha plochy 140 kg N, 39 kg P, 122 kg K, 49 kg Ca a 18 kg Mg. Hnojenie cibule má dve vývojové fázy:
- Obdobie rastu a vývoja listov v prvej polovici vegetácie, kedy prevláda spotreba dusíka nad ostatnými prvkami.
- Obdobie tvorby cibule, kedy dochádza k prevládaniu spotreby fosforu a draslíka. Hnojenie dusíkom v tomto období má za následok predĺženie vegetácie, náchylnosť k chorobám a zhoršovanie vhodnosti pre skladovanie.
Dusíkaté hnojivo sa zapraví do pôdy dva až tri týždne pred siatím osiva alebo sadením sadzačky. Najlepším hnojivom pri cibuli je síran amónny. Pre prihnojovanie sa používa liadok alebo močovina v dávke 30 kg.ha-1. Fosfor a draslík je vhodné aplikovať rozmetadlom v predchádzajúcom roku na jeseň pri orbe, pričom sa odporúča síran draselný.
Odrody cibule kuchynskej
- Baruso F1: Odroda s tmavo bronzovo-hnedou farbou šupky, vynikajúcou produktivitou, výbornou skladovateľnosťou a vhodná na mechanický zber.
- Bosko F1: Španielsky typ s vysokým úrodovým potenciálom, vynikajúcou odolnosťou voči stresu a dlhodobou skladovateľnosťou.
- Bratko F1: Špičková odroda pre top pestovateľov, španielsko-americký hybrid s extrémne vysokými úrodami v ideálnych podmienkach.
- Darko F1: Intenzívna, červená farba suknice, odporúčaná na spracovanie s vysokým úrodovým potenciálom.
Výsadba cibule
Cesnak kuchynský (Allium sativum L.)
Cesnak, napriek tomu, že je náročný na obsah živín v pôde, neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, preto sa dáva do druhej, prípadne tretej trate. Optimálne pH pôdy pri pestovaní cesnaku je 6,0 až 7,0. Dusík má rozhodujúci vplyv na rast rastlín, úrodu a kvalitu. Optimálna dávka dusíka je 90 kg.ha-1, dodaná v dvoch dávkach: 70 % vo forme síranu amónneho pri jesennej príprave pôdy a 30 % vo forme liadku amónneho skoro na jar. Fosforečné a draselné hnojivá vo forme superfosfátu a síranu draselného sa zapracujú do pôdy s jesennou prípravou pôdy. Pri strednej zásobe sa odporúča dodať 25 kg.ha-1 fosforu a 100 kg.ha-1 draslíka.
Pór pestovaný (Allium ampeloprasum L.)
Pre pór je vhodná pôdna reakcia pH 6,7 až 7,4. Pór na rozdiel od cibule a cesnaku znáša priame hnojenie maštaľným hnojom v dávke 20 t.ha-1, ktorý zaorieme na jeseň. Pór má strednú náročnosť na obsah dusíka v pôde s normatívnou dávkou 120 kg.ha-1. Pór nemá sklony ku kumulovaniu dusičnanov. Aj na obsah fosforu v pôde je pór stredne náročný s normatívom 24 kg.ha-1. Na draslík je pór málo náročnou plodinou. Všeobecne sa nepoužívajú chloridové formy draselného hnojiva, normatívna dávka do stredne zásobených pôd je 83 kg.ha-1 draslíka.
Pažítka (Allium schoenoprasum L.)
Pažítka je zeleninový druh, ktorý nemá na prostredie veľké požiadavky. Veľmi dobre sa jej darí v ľahších až piesočnatých pôdach, dostatočne zásobených dusíkom a draslíkom, tiež dostatočnou zásobou humusu a s primeraným obsahom vápnika. Optimálne pH pôdy pre pažítku je 6,0 až 6,7. Na hnojenie nie je pažítka mimoriadne náročná, vyhovuje jej stredná zásoba najdôležitejších živín.
Zdravotné benefity a využitie cibuľovej zeleniny
Cibuľa nie je len kulinárskou surovinou, ale aj významnou liečivou rastlinou. Je bohatá na vitamíny a minerály, najmä vitamín C, vitamíny skupiny B, draslík, vápnik, horčík a železo. Obsahuje tiež sírne zlúčeniny, ktoré sú zodpovedné za jej charakteristickú vôňu a ostrú chuť, ale zároveň prinášajú množstvo zdravotných účinkov. Pravidelná konzumácia cibule posilňuje imunitný systém a chráni pred infekciami. Má antibakteriálne a antivírusové účinky, preto je skvelým pomocníkom pri nachladnutí a chrípke.
Cibuľa pozitívne pôsobí aj na srdcovo-cievny systém. Pomáha znižovať hladinu cholesterolu a krvného tlaku, čím chráni pred aterosklerózou a znižuje riziko infarktu. Vďaka obsahu antioxidantov spomaľuje proces starnutia a chráni bunky pred poškodením voľnými radikálmi. Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že pravidelná konzumácia cibule môže mať preventívny účinok proti niektorým druhom rakoviny. Ďalším významným účinkom cibule je podpora trávenia. Stimuluje tvorbu tráviacich štiav, zlepšuje metabolizmus a podporuje zdravú črevnú mikroflóru. Má aj močopudné účinky, čím podporuje detoxikáciu organizmu a zdravie obličiek.
Tradičné domáce recepty s cibuľou
Cibuľa je základom mnohých jedál a bez nej by kuchyňa bola ochudobnená o výraznú arómu. V slovenskej kuchyni ju nájdeme v polievkach, omáčkach, gulášoch aj mäsových jedlách. Jedným z najznámejších receptov je cibuľový sirup proti kašľu. Pripravuje sa z nakrájanej cibule, ktorá sa zasype cukrom alebo zaleje medom. Tento prírodný liek pomáha uvoľňovať hlieny a upokojuje podráždené hrdlo.
Ďalším tradičným spôsobom je použitie cibule ako obklad pri zápaloch alebo uštipnutí hmyzom. Rozrezaná cibuľa sa priloží na postihnuté miesto a jej šťava pôsobí dezinfekčne a protizápalovo. V modernej kuchyni je obľúbenou pochúťkou cibuľová polievka, ktorá sa pripravuje pomalým karamelizovaním cibule, následným zaliatím vývarom a zapečením s krutónmi a syrom. Cibuľové krúžky obalené v cestíčku a vypražené dozlatista sú lahôdkou.
Zaujímavosti o cibuli
Cibuľa má množstvo zaujímavostí, ktoré ju robia ešte fascinujúcejšou. Je známe, že pri krájaní cibule mnohí plačú - je to spôsobené uvoľňovaním prchavých sírnych látok, ktoré dráždia oči. Existujú však triky, ako tento efekt zmierniť: krájanie pod tečúcou vodou, chladenie cibule pred krájaním alebo použitie ostrého noža. V niektorých kultúrach sa cibuľa používala ako talizman proti zlým silám a chorobám. V ľudových poverách mala schopnosť odháňať zlé duchy a chrániť domácnosť. V modernom poľnohospodárstve sa cibuľa často používa aj ako prírodný prostriedok proti škodcom - jej výluh môže slúžiť ako postrek proti voškám či plesniam.
tags: #je #cibula #korenova #zelenina