Porucha pozornosti s hyperaktivitou, alebo anglická skratka ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder), je ľahká mozgová dysfunkcia klasifikovaná ako neurovývojová porucha. Jej behaviorálno-kognitívne príznaky sa najčastejšie prejavujú v školskom veku (6-12 rokov). Je to jedna z najčastejšie sa vyskytujúcich porúch u detí, ale trpia ňou aj dospelí. U detí je výskyt na úrovni približne 3 až 10 % a u necelej polovice detí tento stav pretrváva až do dospelosti. Táto porucha postihuje vo väčšej miere chlapcov ako dievčatá, a to v pomere 5:1. Príznaky ADHD je možné klasifikovať do dvoch skupín behaviorálnych problémov: nepozornosť, hyperaktivita a impulzívnosť. Väčšie percento ľudí, ktorí trpia ADHD, sa potýka s problémami spadajúcimi do oboch skupín. Niektorí ľudia s týmto ochorením môžu mať problémy s nepozornosťou, ale nie s hyperaktivitou alebo impulzívnosťou. Príčiny a rizikové faktory spojené so vznikom ADHD zatiaľ nie sú známe, ale súčasné výskumy a štúdie naznačujú, že dôležitú úlohu pri tejto poruche hrá genetika.
Všeobecne rozšírené názory, že ADHD je spôsobené konzumáciou nadmerného množstva cukru, častým sledovaním televízie alebo sociálnymi a environmentálnymi faktormi, nie sú vedecky podložené. Stanovenie diagnózy sa realizuje na základe záverov lekárskych, psychologických a ďalších špecializovaných vyšetrení. Diagnózu väčšinou určuje neurológ alebo detský psychiater. Na potvrdenie diagnózy sa využívajú aj ďalšie vyšetrenia. Príznaky ADHD u dospelých ľudí sa vymedzujú a pozorujú náročnejšie ako u detí, a to z dôvodu nedostatku relevantných štúdií a výskumov. Na základe tvrdenia, že ADHD je vývojová porucha, odborníci došli k záveru, že táto porucha sa rozvíja od detstva a pretrváva až do dospelosti. Je teda nepravdepodobné, že sa vyvinie u dospelého človeka. Niektorí odborníci však tvrdia, že skupiny príznakov výrazne rozličným spôsobom ovplyvňujú deti v porovnaní s dospelými.
Vplyv ultra spracovaných potravín na mozog a riziko ADHD
Viac než polovica kalórií v moderných jedálničkoch pochádza z ultra spracovaných potravín. Najnovší veľký prehľad publikovaný v Frontiers in Public Health ukazuje, že tieto produkty nielen prispievajú k obezite či cukrovke, ale môžu doslova preprogramovať vyvíjajúci sa mozog. Takto zvyšujú riziko vzniku ADHD, depresie a dokonca aj demencie. Ultra spracované potraviny (USP) sú priemyselne vyrábané jedlá plné pridaných tukov, cukrov a soli, pričom neobsahujú takmer žiadne vitamíny či vlákninu.
Výskumníci zdôrazňujú, že tieto potraviny často obsahujú chemicky upravené látky a prídavné látky, ktoré majú za úlohu zabezpečiť dlhú trvanlivosť, lákavú chuť a vzhľad, a príjemnú textúru. Medzi ultra spracované potraviny patria sladkosti, sladené nápoje, instantné polievky, cereálie s vysokým obsahom cukru, polotovary a balené snacky.
Ako USP poškodzujú mozog?
Vedci zistili, že konzumácia USP v kľúčových obdobiach (tehotenstvo, detstvo, dospievanie) môže zhoršiť vývoj mozgu a nervového systému, zvýšiť riziko ADHD a autizmu, podporiť depresie a úzkosti a prispieť k vzniku demencie v neskoršom veku. Niektoré prísady (napr. nanočastice titánu alebo bisfenoly z obalov) prenikajú do našich mozgových buniek, kde narúšajú tvorbu pamäťových dráh a hormónov šťastia.
Prečo sú deti, tínedžeri a tehotné ženy tak zraniteľní?
- Detský mozog sa stále vyvíja, synapsie (slúžia na prenos nervových signálov), myelín (základná zložka bielej hmoty mozgu) a nervové spojenia sú vo fáze formovania.
- Tínedžerský mozog je prirodzene nastavený na silné odmeny. USP vyvolávajú extrémne potešenie, ktoré prehluší signály sýtosti a posilní návyk.
- Tehotné ženy dodávajú výživné látky plodu. Ak ich strava obsahuje veľa USP, organizmu chýbajú kľúčové živiny ako železo, zinok či omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú pre vývoj mozgu nevyhnutné.
Medzigeneračný efekt
Vedci varujú pred tzv. medzigeneračným efektom:
- Vysoký príjem USP v tehotenstve → horší vývoj mozgu dieťaťa.
- V detstve a dospievaní → narušenie koncentrácie, úzkosti, prejedanie.
- V dospelosti → chronický zápal, obezita, depresia.
- V starobe → demencia, Alzheimerova choroba.
Takto sa USP podieľajú na celoživotnom cykle chorôb, ktoré sa prenášajú naprieč generáciami.
Can Diet Cure ADHD?
Strava ako príčina a zároveň liečba ADHD?
Už v predchádzajúcich článkoch na tomto blogu nielen o strave sme rozoberali problematiku prepojenia stravy a rôznych problémov súvisiacich s naším zdravím. Samozrejme, nemôžeme jednoznačne tvrdiť, že všetky naše zdravotné problémy vyriešime racionálnym stravovaním, ale práve prostredníctvom optimálne nastavenej stravy vieme niektoré nepriaznivé prejavy minimalizovať. V dnešnej dobe sa odborníci zaoberajú problematikou, v ktorej hlavnú úlohu zohráva strava a jej vplyv na znižovanie rizika výskytu zdravotných problémov súvisiacimi s cukrovkou, srdcovo-cievnymi ochoreniami alebo obezitou. Avšak čoraz väčší záujem vzbudzuje strava a to, čo jeme a pijeme v súvislosti s prevenciou a liečbou duševného zdravia. Vedecký smer o vplyve potravín na naše správanie je stále relatívne nový a miestami kontroverzný. Na základe vedeckých poznatkov dochádzame k záverom, že niektoré potraviny naše správanie výrazne ovplyvňujú.
Cukor a ADHD
Medzi takéto potraviny patrí kofeín, ktorý zvyšuje bdelosť, čokoláda ovplyvňuje náladu a alkohol zase ovplyvňuje celkové správanie jedincov. Najviac priestoru odborníci vo svojich výskumoch venovali dvom prístupom, a to suplementácii a eliminácii určitých zložiek potravy. Niektoré deti s ADHD sú na určité druhy potravín citlivejšie, čo sa môže odzrkadliť na ich správaní a negatívnych reakciách. Tieto reakcie následne môžu negatívne ovplyvniť ich sústredenie alebo kontrolu nad emóciami. Konzumácia sladkých jedál môže spôsobiť prudký nárast a následne pokles hladiny glukózy v krvi, čo môže mať vplyv na pocity prílišnej únavy alebo naopak nadmernej energie.
V rôznych štúdiách nájdeme tvrdenia, že nadmerná konzumácia cukru môže spôsobiť hyperaktivitu, pretože potraviny s vysokým obsahom cukru spôsobujú zvýšené vylučovanie inzulínu z pankreasu, čo vedie k hyperglykémii, ktorá stimuluje zvýšenie epinefrínu, čo zase vedie k aktivácii nervových reakcií a možným poruchám spojených s hyperaktivitou. Inými slovami, zvýšený príjem napr. snackov s vysokým obsahom cukru môže zvýšiť nutričnú nerovnováhu, nižšiu emočnú inteligenciu a prejavy podobné ADHD. Aj keď odborníci nie sú v tejto problematike jednotní, zhodujú sa na tom, že zníženie množstva rafinovaného cukru v jedle a nápojoch u detí je určite prínosom. Obmedzenie cukru sa obzvlášť odporúča u detí s ADHD, ktoré majú vyššie riziko vzniku cukrovky 2. typu vo vyššom veku. Obmedzenie sladkých jedál a nápojov okrem iného napomáha si udržiavať primeranú hmotnosť. V skratke, obmedzenie príjmu bieleho cukru je zdravou voľbou pre každého, pretože môže znížiť riziko cukrovky, obezity, zubného kazu a ďalších zdravotných problémov.
Potravinové aditíva a ADHD
Aj pri týchto zložkách našej každodennej stravy sú prítomné kontroverzie s určením jednoznačného záveru a ich vplyvu na ADHD. Lekár Dr. Feingold v roku 1970 bol presvedčený o hypotéze, že salicyláty a potravinové aditíva, ktoré obsahujú syntetické farbivá a dochucovadlá, ovplyvňujú prejavy ADHD. Feingold svojím pacientom predpisoval diétu bez salicylátov, farbív a umelých dochucovadiel. Niektorí jeho pacienti zaznamenali výrazné zlepšenie behaviorálnych problémov. Feingold tvrdil, že u 30 až 50% jeho pacientov sa výrazne zlepšil zdravotný stav.
Následne v 70. a 80. rokoch sa vedecká obec začala výraznejšie venovať záverom Dr. Feingolda. Aj keď tieto hypotézy boli spochybnené, na druhej strane sa stali podnetom pre dôkladnejšie štúdie umelých farbív, dochucovadiel a konzervantov v potravinách. To všetko z dôvodu, že podľa štúdií tieto substancie majú vplyv na správanie detí bez ohľadu na to, či trpia ADHD. Konkrétne jedna štúdia sa zaoberala problematikou umelých farbív a ich vplyvu na hyperaktivitu u detí. Skúmaním bolo zistené, že pri diéte, ktorá neobsahovala umelé farbivá, u 75% skúmaných objektov došlo k zlepšeniu pri prejavoch hyperaktivity. Množstvo aditív, chemikálií, konzervantov, farbív a plastov v našej strave za posledné desaťročia výrazne vzrástlo. Pri ich zavádzaní do obehu sme nepoznali, čo môžu ľudskému organizmu spôsobovať.
Niektoré z aditív, ktorým je vhodné sa vyhýbať:
- Dusičnany a dusitany: Môžu negatívne ovplyvňovať funkciu štítnej žľazy, ako aj schopnosť okysličovania krvi. Môžu zvyšovať riziko určitých druhov rakoviny. Používajú sa na konzervovanie a zvýraznenie farby potravín.
- Umelé potravinové farbivá: Ako bolo uvedené, zvyšujú príznaky u detí s poruchou pozornosti s hyperaktivitou.
- Bisfenoly: Používajú sa pri výrobe plastových materiálov, ktoré môžu prichádzať do kontaktu s vodou a potravinami.
Konkrétne príklady potravinových aditív:
- E 102: Tartrazín - prášok svetlooranžovej farby, používaný na sfarbenie potravín.
- E 104: Chinolínová žltá - zelenožlté farbivo, nachádzajúce sa najmä v sladkostiach, energetických nápojojoch a pod.
- E 110: Žltá SY - umelé farbivo, ktoré sa nachádza najmä v pudingoch, zmrzline a podobne. Môže spôsobiť alergické reakcie, tráviace problémy a niektoré druhy rakoviny.
- E 120: Karmín, kyselina karmínová - prírodné červené farbivo používané často s benzoánom sodným. Nachádza sa v potravinách ako jogurty, nápoje, žuvačky a pod.
- E 122: Azorubín - farbivo červenej farby, ktoré môže spôsobovať hyperaktivitu a kožné reakcie. Je zakázané napr.
- E 124: Ponceau 4R - výrazné červené farbivo využívané v potravinárskom priemysle.
- E 131: Patentná modrá - tmavomodré farbivo využívané v žuvačkách, sladkostiach a nápojoch.
- E 211-213: Kyselina benzoová a benzoáty - konzervant, ktorý v kombinácii s umelými farbivami preukázane zvyšuje hyperaktivitu u detí. U citlivých ľudí môže zhoršovať príznaky kožných problémov.
Suplementácia pri ADHD
Samotné potraviny a diéty ADHD nespôsobujú a ani úplne neliečia. Avšak suplementácia niektorými potravinami môže výrazne ovplyvniť priebeh a správanie nielen u detí. Potraviny bohaté na bielkoviny môžu mať pozitívne účinky na niektoré behaviorálne symptómy spojené s ADHD. Bielkoviny ovplyvňujú činnosť mozgu prostredníctvom aminokyselín, z ktorých sú tvorené neurotransmitery. Ide najmä o fenylalanín, tyrozín a tryptofan, ktoré ovplyvňujú tvorbu neurotransmiterov, dopamínu, serotonínu a norepinefrínu. Neurotransmitery prenášajú signály medzi mozgovými bunkami a strava bohatá na bielkoviny ovplyvňuje ich tvorbu aj fungovanie.
Niektoré štúdie spájajú prejavy ADHD s nízkou hladinou určitých vitamínov a minerálov. Zinok a horčík sú mikronutrienty, ktorých nedostatok je najviac spájaný s príznakmi tejto poruchy. Prejavy nedostatku týchto minerálov v organizme sú podobné príznakom ADHD. Nízka hladina horčíka môže vyvolávať zvýšenú nervozitu, úzkosť, nepokoj, nespavosť, problémy s koordináciou a problémy s učením. Doplnenie 200 mg horčíka po dobu šiestich mesiacov významne znížilo hyperaktivitu u detí s ADHD. Ďalšie štúdie potvrdzujú súvis medzi nedostatkom niektorých mikronutrientov a správaním u detí.
Can Diet Cure ADHD?
Omega-3 mastné kyseliny
Omega-3 mastné kyseliny sú veľmi dôležitou súčasťou, ktorá sa podieľa na optimálnom fungovaní srdca, mozgu a nervovej sústavy. Niektoré štúdie na základe klinických a biochemických výsledkov naznačujú, že nedostatky polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) v organizme môžu súvisieť s príznakmi ADHD. V tejto štúdii sa preukázalo, že deti a dospievajúci s ADHD majú významne nižšie plazmatické a krvné koncentrácie polynenasýtených mastných kyselín, no najmä nižšie hladiny omega-3 mastných kyselín. Polynenasýtené mastné kyseliny sú významnou zložkou našej stravy, ktorá by nemala chýbať v jedálničku z dôvodu znižovania rizika srdcovo-cievnych ochorení a zlepšovania funkcie mozgu.
Omega-3 mastné kyseliny sú skupina esenciálnych tukov, ktoré sú nevyhnutné pre celkovú pohodu. Ľudské telo ich nedokáže samostatne syntetizovať, preto ich musíme získavať zo stravy alebo prostredníctvom výživových doplnkov. Medzi tri hlavné typy omega-3 patria:
- ALA (kyselina alfa-linolénová): Je najrozšírenejšia v strave a slúži predovšetkým ako zdroj energie. Nachádza sa v ľanových semienkach, chia semienkach, vlašských orechoch a niektorých rastlinných olejoch.
- EPA (kyselina eikosapentaénová): Pochádza prevažne zo živočíšnych produktov, ako sú tučné ryby a rybí olej, ako aj z niektorých mikrorias. Zohráva kľúčovú úlohu v rôznych telesných funkciách a môže sa premeniť na DHA.
- DHA (kyselina dokosahexaénová): Považuje sa za najdôležitejšiu omega-3 mastnú kyselinu a slúži ako štrukturálna zložka životne dôležitých orgánov, ako je mozog a očná sietnica. Nachádza sa predovšetkým v živočíšnych produktoch vrátane tučných rýb, rybieho oleja, mäsa, vajec a mliečnych výrobkov. Vegáni a vegetariáni môžu získať DHA z mikrorias.
10 najlepších prírodných zdrojov omega-3 mastných kyselín:
- Makrela: 100-gramová porcia poskytuje 4580 mg omega-3 mastných kyselín.
- Losos: Obsahuje 2150 mg omega-3 na porciu a je bohatý na bielkoviny, vitamín D, selén a vitamíny skupiny B.
- Olej z treščej pečene: Poskytuje veľkú dávku omega-3 mastných kyselín, vitamínov D a A.
- Sleď: Ponúka prísun omega-3, selénu a vitamínu B12.
- Ustrice: Obsahujú zinok, meď, vitamín B12 a 391 mg omega-3 na 100 gramov.
- Sardinky: Nabité vitamínom B12, vitamínom D a selénom.
- Ančovičky: Poskytujú 2053 mg omega-3 na 100 g, niacín, selén a vápnik.
- Chia semienka: Ponúkajú 5050 mg omega-3 mastných kyselín na 30 gramov a sú bohaté na mangán, selén a bielkoviny.
- Vlašské orechy: Obsahujú vlákninu, meď, vitamín E a 2570 mg omega-3 na 100 gramov.
- Ľanové semienka: Bohatý zdroj omega-3 mastných kyselín ALA (2350 mg na 10 gramov), vlákniny a horčíka.
Najväčšie benefity omega-3 mastných kyselín:
Omega-3 mastné kyseliny ponúkajú široké spektrum zdravotných výhod, ktoré sú podporené vedeckým výskumom. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Možné zníženie zápalu: Zložky ako DHA a EPA môžu potlačiť zápalové procesy, ktoré sa často podieľajú na kardiovaskulárnych ochoreniach.
- Podpora srdca: Omega-3 môžu potenciálne znížiť riziko vzniku srdcového infarktu a znižovať hladinu triglyceridov.
- Pomoc pri redukovaní hmotnosti: Hoci priamo nevedú k úbytku hmotnosti, môžu zohrávať úlohu pri prevencii opätovného priberania.
- Zdravie dojčiat: Vysoké dávky omega-3 mastných kyselín u tehotných žien môžu znížiť riziko vzniku astmy u ich detí.
- Podpora mozgu: Omega-3 sú kľúčové pre udržanie bystrého a zdravého mozgu, pomáhajú pri vývoji mozgu a udržiavajú ho v hladkom chode. Môžu chrániť proti úpadku kognitívnych funkcií a zlepšovať pamäť a pozornosť.
- Pomoc pri depresii: Suplementácia omega-3 má pozitívny vplyv na príznaky depresie, najmä pri vyššej koncentrácii EPA.
- Zdravie očí: Nedostatočný príjem omega-3 predstavuje vyššie riziko očných ochorení, ako je vekom podmienená makulárna degenerácia (AMD).
- Zníženie tuku v pečeni: Doplnky stravy s rybím olejom môžu zlepšovať funkciu pečene a zmierňovať zápal, čím potenciálne znižujú príznaky spojené s nealkoholovou tukovou chorobou pečene (NAFLD).
- Zlepšenie pozornosti a hyperaktivity u detí: Doplnky stravy s rybím olejom sľubne zmierňujú vnímanú hyperaktivitu, impulzívnosť a agresivitu u detí s ADHD.
- Astma a alergie: Omega-3 majú potenciál znížiť zápal súvisiaci s astmou, závažnosť príznakov a závislosť od liekov na astmu.
- Zdravie kostí: U jedincov s vyšším príjmom omega-3 sa zlepšuje minerálna hustota kostí (BMD).
Výživové doplnky z rybieho oleja nesmú obsahovať nadlimitné množstvo ortuti, kadmia ani iné nečistoty, preto dajte prednosť certifikovaným výrobkom so známym pôvodom. Deti a dospelí s alergiami na mäkkýše by nemali užívať rybí olej. Namiesto toho je lepšie použiť rastlinné alternatívy. Výborným zdrojom sú vlašské orechy, mandle, ľanové semiačka, vajcia, tofu so zvýšeným obsahom omega-3 a ďalšie potraviny, ktoré môžu byť súčasťou každodennej zdravej výživy.
Vitamíny a minerály na liečbu ADHD
Vitamíny a minerály zohrávajú dôležitú úlohu pri správnej funkcii mozgu a nervového systému. Pre deti, dorast a dospelých - jednoducho pre ľudí s ADHD môže byť ich rovnováha kľúčová pri zvládaní symptómov, ako sú nepozornosť, impulzívnosť či hyperaktivita. Pozrime sa teda na význam železa, zinku, horčíka, vitamínu D a inozitolu (vitamínu B8) pri podpore psychickej pohody a kognitívnych funkcií. Dozviete sa, ako tieto látky ovplyvňujú činnosť mozgu a prečo je ich pravidelný prísun nevyhnutný pre osoby s ADHD.
Železo pri liečbe ADHD
Výskumy ukazujú, že nedostatok železa môže zhoršiť symptómy ADHD. Štúdia publikovaná v Journal of Child Neurology uvádza, že deti s ADHD mali často nižšie hladiny feritínu, proteínu v krvi, ktorý obsahuje železo. Výskumníci tiež zistili, že zvýšenie hladín železa u detí s anémiou môže zlepšiť ich koncentráciu a znížiť hyperaktivitu. Predtým, ako začnete užívať doplnky výživy s obsahom železa, je vhodné skontrolovať jeho obsah v krvi, aby ste predišli predávkovaniu, ktoré môže byť škodlivé.
Zinok pri liečbe ADHD
Zinok je minerál, ktorý je dôležitý pre metabolizmus neurotransmiterov, ako je aj dopamín (súčasť vnútorného systému motivácie a odmeny), a pre celkovú činnosť mozgu. Niektoré štúdie poukazujú na súvislosť medzi nízkymi hladinami zinku a ADHD symptómami, ako sú impulzívnosť a nepozornosť. Výskum publikovaný v BMC Psychiatry ukazuje, že zinok môže byť užitočným doplnkom pri liečbe ADHD, no výsledky sú zmiešané a jeho účinok sa považuje za mierny.
Horčík (magnézium) pri liečbe ADHD
Horčík pomáha regulovať mnohé biochemické reakcie v tele vrátane funkcie nervového systému. Niektorí rodičia uvádzajú, že dopĺňanie horčíka pomáha ich deťom lepšie liečiť symptómy ADHD, ako sú podráždenosť a hyperaktivita. Nedostatok horčíka môže tiež zhoršiť úzkosť a napätie, ktoré sú časté u ľudí s ADHD. Pri výbere horčíka si veľmi dobre skontrolujte jeho chemickú formu.
Neurobte chybu a pri výbere sa vždy vyhnite anorganickým formám horčíka, ktoré sa do organizmu vstrebávajú len vo veľmi malých množstvách a teda iba prejdú tráviacim traktom bez využitia. Používajte biooptimalizované organické formy ako je napríklad diglycinát horčíka. Ak je horčík skombinovaný aj s vhodným pomerom vitamínu B6, máte vyhrané! Takýto horčík sa dokonale vstrebáva do tela a jeho účinok je veľmi citeľný.
Vitamín D pri liečbe ADHD
Nedostatok vitamínu D je spojený s rôznymi neurologickými problémami vrátane ADHD. The Journal of Attention Disorders publikoval výskum, ktorý ukazuje, že nízke hladiny vitamínu D môžu byť spojené so zhoršenými symptómami ADHD. Niektorí odborníci odporúčajú dopĺňanie vitamínu D, ak sú preukázané jeho nízke hladiny v organizme.
Vitamín B8 - Inozitol na liečbu ADHD
Inozitol sa často označuje ako vitamín B8, hoci to nie je vitamín, ale druh sacharidu. Jedna európska štúdia naznačuje, že inozitol ponúka terapeutické výhody a jeho užívanie môže pomôcť vyrovnať hladiny serotonínu a dopamínu v mozgu. Je však potrebný ďalší výskum, ktorý by presnejšie odhalil kauzalitu medzi ADHD a užívaním inozitolu. Inozitol sa nachádza okrem výživových doplnkov aj vo veľkej fazuli, hnedej ryži a citrusových plodoch.
Ako vidíte, pridanie správnych vitamínov a minerálov do stravy môže byť účinným krokom na zmiernenie symptómov ADHD. Hoci každá látka má svoj špecifický účinok, spoločne prispievajú k lepšiemu metabolizmu neurotransmiterov, zlepšeniu sústredenia a zvládaniu stresu.
Melatonín - na liečbu nespavosti pri ADHD
Melatonín je hormón v mozgu, ktorý pomáha nášmu telu udržiavať zdravý cyklus spánku a bdenia. Zdravému človeku sa melatonín začína vylučovať 1-2 hodiny po zotmení a následkom jeho uvoľňovania v mozgu je chuť uložiť sa ku spánku. Ľudia s ADHD majú inhibované (spomalené/znížené) vylučovanie melatonínu a majú väčšie ťažkosti s prípravou svojho tela na odpočinok. Jedna štúdia zistila, že nástup vylučovania melatonínu u väčšiny priemerných dospelých je večer v čase od 21:30, ale u dospelých s ADHD sa melatonín začne vylučovať o viac ako hodinu neskôr. U detí s ADHD je nástup vylučovania melatonínu podobne neskorý - okolo 22:15 hod.
Problémy so spánkom môžu zhoršiť kognitívne funkcie. Avšak podľa výskumu boli deti s ADHD schopné spať dlhšie a rýchlejšie zaspať po tom, čo denne užívali melatonín v kombinácii s ich liekmi na ADHD. Ďalšia štúdia o melatoníne u detí s ADHD uvádza, že nástup spánku pokročil o 27 až 48 minút s melatonínom a dĺžka spánku sa predĺžila až o 62 minút.
Výživové doplnky s melatonínom sú buď vyrobené z epifýz zvierat alebo sú vyrobené synteticky a sú teda vhodné aj pre vegánov. Môžu byť vo forme tabliet, tekutiny alebo gumových macíkov. Melatonín sa môže kombinovať s rôznymi ďalšími látkami pre zvýšenie jeho účinnosti. Dôrazne odporúčame, aby sa rodičia detí s ADHD alebo dospelí s ADHD porozprávali so svojimi lekármi o užívaní melatonínu, obzvlášť ak chcú podávať výrazne vyššie dávky ako 1 mg melatonínu denne. Táto dávka (1 mg denne) sa všeobecne považuje za bezpečnú.
Probiotiká a črevná mikroflóra pri liečbe ADHD
Nedávne výskumy čoraz viac naznačujú spojitosť medzi zdravím čriev a funkciou mozgu, čo sa označuje ako „črevno-mozgová os“. Štúdie poukazujú na to, že narušená črevná mikroflóra môže byť spojená s neurologickými poruchami.
Liečba ADHD výživovými doplnkami s vedecky overeným účinkom
Výživové doplnky môžu zlepšiť progres liečby ADHD a ADD riešením podkladových výživových nedostatkov a podporou celkového zdravia mozgu, ale väčšinou nemôžu úplne nahradiť lieky a behaviorálnu terapiu. Treba si však uvedomiť, že i keď je výživový doplnok alebo vitamín označený ako „prírodný“, neznamená to, že je menej účinný a už vôbec nie, že je absolútne bezpečný za každých okolností. Aj niektorými vitamínmi sa môžete predávkovať, alebo môžete mať alergiu na niektorú zložku výživového doplnku. Pred použitím akéhokoľvek prípravku si teda vždy dobre prečítajte príbalové informácie. Takisto neľutujte času a pred podaním akýchkoľvek výživových doplnkov deťom sa najlepšie poraďte aj s odborným lekárom.
Sandy Newmark, klinický psychológ a špeciálny pedagóg z University of California San Francisco (UCSF), používa výživové doplnky ako súčasť integratívneho plánu liečby ADHD a ADD. Tento plán obsahuje intervencie v školskom prostredí, rodičovské stratégie, spánok a cvičenie. Vďaka svojmu komplexnému prístupu je Dr. Sandy Newmark v jeho praxi mimoriadne úspešný a uznávaný. Výživové doplnky uvedené v tomto článku Sandy odporúča svojim zverencom a pacientom v záujme účinnejšej liečby ADHD. Každý tu spomenutý výživový doplnok má mnohými štúdiami podložené účinky pri zlepšovaní niektorých symptómov porúch pozornosti u ľudí.
Najčastejšie používané výživové doplnky pri liečbe ADHD:
- OMEGA-3 mastné kyseliny
- Železo
- Zinok
- Horčík
- Vitamín D
- Inozitol (vitamín B8)
- Melatonín
- Probiotiká
- Aminokyseliny
- Ashwagandha
- Ginkgo biloba
- Ženšen
- Rhodiola rosea
Tipy pre rodičov a budúce mamy
Určenie jednej konkrétnej diéty alebo stravovacieho prístupu pri poruche ADHD je veľmi náročné. Štúdie nám neponúkajú jednoznačné závery a je potrebné si počkať na ďalšie odborné publikácie a informácie v tejto problematike. Taktiež organizmus každého jedinca reaguje rozlične na spomínané zložky potravy. Človek trpiaci ADHD by však mal prijímať vyvážené jedlá, ktoré sa skladajú najmä z celistvých potravín. V zložení jednotlivých jedál je dôležité prihliadať na komplexné sacharidy, polynenasýtené kyseliny omega-3 a dostatočné množstvo bielkovín. Na druhej strane je lepšie vyhýbať sa rôznym aditívam v potravinách. Zdravý životný štýl v podobe kvalitného stravovania a fyzickej aktivity prospieva všetkým bez ohľadu na to, či človek trpí nejakou poruchou.
- Preferujte čerstvé potraviny, stravu bohatú na vlákninu a minimálne spracované jedlá.
- Obmedzte sladké nápoje a balené snacky.
- Učte deti jesť pomaly a vnímať chuť.
- Dávajte si pozor na nákup produktov s dlhým zoznamom ingrediencií.
- Počas tehotenstva dbajte na príjem kvalitných bielkovín, omega-3, železa a zinku.
Výživa nie je len palivo pre náš organizmus, je to stavebný materiál pre mozog, emócie aj budúcu kvalitu života. Dnešný svet je rýchly a pohodlné riešenia nás lákajú na každom kroku. No každé rozhodnutie, ktoré spravíme v kuchyni či obchode, má dlhodobý dopad, najmä na deti, ktoré sa ešte len formujú. Ultra spracované potraviny možno chutia dobre, no ich skrytá daň je privysoká. Ak chceme zdravšie, sústredenejšie a psychicky odolnejšie deti, musíme začať tam, kde to celé vzniká, pri výbere potravín. Zdravý mozog sa nestavia z polotovarov.
