Situácia v drvivej väčšine školských stravovacích zariadení nie je vôbec uspokojujúca a rodič je zväčša bezmocný niečo zmeniť. Dieťa si na základe obrazu rodičov vytvára vzťah k potravinám, jedlu i jeho príprave. Dôležité je dieťaťu podávať rozmanité potraviny v pravidelných intervaloch. To isté tak akosi inštinktívne očakávame od škôlky, kam dieťa chodí. Rovnako tak aj v školskom veku je potrebné pokryť u dieťaťa jeho energetickú potrebu. Lenže so školským stravovaním to nie je také jednoduché.
Legislatívny Rámec a Výzvy Spotrebného Koša
Jedálne v školách a škôlkach musia spĺňať záväznú vyhlášku o školskom stravovaní. To však neznamená, že varia dobre a zdravo. Vyhláška, bohužiaľ, dovoľuje variť napríklad z polotovarov, podávať sladené nápoje, umožňuje vylepšovať obedy nakúpenými sladkosťami, odporúča oveľa viac živočíšnych bielkovín a voľného cukru ako by bolo treba a na jedálnom lístku sa objavujú príliš často ťažké, omáčkové a zahusťované jedlá.
Všeobecne sa dá povedať, že vyhláška o školskom stravovaní sleduje len kvantitu, množstvo potravín v desiatich kategóriách tzv. spotrebného koša. Všetky jedálne sa musia riadiť už spomínaným spotrebným košom, ktorý reguluje množstvo potravín v desiatich rôznych kategóriách a tomu sa prispôsobuje zloženie jedálneho lístka. Dá sa dobre variť aj v jeho rámci, a to i napriek tomu, že je nevyhovujúci. Bohužiaľ, chce to ale veľa dobrej vôle, snahy, znalostí z oblasti stravovania a pod., čo kuchárkam väčšinou chýba.
Povinnosti a Odporúčania pre Jedálny Lístok
Podľa vyhlášky č. 330/2009 Z. z. a O tom, ako treba zostavovať jedálne lístky, hovorí vyhláška č. 330/2009 Z.z. (čítať prílohu vyhlášky) sú stanovené jasné pravidlá pre zloženie jedálneho lístka:
| Druh jedla/potraviny | Odporúčaná frekvencia |
|---|---|
| Hlavné mäsové jedlá | 2x týždenne |
| Jedlo so zníženou dávkou mäsa (s nadstavením, napr. sójou, ovsenými vločkami alebo zemiakmi) | 1x týždenne |
| Hlavné múčne a zeleninové jedlá | 2x týždenne (majú sa podávať hlavne v pondelok) |
| Výdatné strukovinové a zeleninové polievky (s obsahom mäsa alebo mlieka) | Odporúčané k zeleninovým jedlám |
| Prívarky | 2x mesačne |
| Zemiaky | 2-3x týždenne |
| Zelenina (vo forme šalátu alebo oblohy k hlavnému jedlu) | Denne |
| Ryby, obilniny a strukoviny | 1x týždenne |
| Múčniky (z tvarohu, mlieka a ovocia) | 1x týždenne |
Nie je jednoduché brať ohľad na individuálne priania rodičov. Po prvé, školská inšpekcia kontroluje dodržiavanie spotrebného koša a po druhé, požiadaviek je príliš veľa. Niekto chce viac mäsa, niekto menej zeleniny, iný len celozrnné pečivo, ďalší zase iba bio potraviny. Vydávanie jedla je obmedzené jasne danými pravidlami, kde nie je priestor na individuálne potreby rodičov a ich detí.
Nutričná Hodnota a Konkrétne Odporúčania pre Jedlá
Výživa v detskom veku musí byť nutrične vyvážená. Mala by obsahovať všetky živiny potrebné na vývoj a rast, metabolizmus a ostatné telesné funkcie. Podľa vyššie uvedeného percentuálneho vyjadrenia prijatej dennej energie obed má najvyššie percento a má byť výživovo najhodnotnejším pokrmom dňa. Práve tu sa rodičia spoliehajú na kvalitu obedňajších jedál podávaných v školských jedálňach.
Nevhodné Praktiky a Potraviny
- Medzi jednotlivými chodmi nie je odporúčané dopĺňanie nevhodných kalórií, akými sú sladkosti, podávanie sladených nápojov či chuťoviek, ktoré z hľadiska nutričných hodnôt charakterizujeme ako prázdne. Nápoje, najmä pre deti, by sme nemali sladiť pridanými rafinovanými sladidlami. Podobne ani ovocná šťava, kde nie je definovaný pomer ovocia v nápoji, a v bežných šťavách zo supermarketov sa väčšinou nachádza nanajvýš 30 % podielu ovocia. V podstate ide o nápoj s veľkým množstvom cukru, vytvárajúci u detí závislosť na sladké a ničiaci ich zdravie. Po sladkom múčniku nie je vhodné podať sladené mlieko. To je zväčša ochucované bielym cukrom, glukózovým sirupom a stabilizátormi. Sacharóza - biely cukor predstavuje nevyužiteľnú, prázdnu energiu. Sladené nápoje ani sladkosti v podobe cereálií sa v jedálničku detí nemajú nachádzať.
- Väčšina ovocných jogurtov nemá s ovocím veľa spoločného. Namiesto ovocia sú v nich použité sladené sirupy, množstvo farbív, konzervačných látok. Bežne dostupné cereálne tyčinky sú zdrojom ďalších rafinovaných cukrov a ich obsah je taký vysoký, že tento nedostatok prekryje ich akékoľvek pozitívum.
- Obed v skladbe, kde tvoria väčšinou múčne jedlá z bielej pšeničnej múky v kombinácii so sladkou plnkou, posýpkou, či zaváraným ovocím, čo je opäť len dávka rafinovaného cukru, organizmus nezasýti na dlhú dobu, nedodá potrebnú energiu, ani živiny. Jedlo v uvedenom zložení neúmerne zvyšuje hladinu glukózy v tele. Ak navykneme deti konzumovať jedlá s vysokým glykemickým indexom a jednoduchými sacharidmi, akými sú práve biela múka a cukor, stane sa ich organizmus odolný voči účinkom inzulínu a hrozí im priberanie na váhe a diabetes. Sladké múčne jedlo neposkytne organizmu vyvážený pomer makro- a mikronutrientov a absentujú v ňom bielkoviny, vláknina, minerály a stopové prvky.
- Bravčové mäso nepatrí k najvýživnejším druhom mäsa kvôli vysokému obsahu tukov a nasýtených mastných kyselín. V jedálničku prevláda bravčové mäso, čo nie je najšťastnejšia voľba. Každý druh mäsa má inú výživovú hodnotu a zloženie aminokyselín, je vhodné ich v rámci týždňa kombinovať.
- Pri bielej múke je zrno zbavené otrúb a klíčka, čo má za následok lepenie na steny čriev a spôsobovanie zápchy či iných metabolických problémov. V prílohách absentujú celozrnné potraviny. Všetky obilninové jedlá sú z rafinovanej suroviny.
- Napriek tomu, že pri každom pokrme sú uvedené alergény, nie je úplne zrejmé, čo všetko je v polievke obsiahnuté, hlavne typ použitého syra. Je rozdiel, či v polievke bol použitý absolútne nevhodný tavený syr alebo kvalitný tvrdý strúhaný syr. Bežne dostupné syry obsahujú vysoký obsah soli a pridané látky.
Odporúčané Postupy a Vhodné Potraviny
- Základom pitného režimu sú voda, minerálne vody, čaje, ovocné a zeleninové 100 % šťavy. Z nich je pre deti najvhodnejšia nesýtená voda a čaje bez obsahu kofeínu.
- Pri výbere druhov mias v detskej strave by mali byť uprednostňované chudé biele mäsá typu morčacie, kuracie z domácich chovov, ryby, chudé hovädzie alebo teľacie mäsá. Z hľadiska pestrosti týždenného jedálnička by bolo vhodné použiť iný druh mäsa, aj spôsob úpravy.
- K mäsitým jedlám je vhodnejšie použiť prílohy z celozrnnej múky. Aby náš organizmus dokázal naplno múku využiť, mala by pozostávať z celého zrna. To sa skladá z povrchovej vrstvy - otrúb. Práve vrstva na vnútornej strane šupky je najbohatším zdrojom živín a na rozdiel od rafinovaného zrna je plná vitamínov skupiny B, hlavne vitamínu B1, ktorý je potrebný na syntézu energie z tukov a cukrov. Ďalšia časť zrna je obilný klíček obsahujúci cenné živiny a vláknina, ktorá napomáha tráviacej sústave v jej práci a uľahčuje vyprázdňovanie a čistenie čriev. V školských jedálňach sa málokedy stretávame s celozrnnou prílohou, či už sa jedná o ryžu, pšenicu alebo iný druh obilniny.
- Kvalitný domáci hovädzí vývar z kostí a mäsa, aby skutočne obsahoval všetky potrebné nutrienty, musíme variť veľmi pomaly, ideálne po dobu 6 až 8 hodín. Čím viac sa kosti vyvaria, tým viac sa z nich uvoľnia telu prospešné zložky. Sú výborným zdrojom vápnika, fosforu, horčíka, sodíka a draslíka. Vývar má skvelé zastúpenie aminokyselín. Posilní imunitu, dodá telesnú silu a energiu. Je najbohatší zo všetkých mäsových vývarov. V kombinácii s množstvom zeleniny je pre deti výbornou voľbou. Pri dochucovaní polievky sa odporúča použiť len základné dochucovadlá - soľ a korenie. Ostatnú prácu na doladenie chutí urobí množstvo zeleniny a vňate. Cestoviny by mali byť podávané celozrnné.
- Zelený hrášok obsahuje ľahko stráviteľné bielkoviny, veľa vlákniny, vitamínov B, mangán, vitamín C, železo a zinok. Vhodná je šetrná úprava, dusenie po dobu maximálne troch minút, pretože pri dlhodobej tepelnej úprave stráca veľa výživných látok.
- Karfiol sa radí medzi najzdravšie druhy zeleniny. Už 100 g obsahuje väčšie množstvo vitamínu C ako je odporúčaná denná dávka. Otázkou však zostáva spôsob prípravy v školskej jedálni.
- Zemiaky sú bohatým zdrojom vlákniny, horčíka a draslíka, no je nutné si uvedomiť, že všetky tieto látky z nich získame len šetrnou úpravou.
- Kapusta je správna voľba.
- Šošovica je veľmi cennou potravinou, obsahuje 3-krát viac vápnika než obilniny a 7-krát viac železa než špenát. Zo všetkých strukovín je šošovica najbohatšia na bielkoviny (25 %) a obsahuje najmenej tukov (0,6 %). Odporúčanie: Šošovicová polievka so zeleninou.
- Hrušky majú antibakteriálny a posilňujúci účinok. Prečisťujú črevá, odstraňujú zápchu a iné poruchy trávenia. Patria medzi najmenej alergénne druhy ovocia.
Zdravé svačiny pro děti do krabičky (3 tipy!)
Zákazané a Obmedzené Potraviny
Stopku v školských jedálňach majú hlavne - čo sa týka materských škôl - údené mäsá, deti na základných školách už ich majú povolené. Zakázané sú napríklad aj mleté a sekané mäsá, zabíjačková kaša, tlačenka, biftek, výrobky s rôsolom alebo s aspikom, tepelne nespracované vajcia, vnútornosti okrem pečene a sŕdc, nadmerne slané ryby či tepelne neošetrené mlieko a výrobky z neho.
Diétne Stravovanie a Individuálne Potreby
Deti s rôznymi diétnymi obmedzeniami, ktorých neustále pribúda, si spravidla v jedálni svoju alternatívu nenájdu a nemôžu v škole/škôlke jesť. To okrem komplikácií pre rodinu vedie k problémom so začleňovaním do kolektívu.
Jednou z noviniek nového školského zákona je možnosť poskytovať diétne stravovanie pre deti a žiakov so šetriacou, bezlepkovou a diabetickou diétou. Ministerstvo školstva SR preto vypracovalo a zverejnilo na svojej webovej stránke rozpätie finančných pásiem nákladov na prípravu jedla, na základe ktorých zriaďovatelia stanovia výšku príspevku na stravovanie v zariadeniach školského stravovania. Jednotlivé pásma, rozdelené do piatich skupín, sa pohybujú v závislosti od rôznych cenových relácií potravín, z ktorých sa pripravuje strava pre deti a žiakov v školských jedálňach. Kategorizácia finančných pásiem nadobúda účinnosť 1. februára 2009. Rezort školstva sa snažil pri príprave tohto materiálu zohľadniť práve náklady na prípravu diétnych jedál, ktoré musia spĺňať potrebnú výživovú hodnotu podľa veku stravníkov v súlade s odporúčanými výživovými dávkami a zároveň musia zodpovedať základným medicínskym požiadavkám. Počet detí a žiakov, pre ktorých bude zariadenie školského stravovania diétne jedlá pripravovať, určí príslušný zriaďovateľ školskej jedálne. Hovorí sa v nej aj to, že školská jedáleň je povinná vyhovieť vášmu dieťaťu a variť mu diétnu stravu podľa potreby.
Práva Rodičov a Transparentnosť
Rodičia neplatia obedy svojim deťom v plnej výške. Väčšia časť ceny je dotovaná štátom, prípadne školou. Rodič má teda značne obmedzené práva. „Právo kontrolovať školské jedálne vlastne nemáte. Rodič do jedálne obvykle okrem výnimočných príležitostí nesmie chodiť a podľa našich skúseností sa jednotlivé sťažnosti odmietajú, alebo sa na ne vôbec neberie zreteľ,“ objasňuje špecialistka na výživu. Na kvalitu jedálne by sme sa mali vypytovať už pri výbere samotnej škôlky alebo školy. Kvalitná jedáleň je taká, ktorá je ochotná diskutovať s rodičmi, dokáže vysvetliť, čo a ako varí, je pre rodičov transparentná. Čo sa týka ponuky, kvalitné jedálne nepoužívajú zbytočné aditíva, dochucovadlá a sladidlá a jedálny lístok rozpisuje suroviny, ktoré jedlo obsahuje. Dôkazom toho môžu byť v niektorých škôlkach transparentné jedálne lístky a snaha o komunikáciu s rodičmi. Budeme teda dúfať, že sa nechajú inšpirovať aj ďalšie.
Váha a veľkosť porcie nie je tiež odhadom „oka“ pani kuchárky pri okienku - má svoje parametre, ktoré si môže rodič či učiteľ skontrolovať priamo v jedálni, najlepšie u vedúcej školskej jedálne - čo je dobré v prípade, ak vaše dieťa stále tvrdí, že všetko zje a porcia je vraj malá.
Organizácia a Financovanie Školského Stravovania
Na Slovensku bolo v roku 2011 4239 zariadení šk. stravovanie v pôsobnosti 2 111 zriaďovateľov. Najviac z nich (1 972) je v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, 93 je v súkromných rukách, 30 cirkevných a po 8 patrí pod krajské šk. úrady alebo VÚC (zdroj: MŠSR). Limity podmienok školského stravovania upravujú ustanovenia §139 - 142 zákona č. 245/2008.
Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Od januára tohto roku platí (podľa zákona č. 390/2011) to, že zriaďovateľ môže do tejto sumy začleniť aj príspevok na úhradu režijných nákladov. V preklade teda - ak tak rozhodne zriaďovateľ - môžete v každomesačnom poplatku za stravu prispievať napr. na energie. To, ako je to vo vašej škole, zistíte u zriaďovateľa, pokiaľ je to obec - tak prijíma toto rozhodnutie všeobecne záväzným nariadením. U jedného zriaďovateľa by ste sa preto nemali stretnúť s rôznou výškou sumy, za jeden obed. Ako sme už vyššie uviedli, cena sa odvíja jednak od nákladov na potraviny podľa vekových kategórii - vždy však v rámci jednej obce by malo byť stanovené rovnaké pásmo pre všetky školy v pôsobnosti obce. Cenu stravnej jednotky by nemal určovať len zriaďovateľ, návrhy by mali podávať aj vedúca šk. jedálne v spolupráci s riaditeľom školy.
Ak je šk. jedáleň v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, nemá právnu subjektivitu. Vedúca školskej jedálne správne spadá pod úsek šk. stravovania a ten zase pod riaditeľa školy. Finančné záležitosti, rozpočet jedálne a priebežné čerpanie prostriedkov má teda v rukách vedenie školy. Je preto potrebné, aby vedenie školy a vedúca šk. jedálne dobre komunikovali a spolupracovali. Len potom je napr. možné, aby škola dokázala prostredníctvom ponuky služieb šk. jedálne získať nejaké financie navyše (a ideálne ich vrátiť späť jedálni na jej rozvoj). Každý krok a hockako dobrý nápad zo strany šk. jedálne musí odobriť a odsúhlasiť vedenie školy.
Aké sú povinnosti vedúcej školskej jedálne? Kde môžu vedúce školských jedální hľadať informácie o legislatívnych zmenách? Kto im pomáha riešiť ťažkosti súvisiace s prevádzkou zariadenia školského stravovania? Kde nájdu informácie o najnovších trendoch z oblasti výživy a stravovania detí a mládeže?
Hygiena a Bezpečnosť v Školských Jedálňach
Školské jedálne, ktoré zaisťujú stravovanie detí, ale aj verejnosti, patria medzi potravinárske podniky spadajúce pod dozorné kompetencie orgánov ochrany verejného zdravia a sú povinné dodržiavať povinnosti stanovené potravinovým právom. Okrem prísnejších zákonov a pravidiel platí s účinnosťou od 1. januára 2006 na území Európskych spoločenstiev nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sú súčasťou tzv. hygienického balíčka. Každá školská jedáleň musí mať vypracovaný systém veľmi náročných hygienických a výrobných postupov v súlade so slovenskými a európskymi predpismi. Dohľadom nad dodržiavaním hygienických požiadaviek a zásad správnej výrobnej praxe sa zaoberajú orgány hygienickej služby.
Školské stravovanie sa riadi základnými predpismi, ktoré sú obsiahnuté v Školskom zákone č. 245/2008 Z. z., Vyhláške o zariadení školského stravovania č. 330/2009 Z. Nevyhnutné požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov musia byť aplikované primerane pre konkrétne podmienky v každej prevádzke. Pravidlá správnej hygienickej a výrobnej praxe sú spracované v Potravinovom kódexe Slovenskej republiky a príslušných vyhláškach. Potravinárske prevádzky sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave. Dôkladne očistené a podľa potreby dezinfikované. Nový zamestnanec školskej jedálne musí prejsť školením, kde získa rozsah vedomostí potrebných na ochranu verejného zdravia (Zákon č. 355/2007 Z. z., Vyhláška č. 533/2007 Z.).
Čo sa týka manipulácie s potravinami, nátierky sa musia podávať najneskôr do 3 hodín od výroby, mlieko a mliečne výrobky nesmú byť po dátume expirácie, mäkké salámy a údeniny sa musia spotrebovať v deň nákupu, rovnako ako vajíčka, cestoviny, ryža a zemiaky.
Osobitné Podmienky Prevádzky a Pracovný Odev
V rámci možností školy zabezpečiť oddelenie alebo čo najmenší kontakt rôznych skupín (napr. dodávateľov potravín a stravníkov, stravníkov rôznych vekových kategórií). Neumožniť samoobslužný výdaj, tj. deťom a žiakom manipulovať s príbormi, hrnčekmi, pohármi, taniermi. Cudzí stravníci a deti/žiaci stravníci, ktorí sa vzdelávajú dištančným spôsobom, musia mať pre konzumáciu vyčlenený samostatný čas alebo oddelený priestor a po ukončení stravovania musia byť stoly a stoličky očistené a dezinfikované.
Ak sa budeme zmieňovať o pracovnom odeve kuchárok a kuchárov, je potrebné vychádzať z Vyhlášky č. 533/2007 Z. z., ktorá v §12 uvádza medzi nutnými požiadavkami nosenie čistých osobných ochranných prostriedkov zodpovedajúcich charakteru činnosti, najmä pracovný odev, pracovnú obuv a pokrývku hlavy pri výrobe potravín a pokrmov. Udržiavanie pracovného odevu v čistote a jeho vymieňanie podľa potreby v priebehu smeny. Kuchársky pracovný odev musí byť čistý a nesmie byť zdrojom kontaminácie pokrmov. Pri výbere farieb však myslite na to, že na svetlej farbe je znečistenie ľahšie vidieť. Materiál by sa mal dať vyvariť. Z hľadiska BOZP je vhodné rozlíšiť, ktorú časť tela bude pracovný odev zakrývať. Ak zakrýva odev oblasť rúk a ramien, je vhodné využitie rukavíc na ochranu proti prerezaniu a ochranu pred chemickými látkami a biologickými činiteľmi. Odporúča sa použitie dlhých a voľných rukávov a nohavíc.
Kuchárka sa počas pracovnej doby pohybuje v rôznych prostrediach, najskôr v prípravovni, neskôr vo varni. Jej pracovný odev by mal zodpovedať charakteru činnosti a v priebehu zmeny by ho mala vymieňať. K tomu najčastejšie slúžia rôzne kuchárske zástery. Každé prostredie (hrubej prípravy, čistej prípravy, varne, výdajne a následnej sanitácie) vyžaduje iné podmienky, tzn. iný pracovný odev. Kuchárky a kuchári by mali mať možnosť sa vždy prezliecť do čistého a podľa toho by mali mať dostatok náhradného pracovného oblečenia. Uvedená vyhláška č. 533/2007 presne nestanovuje, koľko pracovných odevov musia kuchári mať. V súčasnej dobe sa väčšinou perie buď priamo v jedálni, alebo si kuchárky perú odev doma a bohužiaľ aj na svoje náklady. V oboch prípadoch je možnosť kontaminácie potravín vyššia, ako keď prenechá škola túto starosť profesionálnej firme, ktorá dokáže vhodné pracovné odevy prenajať v potrebnom množstve a následne ich podľa predpisov odborne udržiava. Keď škola využije služby špecializované práčovne, problémy s hygienickou údržbou pracovných odevov úplne odpadajú.
Súčasné Trendy a Perspektívy Zlepšenia
Nepochybujem však, že jedálne sú schopné s odbornou podporou, informáciami a know-how z iných stravovacích zariadení, ponúknuť kvalitné, zdravé jedlo a porovnateľné peniaze. K tomu akurát môžeme dodať, že stále viac škôlok a škôl v súčasnej dobe usiluje o zdravé varenie z kvalitných potravín. Postupujú síce malými krôčikmi, ale je vidieť posun smerom dopredu.
Na jar minulého roku verejnosť zaregistrovala blog škótskej školáčky, ktorá v ňom začala uverejňovať fotky svojho každodenného obeda. Prvá fotografia - na nepríťažlivom tanieri nasypaná kukurica, kroketa, kus pizze a minimuffin. Marthin blog vzbudil celosvetový novinársky aj kulinársky záujem. Napriek pokusu vedenia jej školy zakázať jej fotografovanie obedov, do dnešného dňa sa na blogu môžete dozvedieť, ako ďalej obedovala Martha, ale aj jej rovesníci v rôznych kútoch sveta.
Predpokladáme, že väčšina z vás niekedy nejaké hromadné stravovanie zažila. Niekto spomína rád, niekto s istým napätím v žalúdku. Dnes už veľa z vás k vlastnej skúsenosti z detstva pridáva aj skúsenosť rodičovskú. Niekedy nám deti s nosom strčeným v hrnci po príchode domov hlásia, že v škole bol na obed humus alebo gebuzina. Na druhej strane je pohľad ľudí zodpovedných za školské stravovanie a utrápený pohľad vedúcej školskej jedálne, keď vyslovila otázku: „Povedzte mi, akú polievku vaše deti jedia, ja už neviem čo mám variť. Takmer všetku ju vylievame, tie deti akoby neboli na polievky vôbec zvyknuté.“ No, moje deti jedia polievky asi v piatich prevedeniach, no mňa doma neskontroluje žiadna inšpekcia, môžem si to dovoliť. Vedúca v školskej jedálni nie.
Pozitívne je možné hodnotiť rôznorodosť polievok. Polievky sú skvelou alternatívou jedenia zeleniny, zabezpečia jej dostatočný prísun. Otázkou ostáva spôsob prípravy. Hodnotné látky si väčšina zeleniny uchová len krátkym, šetrným spracovaním. Najvýživnejší spôsob prípravy polievky s vysokou koncentráciou zeleniny sú mixované polievky. Pokiaľ sa nezmenia zastarané, dosiaľ platné normy pre školské stravovanie, je v rukách tvorcov jedálnych lístkov zakomponovanie zdravšej alternatívy sladkého múčnika. Normy určené pre školské jedálne zohľadňujú vyšší príjem bielkovín. Vláknina a vitamíny v podobe čerstvej zeleniny a ovocia sú zastúpené v menšej miere.
tags: #jedla #v #skolskych #jedalnach