Jedlo je neoddeliteľnou súčasťou nášho života, sprevádza nás od narodenia a uspokojuje jednu zo základných fyziologických potrieb. Okrem primárnej úlohy ako zdroja živín má jedlo aj hlboký psychologický a sociálny význam. Smolík (1996) uvádza, že jedlo so sebou nesie mnoho psychologických významov a môže byť pôžitkom, prostriedkom upokojenia či ocenenia. Do vzťahu k jedlu sa premietajú naše individuálne postoje, sociálne interakcie, vplyvy sociokultúrneho prostredia či biologické faktory. V dnešnej dobe, keď médiá, sociálne siete a často aj rodičia vyvíjajú na deti tlak ohľadom vzhľadu, sa jedlo môže stať nepriateľom.
Skutočný boj o zdravý vzťah k jedlu sa často odohráva v našej mysli, nie len v tele. Zmena tvaru postavy tak vyžaduje zmenu myslenia, prehodnotenie vzťahu k sebe, ale aj prijatie toho, čo telo v danej chvíli skutočne potrebuje. Nie každé jedlo je odpoveďou na hlad; niekedy je to výkrik emócií, potreba bezpečia alebo snaha o útek. Možno práve tam leží začiatok zmeny - v odvahu spýtať sa nie „čo jem“, ale „čo cítim“.
Psychologické aspekty vzťahu k jedlu
Jedlo neslúži len na výživu. V mnohých chvíľach poskytuje pocit bezpečia, útechy alebo istoty. Keď sa nedarí, keď sa vzťahy komplikujú alebo prichádza samota, tanier ponúka rýchlu úľavu. To, čo sa navonok javí ako hlad, býva v skutočnosti reakciou na vnútorné napätie. Zatiaľ čo niekto zvláda smútok prechádzkou, iný si sadne k chladničke. Tento rozdiel nevzniká vedomým rozhodnutím, ale býva dôsledkom predchádzajúceho učenia - akéhosi vnútorného automatizmu. Nie vždy je zrejmé, že ide o reakciu na emócie.
Naše stravovacie správanie sa formuje na priesečníku biológie, psychológie a prostredia. Prejedanie zriedka vyplýva len z „nedisciplinovanosti“; častejšie je dôsledkom interakcie neurobiologických mechanizmov odmeny, kognitívnych skreslení, emočnej regulácie a silných environmentálnych podnetov, ktoré presahujú kapacitu vedomej kontroly.
Vplyv detstva na vzťah k jedlu
Vzťah k jedlu sa nezačína tvoriť v dospelosti. Prvé skúsenosti vznikajú už v detstve - pri rodinnom stole. Atmosféra, ktorá sa s jedlom spája, zanecháva hlbokú stopu. Keď sa obzrieme späť, často si vybavíme, čo vtedy jedlo znamenalo. Boli to chvíle pokoja, alebo skôr napätia? Mnoho z týchto vzorcov pretrváva až do dospelosti. Ak je jedlo spojené s odmenou, ľahko sa stáva prostriedkom na zvládanie aj tých najbežnejších situácií. Večer bez „niečoho dobrého“ si potom nemožno predstaviť - a pritom nejde o hlad.
Jedlo nie je len palivo pre telo. Pre mnohých ľudí je spojené aj s emóciami, stresom, odmenou, upokojením, kontrolou, výčitkami alebo vzťahom k sebe samému. Práve preto môže byť téma jedla oveľa citlivejšia, než sa na prvý pohľad zdá. To, čo jeme a ako s jedlom zaobchádzame, sa premieta do energie, nálady, sústredenia aj celkovej psychickej pohody.
V batoľacom období sa dieťa môže stať veľmi vyberavé a negativistické. Situáciu jedenia prežíva s veľkou úzkosťou a jedlo sa tak stáva zdrojom napätia a boja o moc medzi ním a rodičom. V tomto období sa často môže objaviť nechutenstvo u detí. Vo väčšine prípadov však nejde o symptóm vážnejších porúch a dieťa má skôr konštitučne nižšiu potrebu jedla, pričom rodičia sú prehnane starostliví a vyvíjajú na dieťa pri jedle veľký tlak. Tento prístup potom opätovne vzorce správania u detí upevňuje a jeho odpor k jedlu prehlbuje.
Ak má dieťa obľúbené jedlá, hoci je ich málo, tak si s nimi na nejaký čas môže vystačiť. Do jedálnička môžeme skúšať pravidelne zaradzovať nové chute, ale ak ich dieťa odmietne, tak ho do toho nenútime, iba mu jedlo ponúkneme, dáme ochutnať. Je dôležité nebrať dieťa ako povinnosť, ktorú si musíme rýchlo odkrútiť. Platí to najmä pri jedle. Dieťa skúma všetko, a chce preskúmať aj jedlo, ktoré pred ním práve leží. Vedci zistili, že dieťa má s jedlom lepší vzťah, ak ho dáte pred neho v jeho reálnej forme a necháte ho skúmať. Táto metóda sa volá Baby-led weaning, inými slovami jedlo do rúčky. Dieťa má šancu skúmať, ochutnávať, privoňať si a „skamarátiť sa“. Najlepšie je začať práve vtedy, keď začínate s príkrmom.
Prekonávanie závislosti na cukre
Mnoho ľudí sa stretáva s problémami vo vzťahu k jedlu, často spojenými s nadmernou konzumáciou sladkostí. Pre mnohých je predstava čo i len jedného dňa bez sladkostí absolútnym hororom. Je dôležité si uvedomiť, že problémom nie je cukor samotný, ale jeho nadmerná konzumácia. Dlhodobá konzumácia rafinovaného cukru a spracovaných potravín spôsobuje zmeny v zložení črevnej mikroflóry. Výsledkom sú poruchy trávenia a nálady vrátane rozvoja či zhoršenia psychiatrických diagnóz.
Ako sa zbaviť závislosti na cukre:
- Vylúčte čokolády, keksíky, cukríky.
- Cukor v káve nahraďte smotanou či mliekom.
- Cukor v pečení nahraďte ovocím alebo sladom.
- Používajte orechové maslá a mliečne výrobky.
Ovocie sa neodporúča konzumovať vo veľkom, pretože dnešné ovocie je prešľachtené a má neprirodzene vysoký obsah fruktózy, teda cukru.
Poruchy príjmu potravy
Toto obdobie je rizikové pre vznik porúch príjmu potravy. Medzi najčastejšie patrí mentálna anorexia a mentálna bulímia. Mentálna anorexia je diagnóza, pri ktorej má pacient podľa Papežovej (2000) strach z nárastu hmotnosti. Sám znižuje svoju váhu tým, že sa vyhýba kalorickým jedlám, môže nadmerne cvičiť, užívať diuretiká, provokovať vracanie a pod. Takéto správanie spôsobuje rozsiahle endokrinné a ďalšie problémy. Mentálnu bulímiu sprevádzajú epizódy náhleho, nárazového prejedania, ktoré sa strieda so snahou nepribrať za použitia rôznych zdraviu škodlivých prostriedkov. Pre obe diagnózy je typický strach z tučnoty a neraz je ich ťažké odlíšiť, môžu na seba vzájomne nadväzovať.
Poruchy príjmu potravy predstavujú závažný útok na psychické i fyzické zdravie. Medzi zdravotné problémy patria poškodenie zubnej skloviny a zvýšená kazivosť zubov, ďalej zápcha, pálenie záhy, zápal pankreasu, kŕče a svalová slabosť, zmiznutie menštruácie, neplodnosť, osteoporóza, chudokrvnosť, suchá a praskajúca koža, vypadávanie vlasov, lámavosť nechtov a ďalšie. Ak postihnutý veľa vracia, môže sa mu rozleptať sliznica pažeráka, niekedy dokonca až praskne, čo je možná smrteľná komplikácia.
Rastúci počet prípadov na Slovensku
Takmer o tretinu medziročne narástol na Slovensku počet nových prípadov porúch príjmu potravy. Krivka pritom nebezpečne stúpa už niekoľko rokov za sebou. Ako vyplýva z údajov Národného centra zdravotníckych informácií, za päť rokov poskočila smerom hore priemerne až o 38 percent.
V roku 2021, odkiaľ pochádzajú najnovšie údaje, v psychiatrických ambulanciách prijali celkom 1 826 chorých, až o tretinu viac ako v roku 2020. „Prvýkrát v živote bola porucha príjmu potravy diagnostikovaná 449 ľuďom, z toho 400 ženám a 49 mužom,“ uviedla hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií Veronika Daničová. Viac pacientov privítali aj nemocnice. V roku 2022 bolo s týmto zdravotným problémom hospitalizovaných 191 pacientov, o devätnásť viac ako rok predtým. Najväčší podiel mala diagnóza mentálnej anorexie. Vlani tvorila celkom 151 hospitalizácií, rok predtým ich bolo 132. Na druhom mieste s výrazným odstupom nasledovala bulímia.
„Poruchy príjmu potravy patria medzi multifaktoriálne ochorenia, kde jednotlivé príčiny sú trochu ako časti puzzle, ktoré do seba zapadajú a až spolu vytvoria obraz. Pandémia a s ňou spojené povinné karantény a izolácia síce pomáhali držať na uzde Covid-19, ale zároveň spôsobili veľký nárast úzkosti a depresívneho prežívania nielen u mladých ľudí,“ vysvetľuje odborníčka. „Mladí ľudia boli na dlhú dobu vytrhnutí zo svojich prirodzených rovesníckych skupín a voľnočasových aktivít. Nemali prístup k veku primeraným a zvyčajným zdrojom zvládania stresu. Stali sa enormne odkázanými až závislými od sveta internetu a zvlášť sociálnych sietí, ktoré sú bohužiaľ presýtené nerealistickými ideálmi krásy a tlakom na akúsi uniformnú štíhlosť.
V tomto prípade môže byť náročné o probléme s dieťaťom komunikovať. Dieťa spočiatku zatajuje, odmieta akúkoľvek konfrontáciu a náročnosť situácie nepripúšťa. Aj neskôr, keď už dieťa pripustí, že sa trápi a prizná, že niečo nie je v poriadku, tak často odmieta navštíviť odborníka a meniť svoje správanie je preň extrémne náročné. Veľa tiež závisí od toho, v akom veku je dieťa a nakoľko sa príznaky diagnózy už rozvinuli. Ak je zrejmé, že dieťa netrpí žiadnym somatickým ochorením a napriek tomu sa uňho spomínané príznaky stupňujú, je potrebné sa poradiť s lekárom a začať situáciu riešiť s odborníkmi. Prvým krokom je zastavenie chudnutia a navýšenie kalórií v strave tak, aby prišlo k postupnému nárastu hmotnosti na úroveň, ktorá nie je rizikom pre zdravie. Základom práce je zlepšenie komunikácie, snaha o vytvorenie spoločnej dohody a aktívne počúvanie. Nepomôže dieťa kritizovať za jeho správanie. Tresty, krik ani emočné vydieranie nespôsobí ústup príznakov. Treba vyjadriť podporu, snahu o to, dieťaťu porozumieť a spoločne sa snažiť nájsť riešenia.
Ideálnu kombináciu liečebného tímu zvyčajne tvorí psychiater, psychológ, nutričný špecialista, peer konzultant (rovesnícky poradca) a prípadní ďalší špecialisti ako gynekológ, endokrinológ, fyzioterapeut a podobne. Ak máte opakované epizódy straty kontroly, kompenzačné správania (vyvolané vracanie, laxatíva), výrazný distres alebo rýchle výkyvy hmotnosti, vyhľadajte odbornú pomoc.
Vplyv stravy na duševné zdravie
Je dokázané, že ľudia, ktorí uprednostňujú nezdravú stravu, majú tiež horší črevný mikrobióm. Od neho závisí nielen zdravé trávenie, ale aj funkcie srdca, mozgu, dokonca aj vaša nálada či zvládanie emócií. Vyvážená strava s dostatkom makro- aj mikroživín pomáha udržiavať optimálnu hmotnosť a chrániť sa pred chorobami, ale aj jasne myslieť a cítiť sa ostražitejšie. Zlepšuje koncentráciu a pozornosť, prináša dobrú náladu. Naopak, nevhodná strava (vysoko priemyselne spracovaná, bohatá na nekvalitné cukry, tuky a aditívne látky) vedie k únave, zhoršenému rozhodovaniu a spomaľuje čas reakcií.
Črevná mikroflóra dokáže ovplyvniť emocionálne správanie a nálady, ktoré vznikajú v mozgu. Črevné baktérie vyrábajú celý rad neurochemikálií, ktoré mozog používa na reguláciu fyziologických a duševných procesov vrátane nálady a psychického stavu. Predpokladá sa, že až deväťdesiatpäť percent sérotonínu (stabilizátora nálady) produkujú črevné baktérie. Ľudský mozog a nervový systém fungujú v závislosti od živín, ktoré dostávajú zo stravy. Potrebujú zložené sacharidy, bielkoviny, vlákninu, zdravé tuky, minerály. Toto dosiahnete jedine vtedy, keď budete mať pestrú stravu, ideálne zostavenú z lokálnych, čerstvých a sezónnych potravín, a nebudeme vynechávať žiadne druhy živín a jedál.
Potraviny pre lepšiu náladu a psychickú pohodu:
- Komplexné sacharidy: quinoa, proso, pšeno, pohánka, ovos, raž, hnedá ryža, strukoviny, cvikla a sladké zemiaky.
- Chudé bielkoviny: netučné mäso, ryby, vajcia, sójové bôby, strukoviny, orechy a semená.
- Omega-3 mastné kyseliny: morské tmavé ryby (losos, sardinky, tuniak), morské riasy, vajcia, chia semienka, ružičkový kel, vlašské orechy, olej z perily a ľanové semienka.
- Tmavá čokoláda: vyberajte si najtmavšiu čokoládu, akú nájdete, pretože bude mať najmenej cukru a najviac kakaovej hmoty.
- Fermentované potraviny: kyslá kapusta, jogurt, kefír, kimči a iné druhy fermentovanej zeleniny.
- Para orechy: sú jedným z najsilnejších zdrojov selénu.
- Mak: semená maku podporujú nervový systém.
Ako si vybudovať zdravé stravovacie návyky
Stravovanie nie je len fyzická potreba - je to aj emocionálny a sociálny proces. Diéty, ktoré zakazujú určité skupiny potravín alebo drasticky obmedzujú kalórie, môžu spôsobiť psychický stres. To vedie k pocitom viny, prejedaniu a cyklu neustáleho chudnutia a priberania. Keď sa človek cíti obmedzený, môže to vyvolať opačný efekt - zvýšenú túžbu po zakázaných potravinách a následné prejedanie. Tento jav je známy ako „zakázané ovocie efekt“, pri ktorom si človek začne v hlave idealizovať jedlá, ktoré si odopiera. Namiesto diét sa zamerajte na dlhodobý prístup k stravovaniu, ktorý podporuje fyzické aj duševné zdravie. Vytvorenie zdravého vzťahu k jedlu nie je o extrémoch, ale o rovnováhe, flexibilite a rešpekte k vlastnému telu. Pamätajte, že najlepšia strava je tá, ktorú môžete dodržiavať dlhodobo a ktorá vám umožní cítiť sa dobre - fyzicky aj psychicky.
Kľúčové kroky k zdravému stravovaniu:
- Zamerajte sa na vyváženú stravu, nie na obmedzenia: Vyvážená strava založená na prirodzených, minimálne spracovaných potravinách podporuje zdravie bez extrémnych opatrení.
- Počúvajte svoje telo: Naučte sa rozoznávať signály hladu a sýtosti. Praktizovanie vedomého jedenia (mindful eating) vám pomôže lepšie si uvedomiť, čo a prečo konzumujete.
- Odstráňte pocit viny z jedla: Každé jedlo by malo byť vnímané ako palivo a pôžitok zároveň. Ak si občas doprajete niečo „nezdravé“, neznamená to, že ste zlyhali. Dôležité je celkové nastavenie stravovania, nie jednotlivé jedlá.
- Budujte si pozitívne návyky postupne: Drastické zmeny nebývajú dlhodobo udržateľné. Skúste malé kroky - napríklad nahradiť sladké nápoje vodou, pridať viac zeleniny do jedálnička alebo si pripravovať jedlá doma namiesto fast foodu.
- Nezabúdajte na psychickú pohodu: Strava a duševné zdravie sú prepojené. Stres, úzkosť alebo nedostatok spánku môžu negatívne ovplyvniť vaše stravovacie návyky. Dôležité je venovať sa aj relaxácii, pohybu a dostatočnému spánku.
Zdravý vzťah s jedlom prázdny tanier nebuduje, práve naopak. Budí úzkosť, hnev a žiadnu radosť z jedenia. Jedlo máme onálepkované ako trest, nie potešenie. Inštitút pre psychológiu jedenia radí, aby ste boli deťom príkladom, nie prednášajúcim, ktorý im jedlo znechutí alebo odloží do kolónky „nenávidené a nebezpečné“. Nič nezakazujte, pretože zakázané ovocie chutí najlepšie. Namiesto trestu alebo kriku ich veďte k tomu, či nemajú ťažký žalúdok, či je na druhý deň trávenie v poriadku a či nemajú z cukru podráždenú náladu. Dávajte do súvislosti potravinu s telom a náladou. Dbajte na to, aby boli v oblasti jedla vzdelané, ale rozhodnutia ponechajte na nich.
tags: #jedlo #ako #nepriatetel