Jelenie parohy sú fascinujúce kostené útvary, ktoré každoročne zdobia hlavu samcov prežúvavých párnokopytníkov, ako sú jelene, srnce a daniele. Sú nielen pôsobivou ozdobou, ale aj dôležitým indikátorom sociálneho postavenia jedinca v čriede a zdrojem cenných informácií pre poľovníkov.
Vývoj jelenieho parožia: Od pučnice k mohutnosti
Parohy vyrastajú z kostného podložia výbežkov čelových kostí, nazývaných pučnice, a sú vyživované kožou. Najskôr sú mäkké z hubovitej kosti, do ktorej vnikajú cievy a nervy. Hubovitá kosť postupne tvrdne a kostnatie smerom od pučnice k vrcholu. Najstaršia parožná hmota je pri pučnici a najmladšia na vrchole parohu.
Rastúci paroh je obalený mäkkou, silno prekrvenou a citlivou osrstenou kožou, lykom, s množstvom žliaz, ktoré paroh vyživujú. Keď dorastie, lyko uschne a cievy odumrú. Parohovina je vnútri pórovitá. Na povrchu zostanú odtlačky ciev, medzi ryhami sú pozdĺžne vypukliny. Tam, kde krv na povrchu parohu naplavila prebytok stavebných látok, vzniká perlovanie.
Faktory ovplyvňujúce rast parožia
Rast parožia je komplexný proces ovplyvnený viacerými faktormi:
- Genetika: Veľkosť a kvalita parožia závisí od genetiky daného jedinca.
- Prostredie a potrava: Kvalita prostredia a dostupnosť potravy majú zásadný vplyv na rast parožia.
- Hormonálne procesy: Počiatok paroženia spôsobujú hormonálne procesy. Rast parožia ovplyvňuje hlavne hladina testosterónu, ktorá zároveň pôsobí aj na jeho vývoj a telesnú hmotnosť.
- Dĺžka slnečného žiarenia: V prirodzených podmienkach je najhlavnejší faktor vplývajúci na priebeh rastu parožia dĺžka slnečného žiarenia. S pribúdajúcou dĺžkou slnečného svitu v jarnom období sa podnecuje tvorba rastového hormónu somatotropínu v podmozgovej žľaze a týmto pádom sa spúšťa rast parožia.
Fázy rastu a vývoja
Jelenčekom začínajú rásť pučnice v šiestom mesiaci a prvé parožie, ktoré má zvyčajne tvar nerozvetvených kmienkov bez ružíc, im narastá v druhom roku života. Druhé parožie je charakteristické už ružicami, zrnitými korunkami, ktoré zakončujú spodnú časť každého kmeňa.
Od tretieho parožia každým rokom pribúdajú očnice, nadočnice, stredné, vlčie a korunové vetvy. Maximálnu mohutnosť, ktorá sa pri jednotlivcoch líši, dosahuje parožie v dvanástom až pätnástom roku. Je to chvíľa, keď kostra zvieraťa dospela do najväčšieho vzrastu.
Po zhodení parožia sa na miestach prichytenia tvoria krvavé rany s opuchnutými a lesklými okrajmi, ktoré sú mierne vyvýšené a v strede sa hromadí krv. Rana sa zahojí po jednom až dvoch dňoch, keď krv vyschne a vytvorí sa chrasta. Chrasta sa postupne zmenšuje a odhaľuje dva malé púčiky, ktoré budú ďalej rásť.
V lete sa jeleň zbavuje odumretého lyka vytĺkaním, šúchaním a tlčením parožia o stromy a kry. Parožie sa oxidáciou zaschnutej krvi a pôsobením rastlinných štiav pri vytĺkaní zafarbuje. Na vyčnievajúcich perlách a hrotoch, kde sa tenká povrchová vrstva zošúchala, paroh zbelie.
Spiatočníci
Minerálne soli, ktoré telo dosiaľ prednostne vstrebávalo, boli postupne využívané na rast parožia. Tento vývoj môže pokračovať až do pätnásteho roku života, potom jeleň začína strácať silu. Takýmto jeleňom sa hovorí spiatočníci. Parožie stráca dĺžku, má menej vetiev a je ľahšie. Niektorý jeleň časom nasadí len krátke kmene bez vetiev.
Jelenie parožie a jeho rast
Sezóna jeleních zhodov a legislatíva zberu parožia
Jeleň lesný zhadzuje parohy v období od februára do apríla. Najstaršie jelene s najväčším parožím zhadzujú svoje parožie ako prvé, koncom zimy v mesiaci február. Postupne sa pridávajú aj mladšie jedince, ktoré zhadzujú svoje ozdoby v marci a apríli.
Právna regulácia zberu parožia na Slovensku
Zber takzvaných zhodov je na Slovensku zakázaný. Podľa § 24 ods. 3 písm. g zákona o poľovníctve sa zakazuje privlastniť si trofej nájdenej uhynutej zveri alebo zbierať parožie bez povolenia užívateľa poľovného revíru. Zozbierané zhody užívateľmi poľovného revíru slúžia poľovnému združeniu aj ako informačná „databáza" pre posúdenie kvality populácie jelenej zveri v príslušnom poľovnom revíri.
Vykonávacia vyhláška k zákonu o poľovníctve ďalej oprávňuje člena poľovníckej stráže zastaviť v poľovnom revíri dopravný prostriedok na vykonanie kontroly osôb a priestorov dopravného prostriedku, ak je dôvodné podozrenie, že osoby vo vozidle vezú neoprávnene privlastnené zhody parožia. Od týchto osôb môže požadovať aj predloženie povolenia na zber parožia a v prípade nezrovnalostí im parožie odobrať a bezodkladne vec oznámiť polícii.
Neoprávnený zber zhodov fyzickou osobou sa trestá ako „Priestupok proti poriadku v správe", kde môže byť uložená pokuta až do výšky 3-tisíc EUR, neoprávnený zber právnickou osobou a fyzickou osobou podnikateľom môže byť uložená pokuta od 5000 € až do 15000 € v zmysle § 78 ods. 3 písm. 17.
Nelegálny zber a obchod s parožím
Napriek prísnemu zákonu je nelegálny zber parožia čoraz obľúbenejším „národným športom“, motivovaným stúpajúcou cenou parožia. Kým v osemdesiatych rokoch sa platilo 120 korún za kilo, dnes je to okolo 20 eur. Cena rastie aj s tým, ako ubúda vysokej zveri. Zberači často bezohľadne štvú a naháňajú zver.
Zberatelia často chodia ku krmelcom a ležoviskám, pričom je ideálne nájsť trasy medzi jeleňou „spálňou“ a „kuchyňou“. Keď zhadzujú parohy, šetria si energiu a mimo týchto trás veľmi nechodia.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR uvádza, že zhody parožia patria užívateľovi poľovného revíru a je zakázané ponechať si ich bez jeho súhlasu. Zákon o poľovníctve v súčasnosti nerieši výkupcov zhodov, individuálny kontrolný mechanizmus považuje ministerstvo za adekvátny.
Využitie jelenieho parožia
V Ázii a medicíne
Kým v našich podmienkach slúžia jelenie zhody ako trofej či pri výrobe dekoratívnych predmetov a štýlového nábytku, v Ázii ich už vyše dve tisícročia využívajú pri tradičnej orientálnej medicíne. Najviac cenené sú mäkké parohy - takzvané panty získané z jeleňov druhov sika, maral, wapiti alebo axis. Nejde o zhody, nevyzreté parohy sa odrezávajú približne v dvoch tretinách ich maximálnej dĺžky. Na tento účel chovajú jelene na farmách.
Škála ich využitia pri liečení chorôb je naozaj neuveriteľná - od zápalov kostnej drene, osteoporózy, straty vápnika v kostiach, nespavosti, straty pamäti, posilnenia svalstva, hojenia povrchových rán, zníženia tlaku, posilnenia imunity až po neplodnosť, impotenciu, prevenciu starnutia, rakoviny či ochorenia pľúc a pečene.
Trofeje a poľovníctvo
Pre poľovníkov predstavujú zhody cenný informačný zdroj pri určovaní stavu a početnosti jelenej populácie. Parohy sú druhotný pohlavný znak jeleňa a jeho ozdoba, ktorá však zohráva dôležitú úlohu aj pri určení sociálneho postavenia jedinca v čriede. V prehistorickej dobe bol lov predovšetkým hlavným zdrojom obživy. Postupne s rozvojom spoločnosti a zbraní sa z nutnosti lovu stáva výsada výhradného práva lovu pre panovníka, vlastníka veškerej pôdy.
Parohy majú dôležitú funkciu najmä počas ruje, keď ich jelene používajú v súbojoch o samice, alebo na udržanie si sociálneho postavenia v čriede. Ríja nie je len obdobím bojov, ale pre samcov aj obdobím intenzívneho fyzického cvičenia. Počas tejto doby môžu býci výrazne schudnúť, pretože ich hlavným cieľom je brániť svoje územie a chytiť samicu. Toto je tiež čas, kedy môžete pozorovať najpozoruhodnejšie správanie jeleňov, od bojov až po pôsobivé prejavy sily.
Odpradávna boli trofeje považované za určité symboly spojené s duchovnom a poverami, či už prinášali pocit ochrany, sily alebo aj moci. Aj preto sa v súvislosti s lovom začali rozvíjať rôzne zvyky a tradície. Práve trofejová zver predstavovala pre lovca pomyselný vrchol jeho „umenia lovu“ a nesie so sebou aj konkrétny príbeh samotného lovu.
Hodnotenie loveckých trofejí
Snaha stanoviť poradie, ktorá trofej je silnejšia a na pohľad lepšia, je veľmi starého dáta. S rozvojom výstavníctva dochádzalo aj ku snahám trofeje hodnotiť a stanoviť ich poradie. Za prvé jednotné hodnotenie trofejí možno považovať v roku 1892 v Anglicku zverejnený postup merania niektorých európskych a afrických trofejí od Rowlanda Warda. To bolo podnetom pre americkú organizáciu Boone and Crockett Club, ktorá v roku 1932 stanovila metódu hodnotenia s dôrazom na symetriu.
Na výstave trofejí v Budapešti v roku 1927 bola použitá metóda hodnotenia jeleních trofejí od riaditeľa budapeštianskej zoologickej záhrady Herberta Nadlera. Následne bola táto Nadlerova metóda všeobecne uznaná a ako prvá jednotná metóda použitá na svetovej výstave loveckých trofejí v Berlíne 1937.
V roku 1930 bola v Paríži založená Medzinárodná lovecká rada „Conseil International de la Chasse“ (odtud skratka CIC) a jedným z úloh tejto rady bolo vypracovať a zjednotiť metódy hodnotenia loveckých trofejí.
Tabuľka hodnotenia trofejí podľa systému CIC:
| Cena (medaila) | Bodová hodnota CIC |
|---|---|
| I. (zlatá medaila) | 210,00 a viac bodov |
| II. (strieborná medaila) | 190,00 až 209,99 bodov |
| III. (bronzová medaila) | 170,00 až 189,99 bodov |
Vetvy koruny sa posudzujú ako krátke (2-10 cm), stredné (10,1-15 cm) a dlhé (15,1 cm a viac). Parohy sa trestajú zrážkou 1-3 bodov za deformáciu, tvarovú nepravidelnosť, výrazné poškodenie, úzku alebo nadmernú rozlohu, nežiaduci tvar a iné chyby parohov.
Svetová trofej jelena európskeho
V Národním zemědělském muzeu na zámku Ohrada sa nachádza svetová trofej jelena európskeho. Ide o takzvaného ohradského šestadvacateráka, ktorý bol ulovený v roku 1730 staviteľom zámku Adamom Františkom zo Schwarzenbergu. Pri prvej svetovej súťaži trofejí v roku 1937 v Berlíne získalo parožie 1. miesto. Dodnes si drží národné prvenstvo trofeje ulovené vo voľnej prírode.
Jeleň lesný: Kráľ lesov
Jeleň lesný (Cervus elaphus) je jednou z najznámejších fauny v Európe. Ich majestátna postava, pôsobivé parohy a spoločenské správanie z nich robia symbol divokej prírody. Jeleň lesný žije v rôznych prostrediach, od hustých lesov po otvorené paseky a horské oblasti. Vďaka svojej prispôsobivosti sú schopné prežiť v rôznych klimatických a geografických podmienkach.
Jeleň, tiež známy ako Cervus, je jedným z najväčších suchozemských cicavcov obývajúcich Európu. Je to zviera štíhlej, ale pevnej postavy, ktoré dokonale spája ladnosť a silu. Jelene majú dlhé, štíhle nohy, ktoré im umožňujú rýchly beh a obratné manévrovanie v hustých lesoch. Ich srsť sa mení v závislosti od ročného obdobia - v lete má teplý hrdzavohnedý odtieň, ktorý v zime prechádza do tlmenejšej, sivohnedej farby.
Samce, nazývané býky, sú oveľa väčšie ako samice, nazývané srnky. Dospelý jeleň môže vážiť od 160 do 240 kg, pričom samica jeleňa je oveľa ľahšia s hmotnosťou od 80 do 120 kg. Jelene menia srsť dvakrát do roka - na jar a na jeseň.
Jeleň hrá dôležitú úlohu aj v kultúre a tradíciách mnohých národov. V poľských lesoch sú nielen poľovníckym cieľom, ale aj predmetom fascinácie prírodovedcov a turistov. Pozorovanie týchto zvierat v ich prirodzenom prostredí je nezabudnuteľným zážitkom, ktorý nám pripomína krásu a silu prírody.
tags: #jelenie #parohy #nemecka