Kanalizačné rozvody, aj keď sú ukryté v stenách, majú svoju životnosť a časom starnú. Staré potrubie nemusí byť problémom dnes, ale môže sa ním stať zajtra a často v najnevhodnejšej chvíli. V starších domoch sa najčastejšie stretávame s liatinovým, kameninovým alebo azbestocementovým potrubím.
Životnosť týchto materiálov je orientačne nasledovná:
- Liatina: 40 - 60 rokov
- Kamenina: 50 - 70 rokov
- Plast (PVC, HT): 30 - 50 rokov (závisí od kvality montáže)
Varovné znaky problémov s kanalizáciou
Nie všetky problémy sú na prvý pohľad viditeľné. Medzi typické varovné znaky, ktoré naznačujú problémy s kanalizáciou, patria:
- Časté upchávanie odtokov aj po čistení.
- Vlhnutie múrov v miestach, kde vedie potrubie.
- Zápach, ktorý sa vracia po spláchnutí.
- Bublanie v potrubí.
- Praskliny na viditeľných častiach potrubia.
- Reakcia jednej vetvy kanalizácie na používanie druhej (napr. pri spláchnutí toalety počujete zvláštne bublajúce zvuky).
Tieto znaky často poukazujú na chybnú geometriu potrubia, jeho opotrebovanie alebo iné závažnejšie problémy, nie len na bežné zanesenie.
Diagnostika a riešenia problémov
Pri akejkoľvek prestavbe alebo pri opakujúcich sa poruchách je výmena rozvodov rozumný krok. Vďaka možnostiam ako sanácia potrubia alebo monitoring, to dnes nemusí byť drahé ani zložité.
Kamerová kontrola potrubia
Kamerová kontrola potrubia pred rekonštrukciou sa odporúča najmä v týchto prípadoch:
- Ak neviete, z akého materiálu sú rozvody.
- Ak ide o dom starší ako 30 rokov.
- Ak ste mali opakovane problémy s odtokmi.
Najpresnejšou metódou je monitoring potrubia kamerou. Kamerová kontrola sa vykonáva špeciálnym zariadením, ktoré sa zavádza priamo do potrubia. Operátor počas prehliadky sleduje stav v reálnom čase a zároveň zaznamenáva dôležité úseky na video. Okrem diagnostiky problémov má záznam z kamery výhodu aj ako dôkaz pre poisťovňu či ako podklad pre stavebný dozor.
Pojazdná kamera
Zlý sklon kanalizačného potrubia
Sklon kanalizačného potrubia určuje, ako efektívne voda a nečistoty odtekajú do hlavného vedenia. Ak je sklon príliš nízky, voda sa hromadí a zanáša potrubie. Správne navrhnutý sklon by mal byť približne 2-3 %, teda 2-3 cm na každý meter dĺžky. Záleží však na type budovy, priemere potrubia a použitých materiáloch. Zlý sklon sa často zamieňa za bežné upchatie, no problémy sa opakujú alebo vracajú aj po prečistení.
Dôsledky nesprávneho spádu sú často dlhodobé a nákladné. V extrémnych prípadoch môže dôjsť aj k zatopeniu interiéru spätným vzdutím odpadových vôd, čo je okrem škôd aj hygienické riziko. Niektoré chyby v sklone sa dajú rozpoznať len pomocou technickej diagnostiky, najpresnejšou metódou je monitoring potrubia kamerou.
Pri novostavbách sa odporúča sklon kontrolovať ešte pred zasypaním výkopov. Pri starších stavbách je vhodné preveriť celý systém najmä pred rekonštrukciou kúpeľne, kuchyne alebo výmenou prípojky. Aj drobná chyba v sklone môže neskôr znamenať vysoké náklady na opravu, najmä ak sú už kúpeľne a kuchyne hotové. Zlý sklon potrubia je tichý technický problém, ktorý spôsobuje chronické poruchy. Jeho odhalenie si vyžaduje odborný prístup a riešenie závisí od konkrétneho stavu systému.
Metódy opravy a výmeny kanalizácie
Výmena kanalizácie sa dnes dá robiť viacerými spôsobmi, záleží od rozsahu problému, prístupu a rozpočtu:
- Výkopová výmena: Znamená klasické vybratie starého potrubia a osadenie nového. Je spoľahlivá, ale náročná a špinavá.
- Sanácia potrubia: Je oprava poškodeného úseku zvnútra bez výkopov, vhodná pri menších poruchách alebo komplikovanom prístupe.
- Kompletná rekonštrukcia systému: Ak je chybný celý rozvod, najmä v starších budovách.
Každé riešenie si vyžaduje posúdenie odborníkom. Ak potrebujete vykonať opravu alebo údržbu potrubí, máte defekt, koróziu alebo únik (netesnosť) na potrubí, zvare alebo na prírube, neváhajte kontaktovať odborníkov.
Problémy s vlhkosťou a jej riešenia
Pri kúpe starého domu sa najčastejšie stretávame s vlhkosťou. Ak má múr praskliny, zvonku je vlhký, opadáva omietka a začína sa drobiť murivo, môže to byť spôsobené aj tým, že v blízkosti domu bývalí majitelia vyrúbali strom, ktorý zabraňoval odparovaniu vody, ktorá potom vzlína do muriva. Ak murivo nasáva zemnú vlhkosť, dostávajú sa doň minerály, tzv. soli, a na fasádach sa objavujú vlhké mapy. Vlhkosť v murive dosahuje výšku 50 až 100 cm. V lete po odparení vody soli kryštalizujú a spôsobujú deštrukciu muriva a omietok.
Metód, ako urobiť izoláciu dodatočne či intenzívne vysúšať murivo, je niekoľko. Avšak ešte predtým, ako sa do niečoho pustíte, musíte si dať odborne diagnostikovať všetky poruchy v objekte. Až na základe zistenia týchto skutočností sa navrhnú konkrétne riešenia. Väčšinu týchto spôsobov dokáže zabezpečiť len odborná firma.
Metódy sanácie vlhkosti
- Odvetrávanie dutiny: Princíp tejto metódy spočíva v tom, že sa zväčšuje plocha na odparovanie vody do ovzdušia a súčasne sa podporuje prúdenie vzduchu. Vo vzduchovej dutine v interiéri sa kumuluje voda a preniká do steny. Odporúča sa odvetrávanie dutiny s prívodom aj odvodom vzduchu do ovzdušia.
- Chemické clony (injektáž): Chemickými látkami aplikovanými do infúznych otvorov sa v podstate nahrádzajú plošné izolácie. Po vsiaknutí zmesi do vrtov sa otvory naplnia maltou alebo tzv. injektážnou zmesou. Účinnosť tohto spôsobu závisí od kvality chemickej zmesi. Clony účinkujú asi 20 rokov, potom treba múr znova izolovať.
- Sanačná omietka: Po vytvorení hydroizolačnej clony sa nadzemná časť budovy chráni sanačnou omietkou. Murivo možno sanovať aj beztlakovo infúziou, kde roztok kryštalizuje a upchá póry v murive, čím zabráni vzlínaniu vlhkosti.
- Primurovka: Predstavuje trvanlivé riešenie ochrany hydroizolácie pred mechanickým namáhaním pri neskorších stavebných zákrokoch. Muruje sa z plných pálených tehál na cementovú maltu s hrúbkou 100 mm do výšky 1 500 mm. Pri výške nad 1 500 mm musí byť malta hrubá 150 mm. Primurovka sa dilatuje po úsekoch maximálne 6 m, a to zvislou škárou, v ktorej je pruh lepenky. Od zvislých kútov a hrán musí byť zvislá škára vzdialená na dĺžku tehly.
Oprava a inštalácia vodovodných potrubí
Montáž a oprava vodovodných potrubí v súkromnom dome alebo iných inštitúciách je jednou z najdôležitejších úloh jeho zlepšovania. Na tieto účely sa používajú rúrky z plastu a kovu, ako aj výrobky z ocele alebo medi. Nech je použitý akýkoľvek materiál, je dôležité vedieť, ako sa potrubia spojiť do jedného potrubia. Žiadne netesnosti by sa nemali vyskytnúť.
Kovové potrubia
Pri montáži neoddeliteľného spojenia oceľových výrobkov sa používajú rôzne zváracie stroje. Použitie konkrétnej metódy závisí od materiálu, z ktorého sú rúry vyrobené, dostupnosti zariadení a účelu vodovodného systému. Najčastejšie pri inštalácii domácich inštalácií pomocou kovových rúrok sa používajú závitové príslušenstvo. Ak chcete vytvoriť uzol pomocou závitového kovania, je potrebné rezať závit na vonkajšej strane rúrky, táto práca sa vykonáva pomocou špeciálnych nástrojov.
Nedávno sa používanie kovových rúrok na inštaláciu inštalácií stalo zriedkavým. Práca s oceľovými rúrami je pomerne náročná, navyše sú krátkodobé. A použitie medených výrobkov nie je pre všetkých cenovo dostupné.
Plastové a plasthliníkové potrubia
Dnes je najpopulárnejším materiálom na vytvorenie prakticky akéhokoľvek potrubia (vrátane dodávky vody) plast alebo plasthliník. V prípade vodovodných systémov pre domácnosť sa používa niekoľko druhov plastových rúrok. Výber spôsobu spojenia závisí od použitého materiálu.
- Polypropylénové potrubia: Sú k dispozícii v konvenčnej a vystuženej verzii. Ak existuje špeciálna spájkovačka, potom nie je nič zložité. Ak nie je potrubie vystužené, potom ťažkosti nevzniknú. Stačí odrezať diel potrebný na inštaláciu a odobrať príslušnú montáž. Koniec rúrky sa vloží do spájkovacej zváračky, zatiaľ čo na výčnelok na druhej strane zariadenia je umiestnená príchytka. V dôsledku ohrevu sa plast roztaví a je možné spojiť potrubie s armatúrou. Ak sa používajú spevnené rúry, je najprv potrebné vyčistiť hliníkovú vrstvu. Ak sa tak nestane, potom výstužná vrstva neumožní roztaveniu plastov.
- Polyetylénové rúry: Používa sa zváraný, zvonovitý, prírubový spôsob a príslušenstvo (tzv. zváranie elektrotvarovkami alebo zváranie na tupo). V domácnostiach sa však najčastejšie používajú kompresné tvarovky. S ich pomocou môžete vytvoriť uzatvorenú jednotku, ktorá neznižuje priemer potrubia. Polyetylénové rúry sa používajú hlavne na uzavreté pokladanie (napríklad na zemi).
- PVC rúrky: Sú vhodné pre studenú i horúcu vodu. Tento materiál je lacný a ľahko sa inštaluje. Zriedkavo sa však vyberá kvôli chemickej aktivite. Na pripojenie rúrok z PVC sa používa niekoľko metód.
- Plasthliníkové rúry: Sú spojené pomocou lisovacieho nástroja (ktorý je dosť drahý) alebo pomocou závitového kovania.
Oprava vodovodných prírub
Na pripojenie ventilov, potrubí, čerpadiel a iných podobných zariadení sa používa špeciálna metóda upevnenia - príruba. Táto možnosť predpokladá rýchly prístup k čisteniu komponentov potrubia, ako aj k jeho modifikácii - oprave a diagnostike. S cieľom spojiť oceľové rúry priemyselného typu sa používa hlavne príruba. Predovšetkým to platí pre zásobovanie vodou, ale aj pre vykurovanie, pre plyn a pre ropné a plynové siete.
Prírubové spoje sú pravdepodobne poškodené, keď uniká voda obsiahnutá v systéme cez póry tesnenia alebo okolo tesnenia a čelnej plochy príruby. Toto sa zvyčajne vyskytuje, pretože zaťaženie tesnenia pokleslo pod minimálny tlak tesnenia. Opravenie úniku vody v prírubovom spoji je náročnou úlohou pre profesionálov. Je potrebné udržiavať kontaktný tlak nad minimálnym tesniacim tlakom medzi prírubou a plochami tesnenia.
Čo spôsobuje poškodenie vodovodného potrubia a vodovodných prírub?
- Poškodenie tesnenia: Väčšina tesnení je vyrobená z plastov alebo polotovarov. Musia sa deformovať, aby správne fungovali.
- Tepelná rozťažnosť prírubového spoja: Pri zvyšovaní teploty sa väčšina materiálov rozširuje. V prírubovom spoji teplo zvyčajne pochádza z procesu v systéme. Pretože tesnenie a príruba sú v tesnom kontakte s prúdom vody, zahrievajú sa rýchlejšie ako skrutky. To znamená, že kĺbové spoje sa rozširujú viac než skrutky.
- Komplexný účinok korózie, poškodenia vodovodných systémov vplyvom mechanických a statických javov a ich vek sa odráža na ich spoľahlivosti.
- Procesy vedúce k poruchám vodovodných systémov nie sú jednotné ani identické. Môže ísť o interakcie pôdy a potrubia, prevádzkovými podmienkami, pôdnymi zmenami spôsobenými povodňami, mrazom, resp. suchom ai., účinkom korózie (záplavy, mráz, suchá obdobie, seizmická aktivita ai.).
Kanalizačná prípojka a šachta
Inžinierskymi sieťami sa nazýva systém podzemných a nadzemných vedení, ktorým na pozemky, do obydlí alebo iných stavebných objektov prúdi plyn, voda, teplo a elektrika. Vnútorná kanalizácia vybudovaná v jednotlivých objektoch vedie odpad hlavným zvodom von z budovy, kde sa pripája cez kanalizačnú prípojku na verejnú kanalizáciu.
Pre každú pripájanú nehnuteľnosť sa zásadne zriaďuje jedna samostatná prípojka. Do verejnej kanalizácie sa prípojkou odvádzajú len splaškové odpadové vody vznikajúce výhradne bežnou prevádzkou domácnosti, resp. činnosťou prevádzky nevýrobného charakteru. Najmenšia menovitá svetlosť potrubia kanalizačnej prípojky je DN 150.
Kanalizačná prípojka musí byť čo najkratšia, priama, v jednom sklone, z jedného druhu materiálu a rovnakého profilu (svetlosti). Kanalizačné prípojky môžu byť z plastových materiálov ako PVC, PP a PE.
Kanalizačná šachta
Šachta (tiež známa ako údržbová šachta) je uzavretá komora pripojená k hlavnému kanalizačnému potrubiu, ktorá umožňuje prístup pracovníkov na kontrolu, testovanie a odstránenie blokád a prekážok v kanalizačnom potrubí. Šachty sú vybavené odnímateľnými krytinami a musia byť ľahko prístupné po celý čas.
Kanalizačné revízne šachty slúžia na kontrolu na dlhšej kanalizačnej prípojke alebo ako sútok dvoch podomových prípojok do jedného kanalizačného potrubia, alebo na odvod dažďových vôd z komunikácií a budov. Revízna šachta sa používa - montuje na potrubie kanalizácie spravidla pre prípad, aby bola možnosť do kanalizácie pre prístup prečisťovacej techniky.
Kanalizačná revízna šachta sa osádza na hranici pozemku. Kanalizačné potrubie musí byť priamo napojené od nehnuteľnosti až do revíznej kanalizačnej šachty. Potrubie nesmie byť prerušené. Kanalizačná prípojka nesmie byť zrealizovaná tak, aby splašková voda pritekala do žumpy, septiku alebo domovej čistiarne, kde sa bude akumulovať a následne odtekať do kanalizačnej prípojky. V prípade nutnosti trasovania prípojky miestom týchto zariadení je potrebné ich odstrániť, resp. vyviesť. Ak sa množstvo odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie nemeria a tvorí ich voda odobratá z rôznych zdrojov vody, množstvo vypúšťaných odpadových vôd sa vypočíta podľa prílohy č. 1 k Vyhláške MŽP SR č.
V prípade nepriaznivých výškových pomerov sa producent napojí na verejnú kanalizáciu výtlačným potrubím a odpadovú vodu dopravuje do revíznej kanalizačnej šachty prečerpávaním cez zriadenú domovú čerpaciu stanicu (čerpaciu šachtu) odpadových vôd. Akumulačná nádrž čerpacej stanice má mať maximálny objem 600l, čo je cca jednodňová spotreba vody priemernej rodiny.
Realizácia prípojky
Akonáhle obdržíte od stavebného úradu povolenie k stavbe, je možné začať s realizáciou prípojky. V tejto fáze je nutné navštíviť kontaktné miesto firmy a požiadať o zriadenie prípojky (vody alebo kanalizácie). Pri realizácii prípojky sa uskutočňujú zemné a stavebné práce a odborné montážne práce pri inštalácii potrubia. Výkopy a stavebné práce (napr. osadenie šachty) je možné vykonať svojpomocne, ale odporúča sa prenechať to odborníkom.
Pri vykonávaní výkopov, v prípade vodovodu v mieste napojenia sa vykopáva jama s pôdorysom 1x1 m a do hĺbky siahajúcej 20 cm pod potrubie vodovodu. Po vykonaní montážnych prác, avšak ešte pred zasypaním potrubia, sa vykonáva pri vodovode tlaková skúška a pri kanalizácii skúška vodotesnosti. Ďalej je nutné vykonať geodetické zameranie. Ich realizáciu si žiadateľ zabezpečuje na vlastné náklady u odborne spôsobilej organizácie. Pred samotnou realizáciou pripojenia je žiadateľ povinný si zrealizovať prípojky vrátane vodomernej šachty resp. kanalizačnej revíznej šachty, pričom pred zásypom prípojok sa požaduje prizvať pracovníka BVS a.s. na ich kontrolu a na tlakovú skúšku resp.
Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s. vykonáva len samotné pripojenie na vodovodné alebo kanalizačné potrubie, t.j. osadí navŕtavací pás a vodomernú zostavu resp. odbočnú tvarovku na kanalizačné potrubie. BVS a.s. znáša náklady na navŕtavací pás a vodomer (pri pripojení na verejný vodovod) resp. odbočnú tvarovku (pri pripojení na verejnú kanalizáciu). Náklady spojené s ich montážou, vrátane vodomernej zostavy, dopravy a pod. znáša žiadateľ o pripojenie.
Hluk z kanalizácie
Ku kvalite bývania v bytových domoch patrí podobne ako napríklad tepelná pohoda aj príjemné prostredie, ktoré spĺňa požiadavky z hľadiska hluku. Človek sa cíti príjemne, ak ho neruší hluk vo vnútornom prostredí budovy. Pri bežnej prevádzke by sa nemala hladina hluku v obytnej miestnosti pohybovať nad 30 dB(A), v priestoroch so zvýšenou požiadavkou na ochranu proti hluku, ako sú napríklad spálne, detské izby a pod., je vhodné zabezpečiť 25 až 20 dB(A).
Hluk z kanalizácie je často spôsobený nevhodne umiestnenými pripájacími, odpadovými a ležatými (zvodovými) potrubiami. Pri správnom návrhu kanalizácie z hľadiska hluku je potrebné dodržiavať určité zásady. Detail prechodu odpadového potrubia do ležatého má značný vplyv na hluk vznikajúci v päte odpadového potrubia. Správnym riešením podľa STN EN 12056 aj STN 73 6760 je prechod cez dve kolená s uhlom 45° s medzikusom 250 mm.
Pri inštalácii kanalizačného potrubia je potrebné dbať na jeho správne osadenie do drážky stavebnej deliacej konštrukcie. Potrubie by sa nemalo dotýkať stavebnej konštrukcie. Z hľadiska hluku možno zjednodušene povedať, že ani do priečky s plošnou hmotnosťou 220 kg/m2 nemožno inštalovať žiadne potrubie. Ide o priečky napríklad z plných pálených tehál s hrúbkou 150 mm. Napriek tomu veľa projektantov navrhuje potrubia do týchto priečok, pričom argumentujú, že v normách žiadne obmedzenie nie je a aj tak sú normy nezáväzné. V súvislosti s tým si však musia uvedomiť, že nedodržiavajú hygienické predpisy, ktoré sú záväzné.
Tlmenie hluku
Pri zalomení odpadového potrubia vo zvislom smere sa zvyšuje hladina hluku v porovnaní s priamym potrubím v závislosti od spôsobu zalomenia. Odpadová voda naráža na steny vložených kolien, pričom sa zvyšuje hlučnosť. V súčasnosti je na slovenskom trhu veľký výber kvalitných kanalizačných systémov, ktoré eliminujú hluk v budovách. Tieto materiály spĺňajú požadované nároky na tiché prostredie aj v takých priestoroch, kde je požadovaná hladina hluku do 20 dB. Vyrábajú sa predovšetkým z plastových materiálov, napríklad PP, PE-HD, alebo z viacvrstvových materiálov. Pri porovnaní jednotlivých materiálov je dôležité si uvedomiť, že hladina hluku narastá v závislosti od prietoku splaškovej alebo zrážkovej vody v potrubí.
Kanalizačné systémy, ktoré eliminujú hluk z kanalizácie, sa vyrábajú predovšetkým z plastových materiálov väčšinou v trojvrstvovom vyhotovení, pričom vonkajšia vrstva PP je odolná proti mechanickému poškodeniu, stredná vrstva je zosilnená minerálnym plnivom a vnútorná vrstva zas odolná proti oteru.
Okrem správnej voľby materiálu a kvality montáže potrubia je potrebné izolovať proti hluku napríklad aj závesné WC misy, ktoré sú upevnené na stavebnú konštrukciu. Na tento účel slúžia plastové alebo gumené tlmiace podložky, ktoré sa vkladajú medzi záchodovú misu a keramický obklad. Tlmiace podložky a pásy zabraňujú prenosu vibrácií na stavebnú konštrukciu. Problém nežiaduceho hluku z kanalizácie treba vyriešiť už v projektovej príprave. Správna voľba kvalitného materiálu a kvalitná montáž sú zárukou eliminácie hluku. Zabudované splachovacie nádržky v predstenách a vedenie potrubí, ktoré sa nedotýka stavebných konštrukcií, pomáhajú dosiahnuť požadovanú kvalitu bývania. Bolo by vhodné, aby sa v bytovej výstavbe používali na zabezpečenie hygienických požiadaviek výhradne kvalitné progresívne materiály eliminujúce hluk.
tags: #kanalizacna #rura #v #starom #dome