Kapusta obyčajná karfiolová: Odborný názov, charakteristika a význam

Kapusta je hlavným zástupcom takzvanej hlúbovej zeleniny. Okrem kapusty divej doň patria rôzne známe pestované druhy ako hlávková kapusta, kely, brokolica, karfiol a kaleráb. Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodného planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) je jednou z najpestovanejších a najvýznamnejších druhov zeleniny na Slovensku. Je pôvodne dvojročná až trvácna bylina s tenkým koreňom, no jej kultivary sa líšia. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné.

Kapusta obyčajná karfiolová (Brassica oleracea convarieta botrytis): Charakteristika a pôvod

Hovorový názov karfiol, pochádzajúci z talianskeho a nemeckého jazyka, označuje poddruh kapusta obyčajná karfiolová (Brassica oleracea convarieta botrytis). Táto rastlina patrí medzi dvojklíčnolistové rastliny a je súčasťou čeľade kapustovité (Brassicaceae). Karfiol sú lysé byliny s plytkými koreňmi. Majú krátku, na báze zdrevnatenú, v hornej časti zdužinatenú byľ (hlúb) a striedavé mäsité sivozelené lýrovité podlhovasté alebo kopijovité listy. Zo stredu listov vyrastá charakteristické biele, žlté, citrónovožlté, zelené alebo fialovočervené zdužinatené súkvetie, známe ako ružica. Neskôr z neho vyrastajú postranné výhonky so žltými kvetmi so 4 korunnými lupienkami. Plodom karfiolu je dvojchlopňová šešuľa.

Zblízka: Biele súkvetie karfiolu s listami

Nutričná hodnota a zdravotné benefity karfiolu

Karfiol sa pestuje pre svoje zdužinatené súkvetie, ktoré je bohatým zdrojom mnohých prospešných látok. Obsahuje 91 % vody, 2,5 % proteínov, 0,3 % tukov, 4,5 % sacharidov a 1,7 % vlákniny. Je tiež vynikajúcim zdrojom vitamínov, medzi ktoré patria vitamín C, B1, B2, kyselina listová a vitamín PP. Okrem toho je karfiol bohatý na minerálne látky, ako je vápnik, železo, horčík, fosfor, draslík, sodík a síra. Obsahuje aj stopové prvky a izotiokyanáty, vrátane sulforafánu. Podobne ako iné druhy z čeľade kapustovité má protirakovinové účinky. Hlúbovej zelenine sa pripisujú mnohé zdravotne priaznivé účinky. Vďaka obsiahnutým životne dôležitým látkam posilňuje imunitný systém. Šťava z hlúbov obsahuje metylmetionín, ktorý chráni pred žalúdočnými a črevnými vredmi, a preto je veľmi zdravá pre črevá.

Zdravotné prínosy karfiolu | 7 najlepších zdravotných prínosov karfiolu

Pestovanie karfiolu

Karfiol sa pestuje prevažne z predpestovanej priesady. Letné a neskoré odrody sa môžu pestovať aj z priameho výsevu do voľnej pôdy. Výsadba skorých odrôd sa robí koncom marca až začiatkom apríla do sponu 0,4 - 0,5 m × 0,5 m. Neskorých odrôd sa vysádzajú v júni až do polovice júla do sponu 0,6 m × 0,5 m.

Rod Brassica a čeľaď kapustovité (Brassicaceae)

Rod Brassica, známy ako kapusta, patrí do čeľade kapustovitých (Brassicaceae). Ide o dvojklíčnolistové rastliny, ktorých pôvod sa datuje do Ázie a Európy. Kapusta obyčajná (lat. Brassica oleracea) je rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade kapustovitých (Brassicaceae), ktorá je príbuzná s viac ako 3000 druhmi, vrátane repy, repky, horčice a reďkovky. Vysoký obsah horčičných olejov, ktorý dodáva hlúbovej zelenine jej typickú chuť, je dôsledkom jej úzkeho príbuzenstva s týmito rastlinami. Rod Brassica zahŕňa jednoročné alebo dvojročné byliny, ktoré majú jednoduchú alebo rozkonárenú, zvyčajne drevnatejúcu olistenú byľ so striedavými celistvými alebo lýrovitými listami. Kvety sú biele alebo žlté a plody sú stopkaté šešule s krátkym zobáčikom. Pestované druhy, respektíve odrody môžu mať modifikované stonky (skracovaním sa vytvára stonková hľuza alebo na jej vrchole zdužnatený hlúb), listy (zhlukovaním listov sa vytvárajú spravidla guľovité kompaktné listové hlávky) alebo súkvetia (sú zhustené a zdužnatené). Systematické vnútrodruhové triedenie a s tým súvisiace názvoslovie sú vzhľadom na viacero prijatých a v rôznych vedných odboroch rozlične používaných koncepcií komplikované a neprehľadné. V najnovšej botanickej literatúre na Slovensku sa jednotlivé staršie poddruhy (variety a kultivary) považujú za skupiny odrôd (konvariet).

Ostatné významné kultivary Kapusty obyčajnej

Okrem karfiolu patrí do druhu Brassica oleracea mnoho ďalších, hospodársky významných kultivarov, ktoré sa pestujú ako zelenina:

  • Kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea skupina Capitata): Táto jednoročná alebo dvojročná rastlina má skrátenú zdužnatenú stonku (hlúb) a hladké oinovatené listy, ktoré tvoria kompaktnú guľovitú hlávku. Kvitne v druhom roku žltými kvetmi. Rozlišujeme bielu a červenú hlávkovú kapustu.
  • Kapusta obyčajná kelová (kel hlávkový, kel): Má mohutný koreňový systém, z ktorého vyrastá dužinatá byľ - hlúb. Na ňom rastú silné, bublinovité zvraštené listy, ktoré sa zavinujú do guľatej alebo zahrotenej hlávky.
  • Kapusta obyčajná ružičková (kel ružičkový): Dvojročná zelenina s vysokým hlúbom (50 - 100 cm), na ktorom sa v pazuchách listov tvoria guľaté osné púčiky - ružičky s priemerom 2 - 4 cm.
  • Kapusta obyčajná kučeravá (kel kučeravý).
  • Kapusta obyčajná špargľová (brokolica): Botanicky je to vlastne kapusta a celý jej odborný názov znie kapusta obyčajná špargľová (Brassica oleracea conv. italica). Táto príbuzná karfiolu má ružice zelenej farby rôznych odtieňov, no môžu byť až modrofialové. Vzhľadom sa podobá na karfiol, ale má mohutnejší vzrast a výšku 40 až 60 cm.
  • Kapusta obyčajná kalerábová (kaleráb): Koreň je zväzkovitý, krátka os zdužinatie do tvaru guľovitej, spľasnutej alebo i hruškovitej osnej buľvy. Buľva je vo vnútri biela, na povrchu modrá, zelená alebo modrofialová.

Prehľad odrôd kapusty hlávkovej bielej a červenej registrovaných v LRO (2018):

Druh kapusty Odrody
Kapusta hlávková biela Harmat, Holt, Inter, Kodaňské tržní rané, Polar, Pourovo pozdní, Zora
Kapusta hlávková červená Buscaro, Lectro, Primero
Infografika: Rôzne druhy kapusty obyčajnej (Brassica oleracea)

História a rozšírenie pestovania kapusty na Slovensku

Kapusta pôvodne pochádza z prímorskej západnej Európy a zo Stredomoria. Pestovali ju už starovekí Gréci a Rimania na poliach alebo záhradách, tak isto ako aj dnes my. Kapusta bola známa už v prehistorickej dobe. Kedysi ju volali hlavatica, no tento názov už dávno zanikol. Aj antika poznala kapustu a považovala ju za veľmi prospešnú. M. P. Cato starší (234 až 149 pred n. l.) radil jesť surovú kapustu pred veľkými hostinami a po nich. Tiež radil poľnohospodárom, ako pestovať a okopávať kapustu, a dokonca tvrdil, že „hospodár, ktorý pestuje kapustu, si v záhrade postavil svoju lekáreň“. Kyslú kapustu však vtedy ešte nepoznali, je to pradávny objav Slovanov asi z čias pred 5. storočím. V 11. storočí bola známa aj v Rusku. Hlávková kapusta je z 11. storočia dovezená z Kyjevskej Rusi. Na území dnešného Slovenska sa kapusta stala súčasťou agrárnej kultúry v 15. storočí. Pre svoju značnú trvanlivosť pri dobrom uskladnení i pre možnosť konzervovania kvasením patrila k základným zložkám potravy na Slovensku, využívala sa však aj ako krmovina (vonkajšie listy a hlúby). V 18. storočí sa z jej pestovania vyberal desiatok. Kapusta sa zo Slovenska aj vyvážala (po Dunaji do južnej oblasti Uhorska). Jej pestovanie bolo rozšírené najmä na Orave, Kysuciach, na Liptove, v Šariši a v oblasti Nízkych Beskýd, pestovanie letných odrôd najmä na Považí (Krakovany, Trebatice), v okolí Trnavy (Hrnčiarovce), v Košickej kotline a na Východoslovenskej nížine. K tradičnej oblasti intenzívneho pestovania kapusty patrí Záhorie (najmä Stupava). Pestovala sa v záhradách a na úrodných plochách každoročne hnojenej pôdy (zvyčajne pri potokoch, tzv. kapustniská). Jej výsev alebo výsadba boli spojené s mnohými zvykmi (pitie pálenky, aby dobre rástla, kropenie priesad mliekom, aby bola biela, sadenie so žihľavou). Pri okopávaní sa do kapusty sadili vetvičky z oltárikov Božieho tela a z metiel jánskych ohňov, aby ju nehubil hmyz a húsenice.

Všeobecné zásady pestovania hlúbovej zeleniny (pre rod Brassica oleracea)

Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roku. Kapusta nie je náročná na teplo, a preto sa jej darí aj vo vyšších nadmorských výškach. Pestuje sa vo všetkých zeleninárskych oblastiach nášho štátu, ale najlepšie sa jej darí v okolí vodných tokov, kde na jej rast a vývin priaznivo pôsobia aj ranné opary a hmly. Kapusta znesie aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vyžaduje otvorenú a vzdušnú plochu a tiež dostatok vlahy, a to najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu.

Výber odrody a príprava pôdy

Uprednostnite známych výrobcov semien kapusty a vyberte si správnu odrodu, ktorá bude vyhovovať vašim klimatickým podmienkam. Kapuste vyhovuje výživná pôda - v prvej trati hneď po hnojení. Pôda by mala byť dobre odvodnená s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Potrebuje poloťažké humózne hlinito-ílovité pôdy s dostatočným množstvom živín a vápna. Na kyslých pôdach s vysokou hladinou podzemnej vody trpí nádorovitosťou. Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Kapuste vyhovuje tiež jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom. Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte. Na jeseň sa zaoráva väčšie množstvo dobre uhnitého alebo kompostovaného maštaľného hnoja a na hrubú brázdu sa rozhodí Thomasova múčka. Môže sa tiež hnojiť dvakrát, prvýkrát na jeseň a druhýkrát na jar. Na jar sa pozemok povrchovo obrobí a rozhodia sa základné dávky priemyselných hnojív. Pred sejbou sa vyskúša klíčivosť semena a morí sa bežným spôsobom. Odporúča sa tiež semeno kapusty jarovizovať.

Výsev a výsadba

Kapustu môžete pestovať z priesad alebo zo semena. Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla. Najprv semená kapusty vysievame do pripravenej pôdy alebo do debničiek na sadenice, kde pri správnej starostlivosti rýchlo vyklíčia. Potom vysadíme hotové sadenice. Semená kapusty sa vysievajú do debničiek alebo skleníkov do hĺbky 1 - 2 cm do vopred navlhčenej pôdy. Po zasiatí je potrebné udržiavať optimálnu teplotu pre klíčenie, ktorá je približne 18 - 20 °C. Skoré odrody, ktoré pestujete na priesady, budú už v tejto fáze potrebovať dostatok priestoru. Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody, pre neskoré až 0,6 m. Skoré odrody sa môžu sadiť už v polovici apríla na vzdialenosť 50 x 50 cm (na 1 m2 potrebujeme 4 kusy priesad), poloneskoré sa sadia asi v prvej polovici mája na vzdialenosť 60 x 60 cm (2 - 3 priesady na 1 m2) a zimné odrody sa sadia obyčajne koncom mája na vzdialenosť 70 x 70 cm (2 priesady na 1 m2). Vo výsadbe na záhon sa používa štvorspon. Sadí sa vysádzacím kolíkom. Na veľkých plochách sa môže použiť aj priama sejba. Pri priamej sejbe sa seje od polovice januára do konca apríla. Množstvo osiva, potrebné na predpestovanie sadiva kapusty na 1 ha sa pohybuje okolo 0,3-0,4 kg. Pri priamej sejbe je to 1 kg/ha.

Starostlivosť počas rastu

Vegetačné obdobie je podľa odrôd od 100 až do 250 dní. Počas pestovania kapusty sa odporúča používať dusíkaté hnojivá, ktoré stimulujú tvorbu zelených listov. Kapusta potrebuje pravidelnú zálievku, najmä v období sucha. Potrebuje dostatočné množstvo vody, hlavne po zakorenení v druhej tretine vývoja. Pri nedostatočnej vlahe očakávajte menšiu úrodu a menší vzrast. Asi za 10 dní po vysadení sa okope pomocou plečkovacej motyky. Počas vegetácie sa okopáva dva až tri razy, a na kríž. Keď máme istotu, že sa priesady ujali (asi 3 týždne po vysadení), v čase, keď sa začnú zaväzovať hlávky, prihnojuje sa na list. Proti burinám bojujeme mechanicky - plečkovaním a okopávkou. Pri silnejšom zaburinení použijeme herbicídy. Prihnojujeme dusíkatými hnojivami. Prvý raz o dva týždne po vysadení alebo jednotení a druhý raz o ďalšie dva týždne. Pri ochrane rastlín používame chemické prípravky podľa metodík na ochranu rastlín.

Zber a skladovanie

Zber dobre ošetrovaných rastlín skorej kapusty v priaznivých klimatických pomeroch začína v druhej polovici júla. Zberá sa postupne tak, že sa vyberajú len vyspelé, tvrdé a dobre zaviazané hlávky (prebierka). Pri vyrovnanom sadive trvá zber asi 3 týždne. Býva rozdelený na 4 - 6 čiastkových zberov. Zberajú sa hlávky s 2 - 3 krycími listami, ktoré chránia hlávku pred poškodením pri manipulácii. Neskorá kapusta sa zberá čo možno najneskoršie, pretože prírastky na váhe sú vo vlhkých jesenných dňoch najväčšie. Na mráz je však dosť chúlostivá. Skorá kapusta sa čo najskôr konzumuje. Za teplých dní dbáme, aby sa nesparila. Proti mrazu ju chránime slamou. Očistené hlávky zimných odrôd ukladáme do pivníc, na police alebo do kôp. Väčšie množstvo hlávok zazimovávame v krytých hromadách. Kapusta veľmi dobre prezimuje v hlbokom vybratom parenisku, kde rastliny uskladňujeme aj s koreňmi bez prebytočných listov. Pred mrazmi chránime parenisko tak, že ho zakrývame mulčom, slamou alebo hnojom. Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha.

Zber kapusty z poľa

Choroby a škodce

Keďže brokolica patrí medzi hlúboviny, často ju napádajú skočky, ktoré škodia hlavne na mladých rastlinách niekoľko týždňov po vysadení. Pomôže časté jemné zavlažovanie, lebo tieto škodce neznášajú vlhko a brokolica sa bude rýchlo vyvíjať. Vhodné je aj zakrývanie vzchádzajúcich rastlín bielou netkanou textíliou. Pri mohutnejšom napadnutí budete musieť zasiahnuť chemicky. V neskorších fázach rastu patria medzi najvýznamnejšie škodce mlynárik kapustový a mora kapustová, ktoré kladú vajíčka na rastliny a larvy sa neskôr zahrýzajú do ružíc, a tým znehodnocujú úrodu.

Význam a využitie kapusty v kuchyni a medicíne

Kapusta je zdravá a biologicky veľmi hodnotná zelenina. Okrem vitamínov skupiny B obsahuje hlavne protiskorbutový vitamín C, ktorý sa v kapuste udržuje aj pri a po varení (viazaná forma vitamínu C - askorbigen). Preto je v našich zemepisných šírkach počas zimných mesiacov najlepším zdrojom tohto vitamínu práve kapusta. Kapusta okrem toho obsahuje protivredový faktor nazývaný vitamín U. Čerstvá šťava vylisovaná z listov bielej kapusty sa odporúča pri liečbe žalúdočných a dvanástnikových vredov. V ľudovom liečiteľstve sa čerstvé listy kapusty prikladali na vyrážky a rany. Pri kvasení kapusty mliečnym kvasením vzniká kyselina mliečna, ktorá kapustu nielen konzervuje na dlhší čas, ale bola zistená aj jej aktivita na zastavenie rastu nádorových buniek. Pri konzumácii do 300 g denne netreba mať obavu z negatívnych účinkov na štítnu žľazu (tzv. strumigény).

Kapusta je veľmi univerzálna zelenina, ktorú možno pripraviť na mnoho spôsobov. Je obľúbenou prílohou k mäsitým alebo rybím pokrmom, prísadou do nákypov a pripravuje sa aj ako samostatný pokrm. Rovnako obľúbená je aj v polievkach a jedlách pripravovaných v jednom hrnci. Pred použitím by mala byť hlúbová zelenina vždy čerstvá a ideálne skladovaná v chlade, v chladničke len niekoľko dní.

Tipy na prípravu

  • Varená kapusta: Čerstvú hlávku kapusty rozštvrtíme a varíme v osolenej vode asi 7 - 10 minút. Nádobu chvíľu neprikrývame, aby unikli štipľavé látky.
  • Dusená hlávková kapusta: Kapustu nakrájame a dusíme podliatu vodou spočiatku odokrytú, potom pridáme osmaženú cibuľu a na masti dusíme domäkka. Ak by sa dal hneď na začiatku dusenia tuk, pohltil by nepríjemný zápach a kapusta by stratila na chuti. Potom kapustu dochutíme soľou, rascou, cukrom, citrónovou šťavou alebo octom, poprášime múkou alebo zahustíme zásmažkou, podľa potreby trochu podlejeme vodou. Do kapusty môžeme počas dusenia pridať aj postrúhané jablko.
  • Dusená kyslá kapusta: Kyslú kapustu podľa potreby prekrájame na menšie rezance, potom ju dáme dusiť na spenenú cibuľku s tukom.

tags: #kapusta #obycajna #karfiolova #odborny #nazov

Populárne príspevky: