Špargľa (Asparagus officinalis) je vytrvalá bylina s drevnatým podzemkom, ktorá dorastá do výšky 40 až 150 centimetrov. Táto obľúbená sezónna zelenina sa pestuje ako zeleninová plodina, ktorej mladé výhonky sa používajú ako jarná zelenina. Špargľa dokáže na jednom stanovišti rásť neuveriteľne dlho, až jednu celú dekádu, a niektoré zdroje uvádzajú, že pri správnej starostlivosti vydrží na záhone aj dvadsať rokov. Hoci si nevyžaduje veľa pozornosti, prináša bohatú úrodu a navyše i lieči.
Pestovanie špargle môže byť výzvou aj pre skúsenejších záhradkárov. Pokiaľ však vytrváte, budete môcť žať túto lahodnú a zdravú zeleninu mnoho rokov. Špargľová sezóna väčšinou začína v polovici apríla a končí asi v polovici júna. Plnohodnotnú úrodu môžete mať od tretieho roku pestovania.
Výber vhodného miesta a príprava pôdy
Pestovanie špargle je dlhodobý proces, preto je dôležité miesto starostlivo vybrať. Špargľa uprednostňuje slnečné a dobre odvodnené pozemky, ktoré sú chránené pred studeným vetrom a chladom. Rastliny budú v priebehu roka produkovať vysoké listy podobné paprade, preto ich umiestnite na miesto, kde nebude tieniť ostatné rastliny. Táto dlhodobá plodina potrebuje vyhradený trvalý záhon s veľkosťou niekoľkých štvorcových metrov, v závislosti od toho, koľko rastlín chcete pestovať.
Príprava pôdy
Pred samotným pestovaním je dôležité vybrať si vhodné miesto. Špargľa preferuje slnečné a dobre odvodnené pozemky s neutrálnym až mierne kyslým pH (ideálne 6,5-7,5). Pôda by mala byť jemná a na začiatku jesene zrýľovaná do hĺbky až 90 centimetrov, pretože špargľa má rozsiahly koreňový systém, ktorý zasahuje hlboko pod povrch. Nebojte sa teda záhon prekypriť skutočne hlboko, pokojne aj 90 centimetrov.
Zároveň by ste mali do pôdy zapracovať maštaľný hnoj, draselnú soľ a síran amónny. Do brázdy potom uložte vrstvu kompostovej zeminy zmiešanej s dobre rozloženým maštaľným hnojom. Ak máte pôdu kyslejšiu, upravte ju vápnením. Dôležité je tiež správne vyznačiť líniu alebo okraj osevného lôžka, napríklad pomocou povrázku natiahnutého medzi kolíky.
Pre pestovanie bielej špargle je vhodnejšia ľahká piesočnatá pôda, z ktorej sa výhonky ľahšie zberajú. Ak máte v záhrade ťažšiu pôdu, menej náročné bude pestovanie zelenej špargle.
Predpestovanie a výsadba špargle
Špargľa sa pestuje zo semena, ale najjednoduchší spôsob jej pestovania je z koruniek, čo sú 1-ročné korene s púčikmi. Väčšina korún ponúkaných na predaj sú čisto samčie hybridy, ktoré sú výhodnejšie, pretože viac odnožujú a nevysiľujú sa tvorbou semien a plodov.
Pestovanie zo semena
Pred tým, než sa rozhodnete založiť si špargľovisko, musíte si predpestovať sadbu. To znamená, že osivo treba vysiať o rok skôr, v termíne od konca marca do začiatku apríla do pareniska, prípadne koncom apríla priamo do pôdy. Semená špargle vysejte vonku v marci alebo apríli natenko do cestičky s hĺbkou 2,5 cm. Medzi riadkami nechajte 30-45 cm.
Pre semeno špargle úplne postačuje hĺbka 2 centimetre. Po vysiatí všetko dobre zalejte a prihrňte zeminou alebo zakryte čiernou fóliou, pretože semená špargle klíčia v tme. Na urýchlenie klíčenia môžete semená nechať predklíčiť 3- až 5-dňovým namáčaním v teplej vode. Už o mesiac vzídu prvé rastlinky. Porast mladých priesad treba pravidelne zavlažovať a od začiatku leta aj mierne prihnojovať.
Ako uchovávať a používať semená špargle
Výsadba sadeníc
Keď sadba dosiahne výšku 30 centimetrov, vysaďte ju na trvalé stanovište do vopred pripravenej pôdy. V júli alebo v auguste môžete vysadiť predpestované priesady. Špargľa sa vysádza do hĺbky 18 až 20 centimetrov na vzdialenosť v riadku 30 centimetrov. V marci až apríli vysaďte sadenice špargle do brázd 30 cm hlbokých a 40 až 60 cm širokých. Odporúča sa dať 4 až 5 rastlín na meter. Potom ich zasypte niekoľkými centimetrami kompostovej zeminy a mierne pritlačte.
Špargľa sa vysádza do hlboko skyprenej, humóznej a vyhnojenej pôdy, minimálne 15 cm pod prirodzený povrch pôdy (vzdialenosť 1,5 × 0,4 m). Korene rovnomerne rozložte, ale zaobchádzajte s nimi opatrne, pretože sa ľahko lámu.
Biela, zelená alebo fialová špargľa?
Je na vás, či chcete pestovať jemnú bielu špargľu alebo o čosi korenistejšiu zelenú. Sfarbenie výhonkov nesúvisí s odrodou, ale so spôsobom pestovania. Väčšina odrôd je vhodná na pestovanie oboch variantov, ako napríklad špargľa Gijnlim alebo Backlim.
Biela špargľa
Výhonky tejto špargle majú bielu farbu, sú silné, pevné a majú uzavreté hlavičky. Biela špargľa sa pestuje v "hrobčekoch" bez prístupu svetla. Ak si zvolíte bielu, bude treba porast už na jar tretieho roku prihrnúť pôdou. Vzniknú tak hrobčeky vysoké asi 40 centimetrov a široké približne 30 centimetrov. Záhon zakryjete čiernou netkanou fóliou, pod ktorou rastliny strácajú chlorofyl a získajú bielu farbu.
Zelená špargľa
Pre zelenú špargľu pestujte rastliny iba zahrnuté pôdou a nechajte ich vyrásť nad zem. Celé výhonky vrátane hlavičiek majú trávovo zelenú farbu a hlavičky sú oproti bielej špargli mierne otvorené. Stonky bývajú tiež tenšie a mäkšie. Zelená špargľa sa pestuje bez hrôbkovania. Pôsobením svetla sa zafarbí do zelena, je bohatšia na vitamíny a vlákninu a má výraznejšiu chuť. V záhradách sa čoraz viac uprednostňuje.
Fialová špargľa
Fialová špargľa je vlastne biela, ktorá je vystavená na dlhšiu dobu svetlu - buď slnku alebo žiarivkám v obchode. Pestuje sa rovnako ako zelená, ale zberáme iba hlavičky, ktoré sa ešte nestihli vyfarbiť a majú tak tmavo fialovú, miestami zelenú farbu. Stretnúť sa môžete aj s bielo-fialovou špargľou. Toto sfarbenie získajú výhonky, ktoré rastú čiastočne v zemine a nad povrchom sa objavujú iba hlavičky.
Starostlivosť o špargľu
Po výsadbe nezabúdame na pravidelnú zálievku. Tá je nevyhnutná na správne zakorenenie mladých rastlín. Za suchého a teplého počasia jej doprajte štedrú zálievku, obzvlášť v piesočnatej pôde. Porast postupne prihŕňajte vrstvou pôdy a zbavujte ho burín. Nepohrdne prihnojením kompostom, ale v lete ani minerálnym hnojivom s obsahom dusíka, horčíka a síry.
Medziradie v špargľovisku môžete využiť na pestovanie jednoročných druhov zeleniny s plytkým koreňovým systémom, ako sú reďkovka, šaláty, cibuľa či kaleráb. Dôležité je tiež pravidelné odstraňovanie buriny, aby špargľa rástla lepšie bez konkurencie iných rastlín. Burinu odstraňujte radšej ručne ako motykou, pretože rastliny špargle majú plytké korene, ktoré sa ľahko poškodia.
Starostlivosť v druhom a treťom roku
Pestovanie v druhom roku je podobné prvému. Na jar k rastlinám pridajte preosiaty kompost a spoločne so zeminou ho prihrňte do výšky až 30 cm a šírky približne 40 cm. Nezabudnite špargľu okopávať, polievať a odstraňovať burinu. Na začiatku vegetačného obdobia ju potom prihnojujte. Čiastočne môžete začať zbierať úrodu už tento rok, odporúčame však len z 30 až 50 %, aby sa rastlina nevyčerpala.
Tretí rok už je v znamení plnohodnotnej úrody. V polovici marca nahrňte nad riadkami 50 cm vysoké a široké kopčeky, vrcholy pritlačte, alebo celé rady pokryte čiernou, netkanou textíliou. Celý čas sa o špargľu starajte - prihnojujte, okopávajte a polievajte.
Škodcovia a choroby špargle
Aj pestovanie špargle má určité riziká a prirodzených škodcov. Problémy so škodcami a chorobami špargle možno prekonať výberom odolných odrôd a použitím organickej regulácie. Kryty riadkov môžu zabrániť mnohým hmyzím škodcom v kladení vajíčok.
Najväčším nepriateľom špargle je špargľovník obyčajný alebo špargľovník dvanásťbodkovaný. Jedná sa o chrobáky z čeľade mandelinkovité, ktoré sú 5 až 6 milimetrov veľké. Larvy sú šedočiernej farby, 1 cm dlhé, s tromi pármi nôh. V prípade premnoženia môžu na špargli pri klíčení napáchať značné škody. Dospelé chrobáky a ich larvy odstraňujú zo stonky vonkajšiu kôru a listy. Ak sa na vašej špargli vyskytnú špargľovce obžierajúce mladé výhonky, najúčinnejšie je striasť ich larvy z rastliny. Z pôdy už späť na rastlinu nevylezú. Dospelé chrobáky už veľmi neškodia. Ak je treba, likvidujte ich ako pásavku zemiakovú.
Ďalšími škodcami sú potom slimáky, ktoré sa živia mladými sadenicami. Rast a kvalitu špargle môže v menej priepustných pôdach významne ovplyvniť hniloba koreňov. Preto venujte pozornosť aj príprave pôdy. Hrdza špargľová (Puccinia asparagi) je huba, ktorá môže oslabiť rastliny špargle, takže výsadba sa časom stáva menej produktívnou. Väčšina odrôd je pomerne odolná voči hrdzi. Vošky špargľové spôsobujú deformácie a zaostávanie v raste, poškodzujú špice výhonkov svojím kŕmením.
Zber a skladovanie špargle
Špargľa je pripravená na zber druhú jar po výsadbe koruniek. Pokiaľ ju pestujete zo semena, bude nutné ju nechať v zemi ešte jeden ďalší rok, kým budú výhonky pripravené na zber. Keď zbierate svoju prvú úrodu, postupujte jednoducho: neberte viac ako dva alebo tri výhonky na rastlinu.
V nasledujúcich rokoch zbierajte výhonky hrubé ako ceruzku, keď sú vysoké asi 15 až 20 cm. Môžete pokračovať v zbere, pokiaľ majú výhonky priemer väčší ako 1 cm. Zberajte ju denne pomocou noža so súčasným odhrnutím pôdy. Zelená špargľa sa zberá z rovného povrchu hlinito-piesočnatej pôdy. Odrezávajú sa iba výhonky dlhšie ako desať centimetrov, tie kratšie dorastú do ďalšieho zberu.
Nezabudnite, že pri zbere bielej špargle treba dať pozor, aby ste nepoškodili srdiečko rastliny. V období okolo Jána, keď začnú vyrastať tenšie výhonky, by sa malo prestať so zberom, mala by sa odstrániť fólia, trochu odkopať pôdu z hrobčeka a nechať špargľu voľne rásť. So zberom skončite v polovici júna, pretože to umožní rastline vytvoriť si zásoby energie na budúci rok.
Skladovanie
Špargľa je najlepšia, keď si ju vychutnáte čerstvú zo záhrady, preto si ju naplánujte podávať v deň zberu alebo čo najskôr. Úroda nemá dlhú skladovateľnosť, vydrží tak tri - štyri dni vo vlhkej utierke v chladničke. Výhonky zelenej špargle sa po zbere neskladujú vo vode, ale len na krátky čas vo vlhku a chlade. Ideálna je teplota 2 až 3°C.
Mrazenie ošúpaných výhonkov je menej pracný spôsob uskladnenia, len ju pred prípravou nerozmrazujte, ale priamo ju uvarte. Ošúpanú bielu i zelenú špargľu bez tvrdých koncov môžete konzervovať v slanom aj v sladkokyslom náleve.
Nutričné hodnoty a využitie špargle
Špargľa je nabitá zdravím. Obsahuje bielkoviny, zdravé sacharidy, vápnik, vlákninu, draslík, železo, horčík, fosfor, sodík, zinok, meď, mangán, selén, vitamín A, B, C, E, K, kyselinu pantoténovú, kyselinu listovú, kyselinu glutámová, betakarotén, luteín, flavonoidy a silice. Pri tom všetkom má málo kalórií, podporuje imunitu, pôsobí protizápalovo, proti rakovine, močopudne, podporuje trávenie. Má zásaditý charakter a pomáha obličkám i pečeni v ich detoxikačnej činnosti.
| Nutričná zložka | Výhody |
|---|---|
| Bielkoviny | Podpora rastu a regenerácie tkanív |
| Vláknina | Podpora trávenia a zdravie čriev |
| Vitamín A | Zdravie zraku a imunitného systému |
| Vitamín C | Antioxidačné účinky, podpora imunity |
| Kyselina listová | Dôležitá pre delenie buniek a tvorbu DNA |
| Draslík | Regulácia krvného tlaku a funkcie svalov |
tags: #kde #sa #pestuje #spargla #sparglova #cesta