Staré príslovie „keby nebolo čiernej zeme, nebolo by bieleho chleba“ dokonale vystihuje neodmysliteľné prepojenie medzi pôdou, poľnohospodárstvom a základnou ľudskou výživou. Pôda je základným pilierom, na ktorom stojí celá ľudská spoločnosť a jej rozvoj. Je oveľa viac než len substrát - je to komplexný, živý organizmus, ktorý zásobuje rastliny živinami a udržuje ekologickú rovnováhu. Bez úrodnej pôdy by nebolo možné pestovať plodiny, chovať zvieratá a zabezpečiť si dostatok potravy. V tomto článku sa pozrieme na význam pôdy, jej históriu v poľnohospodárstve, dôležitosť obilnín a výzvy, ktorým čelíme pri jej ochrane.
Pôda - základ života a výživy
Pôda je vrchná časť zemskej kôry, ktorá sa skladá z neživej a živej zložky. Vzniká eróziou a premenou minerálnych a organických látok, pričom za 100 rokov vznikne približne len 1 cm novej pôdy. Premýšľali ste niekedy nad tým, aká dôležitá je pôda pre rastliny? Od povrchu zeme, kde žijú ľudia, cez miesta, kam siahajú korene rastlín, až po hlbšie vrstvy, ktoré sú domovom mnohých mikroorganizmov, je pôda plná života. Je zásobárňou mnohých cenných surovín, bez ktorých by výroba potravín nebola možná. Pôda je nevyhnutnou súčasťou životného prostredia a zohráva kľúčovú úlohu pri raste rastlín. Pozostáva z organických a anorganických materiálov vrátane minerálov, vody a živých organizmov. Okrem poskytovania živín pre rastliny pomáha pôda aj regulovať teplotu, udržuje vlhkosť a poskytuje fyzickú podporu korienkom.
Zjednodušene by sa dalo povedať, že pôda je jeden veľký organizmus, v ktorom prebieha vznik a premena rôznych látok. Pôda je tvorená pevnou minerálnou zložkou, vodou, vzduchom a v tomto systéme žijú rôzne organizmy. Tieto štyri elementy tvoria dohromady pôdny agregát. V tomto zdravom pôdnom systéme je veľmi rušno - žijú tu huby, baktérie, prvoky, hlístice, kroužkovce (dážďovky), larvy rôznych druhov hmyzu a podzemné časti rastlín. Rastliny ako jediné dokážu vďaka fotosyntéze dodávať do pôdy organický uhlík vo forme jednoduchých cukrov, a to zásluhou koreňového systému. Dostatočné množstvo mikroorganizmov v pôde zabezpečuje rastlinám optimálne množstvo vody v období sucha a teda aj príjem potrebných makroživín, ako je dusík, fosfor a draslík, tak aj mikroživín, medzi ktoré patrí vápnik, síra, horčík, bór, mangán, zinok, železo, meď atď.

Úrodnosť pôdy a jej podmienky
Úrodnosť pôdy závisí od jej zloženia; čím viac organickej hmoty obsahuje, tým je úrodnejšia. Pôdna reakcia ovplyvňuje okrem iného: aktivitu mikroorganizmov, ktoré ju obývajú, rýchlosť mineralizácie a preto dostupnosť živín pre rastliny. Väčšina rastlín potrebuje na svoj rast pôdu s pH v rozmedzí 5,5-7,5 (sú to pôdy od mierne kyslých po neutrálne). Pôdy s pH nižším ako 5,0 obsahujú príliš veľa aktívneho mangánu a hliníka, ktoré bránia úplnému rozvoju koreňov.
V praxi sa často pojmy ako pôda, hlina, zemina či substrát zamieňajú. Rozdiely medzi nimi sú však dôležité nielen v poľnohospodárstve, ale aj v stavebníctve, krajinárstve a pri ochrane životného prostredia. Pojem zemina sa používa predovšetkým v stavebníctve a inžinierskej geológii. Rozumieme pod ním nesúdržný materiál vzniknutý zvetrávaním hornín, ktorý stratil svoju pôvodnú pôdnu štruktúru (napr. Hlina je prírodný materiál, ktorý tvoria íl, prach a piesok. Je zmesou minerálov pochádzajúcich z materskej horniny. Substráty sú vytvorené na pestovanie rastlín. Jedná sa o umelo vytvorené médium, ktoré má vytvoriť vhodné podmienky a nahradiť tak pôdu. Substráty môžu obsahovať rôzne komponenty, ako sú rašeliny, kokosové vlákno, perlit, keramzit a ílové minerály. Podľa použitia ich delíme na záhradnícke substráty, výsevné, trávnikové, substráty pre čučoriedky a iné kyslomilné rastliny, izbové kvety a podobne.
Neolitická revolúcia a objav obilnín
Poľnohospodárstvo a s ním spojený spôsob života umožnil budovať ľudskú spoločnosť smerom k stabilite a rozvoju. Začalo sa to v období pomenovanom odborníkmi ako neolitická revolúcia. Ľudia začali kočovný spôsob života nahrádzať usadlejším, preto mohli lov a zbieranie dopĺňať a postupne nahrádzať pestovaním poľnohospodárskych plodín. Bolo to možné najmä vďaka objavu a cieľavedomému pestovaniu divokých tráv, najmä divokej pšenice a jačmeňa, ktoré vo svojich semenách obsahovali dôležité živiny pre mnoho živočíchov a nakoniec aj pre samotného človeka. Dialo sa tak všade, kde sa ľudia usádzali, pretože z hľadiska náročnosti pestovateľského prostredia obilniny vždy patrili medzi veľmi nenáročné. Dobre prosperujú v najrôznejších podmienkach a pritom majú potenciál poskytovať dobrú úrodu.
Poľovníctvo a poľnohospodárstvo
Historici sú presvedčení, že hlavným dôvodom pestovania obilnín bolo oddávna ich používanie na pečenie chleba. Potvrdzujú to aj mnohé archeologické nálezy. Najstaršie objavy potravín z vtedajšieho obilia vo forme placiek či iných, podobných dnešnému chlebu, pochádzajú z územia dnešného Jordánska a sú datované až do obdobia siahajúceho viac než desaťtisíc rokov pred n. l. Objav a pestovanie obilnín boli pre mnohé staroveké civilizácie doslova spásou. Pokrmy z obilnín sa objavovali na jedálničkoch už v starovekom Egypte, Babylone a v Číne. Aj keď v súčasnosti poznáme desiatky rôznych obilnín, s pšenicou, jačmeňom a ryžou sa stretávame v našich jedálničkoch najčastejšie.

Pšenica - kráľovná obilnín
Pšenicu považujeme za najstaršiu pestovanú obilninu. Už v období neolitu človek zistil, že divo rastúcu pšenicu v úrodných okoliach riek môže rôznym spôsobom zužitkovať. Už približne okolo roku 8 000 pred naším letopočtom dochádza v oblasti úrodného polmesiaca k domestikácii prvých druhov pšenice. Z pohľadu rozvoja poľnohospodárstva rozoznávame tzv. neolitické zakladateľské plodiny, medzi ktoré patrí pšenica jednozrnná a dvojzrnná. Pšenica sa rýchlo stala základným zdrojom ľudskej výživy a považujeme ju zároveň za najstaršiu pestovanú obilninu. Práve pestovanie a využívanie pšenice podnietilo vznik viacerých neolitických sídiel na ďalekom Východe.
Hustosiate obilniny sú na Slovensku v rastlinnej výrobe mimoriadne dôležité. Napríklad v roku 2019 sa pestovali na 572-tis. ha. Najvyšší podiel, 408-tis. ha, má pšenica, je teda dominantnou obilninou. Predpokladá sa, že na naše územie sa pšenica naplno rozšírila na začiatku slovanského osídlenia, t. j. od 5. storočia n. l. a podľa historikov pochádza z územia Prednej a Malej Ázie. V súčasnosti sa podľa štatistík viac ako polovica obyvateľstva sveta živí pšenicou. Preto je označenie pšenice ako najdôležitejšej chlebovej plodiny plne na mieste. Je základným zdrojom ľudskej výživy.
Využitie pšenice
Pšenica je aj našou základnou obilninou. Zrno využívame na výrobu chleba, pečiva, krúp, cestovín a v cukrárenstve. Chemické zloženia zrna, najmä bielkovín, ktoré vytvárajú lepok, majúci pri pečení chleba mimoriadny význam, určuje vlastnosti pripraveného chleba a pečiva. Výrobky z pšeničného zrna spracovaného ako celozrnná múka majú aj vysokú dietetickú hodnotu. Pre živočíšnu výrobu znamenajú pšeničné šroty a otruby vysoko koncentrované krmivo, vhodné pre všetky druhy hospodárskych zvierat. Ani priemysel by sa dnes bez pšenice nezaobišiel. Je základnou surovinou, slúžiacou na výrobu celého radu dôležitých produktov, ako lepidlá, škrob alebo etanol.
Ďalšie dôležité obilniny
K významným hustosiatym obilninám patrí tradične i jačmeň. Za druhú najstaršiu obilninu je považovaný jačmeň, ktorý spolu so pšenicou patril k prvým domestikovaným obilninám. Okrem toho, že sa využíval na obživu, bol považovaný aj za liečivú plodinu a pripravovali sa z neho rôzne nápoje. Samozrejme, bez jačmeňa by nikdy nevzniklo pivo, ktoré je považované za jeden z najstarších alkoholických nápojov. Dodajme, že veľmi skoro sa jačmeň začal pestovať aj na našom území, a to približne v 10. storočí.
V roku 2019 zaberal jačmeň na Slovensku plochu 127-tis. ha. Jačmeň slúži nielen na kŕmne účely, hlavne kvalitný sladovnícky, používaný pri výrobe piva, je zaujímavou obchodnou komoditou. Tomu zodpovedá i obsiata plocha. Ale ani ďalšie hustosiate obilniny u nás v osevných postupoch nechýbajú, 10-tis. ha patrilo triticale, 14-tis. ha raži a 13-tis. ha ovsu. Napríklad raž má u nás dobré podmienky najmä v horských a podhorských podmienkach alebo na piesočnatých pôdach.
Prehľad pestovania hustosiatych obilnín na Slovensku (2019)
| Obilnina | Plocha (tis. ha) | Podiel (%) |
|---|---|---|
| Pšenica | 408 | 71.3 |
| Jačmeň | 127 | 22.2 |
| Triticale | 10 | 1.7 |
| Raž | 14 | 2.4 |
| Ovos | 13 | 2.3 |
| Spolu | 572 | 100 |
Poľovníctvo a poľnohospodárstvo
Výzvy v modernom poľnohospodárstve a ochrana pôdy
Ozimné obilniny pestované v súčasnosti sú vďaka dlhodobému šľachtiteľskému procesu mimoriadne výkonné. Pestovateľa nesklamú, vyžadujú však správne zvolené agroekologické podmienky a agrotechniku. Najnáročnejšia na pôdu i správne zvolenú predplodinu je ozimná pšenica. Klimatické podmienky pre ozimnú pšenicu sú vyhovujúce, ak je mierna zima a teplé leto, potrebuje však i dostatok vlahy. Ale aj ostatné spomínané obilniny majú svoje špecifické požiadavky na pôdu, predplodinu i klimatické podmienky. Preto pri súčasnom nevyspytateľnom rozložení zrážok i teplôt počas ročných období sa stanovenie správnych agrotechnických termínov a úspešný boj so škodcami a burinami stáva naozaj umením a previerkou vedomostí agronóma. Odolnosť rastlín voči výkyvom počasia sa tak stáva každý rok aktuálnejšou. Šľachtitelia sa preto snažia - a do veľkej miery sa im aj darí - prispôsobovať odrody zmeneným klimatickým podmienkam. Slovenskí poľnohospodári tu majú výhodu v podobe silného domáceho šľachtiteľa odrôd obilnín, spoločnosť Istropol Solary. Vďaka tradícii a dlhodobej, cieľavedomej práci dokáže poskytnúť celé spektrum spoľahlivých odrôd, schopných vyrovnať sa do značnej miery so súčasnou klimatickou zmenou, ovplyvňujúcou negatívne i pestovanie obilnín.
Ekonomický pokrok, vrátane intenzívneho pestovania, však rôznymi spôsobmi prispieva k degradácii a ochudobňovaniu pôdy. Väčšina poľnohospodárskej pôdy je silne poškodená intenzívnym poľnohospodárstvom, ktoré má za následok pôdnu eróziu, kedy dochádza k strate najdôležitejšej organickej zložky pôdy. Degradácia pôdy predstavuje vážnu hrozbu pre celé životné prostredie. Rozsah ničenia spôsobeného ľuďmi je obrovský, ale môžu a musia byť prijaté opatrenia, aby sa tomu zabránilo.

Biologizácia ako riešenie
Napriek progresívnemu negatívnemu vplyvu človeka na stav pôdy existujú spôsoby, ako obnoviť úrodnosť a úrodnosť pôdy. Jednou z metód, respektíve ich celým súborom, je biologizácia, ktorú možno označiť ako holistický prístup k plodinám. Farmári v rámci biologickej úpravy nechávajú na poliach zvyšky plodín, používajú prírodné hnojivá, obmedzujú pestovanie, využívajú medziplodiny. Môže existovať stimul na používanie takýchto metód - certifikácia regeneratívneho poľnohospodárstva. Pôda nepriamo ovplyvňuje život každého tvora na Zemi. Od jej stavu závisí aj dostupnosť zdravej, prirodzenej potravy pre nás všetkých. Ak gazdujete, či už profesionálne alebo ako amatérsky záhradník, oboznámte sa s týmto pojmom.
tags: #keby #nebolo #ciernej #zeme #nebolo #by
