Zemiaky (Solanum tuberosum L.) patria medzi základné potraviny a sú obľúbenou plodinou v slovenských záhradách. Ich pestovanie je nenáročné, no pre dosiahnutie bohatej úrody je dôležité poznať správny termín výsadby, požiadavky na pôdu, spôsob zálievky a výživu rastlín. Správne načasovanie výsadby zemiakov ovplyvňuje rýchlosť vzchádzania, odolnosť rastlín aj výslednú kvalitu hľúz.
Výber odrody zemiakov
Pri pestovaní zemiakov je veľmi dôležitý správny výber vhodnej odrody podľa účelu a podmienok, ktoré sú v danej oblasti pestovania. Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť.
V súčasnosti existuje takmer 5 000 odrôd, ktoré sa výrazne líšia farbou a tvarom. Okrem klasických žltých odrôd, ktoré poznáme zo supermarketov, existujú aj modré odrody, ako napríklad "Vitelotte", ktorá zaujme svojou fialovo-bielou mramorovanou dužinou.
Typy odrôd podľa vegetačnej doby:
- Veľmi skoré odrody: potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Najčastejšie sa uprednostňujú v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum. Zbierajú sa postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr. Tieto odrody môžu byť v zemi až do augusta a môžu sa za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Veľmi skoré zemiaky patria najčastejšie k varným typom AB a B. Obsahujú menej škrobu, majú jemnú krémovú chuť a sú vhodné do šalátov, na pečenie v šupke aj na klasické varenie.
- Skoré odrody: vyznačujú sa vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Je možné ich využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov. Ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka.
- Stredne skoré odrody: ich vegetačná doba je 110 až 130 dní. Sú vhodné na uskladnenie a zbierajú sa jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.
- Stredne neskoré odrody: ich vegetačná doba je 130 a viac dní. Sú vhodné na uskladnenie a zbierajú sa jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Neskoré odrody sa zbierajú v októbri.
Varné typy zemiakov:
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Príprava sadby a pôdy
Základ úspechu sa začína už na jeseň. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Zemiaky potrebujú na pestovanie kyprú pôdu, ktorú zrýľujeme na jeseň a pred výsadbou na jar. Zemiaky nikdy nepestujte na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky. Stanovisko je potrebné meniť, aby sme predišli výskytu mandeliniek, háďatiek a hniloby. Zemiaky potrebujú slnečné stanovisko s pôdou bohatou na živiny. Záhon je potrebné riadne pohnojiť. Na jeseň hnojíme čerstvým hnojom alebo kompostom. Na jar použijeme pred výsadbou umelé hnojivá.
Kvalitná sadba
Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
Nasadíme certifikované sadivo. Nesadíme zemiaky z predchádzajúcej úrody a ani konzumné zemiaky z obchodu. Dôvod je ten, že certifikovaná zemiaková sadba je pestovaná v sterilnej pôde, neobsahuje vírusy a plesne, ktoré by sa mohli preniesť na novú úrodu pri použití zemiakov z predošlej úrody. Obyčajné konzumné zemiaky z obchodu sú ošetrené prípravkami proti klíčeniu a preto nie sú určené k sadeniu. Pestovaním certifikovanej sadby dosiahneme vyššiu a kvalitnejšiu úrodu, ktorá je odolná voči chorobám. Pri opakovanej výsadbe na rovnakom pozemku je dôležité používať certifikované sadivo vyšších stupňov rozmnožovania, napríklad C1/A alebo ELITA.
Predklíčenie hľúz
Hoci zemiaky znesú mierny chlad, odporúča sa nechať hľuzy pred výsadbou predklíčiť na svetle 2-4 týždne, čím sa urýchli rast a zlepší kvalita výhonkov. Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Sadbové zemiaky pred sadením musíme nechať naklíčiť. Vložíme ich do debničky a umiestnime na svetlé miesto, pri teplote do 10 °C. Hľuzy vytvoria pevné zelené klíčky. Samotným predklíčením sadby možno skrátiť dobu vegetácie o 10 až 14 dní, čím sa umožní skorší termín zberu, ešte pred výskytom plesne zemiakovej.
Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky. Predklíčenie sadiva patrí medzi osvedčené agrotechnické opatrenia. Hľuzy sa začínajú pripravovať približne šesť týždňov pred plánovanou výsadbou. Po troch týždňoch sa presunú do svetla a teplejšieho prostredia s teplotou 12 až 18 °C. Vďaka tomu vzniknú krátke, pevné klíčky, ktoré sa pri manipulácii nelámu. Skúsení pestovatelia odporúčajú vylomiť vrcholový klíček.
Menšie množstvo sadiva možno rozdeliť - rezať je vhodné pozdĺžne od tzv. korunky, aby každá časť obsahovala aspoň jedno očko. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.
Pôdne podmienky
Zemiaky preferujú hlboké, priepustné piesčito-hlinité pôdy bohaté na organickú hmotu. Ťažké ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú nadbytočnú vodu, môžu spôsobiť hnitie hľúz a deformácie rastlín. Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Veľmi skoré zemiaky preferujú mierne kyslé pôdy s pH približne 5,5 až 6,5. V zásaditých pôdach možno použiť elementárnu síru, ktorá znižuje výskyt chrastavitosti a zlepšuje výnosy.
Termín výsadby
V pestovaní zemiakov neexistuje univerzálny kalendárny termín výsadby. O tom, či rastliny vzídu rýchlo a vytvoria kvalitné hľuzy, rozhoduje najmä teplota pôdy a jej pripravenosť. Zemiaky začínajú spoľahlivo rásť až vtedy, keď sa pôda prehreje minimálne na 5 až 7 °C, ideálne však na viac ako 8 °C. Ak sa sadivo uloží do studenej pôdy, hľuzy neklíčia a vegetácia sa zbytočne predlžuje. Rastliny sú potom slabšie a úroda menej vyrovnaná. Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Odporúča sa nechať hľuzy pred výsadbou predklíčiť na svetle 2-4 týždne, čím sa urýchli rast a zlepší kvalita výhonkov. Pri predklíčených hľuzách môžeme sadiť pri teplote pôdy 6 °C. Doporučujeme pestovanie pod fóliou ako ochranu pred mrazíkmi.
Výsadba v regiónoch:
Termín výsadby sa v jednotlivých oblastiach môže výrazne líšiť.
- V kukuričnej oblasti (Podunajská a Východoslovenká nížina): výsadba zemiakov prebieha ideálne do polovice apríla.
- V repárskej oblasti (Záhorská nížina, Košická a Juhoslovenská kotlina): je ideálny termín do konca apríla, vtedy dosahujú neskoré odrody najvyššiu škrobovitosť a výnos.
- V zemiakárskej oblasti (Orava, Kysuce, Podtatranská a Hornádska kotlina, Nízke Beskydy): je najviac optimálny termín výsadby koncom apríla dokonca začiatok mája.
- V podhorských a horských oblastiach: je termín sadenia posunutý na polovicu mája.
Špeciálne postavenie majú v tomto prípade veľmi skoré zemiaky, ktorých termín výsadby býva o niečo skorší (v teplejších oblastiach už začiatok marca, v chladnejších koniec apríla, začiatok mája) a ich termín zberu je pred koncom júna. S vysádzaním skorých zemiakov môžete začať už v polovici marca. Čas výsadby sa v jednotlivých krajinách líši. V severných oblastiach by sa mala odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy. Zemiaky vysádzame až v apríli. Zemiaky sadíme do pôdy, ktorej teplota by nemala mať menej ako 6 stupňov Celzia.
Tento rok sa vplyvom daždivého a chladnejšieho počasia výsadba zemiakov oneskorila o dva až tri týždne. Schádzanie v chladnej a vlhkej pôde je pomalšie a ďalší vývoj závisí od kvality sadby. Sadením skorších odrôd a teda skorším zberom sa možno vyhnúť obdobiu plesne zemiakovej a napadnutiu drôtovcom. Samotným predklíčením sadby možno skrátiť dobu vegetácie o 10 až 14 dní, čím sa umožní skorší termín zberu, ešte pred výskytom plesne zemiakovej.
Spôsob výsadby
Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Hľuzy sa ukladajú do hĺbky približne 5 až 10 centimetrov, púčikmi nahor. Po výsadbe sa hľuzy zahrnú vrstvou pôdy vysokou približne 10 centimetrov. Hľuzy vysádzame jednotlivo do pripraveného jarku, klíčkami nahor. Dávame pozor, aby sme krehké klíčky nezlomili. Dodržiavame optimálnu vzdialenosť medzi jednotlivými hľuzami cca 30 - 60 cm od seba. Pomocou motyky hľuzy v jarku opatrne zahrnieme.
Pestovateľské odporúčanie: sadíme 30 cm od seba, 60 cm medzi riadkami, v hĺbke asi 10 cm. Vhodný termín výsadby určíme podľa klimatických podmienok, v teplejších oblastiach od začiatku apríla, pri teplote pôdy asi 8°C. Pôda nesmie byť mokrá.
Pestovateľské odporúčanie: sadíme 30 cm od seba, 60 cm medzi riadkami, v hĺbke asi 12 cm. Vhodný termín výsadby určíme podľa klimatických podmienok rovnako ako u skorých zemiakov, termín výsadby môže byť posunutý v teplejších oblastiach na polovicu apríla, v severnejších okresoch až do polovice mája pri teplote pôdy asi 8°C.
Potato Growing Underground Time Lapse - 92 Days
Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm. Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. V tomto prípade záleží od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi. Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme.
Pokiaľ ste zvládli zemiaky zasadiť, gratulujeme, zvládli ste najťažšiu časť. Starať sa o zemiaky špeciálne netreba. Je však potrebné polievať ich, aspoň dvakrát ich okopať a taktiež počas obdobia rastu vyplieť burinu. Najtradičnejší spôsob výsadby zemiakov je do zeme, môžete ich však pestovať v rozličných vyvýšených nádobách v záhonoch, kvetináčoch či pestovateľských vreciach. Zemiaky môžete vysádzať dokonca aj vo vlastnom parenisku či fóliovníku. Pokiaľ ste v sadení začiatočník, osvojte si predtým základné body, ktoré vám pomôžu pri starostlivosti o vaše rastliny.
Starostlivosť o zemiaky
Hnojenie
Zemiaky síce nie sú extrémne náročné na výživu, no nedostatok živín môže znížiť kvalitu a veľkosť úrody. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Na hnojenie je možné použiť organické (kompost, prehnitý hnoj) aj minerálne hnojivá. Ak sa používa maštaľný hnoj, mal by byť riadne vyzretý, inak hrozí nadbytok dusíka, ktorý môže spôsobiť deformácie hľúz. Zemiaky vyžadujú vyvážený pomer živín, najmä fosforu, draslíka a horčíka. Na piesočnatých pôdach je vhodné zapracovať organické hnojivá už na jeseň. Na jar sa používa len menšia dávka kombinovaného hnojiva. Zemiaky potrebujú veľa živín, aby koncom leta vytvorili veľké a chutné hľuzy. Ak chcete vytvoriť čo najlepšie podmienky, mali by ste pôdu pred výsadbou obohatiť kvalitným záhradným kompostom. Približne po ôsmich až dvanástich týždňoch budú zemiaky s radosťou prijímať čerstvé živiny. Vyberte si hnojivo s vysokým obsahom živín, napríklad COMPO Záhradnícke hnojivo. To obsahuje optimálne vyvážené zloženie dusíka, fosfátov a draslíka.
Výbornou alternatívou je frass, hmyzí trus, ktorý poskytuje vyvážený obsah živín a zároveň podporuje pôdnu mikroflóru. Frass, teda hmyzí trus, je moderné organické hnojivo vhodné aj na pestovanie zemiakov.
Zalievanie
Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Zalievanie by malo byť výdatné, raz až dvakrát týždenne, najmä v období sucha a vysokých teplôt, voda sa musí dostať do hĺbky koreňovej zóny. V počiatočnej fáze rastu si zemiaky vystačia s prirodzenou pôdnou vlahou. Najväčšie nároky na vodu majú po zakvitnutí, keď sa začínajú formovať hľuzy. Od obdobia intenzívneho rastu je potrebné zemiaky zavlažovať. Zásobovanie vodou je dôležité najmä pre dcérske hľuzy. Dôležité je udržiavať rovnováhu: Príliš veľa vody nie je dobré, ale ani príliš málo. Skôr ako siahnete po kanvici na polievanie, je najlepšie urobiť test prstom a nahmatať, či je voda stále vlhká na dĺžku prsta pod povrchom pôdy. Ak je, nechajte kanvicu stáť. Požiadavky závisia od počasia, substrátu, svetelného spádu a tvorby plodov. Plody totiž naberajú na objeme medzi desiatym a štrnástym týždňom. Zemiaky preto potrebujú najviac vody krátko po začiatku obdobia kvitnutia. Pravidlo: Ideálna je pôda s trvalou, ľahkou vlhkosťou. Ak budete zemiaky zalievať večer, voda sa nebude tak rýchlo odparovať.
Hrobčekovanie (prihŕňanie)
Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov. Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Zemiaky sa zvyčajne pestujú tak, že sa okolo výhonkov navŕši kopec pôdy. Zhŕňaním pôdy sa lepšie akumuluje teplo a vytvára sa viac bočných podzemných výhonkov, na ktorých sa môžu tvoriť hľuzy. Počas pestovania sa hromady zvyčajne robia dva alebo trikrát. Prvýkrát, keď je rastlina vysoká približne 20 cm. Mladé rastliny umiestnite tak hlboko do pôdy, aby bolo vidieť len niekoľko vrchných listov. Keď je rastlina dlhá na dĺžku paže, môžete ju opäť prikryť zeminou - až kým nie je viditeľných len niekoľko vrchných listov.
Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom.
Zber a uskladnenie
Zber zemiakov je jedným z najdôležitejších momentov v celom pestovateľskom cykle. Presné načasovanie zberu ovplyvňuje nielen výnos, ale aj kvalitu a skladovateľnosť úrody. Odrody zemiakov sa líšia dĺžkou vegetačnej doby, teda časom, ktorý potrebujú od výsadby do plnej zrelosti. Tieto hodnoty sú však iba orientačné. Významne ich môže ovplyvniť teplota, zrážky, dostupnosť živín alebo výskyt chorôb a škodcov.
Kedy zbierať?
Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Uschnuté listy sú neklamným znakom, že je čas na zber. Šupka zemiakov stvrdne, keď sú zemiaky zrelé. Predčasnému zberu (zelených zemiakov) sa treba vyhnúť. V prípade takzvaných nových zemiakov (malé s jemnou šupkou) môžete so zberom začať 2 - 3 týždne po tom, ako rastliny odkvitnú. Väčšie zemiaky zbierajte 2 - 3 týždne po odumretí lístia (viditeľne zožltne a zhnedne). Úrodu nových zemiakov zbierame v čase, keď vňať začne jemne poliehať. Najmä veľmi skoré odrody, ktoré sadíme v polovici apríla, môžeme už za 6 - 8 týždňov zbierať. Ale len za predpokladu, že sme hľuzy nechali pred výsadbou riadne naklíčiť.
Ako zbierať?
Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Pri zbere je dôležité pracovať opatrne, aby sa hľuzy nepoškodili. Používame ideálne rycie vidly alebo špeciálne motyky na zemiaky. Zemiaky jemne vyrývame a ihneď triedime. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu. Pestovanie zemiakov je možné výrazne zefektívniť použitím vhodnej záhradnej techniky. Pomocou radličiek a pluhu je možné ľahko zorať a prekypriť záhony aj menšie políčka. Na priamu výsadbu slúži hrobkovač, s ktorým je možné rýchlo vytvoriť pravidelné hrobky.
Uskladnenie
Zemiaky určené na skladovanie musia byť zdravé, suché a očistené od prebytočnej hliny. Hľuzy necháme rozprestreté v tenkej vrstve (napríklad na debničkách alebo drevených roštoch) po dobu 10-14 dní na suchom, vzdušnom a tienistom mieste. Po uschnutí je možné zemiaky uskladniť do pivnice, chladnej špajze alebo inej vhodnej miestnosti. Na skladovanie úrody zemiakov sú obzvlášť užitočné drevené debny prepúšťajúce vzduch. Potrebujete tiež suchú, tmavú a chladnú skladovaciu miestnosť. Zatiaľ čo príliš nízka teplota dodáva hľuzám sladkú chuť, vysoké teploty a svetlo stimulujú klíčenie. Keďže klíčky (ako aj zelená šupka) obsahujú jedovatý solanín, naklíčené zemiaky predstavujú zdravotné riziko. Výnimka: koncentrácia solanínu v čerstvých klíčkoch je taká nízka, že môžete jesť zemiaky s klíčkami dlhými až jeden centimeter.
Pokiaľ zbierate zemiaky, ktoré plánujete skonzumovať do niekoľkých dní, s ich uskladnením nie je problém. V takomto prípade ich môžete uložiť kdekoľvek. Pri dlhodobom skladovaní musíte nájsť miesto, ktoré bude tmavé a vlhké zároveň. Okrem faktorov prostredia rozhoduje o tom, či a ako dlho sa môžu zemiaky skladovať, aj ich odroda.
tags: #kedy #vychadzau #zemiaky