Kliešťová encefalitída je závažné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu - mozog a miechu. Je to vírusový zápal mozgu prenášaný kliešťami. Pôvodcom nákazy je vírus kliešťovej encefalitídy, ktorý sa do organizmu dostane pri prisatí infikovaného kliešťa, alebo aj konzumáciou tepelne nespracovaného mlieka od infikovaných oviec, kráv a kôz.
Vírusový zápal mozgu a mozgových blán možno dostať aj konzumáciou surového mlieka a výrobkov z neho vyrobených. Hovorí sa tomu alimentárny prenos. Nakazený človek sa teda s kliešťom vôbec nemusí stretnúť.
Slovensko má najviac potravinových epidémií kliešťovej encefalitídy v Európe, pravdepodobne aj na svete. Ide o epidémie, keď sa kliešťová encefalitída prenáša konzumáciou nepasterizovaného mlieka a produktov z neho.
Prenos nákazy z mlieka a mliečnych výrobkov
Vírus kliešťovej encefalitídy, ktorý spôsobuje zápal mozgových blán a mozgu, sa možno nakaziť aj pri pití čerstvého, tepelne neopracovaného ovčieho či kozieho mlieka alebo zjedením mliečnych výrobkov z takéhoto mlieka. Rizikové môžu byť podľa epidemiológov surové kozie, ovčie a kravské mlieko a nepasterizované mliečne výrobky.
„Nákaze sú vystavené najmä kozy, prípadne ovce či kravy. Nemajú zvláštne klinické príznaky, ale vírus kliešťovej encefalitídy sa krvou dostáva do mlieka,“ konštatuje doc. MUDr. Vírus kliešťovej encefalitídy sa začne vylučovať mliekom na 2. až 3. deň po nakazení zvieraťa a v mlieku sa objavuje počas šiestich dní.
„Nepasterizované mlieko takéhoto infikovaného zvieraťa potom vyvoláva epidémie. V priebehu minulého roka ich bolo na Slovensku hlásených päť, v rámci jednej sa nakazilo až 44 pacientov,“ pripomína prípad známej epidémie z Košíc.
V dejinách histórie kliešťovej encefalitídy je známa veľká epidémia z roku 1951, keď v Rožňave do kravského mlieka pridávali kozie.
Prečo sú kozy rizikovejšie?
„Koza má totiž jemnú srsť, v prípade ovce sa už kliešť prichytí podstatne ťažšie, pretože mu v tom bráni ovčie rúno a lanolín,“ vysvetľuje MVDr. Tomáš Molčányi z Úradu hlavného lekára Ozbrojených síl SR v Ružomberku. Kozy sa na rozdiel od oviec často pasú aj v prízemných krovinách, kde kliešte číhajú.
Problémom však môže byť to, ak na niektorých salašoch zmiešajú ovčie mlieko s kozím. „Zatiaľ čo ovca dá denne 4 deci mlieka, koza vyprodukuje 2,5 litra. Ak do kade s ovčím mliekom pridáte aj časť mlieka od kôz, nedá sa to rozpoznať,“ vysvetľuje zverolekár. Takto vznikajú tzv. Slovensko má najviac potravinových epidémií kliešťovej encefalitídy v Európe.
Historické a aktuálne epidémie na Slovensku
V minulom roku bola na východnom Slovensku medializovaná lokálna epidémia kliešťovej encefalitídy po konzumácii ovčích výrobkov. Ešte rok predtým sa nákaza skončila dokonca smrteľne pre 46-ročného muža po transplantácii obličky. Nakazil sa zo surového kozieho mlieka, ktoré mu niekto odporučil piť na posilnenie imunity.
Minulý rok regionálne úrady verejného zdravotníctva zaznamenali najvyšší výskyt kliešťovej encefalitídy na Slovensku za 60 rokov. Počet prípadov presiahol 200, pričom toto číslo bolo naposledy prekročené v roku 1960. „Rastúci trend počtu prípadov kliešťovej encefalitídy súvisí pravdepodobne s klimatickými zmenami.“
V tomto roku sezóna ešte len začína, vlani však hygienici zaznamenali viacero prípadov takéhoto ochorenia. Na Horehroní vypukla v lete epidémia kliešťovej encefalitídy, spojená práve s konzumáciou výrobkov z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Pre ochorenie bolo vtedy hospitalizovaných 28 ľudí.
Počas tohto leta boli na Oddelení infektológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana v Prešove hospitalizovaní šiesti pacienti, ktorí ochoreli na kliešťovú encefalitídu. "Kliešťová encefalitída je najzávažnejšie vírusové ochorenie, ktoré sa v našich zemepisných šírkach prenáša kliešťami. Najznámejší druh prenosu tohto ochorenia je po poštípaní kliešťom, menej známy je prenos vírusu prostredníctvom konzumácie nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov. Zo šiestich pacientov v našej nemocnici boli piati pacienti takí, ktorí konzumovali hrudku syra vyrobenú z nepasterizovaného mlieka pochádzajúceho od zvieraťa nakazeného vírusom kliešťovej encefalitídy," uviedla primárka oddelenia infektológie FNsP J. A. Podľa jej slov boli pacienti prepustení v stabilizovanom stave. U časti z nich boli v čase prepustenia príznaky mierneho poškodenia mozgu.
From Tick Bite to Tick-Borne Encephalitis (TBE) – Our Story
Opatrenia veterinárnej a potravinovej správy
Štátna veterinárna a potravinová správa SR preto nariadila všetkým chovateľom oviec a kôz laboratórne vyšetrovanie vzoriek surového ovčieho a kozieho mlieka. Veterinárna a potravinová správa teraz ide testovať mlieko zo všetkých salašov na Slovensku.
„Opatrenie sa týka všetkých chovateľov oviec a kôz, ktorí tieto zvieratá pasú, a vyrábajú salašnícke výrobky zo surového - neošetreného - mlieka alebo predávajú priamo mlieko. Všetci budú musieť mať vyšetrenie na kliešťovú encefalitídu a pokiaľ by sa u nich potvrdila, budú musieť najprv mlieko tepelne ošetriť - pasterizovať," doplnil šéf veterinárnej a potravinovej správy.
Vírus encefalitídy je citlivý na teplotu a hynie už pri teplote nad 59 stupňov Celzia. Mimoriadne núdzové opatrenie môže trvať rôzne dlho, no podľa šéfa veterinárnej a potravinovej správy minimálne dovtedy, kým nebudú hotové analýzy mlieka zo salašov na celom Slovensku.
Symptómy a priebeh ochorenia
K nákaze u človeka dochádza v priemere 1 až 2 týždne po zaklieštení infikovaného kliešťa alebo po konzumácii tepelne nespracovaného mlieka alebo mliečnych výrobkov z infikovaného zvieraťa.
Inkubačný čas ochorenia je 7 - 14 dní. Prvá fáza sa prejaví chrípkovými príznaky - únava, horúčka, nevoľnosť, nechutenstvo, bolesti hlavy a svalov. Trvá 2 - 3 dni.
Inkubačná doba ochorenia sa pohybuje od 7 až do 28 dní, môže však trvať aj dlhšie prebieha v dvoch vlnách, začiatok ochorenia - prvá fáza pripomína typickú ľahkú virózu s bolesťami hlavy, zvýšenou teplotou, pokašliavaním, sťaženým dýchaním, tečením z nosa, nechutenstvom, prípadne ľahkými črevnými problémami. Po ďalšom týždni môže nastúpiť druhá fáza - vysoké teploty, úporné bolesti hlavy migrénového typu, vracanie, svetloplachosť, nesústredenosť, poruchy koncentrácie, stuhnutie šije.
V najzávažnejších prípadoch môže viesť choroba až k ochrnutiu, chronickým bolestiam hlavy a výnimočne sa môže skončiť aj smrťou. V závažnejších prípadoch môže dôjsť k vážnym poruchám vedomia, až ku kóme, pričom 1 až 2 % prípadov sa končia smrťou.
Ak človek ochorie na kliešťovú encefalitídu, podľa epidemiologičky mu hrozia dlhodobé následky rôzneho charakteru, bolesti hlavy, únava, poruchy pamäti a koncentrácie, ale aj ochrnutie.
Liek na toto ochorenie nejestvuje. Lekári ordinujú len lieky na zmierňovanie príznakov v prvom štádiu (často zamieňanom s chrípkou či virózou). Ak pacient vie o tom, že ho pohrýzol kliešť a prejavili sa u neho chrípkové príznaky, mal by požiadať o vyšetrenie krvi. V prípade, že sa prejavili príznaky druhého štádia a pacient má preukázanú kliešťovú encefalitídu, musí ísť do nemocnice, kde sa podrobí špeciálnemu vyšetreniu.
Prevencia
Tepelná úprava mlieka a výrobkov
Osobám, ktoré nie sú očkované proti kliešťovej encefalitíde, preto hygienici radia prevariť surové mlieko pred konzumáciou. Minulý rok regionálne úrady verejného zdravotníctva zaznamenali najvyšší výskyt kliešťovej encefalitídy na Slovensku za 60 rokov.
Preto je okrem známeho očkovania a ochrany pred kliešťami vhodným oblečením a repelentmi vhodná aj tepelná úprava, čiže preváranie nepasterizovaného mlieka a výrobkov z neho (10 minút pri 70 stupňoch Celzia). V prvom rade ide o kozie mlieko, ale, bohužiaľ, rizikové sú aj nepasterizované ovčie výrobky.
Vírus kliešťovej encefalitídy sa ničí pri teplote 70 °C. Úrad verejného zdravotníctva pripomína, že vírus sa ničí pri teplote 70 stupňov Celzia, preto by sa mali výrobky tepelne upravovať.
Surové ovčie alebo kozie mlieko preto treba pred konzumáciou prevariť. Syr vyrobený zo surového mlieka je potrebné aspoň opiecť z oboch strán.
Dobrou správou je však to, že podľa MVDr. Molčányiho v obľúbenej nepasterizovanej bryndzi vírus neprežíva, nemá na to priaznivé podmienky vďaka fermentácii. „Z tohto hľadiska je najlepšia trojdňová bryndza, zvyšuje sa v nej pH,“ dodáva prof. MUDr.
Očkovanie
Najúčinnejšou prevenciou proti kliešťovej encefalitíde je očkovanie. Zaočkovať sa dá počas celého roka, aj keď najvhodnejšie je to počas zimných mesiacov, teda pred začiatkom aktivity kliešťov. Riziko je možné zmierniť aj očkovaním proti kliešťovej encefalitíde.
Základné očkovanie proti kliešťovej encefalitíde pozostáva z podania troch dávok očkovacej látky. Existuje aj zrýchlená schéma, kedy sa druhá dávka podáva už dva týždne po prvej. Kompletné očkovanie ochráni minimálne tri roky, po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky. Protilátky sa vytvoria o desať až štrnásť dní po podaní druhej dávky.
Počas sezóny kliešťov je možné aplikovať zrýchlenú schému, pri ktorej imunita nastupuje už mesiac po aplikácii prvej dávky očkovacej látky. V rizikových oblastiach, akým je aj Banskobystrický kraj, sa odporúča očkovať všetky vekove skupiny vrátane detí od 1 roka. Poisťovne čiastočne preplácajú očkovanie. Zaočkovať vás môže váš obvodný lekár.
Epidemiológovia odporúčajú očkovanie proti tejto chorobe všetkým, ktorí trávia svoj voľný čas v prírode, špeciálne psíčkarom, hubárom a turistom. Tiež ľuďom, ktorí pracujú v lesnom hospodárstve, vyznačujú turistické chodníky, ďalej zamestnancom horských chát a lanoviek, zememeračom a podobne. Teda v rámci výkonu svojej práce môžu prísť do kontaktu s kliešťovou encefalitídou. „Zdravotné poisťovne v súčasnosti ponúkajú príspevok na odporúčané očkovanie proti kliešťovej encefalitíde,“ uviedla Jana Kerlik.
Ochrana pred kliešťami
Aktivita kliešťov začína pri teplote päť stupňov Celzia, vplyvom teplého počasia môžu byť aktívne kedykoľvek, teda aj počas zimných mesiacov. Kliešte sa vyskytujú v trávnatých porastoch s výškou od dvadsať centimetrov do jedného metra. Striehnu na koncoch listov, na steblách tráv alebo na vetvičkách prízemných kríkov. Obľubujú najmä dubovo-hrabové lesy.
Myslite tiež na to, že kliešte nenachádzame iba vo voľnej prírode, v lesoch. Vyskytujú sa aj v zastavaných územiach - v záhradách, parkoch, trávnatých porastoch a podobne.
Po návrate domov si dôkladne prekontrolujte celé telo. Zároveň je potrebné dávať si pozor na prisatie kliešťa používaním repelentov.
Správne odstránenie kliešťa
V prípade zaklieštenia je dôležité kliešťa rýchlo a správne vybrať. Na kliešťa neaplikujeme maste a oleje, mohol by sa začať dusiť a vyvrátiť prípadný infekčný materiál.
Kliešťa uchopte pinzetou čo najbližšie ku koži a vyťahujte ho plynulým kolmým ťahom smerom od kože. Postupujte pomaly a bez točenia. Ak ho potrebujete z kože uvoľniť, opatrne ním zakývajte zo strany na stranu a opäť skúste plynulo ťahať smerom od kože. Nekvapkajte na neho olej, vtedy sa začne dusiť a vyvráti natrávenú krv späť do rany. Kliešťa po odstránení nemliaždite prstami. Po vybratí miesto prisatia hneď vydezinfikujte. Ak nie je poruke dezinfekčný prostriedok z lekárne (lieh, jódová tinktúra), použite prípravok s obsahom alkoholu.
Čo robiť po vybratí kliešťa
Poznačte si pre istotu dátum a pravdepodobnú lokalitu, kde ste mohli kliešťa chytiť. Ak ste ho mohli mať na tele už dlhší čas (zopár dní), poznačte si aj túto informáciu. Tieto informácie môžu byť užitočné pre vášho lekára v prípade, že sa u vás neskôr objavia príznaky, ktoré sú obvyklé v prípade infekcií prenášaných kliešťami. Nasledujúci mesiac venujte pozornosť príznakom ako väčšie začervenanie v mieste odstráneného kliešťa, horúčka, bolesť svalov, bolesť hlavy či opuch a bolesť kĺbov.
From Tick Bite to Tick-Borne Encephalitis (TBE) – Our Story
Kliešťová encefalitída vs. Lymská borelióza
Najčastejšie ide o lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu. Kliešťová encefalitída sa na rozdiel od lymskej boreliózy, ktorú kliešte tiež prenášajú, nedá riešiť preventívne antibiotikami, ktoré sa podávajú ihneď po zaklieštení. Proti lymskej borelióze očkovanie neexistuje.
Ide o multisystémové ochorenie, ktorého pôvodcom sú baktérie borélie. Borelióza sa prejavuje pestrým klinickým obrazom s postihnutím rôznych orgánov. Inkubačný čas je niekoľko dní až rokov, liečba si vyžaduje dlhodobé podávanie antibiotík. Očkovanie proti nej neexistuje. Pre prvé sú typické kožné zmeny, tzv.
Rizikové oblasti v Európe
Riziko nakazenia sa kliešťovou encefalitídou hrozí aj na dovolenke v zahraničí, upozorňuje Úrad verejného zdravotníctva. Prípady kliešťovej encefalitídy eviduje vyše 20 európskych krajín, pričom najvyššia chorobnosť býva hlásená z Litvy, Slovinska a Českej republiky. Riziko nakazenia sa touto chorobou je aj v Ázii. „Susedná Česká republika hlási každoročne najvyšší počet prípadov v Európe, pričom najrizikovejšie oblasti sú najmä v Jihočeskom kraji, Vysočine, Pardubickom a Zlínskom kraji,“ uviedla epidemiologička Jana Kerlik z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Aj Rakúsko patrí medzi krajiny s rizikovými oblasťami kliešťovej encefalitídy, avšak chorobnosť tam má klesajúci trend pre vysokú zaočkovanosť rakúskej populácie. Za ostatné roky sa rizikové oblasti kliešťovej encefalitídy presúvajú do severnejších častí, ako aj do vyšších nadmorských výšok - pravdepodobnou príčinou sú klimatické zmeny.
tags: #kliestova #encefalitida #zo #syra