Svetová ekonomika, často metaforicky označovaná ako "koláč," predstavuje komplexný systém vzájomne prepojených ekonomických aktivít, ktoré prebiehajú medzi krajinami po celom svete. Tento koláč je tvorený produkciou, spotrebou, investíciami a obchodom, ktoré sa neustále vyvíjajú a ovplyvňujú životnú úroveň a blahobyt miliárd ľudí. V posledných desaťročiach bol rast tohto koláča poháňaný globalizáciou, liberalizáciou obchodu a technologickým pokrokom. Avšak, súčasné udalosti, ako sú obchodné vojny a geopolitické napätie, predstavujú pre tento krehký systém vážne hrozby. Ekonomická previazanosť sa dnes čoraz častejšie nevníva ako zdroj vzájomného zisku, ale ako zbraň, čo môže oslabiť globálnu stabilitu.
Súčasné hrozby pre svetovú ekonomiku
V poslednom období sa svetová ekonomika stretáva s viacerými výzvami, ktoré ohrozujú jej stabilitu a rast. Jednou z najvýraznejších je eskalácia obchodných sporov, najmä medzi Spojenými štátmi a Čínou.
Trumpove clá a obchodná vojna
Súčasný prezident USA, Donald Trump, sa opäť rozhodol postaviť svet na hlavu. Jeho nekompromisná politika ciel môže mať katastrofálne následky a ohroziť stabilitu globálneho hospodárstva. Donald Trump sľuboval svojim voličom návrat USA na ekonomický vrchol. No jeho agresívne kroky vyvolávajú neistotu aj medzi spojencami. Podľa slov samotného prezidenta sa clá nebudú týkať len niektorých štátov, ale všetkých bez rozdielu. „Začali by sme so všetkými krajinami,“ vyhlásil počas letu na palube Air Force One. Trumpova neústupčivosť môže mať ďalekosiahle následky.
Trumpove clá, ktoré sa navyše neustále menia, už zasahujú svetovú ekonomiku. Americký prezident Donald Trump posledné dva týždne niekoľkokrát zmenil svoje rozhodnutia o dovozných clách. Tieto opatrenia vyvolávajú neistotu a narúšajú globálne dodávateľské reťazce, čo negatívne ovplyvňuje investície a obchod. Burzy, najmä v Ázii, už pocítili prvé otrasy. Ani európske trhy neostali ušetrené, keďže zaznamenali výrazný pokles. Panika medzi investormi rastie a obavy z recesie sú čoraz hlasnejšie. Svet sa pripravuje na možný obchodný chaos.
Trumpova chaotická colná vojna spôsobila, že investori sa zbavujú dolárov aj amerických vládnych dlhopisov, uvádza The Economist. Dolár by mal byť zdrojom stability, no v poslednej dobe sa stal zdrojom strachu. Od svojho vrcholu v polovici januára klesol dolár voči košu hlavných mien o viac ako 9 %. Táto kombinácia rastúcich výnosov a poklesu meny je varovným signálom: ak investori utekajú napriek rastúcim výnosom, znamená to, že veria, že riziko investovania v Amerike sa výrazne zvýšilo.
Hĺbka 27 biliónového trhu štátnej pokladnice z neho robí bezpečný prístav a dolár dominuje svetovému obchodu, od komodít a surovín až po deriváty. Tento systém podporuje Federálny rezervný systém (Fed), ktorý sľubuje nízku infláciu a zdravý americký systém riadenia, v ktorom sú cudzinci a ich kapitál vítaní a chránení. Kríza, ktorá sa nám odohráva pred očami, vznikla v Bielom dome. Trumpova bezohľadná obchodná vojna zvýšila clá zhruba desaťnásobne a vytvorila ekonomickú neistotu.
Trumpove clá nadobúdajú účinnosť, riskujú totálnu obchodnú vojnu
Rastúce dlhy a ich dôsledky
Táto situácia prichádza, keď sa už aj tak zlá finančná situácia Ameriky ešte viac zhoršuje. Čistý dlh je približne 100 % HDP a rozpočtový deficit za posledný rok dosiahol 7 %, čo je na krajinu so zdravou ekonomikou prekvapivo vysoké číslo. Okrem toho, v snahe predĺžiť zníženie daní prijaté počas prvého Trumpovho funkčného obdobia sa Kongres snaží zvýšiť dlh. Snemovňa 10. apríla schválila rozpočtový plán, podľa ktorého by podľa odhadov think-tanku Výboru pre zodpovedný federálny rozpočet mohol v nasledujúcom desaťročí zvýšiť deficit o 5,8 bilióna dolárov.
Dlhová kríza prerastá do obrovských rozmerov. Podľa najnovších projekcií Medzinárodného menového fondu sa do roku 2031 zvýši na 102 % svetového hrubého domáceho produktu (HDP). K rastu zadlženia najviac prispievajú Spojené štáty a Čína. Obe ekonomiky zároveň vstupujú do ďalších rokov s vysokými deficitmi a rastúcimi nákladmi na obsluhu dlhu. Fond varuje, že kombinácia vyšších úrokových sadzieb, starnutia populácie, vojnových výdavkov a politickej neschopnosti konsolidovať verejné financie môže vytvoriť podmienky pre vážnu dlhovú krízu, uvádza FT News.
Svetový vládny dlh dnes dosahuje približne 94 % HDP. Od roku 2015 sa zvýšil o 16 percentuálnych bodov. Americká ekonomika funguje s rozpočtovým deficitom na úrovni sedem až 8 % HDP, hoci krajina nie je vo vojne ani v akútnej recesii. MMF upozorňuje, že ide o mimoriadne vysokú hodnotu počas obdobia relatívne solídneho ekonomického výkonu. Ak sa súčasný vývoj nezmení, dlh Spojených štátov môže do roku 2031 vzrásť na 142 % HDP. Rýchly rast zadlženia zaznamenáva aj Čína. Pomer jej dlhu k HDP má podľa projekcií dosiahnuť 127 %, pričom deficit sa rozšíril takmer na 8 % HDP.
Dlhová kríza je stav, keď sa krajina alebo iný veľký verejný subjekt dostane do vážnych problémov so splácaním svojich záväzkov. Zvyčajne vzniká po dlhšom období vysokého zadlžovania sa, keď štát priebežne vydáva nové dlhopisy, aby pokryl bežné výdavky, staré dlhy alebo rozpočtové schodky. Economy-Pedia uvádza, že jedným z hlavných ukazovateľov je pomer verejného dlhu k hrubému domácemu produktu. Ten ukazuje, aké veľké je dlhové zaťaženie v porovnaní s výkonom ekonomiky. Dlhová kríza môže spôsobiť viacero vážnych následkov. Štát môže stratiť dôveru investorov a veriteľov, čo mu sťaží prístup k novému financovaniu. Zároveň môžu rásť úrokové sadzby, takže obsluha dlhu je ešte drahšia.
Dôsledky sa často prenášajú aj na obyvateľov. Vláda môže byť nútená obmedziť výdavky na zdravotníctvo, bezpečnosť či sociálne služby. V extrémnych prípadoch môže dôjsť k bankrotu štátu, reštrukturalizácii dlhu alebo rokovaniam s veriteľmi o nových podmienkach splácania. Za najvážnejší problém už MMF nepovažuje len samotnú výšku dlhu, ale aj rast nákladov na jeho financovanie. Globálne úrokové platby majú do roku 2031 vzrásť z približne 3 na 5 % HDP. Dôvod je jednoduchý. Vlády si budú refinancovať dlh vytvorený v ére nulových sadzieb za podstatne vyššie náklady.
Geopolitické napätie a neistota
Fond zároveň upozorňuje, že situáciu zhoršuje nové geopolitické napätie. Vojna na Blízkom východe podľa neho pridala ďalší zdroj fiškálneho tlaku do už aj tak napätej globálnej situácie. Viaceré európske krajiny navyše aktivovali výnimky z rozpočtových pravidiel, aby mohli zvýšiť obranné výdavky.
Ekonomická situácia sa stáva obzvlášť výbušnou, pretože trhy začínajú pochybovať o schopnosti Trumpa kompetentne a dôsledne riadiť krajinu. Chaotický a nelogický proces výpočtu, vyhlasovania a následného odkladu taríf sa stal paródiou na verejný poriadok. Clá zavedené v niektorých odvetviach a potom v iných a neustále výnimky z pravidiel len stimulujú lobing.
Úloha dolára a Fedu
Po desaťročia Amerika demonštrovala svetu svoj záväzok voči silnému doláru. To všetko nevyhnutne vytvára tlak na Federálny rezervný systém. Trump požaduje, aby Fed znížil úrokové sadzby. Súdy mu pravdepodobne nedovolia jednoducho odvolať guvernérov Fedu, ale bude môcť vymenovať nového, poslušnejšieho predsedu v roku 2026. To všetko vytvorilo takzvanú rizikovú prémiu pre americké aktíva.
Teraz je celkom možné si predstaviť krízu na dlhopisovom trhu v plnom rozsahu. Amerika musí v priebehu budúceho roka refinancovať dlh vo výške 9 biliónov dolárov. Čo potom urobí Kongres? Konal rozhodne, keď sa trhy zrútili počas globálnej finančnej krízy a pandémie. Ale tieto krízy si vyžadovali, aby míňal, nie škrtal. Tentoraz bude musieť škrtať sociálne programy a zvyšovať dane. Stačí sa pozrieť na súčasné zloženie Kongresu a Bieleho domu, aby ste videli, že trhy dosť utrpia, kým sa vláda na niečom dohodne.
Ako sa Amerika naťahuje, šok by sa mohol rozšíriť zo štátnych dlhopisov do celého finančného systému, čo by vyvolalo nesplácanie a kolaps hedžových fondov. Fed bude čeliť mučivému výberu. Môže začať skupovať aktíva, aby stabilizovala trh. Nechce ale vytvárať dojem, že monetizuje dlh insolventnej vlády - v prostredí vysokej inflácie ide o mimoriadne riskantný krok. Podarí sa mu nájsť rovnováhu medzi núdzovými úvermi a peňažným financovaním?
Mena má hodnotu len toľko, koľko za ňou stojí vláda. Čím dlhšie americký politický systém nedokáže zvládať svoje deficity alebo sa hrá s chaotickými a diskriminačnými opatreniami, tým je pravdepodobnejšie, že raz za generáciu dôjde k šoku, ktorý zatlačí globálny finančný systém do neznáma. Bez ohľadu na to, ako to dopadne, slabnúca úloha dolára bude pre Ameriku tragédiou. Niektorí exportéri budú určite profitovať zo slabšej meny. Svet bude trpieť aj tým, že dolár nemá konkurentov - iba bledé napodobeniny.
Euro má za sebou silnú ekonomiku, no eurozóna neprodukuje dostatok bezpečných aktív. Švajčiarsko je spoľahlivé, ale príliš malé. Japonsko je veľké, ale má svoje vlastné obrovské dlhy. Zlato a kryptomeny nemajú žiadnu vládnu podporu. V snahe nájsť bezpečný prístav sa investori budú ponáhľať od jedného aktíva k druhému, čo povedie k destabilizujúcemu rozmachu a pádom. Systém založený na dolároch nie je dokonalý, ale poskytuje stabilný základ, na ktorom je postavená celá dnešná globalizovaná ekonomika.
Spomalenie globálneho rastu
Spomalil sa rast ekonomiky v celom regióne OECD. Hospodársky rast eurozóny zostáva stabilný. Rast ekonomiky celého regiónu, ktorý zastrešuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), sa zmierňuje. Dôvodom je zhoršenie vyhliadok kľúčových vyspelých ekonomík, ako sú USA a Británia. Aj Nemecko už začína strácať paru. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu OECD, ktorý dnes zverejnila agentúra Reuters.
Podľa prieskumu, ktorý organizácia so sídlom v Paríži aktualizuje každý mesiac, kľúčový ukazovateľ ďalšieho vývoja pre celý región OECD, tzv. composite leading indicator (CLI), vo februári mierne klesol na 99,6 bodu z januárových 99,7 bodu. Čo sa týka eurozóny ako celku, februárový CLI zostal na úrovni 100,5 bodu, čo poukazuje na stabilný rast. Zmenila sa však hodnota tohto indikátora pre najväčšie hospodárstva eurozóny - Nemecko, ktorá klesla na 99,7 z 99,8 bodu, zatiaľ čo CLI Francúzska, druhej najväčšej ekonomiky, stagnoval na úrovni 100,9 bodu, už tretí mesiac v rade. A CLI Talianska vo februári klesol na 100,7 zo 100,8 bodu, ale stále je pomerne vysoký. V prípade Slovenska sa jeho hodnota udržala na úrovni 100,7 bodu. Tieto výsledky tak naznačujú, že hospodársky rast regiónu, ktorý platí eurom, je stabilný.
CLI Spojených štátov, najväčšej svetovej ekonomiky, sa vo februári znížil na 98,9 bodu z 99 bodov v januári a britský CLI klesol na 99,1 z 99,2 bodu. To znamená, že ich hospodársky rast by sa mohol mierne spomaliť. Vyhliadky Číny a Indie sa podľa prieskumu nezmenili, čo je signálom stabilizácie (CLI Číny zostal na úrovni 98,4 bodu a Indie 100,1 bodu).
Vplyv na slovenskú ekonomiku
Slovenská ekonomika, ako malá a otvorená ekonomika, je obzvlášť zraniteľná voči negatívnym vplyvom svetovej ekonomiky.
Ohrozenie pracovných miest a HDP
Národná banka prišla nedávno s analýzou, podľa ktorej nás americké clá môžu stáť asi 20-tisíc pracovných miest a hrubý domáci produkt môže do roku 2027 stratiť 2,7 percenta. Spravili sme vtedy skôr takú hypotetickú analýzu vyhrotenejšej svetovej obchodnej vojny, aby sme mali aspoň nejaký cit pre to, čo by to znamenalo pre slovenskú ekonomiku. Nazvali sme to ako príklad vyhrotenejšej svetovej vojny. Rátali sme tam s recipročnými clami medzi Kanadou a Amerikou, medzi Amerikou a Mexikom, aj medzi Európou a Amerikou. Vtedy sme to považovali za pomerne negatívny scenár, ale s tým, že je osožné sa pozrieť na tieto horšie prípady, aby sme sa vedeli pripraviť. Medzičasom vyhlásenia eskalovali a reálny vývoj v mnohom dobehol, dokonca predbehol analýzu. Keď budeme robiť našu najbližšiu predikciu, ktorú zverejníme v júni, budeme sa tejto otázke venovať a už bude spracovaná na základe v tom čase aktuálneho stavu.
Čísla o zamestnanosti a vplyve na HDP považujeme pre ten scenár za realistické. Berieme, samozrejme, modely, s ktorými pracujeme, s rezervou. Zrejme pri škále opatrení, ktoré sa prijímajú a ktoré sme analyzovali, nie úplne dokonale zohľadňujú všetky vplyvy. Ale myslím si, že je to veľmi dobrý základ na diskusiu a vysiela to signály, ktoré by sme si mali uvedomovať, keď sa začíname rozprávať, aké dôsledky to má a čo by sme s tým mali robiť.
Ohrozené sektory a regióny
Vo všeobecnosti sú to sektory, ktoré sú najviac vystavené globálnemu obchodu, ktoré sú najviac zakorenené vo svetových dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, najmä v oblasti tovarov. Samozrejme, pozornosť sa na to sústreďuje, máme automobilky, ktoré sú priamo naviazané na dopyt zo Spojených štátov. No istým spôsobom je to menšia časť problému. Slovensko je veľmi otvorená ekonomika a veľa obchoduje s inými krajinami, ktoré tiež obchodujú so Spojenými štátmi. Tieto nepriame vplyvy cez iné krajiny, to, že sme súčasťou medzinárodných sietí, sú podstatne väčšie ako naša priama prepojenosť na Spojené štáty.
Viete, 20-tisíc pracovných miest je jedno stredne veľké mesto na Slovensku. Nie je to málo. Zároveň máme mnohé firmy, ktoré stále hovoria o nedostatku pracovných miest. Slovenská ekonomika sa už dlhšie spolieha na pomerne intenzívny prílev zahraničnej pracovnej sily. Za istých okolností si viem predstaviť, že by si tí ľudia našli v dohľadnom čase iné uplatnenie v rámci ekonomiky. Treba však povedať, že by sme išli do obdobia, v ktorom ekonomika by bola slabšia. Zrejme by sa to odzrkadlilo aj na voľných pracovných miestach.
Nie je to nezvládnuteľná situácia, ale zároveň by to bol istým spôsobom koniec stability na trhu práce, ktorý tu evidujeme už dlhšie obdobie. Prešli sme rôznymi krízami a to, že z toho nič vážnejšie nebolo ani z hľadiska sociálneho zmieru, ani z hľadiska finančnej stability, bolo tým, že trh práce odolával, bol veľmi stabilný, nezamestnanosť je na rekordne nízkych úrovniach. Toto by zrejme bol taký zásah do ekonomického vývoja, ktorý by tomu spravil koniec.
Trumpove clá nadobúdajú účinnosť, riskujú totálnu obchodnú vojnu
Dopad na životnú úroveň
Ivan Mikloš za dôležitejšiu informáciu v rozhovore pre Denník N označil to, že do roku 2027 by nás to stálo 2,7 percenta HDP. Čo si má pod tým bežný človek predstaviť? Je to vyše 3,5 miliardy z výkonnosti ekonomiky a je to 5 miliárd strateného exportu. To sú veľké sumy, ktoré by sa odzrkadlili aj na príjmovej situácii obyvateľstva. Ešte horší než tieto straty v najbližších rokoch je dlhodobejší výhľad pre celosvetovú ekonomiku, ale aj pre ekonomiku, ako je Slovensko. Celý náš model hospodárskeho rozvoja, rast našej životnej úrovne a blahobytu bol postavený práve na tom, že sme zapojení do celosvetových obchodných reťazcov, tie sa prehlbujú a dokážeme obsluhovať tieto trhy.
Toto sa už poslednú dekádu narúša. Postupne náš model založený na lacnej pracovnej sile už skončil. Máme tu ďalšiu vrstvu, konkurencieschopnosť Európy v rámci celosvetovej ekonomiky. A toto je ďalšie vážne narušenie nášho modelu, ktorý tu dlhodobo budujeme.
Podiel miezd na HDP stúpol na Slovensku od roku 1995 takmer najviac v EÚ. Napriek dlhodobému rastu však stále patrí úrovňou medzi najnižšie v EÚ. Inflačná kríza dlhodobý trend zvyšujúceho sa podielu pre zamestnancov prerušila. Zisky firiem v rokoch 2021 až 2023 stúpali viac než mzdy. Výrazný pokles podielu miezd na HDP zaznamenali najmä odvetvia ako obchod, doprava ale aj priemysel a stavebníctvo. Naopak minimálnu zmenu zaznamenali vysokokvalifikované služby ako IKT či financie. Podiel kompenzácií na HDP je na Slovensku stále jeden z najnižších v EÚ. V porovnaní s priemerom EÚ zaostávame o takmer 7 p. b.
To, koľko z celkovej pridanej hodnoty pripadne zamestnancom a koľko firmám, závisí od dlhodobých aj krátkodobých faktorov. Dlhodobé štrukturálne faktory súvisia s technologickými zmenami, globalizáciou, sektorovou štruktúrou ekonomiky, či reguláciou trhu práce. Mzdy ku HDP však na Slovensku rástli od roku 1995 štvrtým najvyšším tempom v EÚ. Pred 30-timi rokmi začínalo Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami na najnižšej štartovacej pozícií, keď podiel ceny práce v pomere ku HDP bol nižší než 43 %.
Stratégie na posilnenie odolnosti slovenskej ekonomiky
V reakcii na tieto výzvy je dôležité, aby slovenská ekonomika prijala proaktívne opatrenia na posilnenie svojej odolnosti a konkurencieschopnosti. Medzi kľúčové stratégie patria:
- Posilnenie spolupráce v rámci EÚ: V časoch, keď sa narúšajú obchodné vzťahy vo svete, je veľmi dobrá príležitosť posilniť ich v rámci Európskej únie. Či už ide o obchod s tovarmi, ale najmä v oblasti obchodu so službami.
- Diverzifikácia trhov a podpora inovácií: Slovenská ekonomika by sa mala zamerať na diverzifikáciu svojich trhov a zníženie závislosti od tradičných obchodných partnerov. Investície do inovácií a rozvoja nových technológií môžu pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť a prilákať nové investície.
- Podpora vzdelávania a rekvalifikácie: Je dôležité investovať do vzdelávania a rekvalifikácie pracovnej sily, aby sa ľudia mohli prispôsobiť meniacim sa požiadavkám trhu práce. Podpora celoživotného vzdelávania a rozvoja zručností je kľúčová pre zabezpečenie zamestnanosti a udržanie životnej úrovne.
Máme obrovské resty v oblasti spoločného kapitálového trhu. Je veľmi veľa práce, ktorú by sme mali spraviť práve v tejto oblasti a práve teraz.
Neoliberalizmus a jeho vplyv na svetovú ekonomiku
Pod neoliberalizmom chápeme taký typ ekonomickej politiky, ktorý sa rozšíril počas uplynulých dvadsiatich piatich rokov. „Liberalizmus“ sa v širšom slova zmysle týka politiky, ekonomiky, ba i náboženstva. Politický liberalizmus sa v rámci občianskej verejnosti v USA všeobecne považuje za stratégiu prevencie sociálnych konfliktov a zároveň za progresívnejší politický smer v porovnaní s konzervatívnou či pravicovou politikou. Ekonomický liberalizmus je však niečo celkom iné. Konzervatívni politici, ktorí proklamujú jasnú opozíciu voči „liberálom“ - majúc na mysli politických liberálov - nemajú v skutočnosti žiadne problémy s ekonomickým liberalizmom, vrátane neoliberalizmu.
Predpona „neo“ naznačuje, že hovoríme o novom druhu liberalizmu. Aký bol teda ten starý typ? Liberálna ekonomická škola sa preslávila v Európe po tom, čo anglický ekonóm Adam Smith vydal v roku 1776 knihu s názvom Bohatstvo národov (The Wealth of Nations). Smith a ďalší ekonómovia presadzovali zrušenie zasahovania štátu do ekonomických záležitostí. Žiadne obmedzovanie výroby, žiadne obchodné bariéry, nijaké clá - voľný obchod bol podľa nich najlepšou cestou rozvoja národnej ekonomiky. Tieto predstavy boli liberálne v tom zmysle, že popierali akúkoľvek kontrolu. Takáto aplikácia individualizmu podporovala „voľné“ podnikanie, „voľnú“ súťaž - čo, ako sa už nespočetnekrát ukázalo, pre majiteľa súkromnej firmy znamená voľnú cestu k ziskom. Ekonomický liberalizmus prevládol v USA v 19. a v prvých desaťročiach 20. storočia.
Až kríza v 30-tych rokoch tohto storočia priviedla ekonóma Johna Maynarda Keynesa k teórii, ktorá spochybnila liberalizmus ako najlepší politický systém pre kapitalistov. Tá v zásade tvrdila, že pre rast a rozvoj kapitalizmu je nevyhnutná plná zamestnanosť, ktorú možno dosiahnuť len intervenciami vlád a centrálnych bánk v záujme zvyšovania zamestnanosti. Keynesova teória mala kľúčový vplyv na politiku prezidenta Roosevelta známu ako New Deal, ktorá skutočne zlepšila životy mnohých ľudí. Všeobecne sa rozšírilo a prijalo presvedčenie, že vláda má podporovať verejné blaho.
Avšak kríza kapitalizmu v uplynulých 25 rokoch, ktorá sa premietala do stále klesajúcej miery ziskov, inšpirovala predstaviteľov najvplyvnejších korporácií k revízii podstaty ekonomického liberalizmu. Zatiaľ čo Smith hovoril o trhu malých výrobcov a malých spotrebiteľov bez monopolov a štátnych subvencií, v ktorom dopyt ovplyvňujú prirodzené potreby ľudí a kapitál je lokalizovaný v konkrétnom mieste, hlavným cieľom dnešných neoliberálov je presný opak. Neoliberalizmus sa usiluje o dereguláciu medzinárodného obchodu, t.j. maximálnu demontáž regulačných kompetencií národných vlád v prospech nadnárodných súkromných obchodných spoločností s cieľom umožniť ich nekontrolovateľný pohyb z miesta na miesto podľa toho, aké priame i nepriame zvýhodnenia im tá-ktorá krajina poskytne a bez akéhokoľvek ohľadu na lokálne potreby. To je skutočným obsahom predpony „neo“ v termíne neoliberalizmus. S prudko sa rozvíjajúcou globalizáciou kapitalistickej ekonomiky sa v súčasnosti stávame aj svedkami šírenia neoliberalizmu v globálnom merítku.
Charakteristickými črtami neoliberalizmu sú:
- Diktát trhu: Oslobodenie „voľného“, t.j. súkromného podnikania od akýchkoľvek vládnych obmedzení bez ohľadu na spoločenské následky. Otvorenie národných ekonomík medzinárodnému trhu a zahraničným investíciám v ešte väčšej miere, než zabezpečili už existujúce dohody o voľnom obchode s drastickými spoločenskými a ekologickými dopadmi (napr. NAFTA). Znižovanie miezd deunionizáciou zamestnancov a rušením ich práv, ktoré si vydobyli v dlhoročných zápasoch. Zrušenie kontroly nad tvorbou cien. V konečnom dôsledku, absolútna voľnosť pohybu kapitálu, tovaru a služieb.
- Krátenie verejných výdavkov: Na sociálne služby, predovšetkým na vzdelávanie a zdravotníctvo. Oslabovanie sociálnej siete, redukcia financovania infraštruktúry (napr. verejnej dopravy, dodávok vody, atď.), a to opäť v mene idey znižovania úlohy štátu.
- Deregulácia: Obmedzovanie zasahovania štátu všade tam, kde by to mohlo ohroziť zisky súkromných firiem, vrátane takých oblastí, akými sú ochrana bezpečnosti práce či životného prostredia.
- Privatizácia: Predaj štátnych podnikov, tovarov a služieb súkromným investorom. Týka sa to bánk, kľúčového priemyslu, železníc, diaľníc, na ktorých sa vyberá mýto, elektrární, škôl, nemocníc, vodárenských zariadení, atď.
- Eliminácia konceptu „verejnoprospešnosti“ a „komunity“: A ich nahradenie pojmom „individuálna zodpovednosť“. Tlak na najchudobnejších ľudí v spoločnosti, aby sami hľadali riešenie svojich problémov prameniacich z nedostatočného zdravotného zabezpečenia, vzdelávania a sociálnej starostlivosti a v prípade zlyhania ich obviniť z lenivosti a neschopnosti.
Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami typu Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, medzinárodných rozvojových bánk či Svetovej obchodnej organizácie. Chile je prvou krajinou, v ktorej bolo možné sledovať účinky čistej neoliberálnej politiky v praxi v období po puči podporovanom CIA, ktorý v roku 1973 zvrhol demokratický režim Salvadora Allendeho. Nasledovali ďalšie krajiny. Najhoršie dopadlo Mexiko, v ktorom sa v prvom roku platnosti dohody NAFTA znížili mzdy o 40 až 50%, pričom životné náklady vzrástli o 80%. Skrachovalo vyše 20 tisíc malých a stredných podnikov a vyše tisíc štátnych podnikov v Mexiku bolo privatizovaných. V USA neoliberalizmus rozrúša sociálne a environmentálne programy.
tags: #kolac #svetovej #ekonomiky