Dojčenie je najprirodzenejším a najlepším spôsobom výživy dieťaťa, pretože obsahuje všetky živiny pre dieťa v správnom pomere zodpovedajúcom meniacim sa nárokom a potrebám adaptujúceho sa novorodenca a dojčaťa. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by sme mali výlučne dojčiť počas prvých šiestich mesiacov a potom s postupným zavádzaním príkrmov do 2. rokov.
Mnohé dojčiace mamičky preventívne vylučujú zo svojho jedálnička potenciálne rizikové potraviny, pretože sa obávajú, že čokoľvek zjedia, bude ich bábätko bolieť bruško alebo sa vyhádže. Lenže čo jesť počas dojčenia, aby sme aj vy aj vaše dieťa boli v pohode? Veľa sa diskutuje o tom, ktoré sú vhodné a nevhodné potraviny. Na internete sú články, ktorých teórie sa navzájom vyvracajú. Preto je dôležité získať odborné rady podložené skúsenosťami.
Naozaj som neverila vlastným očiam, keď som videla jednu diskusiu na mamičkovskom fóre o pôvode mlieka. Materské mlieko sa tvorí v prsníkoch z krvi matky. Netvorí a nevyrába sa priamo z jedla, ktoré jednotlivec, rozumej matka, pred dojčením skonzumuje. Jedlo, ktoré matka zje, slúži ako zdroj energie pre matku a samozrejme tým pádom aj pre dieťa prostredníctvom materského mlieka.
Pri konzumácii jedla, nápojov alebo liekov sa všetky tieto zložky dekomponujú/metabolizujú v tráviacom trakte, jedlo sa rozkladá na malé molekuly, ktoré sa vstrebávajú do krvi. Keď sa tieto molekuly dostanú do kapilár v blízkosti prsníkového tkaniva, prechádzajú do buniek, ktoré vystielajú alveoly a prenikajú do mlieka. Tento proces je známy ako difúzia.
Materské mlieko je živá látka, ktorá sa vyvíja v súlade s potrebami dieťaťa pri dojčení. Obsahuje životne dôležité živiny, bunky budujúce imunitu a kmeňové bunky, potravu pre zdravé črevné baktérie, dozrievajúcu mikrobiotu a mnoho ďalších zdravotných faktorov, ktoré sa nedajú replikovať. Tieto sa nemenia stravou jednotlivca.
Dojčiaca matka nepotrebuje špeciálne potraviny na tvorbu mlieka ani na zvýšenie produkcie mlieka. Produkcia mlieka je určená frekvenciou dojčenia, prikladania si dieťaťa k prsníku, prípadne odsávania. Pokiaľ neexistuje fyzický alebo fyziologický dôvod nízkej tvorby mlieka, matka, ktorá dojčí podľa požiadaviek dieťaťa, bude schopná produkovať dostatok mlieka pre svoje dieťa, bez ohľadu na to, čo zje.
Energetické nároky a výživa dojčiacich matiek
Starostlivosť o dieťa a dojčenie zvyšuje nároky na výdaj energie u matky. Ženy, ktoré dojčia, potrebujú približne o 330-500 kcal/na deň nad rámec odporúčaného denného energetického príjmu. Odhad je odvodený od priemerného objemu vyprodukovaného materského mlieka za deň (rozsah 450-1200 ml) a energetického obsahu mlieka (67 kcal/100 ml). Konzumácia rôznych výživných a energiu zvyšujúcich jedál môže pomôcť optimalizovať zdravotný stav matky po pôrode.
Už počas tehotenstva väčšina žien ukladá vo svojom tele v tkanivách ďalších 2 až 5 kg (19 000 až 48 000 kcal) najmä vo forme tuku, ako fyziologickú prípravu na laktáciu. Ak ženy nekonzumujú zbytočne veľa kalórií, tieto telesné zásoby sa využijú na udržanie laktácie. V porovnaní s tehotenstvom existuje ešte menej odporúčaní podložených dôkazmi o príjme živín počas dojčenia. Laktácia sa považuje za úspešnú, keď dojčené dieťa primerane priberá na váhe, fyziologicky prospieva, má pravidelný príjem potravy, stolicu a má 6 a viac mokrých plienok denne.
Kľúčové živiny pre dojčiace matky
Odporúčaná denná dávka bielkovín počas laktácie je dodatočných 25 g/deň nad rámec bežného príjmu ženy, čo je 0,8 g bielkovín na 1 kg váhy. Potreba mnohých mikroživín sa v porovnaní s tehotenstvom zvyšuje, s výnimkou vitamínov D a K, vápnika, horčíka a fosforu. Strata hmotnosti počas laktácie zvyčajne neovplyvňuje množstvo alebo kvalitu materského mlieka, avšak počas laktácie by mohlo prísť k nedostatku horčíka, B1, folátu, vápnika a zinku u matky. Vitamíny rozpustné vo vode a v tuku, ktoré matka prijíma v strave, sa vylučujú do materského mlieka a ich hladiny sa môžu znížiť, ak ich matka nemá dostatok. Našťastie niektoré sa dajú suplementovať.
Odporúčame zvoliť racionálny prístup k výberu potravín, zamerať sa na pestrosť a pravidelný príjem jedál, ktoré pomôžu podporiť produkciu mlieka. Rozhodnite sa pre potraviny bohaté na bielkoviny, ako je chudé mäso, vajcia, mliečne výrobky, fazuľa, šošovica, ale aj ryby a morské plody s nízkym obsahom ortuti. Vyberte si rôzne celozrnné výrobky, ale aj kvalitné cestoviny z tvrdej pšenice a iných obilnín či pseudoobilnín a nezabudnite na veľa zeleniny a aj ovocia.
Mäso a živočíšne produkty sú dobrým zdrojom hemového železa, železo v non-hem forme sa nachádza napríklad v šošovici. Ak chcete pomôcť telu lepšie absorbovať železo, jedzte potraviny bohaté na železo s potravinami s vysokým obsahom vitamínu C, ako sú citrusové plody. Príklad v sezóne to môže byť aj šošovicový šalát z červenej či beluga šošovice, s paprikou a petržlenovou vňaťou, pokvapkaný citrónovou alebo limetkovou šťavou a s odšťavenou pomarančovou šťavou. Nemusíte sa obávať šošovice, dieťatko nebude bojovať s metánom, ktorý bude obťažovať vaše črevá, s tým sa musí vysporiadať mamička, plyny do materského mlieka neprestúpia.
Je však možné, že niektoré fragmenty bielkovín zo stravy matky, prestupujúce do materského mlieka, môže imunitný systém dieťaťa vyhodnotiť ako cudzorodú látku. Ak má dieťa zjavnú reakciu (plač, nepokoj, kolika) zakaždým, keď matka zje určité jedlo, môže sa rozhodnúť vylúčiť toto jedlo zo svojho jedálnička. Potraviny môžu zmeniť chuť materského mlieka. Taký cesnak, chilli alebo sójová omáčka môžu zmeniť chuť materského mlieka. Neznamená to však, že ich treba vylúčiť, to v žiadnom prípade. Je možné, že takáto chuť mu nebude vadiť a pomôže to dieťaťu zvyknúť si na typickú stravu rodiny už pred začatím príjmu tuhej potravy. Okrem toho bábätká si už počas tehotenstva zvykajú na tieto príchute, keď prehĺtajú plodovú vodu a osvojujú si tak stravovacie návyky a preferencie svojej rodiny, za predpokladu, že budúca matka má dostatočne rôznorodú stravu a nevylúči širokú skupinu potravín. Neveríte? Je to tak, skúsenosti s jedlom začínajú prenatálne, pretože chemosenzorické systémy majú adaptívnu a evolučnú úlohu a sú funkčné už pred narodením bábätka.
Ryby a morské plody môžu byť výborným zdrojom bielkovín a omega-3 mastných kyselín. Väčšina morských živočíchov však obsahuje kontaminanty. O zdravotnom prínose omega-3 mastných kyselín zo stravy niet pochýb, taktiež v mnohých článkoch mám vysvetlený dôvod sledovania pomeru omega 6:3 mastných kyselín (PUFA) ako prediktora zápalových ochorení (fyziologický pomer omega 6:3 by mal byť 4:1 až 1:1). Tak ako omega-3 mastné kyseliny (EPA a DHA a ich prekurzor ALA) aj omega-6 mastné kyseliny majú vplyv na neurovývoj dieťaťa. Pokiaľ z nejakého dôvodu nemá matka v potrave dostatok rýb, vajíčok, mäsa a tiež rastlinných olejov, orechov, semien s obsahom prekurzoru ALA, v materskom mlieku sa nebude nachádzať dostatočná hladina EPA a DHA. Súčasné diétne odporúčania pre dojčiace matky sú 250 až 375 mg denne DHA plus EPA. Hladina DHA v materskom mlieku je v západných krajinách zvyčajne medzi 0,2 % a 0,3 %. To zvyčajne postačuje na splnenie požiadaviek na DHA u dojčiat dojčených v termíne, ale nie vyšších požiadaviek na predčasne narodené deti, kde je dodatočná suplementácia matkou potrebná. Suplementácia omega-3 MK u matky zvyšuje hladiny DHA a EPA v materskom mlieku, aj keď sa zdá, že koncentrácie mlieka závisia viac od dlhodobého príjmu ako od krátkodobého príjmu.
Podobne ako omega-3 MK aj omega-6 mastná kyselina linolová (LA) sa hromadí v materskom mlieku. V súlade s nárastom LA v posledných desaťročiach v potrave sa taktiež obsah LA v materskom mlieku medzi rokmi 1970 a 2000 zvýšil zo 7 % na 12 % z celkových mastných kyselín. Štúdie celkovo preukázali nežiaduci účinok LA zo stravy alebo materského mlieka na neurovývoj. Jedna štúdia uvádza, že vysoké percento LA v materskom mlieku (> 9,7 % mastných kyselín) bolo spojené so zníženým motorickým a kognitívnym skóre u 2- až 3-ročných dojčiat. V tej istej kohorte bolo vyššie percentuálne zloženie LA v materskom mlieku spojené so zníženým verbálnym IQ vo veku 5 až 6 rokov. V skutočnosti deti dojčené s najvyššími hladinami LA mali kognitívne skóre porovnateľné s deťmi, ktoré nikdy neboli dojčené. Tieto účinky boli nezávislé od zloženia materského mlieka (AA alebo DHA), čo naznačuje priamy vplyv nadbytku LA v materskom mlieku (a teda príjmu matky zo stravy) na vývoj mozgu. Novšia štúdia zistila, že prenatálny príjem stravy s vysokým pomerom LA k ALA bol spojený s 2-násobným zvýšením rizika oneskoreného psychomotorického a mentálneho vývoja u 6-mesačných dojčiat. Preto je namieste aj z tohto dôvodu zhodnotiť u dojčiacej matky celkový príjem tukov zo stravy, teda aj z hľadiska zloženia polynenasýtených mastných kyselín.
Mnohí z nás sa mylne domnievajú, že keď zvýšia v strave príjem orieškov a semienok, nemusia jesť iné zdroje omega-3 mastných kyselín. Nie je to tak, práve v orechoch a semienkach sa nachádza častokrát viac omega-6 mastných kyselín (LA) ako prekurzora omega-3 MK (ALA).
Odporúčaná denná dávka živín pre dojčiace matky
| Živina | Odporúčaná denná dávka | Zdroje |
|---|---|---|
| Energetický príjem | +330-500 kcal/deň | Pestrá a vyvážená strava |
| Bielkoviny | +25 g/deň | Mliečne výrobky (nízkotučné aj kyslé), chudé mäso, vajcia, strukoviny |
| Sacharidy | +50 g/deň | Celozrnné potraviny (pečivo, zemiaky, cestoviny, ryža) |
| Tuky | Zvýšenie prospešných omega-3 MK | Ryby, rastlinné oleje (ľanový), orechy, semená |
| Ovocie a zelenina | 3-5 porcií zeleniny, 2-4 porcie ovocia | Regionálne, sezónne druhy |
| Tekutiny | 2-3 litre/deň (v teplom počasí viac) | Kvalitná pitná voda, nesýtená minerálna voda, nesladené čaje, mliečne nápoje, riedené ovocné šťavy |
| Vitamín D | Dostatočný príjem | Suplementácia, vajcia, tučné ryby |
| Jód | Dostatočné množstvo | Morské ryby, jodidovaná soľ |
| Železo | Dostatočné množstvo | Červené mäso, pečeň, vaječné žĺtky, strukoviny |
| Vápnik | 1200 mg/deň | Mliečne výrobky, brokolica, kapusta |
Pitný režim počas dojčenia
Príjem tekutín navýšte o približne 0,5 l/deň ako počas tehotenstva. Pite v závislosti od fyzickej aktivity a klimatických podmienok priebežne, pravidelne a v malých množstvách. Dajte si však pozor na množstvo, pretože nadmerné tekutiny, teda viac ako 4 litre/deň, znižujú tvorbu mlieka. Žena v tomto období by mala dbať na dostatočnú hydratáciu, počíta sa obsah všetkých tekutín prijatých počas dňa v rozmedzí 2-3 l tekutín.
Čo nepiť počas dojčenia:
- čaj z Alchemilky obyčajnej, Archangeliky lekárskej, z Ginkgo biloba
- sýtené minerálky
- alkohol
- viac ako dve kávy denne
- tonik, colu a všetky sladené nápoje
Vhodné alternatívy pitného režimu:
- dojčenská voda s nízkym obsahom dusičnanov (Lucka, Drobček, Rajec…)
- nesýtená minerálna voda s prírodným horčíkom, maximálne 2 poháre denne (Magnesia)
- nesýtená minerálna voda s obsahom železa, maximálne 2 poháre denne (Korytnica)
Mamičky už pred cestou do pôrodnice majú napočúvané, aké jedlo a prolaktačné vychytávky, budú pre nich najvhodnejšie. Minulotýždňový otázkomat, s otázkou či naozaj legenda Vinea a jej sesternice hroznové šťavy, rozbiehajú po pôrode laktáciu, ma inšpiroval, ako to už býva, rozmeniť tému na drobné. Nič proti legende a hrozovým šťavám ale je načase objasniť, ako to je s tou hroznovou šťavou, či 100% alebo Vineou, ktorá má už s hroznom spoločnú snáď iba spomienku na pôvodnú receptúru. Náš tip: Hrozno a teda aj Vinea pomáha zvýšiť tvorbu materského mlieka. Otestované. Vineu môžete piť už v pôrodnici, avšak musíte ju najprv odbublinkovať. Ako na to: Vložte do pohára s Vineou papierovú vreckovku, tá bublinky nasaje a Vinea bez škodlivých bubliniek je pripravená na pitie.
Vhodné a nevhodné potraviny
Tu by sme rady povedali nasledovné: počúvajte svoje telo a sledujte svoje dieťa! Úprimne, môžeme vám napísať celý zoznam potravín, ktoré sú vhodné, či nevhodné konzumovať počas dojčenia. Napíšeme vám len tie najpodstatnejšie a možno tie, o ktorých ste ani netušili. Treba si uvedomiť, že každá sme jedinečná a tú alebo onú stravu my, ale aj naše dieťa znášame inak. Určite však v prvom rade zvážte konzumáciu regionálnej, sezónnej, pestrej a rozmanitej stravy. Dbajte na dostatočný príjem ovocia a zeleniny, najlepšie našich regionálnych.
Čomu sa vyhnúť:
- vyprážaným jedlám
- rýchlemu občerstveniu
- margarínom
- tučnému červenému mäsu
- tučnému bravčovému mäsu a výrobkom z neho
- priemyselne spracovaným potravinám s vysokým obsahom konzervačných látok
- ťažké korenené jedlá
- jedlá spôsobujúce nadúvanie (strukoviny, pálivá zelenina)
- cesnak kuchynský
- Aloe pravá
- Palina pravá/obyčajná
- Čajovník čínsky
- Kapsička pastierska
- Paprička kríčková (čili)
- Mäta pieporná
- Bazalka pravá
- Všehoj - americký ženšen
- Rebarbora okrasná
- Baza čierna
- Ďumbier lekársky
Obmedzte príjem rafinovaného cukru (koláčiky a zákusky z obchodu), sladkostí a soli. Dojčenie neznamená diétovanie. Veľa žien sa obáva toho, že zo stravy bude dieťa bolieť bruško alebo sa u nich prejaví alergická reakcia na koži. Pokiaľ by ste chceli robiť detailnú prevenciu, tak skončíte na dusenom mäse a tri dni starých rožkoch. To z môjho pohľadu nie je cieľom. Po šestonedelí prejsť na normálnu stravu. Myslím, že dojčiaca žena by si mala po šestonedelí (podľa toho, ako sa cítila, ako dopadla lekárska prehliadka, ako sa počas tohto obdobia prejavovalo dieťatko) začať zaraďovať do stravy všetko, na čo bola v období tehotenstva (ale aj pred ním) zvyknutá. A čo najskôr prejsť na normálnu stravu. Zaraďovať do stravy znamená, že si vyberiem jednu potravinu, ktorú som dočasne nejedla, skonzumujem, počkám cca 12 hodín a keď dieťa nejaví žiadne známky problémov, beriem túto potravinu ako „kóšer“ a normálne ju pridám k svojej bežnej strave. Pokiaľ s danou potravinou dieťa problém má, tak počkám 2-3 týždne a skúsim to znovu.
Životný štýl a dojčenie
Musíte si uvedomiť, že aj váš celkový životný štýl zohráva veľkú rolu. Preto sa vyhýbajte aj nasledovným aktivitám:
- antikoncepcia (znižuje kvantitu a kvalitu materského mlieka)
- umelé sladidlá
- fajčenie
- strach, stres, napätie
- chudnutie. Pri diétach dochádza k rýchlejšiemu odbúravaniu tukových buniek a zvyšuje sa koncentrácia toxínov v materskom mlieku.
Niekoľko štúdií preukázalo, že obézne ženy majú zníženú mieru úspešnosti dojčenia a dojčia kratšie v porovnaní so ženami s normálnou hmotnosťou. Príčinou oneskorenej laktácie môžu byť okrem biologických faktorov aj psychologické, t.j. rozpaky súvisiace s veľkosťou tela a ťažkosťami pri diskrétnom dojčení, mechanické, t.j. väčšie prsia a bradavky, ktoré spôsobujú ťažkosti s prisávaním a medicínske (t.j. pôrod cisárskym rezom, cukrovka, dysfunkcia štítnej žľazy). Presná etiológia je však pravdepodobne kombináciou týchto faktorov. Na boj proti tomuto trendu a pre zvýšenie pravdepodobnosti, že ženy s obezitou dosiahnu svoje ciele v oblasti dojčenia, je potrebná podpora a povzbudenie aby dojčili, vrátane pomoci s vhodnými technikami prisávania a ukážky vhodných polôh dojčiat, ktoré im môžu pomôcť v začiatkoch a v pokračovaní laktácie.
10 Myths and Facts about Breastfeeding that Every Mother Should Know
Vplyv stravy na koliky a alergie u bábätiek
Reálne sa u nás pod všeobjímajúci pojem KOLIKA zametie veľmi veľa vecí, ktoré s kolikou ako takou nemajú nič spoločné. Niektoré potraviny môžu u dojčiat vyvolať nadúvanie. Ak zistíte, že vaše dieťa trpí bolením brucha, skúste na chvíľu obmedziť tieto potraviny a sledujte, či dôjde k zlepšeniu.
Materské mlieko je živá látka, ktorá sa vyvíja v súlade s potrebami dieťaťa pri dojčení. Obsahuje životne dôležité živiny, bunky budujúce imunitu a kmeňové bunky, potravu pre zdravé črevné baktérie, dozrievajúcu mikrobiotu a mnoho ďalších zdravotných faktorov, ktoré sa nedajú replikovať. Tie sa nemenia stravou jednotlivca. Samotné materské mlieko je hypoalergénne. Výlučné dojčenie v priebehu prvých 4-6 mesiacov významne znižuje výskyt alergických ochorení.
Ak sa vo vašej rodine vyskytujú alergie, buďte obzvlášť opatrná pri zavádzaní nových potravín do jedálnička. V prípade podozrenia na potravinovú alergiu odporúčame zavádzať nové potraviny postupne a s niekoľkodenným odstupom, aby ste mohli ľahko identifikovať, ktoré potraviny spôsobujú reakcie. Eliminačná diéta sa odporúča len matkám s alergickým ochorením. Ak sa u plne dojčeného dieťaťa prejaví potravinová alergia (u dojčiat najmä gastrointestinálne príznaky a atopický ekzém), rieši sa to vylúčením iritujúcej potraviny zo stravy matky.
Galaktogóga a bylinky
Potravina, ktorá obsahuje látku podporujúcu dojčenie sa nazýva galaktogoga, názov je odvodený od gréckeho slova ,,galacta“ čo znamená mlieko. Jedny z najznámejších a neoficiálne účinných galaktogogov sú bylinné galaktogogy. Predpokladá sa, že desiatky byliniek a rastlín môžu prispievať k produkcii materského mlieka. Mnohé z týchto bylín hormonálne stimulujú rast mliečnych žliaz, medzi najznámejšie patrí senovka grécka, obľúbené, chuťovo jedinečné korenie používané v orientálnej kuchyni. Avšak vysoké dávky senovky gréckej odporúčané pri dojčení, môžu mať vedľajšie účinky a taktiež môžu ovplyvniť chuť materského mlieka. Takisto jastrabina lekárska, zázvor a žihľava sú ďalšie bylinky, o ktorých sa predpokladá, že zlepšujú produkciu mlieka, nie sú dostatočne preskúmané. Majte prosím na pamäti, že užívanie byliniek vo forme doplnkov výživy alebo pitie bylinných záparov, odvarov v zvýšenej frekvencii (niekoľko krát denne) počas dojčenia, môže mať nepriaznivé účinky pre dieťa, pokiaľ nie je známa toxicita. Predtým, ako ich pridáte do svojho jedálnička v nádeji, že zvýšite produkciu mlieka, poraďte sa so svojím lekárom alebo s certifikovanou laktačnou poradkyňou.
7-dňový jedálniček pre dojčiacu mamičku
Tento jedálniček je len inšpiráciou a môžete si ho prispôsobiť podľa svojich potrieb a dostupnosti surovín.
Pondelok
- Raňajky: grahamový rožok s mrkvovou nátierkou
- Desiata: strúhaná mrkva so šúpaným jabĺčkom
- Obed: tekvicová polievka, cuketový prívarok s domácimi kuracími prsami, varenými zemiakmi
- Olovrant: biele Acidko
- Večera: pečený zubáč na masle s bulgurom
Utorok
- Raňajky: biely jogurt s čučoriedkami
- Desiata: hrozno
- Obed: brokolicová polievka, španielsky vtáčik s natural ryžou, listový šalát
- Olovrant: šalátová uhorka, tvrdý syr
- Večera: cuketové lečo
Streda
- Raňajky: praženica z domácich vajec s kváskovým ražným chlebíkom, paprika
- Desiata: strúhaná mrkva s hrozienkami a ľanovým olejom
- Obed: kurací vývar, zdravý granadír, šalát z miešanej zeleniny
- Olovrant: biely jogurt
- Večera: celozrnný cestovinový šalát s listovou zeleninou
Štvrtok
- Raňajky: mäkký tvaroh s čučoriedkami, ľanovými semienkami
- Desiata: banán
- Obed: vajíčková polievka s rascou, pstruh dúhový s pečenými sladkými zemiakmi
- Olovrant: parenica neúdená
- Večera: pečené sladké zemiaky s bylinkovým dresingom
Piatok
- Raňajky: špaldový chlebík s maslom, kvalitnou kuracou šunkou a uhorkou
- Desiata: jogurt s čučoriedkami
- Obed: zeleninová polievka, francúzske zemiaky na zdravší spôsob
- Olovrant: zeleninové smoothie
- Večera: zapekaná cukina so syrom a kvalitnou kuracou šunkou
Sobota
- Raňajky: domáce vajce na tvrdo so špaldovým pečivom a Lučinou
- Desiata: biely Cottage cheese so šalátovou uhorkou
- Obed: kalerábová polievka, hovädzie plátky s tarhoňou, varená strúhaná cvikla
- Olovrant: mrkvovo vajíčkový šalát
- Večera: tekvicové lečo s celozrnnými cestovinami
Nedeľa
- Raňajky: ovsené vločky s bielym jogurtom, bobuľovým ovocím a javorovým sirupom
- Desiata: ošúpaná hruška
- Obed: hovädzí vývar, rizoto s mäsom a varenou zeleninou
- Olovrant: cukinovo-banánové lievance
- Večera: zapekaný karfiol, šalát z listovej zeleniny
Recept na jednoduchý koláč pre dojčiace matky
Tento recept je variabilný a môžete ho prispôsobiť svojim preferenciám a potrebám.
Ingrediencie:
- 1 hrnček polohrubej múky
- pol hrnčeka mlieka
- štvrť hrnčeka oleja (alebo masla)
- pol balíčka kypriaceho prášku
- pol hrnčeka cukru
- 1 vajce
Voliteľné prísady:
- kokos
- kakao
- citrónová kôra
- mleté orechy
- mak
Postup:
- Zmiešajte všetky ingrediencie.
- Pridajte voliteľné prísady podľa chuti.
- Plech vysypte múkou, strúhankou alebo kokosom.
- Nalejte cesto na plech.
- Na vrch cesta môžete dať ovocie, tvaroh s cukrom alebo kyslú smotanu s cukrom.
- Pečte v predhriatej rúre, kým koláč nie je zlatistý.
Keď dojčíte, možno by som vynechala čokoládu a orechy, ale inak by to malo byť ok.