Optimálna frekvencia a výber mäsa pre zdravú výživu detí

Mamičky začiatočníčky si často lámu hlavu nad tým, ako by mal vyzerať ideálny jedálniček pre malého hladoša. Pred varením a nakladaním na tanierik je veľmi dôležité zvážiť všetky možnosti. Podľa odborných organizácií je najbezpečnejším spôsobom výživy pestrá, kombinovaná rastlinno-živočíšna výživa, ako v detskom veku, tak aj v dospelosti.

Prečo je mäso dôležité pre deti?

Mäso, živočíšne a mliečne výrobky či vajcia, sú pre ľudí zdrojom esenciálnych bielkovín, železa, zinku, selénu, vápnika, fosforu, cholesterolu, vitamínu B12, D vitamínu a ďalších dôležitých látok. Práve bielkoviny či železo, ktoré mäso obsahuje, sú v období rastu a vývoja detí veľmi potrebné.

„Dojčatám od 7 do 12 mesiacov sa výrazne zvyšuje potreba živín, ktoré už nie je možné zabezpečiť len kojením. Výrazne vzrastá potreba železa, a to až na 11 mg denne, čo je na úrovni potreby dospelého človeka. Kojenie samotné na zabezpečenie tejto potreby už nestačí, musí sa teda doplniť stravou. Ideálnym zdrojom je práve mäso, a to akékoľvek kvalitné chudé mäso, teľacie, morčacie, jahňacie, či králičie. Obsah železa: Mäso, najmä červené mäso, obsahuje hemové železo, ktoré je pre organizmus lepšie vstrebateľné ako nehemové železo z rastlinných zdrojov,“ vysvetlila na úvod riaditeľka Inštitútu redukcie a prevencie nadváhy kompliment Katarína Skybová.

Infografika porovnávajúca vstrebateľnosť železa z mäsa a rastlinných zdrojov

Kedy začať s mäsovými príkrmami?

Začiatok príkrmov je dôležitým obdobím v živote každého dieťaťa, pretože má veľký vplyv na jeho budúce stravovacie návyky a celkové zdravie. Jednou z otázok, ktoré sa rodičia často pýtajú, je kedy a ako začať podávať mäso deťom. Odborníci na výživu odporúčajú začať podávať mäso deťom približne od 6 mesiacov veku. V tomto období by malo dieťa už prijímať rôzne druhy príkrmov a postupne sa zoznamovať s novými chuťami a textúrami.

U plne dojčeného dieťaťa odporúčame podať prvý príkrm po ukončenom 6. mesiaci života. U umelo živeného dieťaťa podáme prvý príkrm najskôr po zavŕšení 4., prípadne 5. mesiaca. Začína sa jednou zložkou. Zo zeleniny je vhodná mrkva, petržlen, karfiol, kaleráb, špenát, brokolica, tekvica, cukina. K mrkve pridáme petržlen alebo zemiak a na 7. - 8. deň aj mäso. Príkrm obohatíme jednou kávovou lyžičkou rastlinného oleja (slnečnicový, repkový, 5 - 10 g). Mäsovo-zeleninovým príkrmom postupne nahradíme jednu mliečnu porciu materského alebo umelého mlieka.

Mäso možno začať zaraďovať do jedálnička dieťaťa po ukončenom 6. mesiaci, zvyčajne po ochutnaní prvých zeleninových príkrmov. Spočiatku sa podáva veľmi malé množstvo (približne 10 g vareného mäsa), ktoré sa postupne zvyšuje až na porciu okolo 35 g. Častejšia konzumácie mäsa má význam najmä v začiatkoch, teda od prvých príkrmov do dvoch až troch rokov. Potom aj v dospievajúcom období, keď sa opäť zvyšuje potreba železa a bielkovín.

Postupné zavádzanie mäsa:

  1. Začnite s malým množstvom: Na začiatku podávajte dieťaťu malé množstvo mäsa, napríklad 1 až 2 čajové lyžičky.
  2. Zvoľte správne druhy mäsa: Na začiatok sú najvhodnejšie jemné a ľahko stráviteľné druhy mäsa, ako je kuracie, morčacie, teľacie či králičie. Červené mäso obsahuje 2 až 3 x viac železa ako kuracie, preto je vhodné druh mäsa obmieňať. Hovädzie mäso, ktoré je jedným z najlepších zdrojov železa, sa odporúča už do prvých príkrmov. V prípade rybieho mäsa vyberajte druhy s nízkym obsahom ortuti, napríklad lososa alebo tresku. Kačacie mäso môže byť pre malé deti o niečo ťažšie stráviteľné než iné druhy mäsa.
  3. Správna príprava mäsa: Mäso by malo byť dôkladne uvarené a jemne rozmixované alebo rozomleté, aby bolo pre dieťa ľahko stráviteľné. Môžete ho napariť na parnom hrnci alebo variť vo vode. Ak varíte vo vode, môžete použiť vývar na zjemnenie príkrmu. Mäso si môžete predvariť aj dopredu. Pokrájajte ho na úplne drobné kúsky, aby ho dieťatko dokázalo lepšie zjesť.
  4. Kombinujte s inými potravinami: Mäso môžete výborne kombinovať s inými príkrmami, ako sú zeleninové pyré alebo obilninové kaše. K mäsu pridajte zeleninu, ktorú už dieťa pozná a dobre znáša. Môžete použiť mrkvu, petržlen, zemiak, karfiol, kaleráb, špenát, brokolicu, tekvicu alebo cukinu.
  5. Sledujte reakcie dieťaťa: Pri zavádzaní nových potravín je dôležité sledovať, ako na ne dieťa reaguje. Potraviny pridávajte postupne, vždy len jednu novú potravinu a podávajte ju opakovane tri až štyri dni za sebou. Všímajte si tráviace ťažkosti alebo zmeny na koži.

Mäso pre bábätká: 6 jednoduchých spôsobov

Ako často podávať mäso deťom?

Deti môžu mať mäsko v jedálničku aj 3-4 krát do týždňa. Počas prvého roka je vhodné zaradiť mäso približne šesťkrát do týždňa, aby dieťa získalo dostatok dôležitých živín. „Ideálne je mäso striedať, a to v každom veku, pretože každé má iný obsah mikronutrientov. Ak mamičky volia pre staršie deti už spracované mäso, mali by vyberať radšej kvalitnú šunku ako paštéty, salámy či párky,“ vystríha rodičov odborníčka.

Tabuľka odporúčaní pre konzumáciu mäsa u detí:

Vek dieťaťa Odporúčaná frekvencia konzumácie mäsa Množstvo mäsa Vhodné druhy mäsa
6-12 mesiacov 3-4 krát týždenne (až 6x týždenne) 15-30 g Kuracie, morčacie, teľacie, králičie, hovädzie
1-3 roky 3-4 krát týždenne 30-50 g Kuracie, morčacie, teľacie, králičie, hovädzie
3+ roky 3-4 krát týždenne 50-100 g Kuracie, morčacie, teľacie, králičie, hovädzie, ryby

Čomu sa vyhnúť pri príprave mäsa pre deti?

Najvhodnejšou tepelnou úpravou mäsa pre najmenších hladošov je príprava na pare či varenie dusenie. Deťom sa neodporúča podávať vnútornosti, jediná vhodná je kuracia pečienka pre obsah mnohých živín, no aj to len občasne a až od veku 2 rokov. Rovnako na detský tanier nepatria mastné, vyprážané a korenené mäsité pokrmy. Pre menšie deti mäso nesoľte vôbec, pretože soľ je pre ich ľadviny ťažko spracovateľná.

Potraviny, ktorým sa vyhýbať do 1 roka:

  • Soľ (do 7. mesiaca menej ako 1 gram denne)
  • Cukor
  • Bravčové mäso (do 1 roka)
  • Párky, salámy a paštéty
  • Hovädzie mäso (odporúča sa do 8. mesiaca už zaradiť, ale niektoré zdroje uvádzajú, že sa mu treba vyhýbať do 8. mesiaca, čo si protirečí. Vzhľadom na jeho vysoký obsah železa je ale lepšie ho zaradiť skôr, ako neskôr, ideálne od 6 mesiacov.)

Od približne jedenástich mesiacov veku sa už dieťa nachádza v období zmiešanej mliečno - pevnej stravy. Stravovanie dieťaťa sa tak začína približovať strave dospelého, aj keď stále je potrebné mať na pamäti, že dieťa nie je malý dospelý a jeho výživa má svoje špecifiká. Potraviny už dieťatku nemixujte, ale krájajte na malé kúsky vo veľkosti nepresahujúcej veľkosť čerešne.

Ilustrácia rôznych veľkostí kúskov jedla pre deti podľa veku

Čo robiť, ak dieťa mäso nechce papať?

Nebojte sa, nie ste jediná mamička, ktorej ratolesť mäso nechce ani len vložiť do úst. Ak aj napriek všetkej vašej snahe dieťa mäso neje, musíte dbať na dostatočný príjem iných kvalitných bielkovín, hlavne mliečnych výrobkov, vajec, ale aj strukovín, zeleniny, cestovín a ryže.

Deti skúste prekabátiť a mäso podávajte v skrytej forme, zapečené so zeleninou či pomixované v polievke. To, že dieťa nechce jesť mäso dnes neznamená, že ho nebude chcieť ani zajtra. Skúšajte, no nenúťte.

Život bez mäsa a alternatívy

Mnoho mamičiek sa rozhodne, že svojim deťom mäso do stravy nezahrnú. Dá sa v jedálničku nahradiť, no je potrebné vedieť ako. „Dobre postavená vegetariánska strava, ktorá obsahuje mliečne výrobky a vajcia, môže nahradiť výživu obsahujúcu mäso,“ hovorí Katarína Skybová.

Vegánska, čisto rastlinná výživa, je však pre deti riziková, pretože je ňou náročné zabezpečiť všetky potrebné látky pre správny vývoj a rast dieťaťa. „Keď rodičia vylúčia zo stravy svojich potomkov mäso úplne, je pre adekvátne dávky železa, vitamínu D a iných živín potrebné zjesť väčšie množstvo rastlinnej stravy, a to môže byť pre deti problém. Často nechcú niektoré jedlá jesť, pretože majú len svoje obľúbené a problém môže byť aj s množstvom,“ doplnila.

Deti vegetariáni

Rodičia vegetariáni by napriek svojej strave mali u detí dbať na pestrosť ponúkaných potravín. „Dôležitý je dostatočný príjem strukovín a celozrnných obilnín pre príjem bielkovín, pravidelný príjem kvalitných rastlinných olejov a semiačok pre príjem omega-3 mastných kyselín. Na zlepšenie vstrebávania železa z rastlinných zdrojov je ideálne pridať k zelenine citrón, či papriku, keďže vitamín C zlepšuje jeho vstrebávanie. Ak deti pravidelne jedia mliečne výrobky, vápnika majú dostatok. Jeho zdrojom je aj zelenina, najmä listová a zelená zelenina. Problémom môže byť nedostatok vitamínu B12 a D, ktoré sa dajú doplniť vitamínovými doplnkami,“ uzavrela riaditeľka Inštitútu redukcie a prevencie nadváhy kompliment Katarína Skybová.

Ryby a vajíčka ako alternatíva mäsa

Z ďalších živočíšnych surovín sa odporúča pridať vajíčka. Kvôli častým alergiám na bielok by ste mali do jedál použiť len žĺtok. Ten môžete zapracovať do kaše, obohatiť ním polievku alebo ho primiešať do uvarenej kaše. Žĺtok môžete začať podávať od 6 mesiacov, najčastejšie v množstve 1 žĺtok týždenne.

Ryby je ideálne zaradiť do detského jedálnička už v prvých mesiacoch prikrmovania. Staré odporúčanie, že by mali byť súčasťou jedálnička až po 1. roku, respektíve až v 3. roku, už neplatí. Ryba ako možný alergén by sa do jedálnička mala zaviesť už v imunologickom okne, teda v 17.-24. týždni života dieťaťa. Okrem spestrenia ide hlavne o to, že dieťaťu do stravy zaradíte významný zdroj omega 3 mastných kyselín, ktoré sú pre ľudský organizmus veľmi dôležité, a tiež jódu, na ktorý sú bohaté morské ryby. Vyberajte malé druhy rýb (pstruh, sumec, treska, losos, tilapia alebo kapor) a striedajte ich. Pozor samozrejme na kosti.

Grafika s odporúčanými druhmi rýb pre deti a ich prínosom

tags: #kolko #krat #do #tyzdna #maso #pre

Populárne príspevky: