Zelenina patrí k najzdravším potravinám a ponúka ľudskému organizmu množstvo cenných životne dôležitých a minerálnych látok, ako aj sekundárnych rastlinných zložiek. Tie pomáhajú predchádzať vzniku chorôb a navyše posilňujú imunitný systém. Ďalej podporujú množstvo metabolických aktivít v tele a okrem toho majú zásaditý účinok, čo je obzvlášť prospešné, ak konzumujete veľa mäsa. Preto sa odporúča pravidelná konzumácia rôznych druhov zeleniny. V prípade zeleniny ide vyslovene o nízkokalorickú potravinu, ktorá je súčasne veľmi bohatá na živiny. Spravidla je v 100 gramoch zeleniny 20 až 80 kalórií. Zrelá zelenina ponúka v priemere zhruba jeden až päť gramov bielkovín na 100 gramov, zhruba dva až 15 gramov sacharidov na 100 gramov (z toho aj veľké množstvá vlákniny) a až 20 gramov tukov na 100 gramov produktu. Čerstvá zelenina je tiež vynikajúcim zdrojom rôznych minerálnych látok ako draslík, sodík, vápnik, ako aj železo, fosfor a horčík. Odborné zdroje odporúčajú denne skonzumovať približne 400 gramov zeleniny (to sú asi tri porcie). Spomínané odborné odporúčanie sa vzťahuje len na minimálne množstvo. Nič vám preto nebráni konzumovať viac zeleniny, ako sa odporúča. Varená zelenina je však lepšie stráviteľná ako surová. Priveľa surovej zeleniny môže spôsobiť preťaženie tráviaceho systému vlákninou. Hlbokozmrazená zelenina väčšinou obsahuje viac vitamínov a minerálnych látok, pretože ihneď po zbere sa šokovo zmrazí, takže nepríde takmer o žiadnu časť živín.
Cvikla: Viac ako len buľva
Repu šalátovú väčšina z nás volá cvikla a platí pre ňu aj to, že nie každý ju má rád. Má totiž zvláštnu zemitú vôňu, ktorá pred jej konzumáciou odrádza. Kto však podľahne jej chuti, už sa jej nevzdá. Červená repa alebo cvikla je veľmi prospešná a neprávom nedocenená. Je to nielen zdravá, ale aj nenáročná zelenina. Nepotrebuje takú starostlivosť ako niektoré iné druhy zeleniny, nie je vyberavá ani pokiaľ ide o pôdu.
Cvikla je veľmi zdravá zelenina, bohatá na kyselinu listovú, draslík, vlákninu. Typické sfarbenie spôsobuje vysoký obsah farbív - antokyánov, ktoré spolu so saponínmi v tráviacom trakte viažu cholesterol a znižujú tak riziko srdcových chorôb. Cvikla podporuje činnosť pečene, má pozitívny vplyv na krvotvorbu, prospieva pri liečbe vysokého tlaku.
Buľvy cvikly majú rôzny tvar - guľovitý, plochoguľovitý alebo valcovitý. Vybrať si môžete aj podľa farby, lebo už dávno neplatí, že cvikla je tmavočervená. Existujú odrody, ktoré majú dužinu žltú, bielu alebo červeno-bielo či inak prúžkovanú.
Buľvy všetkých kultivarov červenej repy sú bohaté na vitamíny skupiny B, na železo a kyselinu listovú. Preto je cvikla obzvlášť vhodná pre ženy, ktoré plánujú tehotenstvo. Červené farbivo, ktoré cvikla obsahuje, zneškodňuje vírusy a baktérie, pôsobí aj proti predčasnému starnutiu.
Na konzumáciu využívame buľvy, ale aj mladé listy červenej repy - tie môžeme zamiešať do čerstvého šalátu alebo tepelne upraviť podobne ako špenát.
Pestovanie cvikly
Cvikla sa vysieva od polovice apríla, v chladných oblastiach až koncom apríla. Až do jesene môžete zberať čerstvé buľvy, ak budete cviklu vysievať každé štyri týždne vždy inde v záhrade. Hnojiť stačí raz za čas (4 - 6 týždňov). Inú starostlivosť červená repa nepotrebuje, no buľvy budú krajšie a jemnejšie, ak budete rastliny okopávať, a to najmä v období sucha alebo naopak dažďov.
Môžete ju pestovať prakticky všade, teda aj vo vyšších polohách, pretože nemá zvláštne nároky na teplotu. Keďže sú cviklové semenáčiky pomerne odolné proti nízkym teplotám, môžete siať už od polovice apríla a postupne pokračovať až do polovice júla.
Semienka vysievajte priamo na pripravený záhon do hĺbky asi 2 cm, do riadkov vzdialených 30 až 40 cm. Asi po dvoch týždňoch, keď majú rastliny dva až tri pravé listy, ich vyjednoťte na vzdialenosť asi 10 cm. Počas vegetácie udržujte hriadku bez burín a pravidelne ju okopávajte. Počas klíčenia a v období tvorby buliev potrebuje cvikla dostatok vody. Zalievajte ju aj počas suchých dní bez dažďa. Vegetačné obdobie trvá od 60 do 120 dní.
Repa má rada stredne ťažké, hlboké pôdy, dobre zásobené vlahou. Pôda by mala byť humusovitá a mierne zásaditá. Nevyhovuje jej kyslá a čerstvo pohnojená pôda, pestujte ju preto napríklad po zemiakoch. Aspoň dva roky ju nevysievajte na miesto, kde ste už predtým pestovali cviklu, mangold, špenát či kukuricu.
Buľvy vyberáme z pôdy, keď majú veľkosť do 10 centimetrov, väčšie už nie sú také chutné. Na zimu ich uskladnite do debničiek s pieskom a uložte v chladnej miestnosti.
Špenát: Výživná listová zelenina
Špenát a cvikla na listy sú ideálnou voľbou, ak chcete mať čerstvú a výživnú úrodu aj počas jesene. Obohatia jedálniček o vitamíny, železo a minerály, ktoré telo pred zimou potrebuje najviac.
Špenát je stálicou medzi zeleninou. Vďaka vysokému obsahu vitamínov A, C, E, K a skupiny B a minerálov ako horčík, draslík či vápnik, je výborným pomocníkom pre zdravé srdce, kosti a oči. V jesennom období sa mu darí najlepšie - listy rastú pomaly, ale sú hrubšie, chrumkavejšie a intenzívnejšie zelenej farby.
Aj šalát patrí k druhom zeleniny, ktoré majú rady chladnejšie počasie. Mladé výhonky šalátu sú odolnejšie voči mrazom ako už vyrastený šalát a preto sú obzvlášť vhodné na skorú jarnú výsadbu zopár týždňov pred predpokladaným posledným mrazom.
Pokiaľ ide o chladu-odolnú listovú zeleninu, ktorá zvládne aj jarné mrazíky, ponuka jednotlivých druhov je naozaj široká. Medzi najodolnejšie druhy listovej zeleniny vhodnej na skorú jarnú výsadbu patria mangold, mizuna, rukola, tat soi, klajtónia prerastená, štiav, valeriánka poľná ako aj špenát.
Špenát aj cvikla znášajú chlad pomerne dobre. Krátkodobé mrazy do -4 °C im väčšinou neublížia. Ak sa očakáva výrazné ochladenie, odporúčame rastliny prikryť bielou netkanou textíliou.
Jesenný výsev listovej zeleniny
Po zbere letnej zeleniny zostávajú v záhrade často prázdne hriadky. No práve v tomto období sa ponúka skvelá príležitosť - neskorý výsev listovej zeleniny. Jeseň je ideálne obdobie, keď môžeme využiť voľné hriadky po zbere letných plodín. Namiesto toho, aby sme pôdu nechali ležať ladom, môžeme ju zúrodniť a dopriať si ešte „bonusovú úrodu“ v podobe čerstvých zelených listov. Na rozdiel od jarného pestovania, počas jesene nehrozí, že rastliny vybehnú do kvetu. Kratšie dni a mierne teploty im dokonale vyhovujú. Navyše, v tomto období je v pôde viac vlhkosti a menej škodcov.
Ideálny čas na výsev prichádza od konca augusta až do polovice septembra. V chladnejších oblastiach je vhodné siať skôr, v teplejších regiónoch sa dá výsev posunúť aj do októbra. Ak máte skleník alebo fóliovník, môžete si čerstvé listy dopriať aj počas zimy.
Nie každá odroda špenátu či cvikly je vhodná na jesenné pestovanie. Obe plodiny majú rady priepustnú, výživnú a mierne vlhkú pôdu. Dôležité je vyhnúť sa priamemu hnojeniu čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by mohol spáliť korene. Špenát zvládne aj polotieň, no cvikla má radšej slnečné stanovište.
Semienka špenátu aj cvikly sa vysievajú priamo do pôdy. Hĺbka výsevu je približne 2-3 cm, vzdialenosť medzi riadkami 20-25 cm. Pri pestovaní na listy je možné siať hustejšie. Po výseve pôdu jemne utlačte a zalejte.
Nemáte záhradu? Dobrou správou je, že špenát aj cvikla sa dajú úspešne pestovať aj na balkóne či terase. Vhodné sú hrantíky s hĺbkou aspoň 20 cm a drenážnou vrstvou.
Jesenné mesiace bývajú suché, preto nezabúdajme na pravidelnú zálievku. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, nie však premočená. Hnojenie zvyčajne nie je potrebné, ak ste použili výživný substrát alebo kompost.
Táto metóda je veľmi obľúbená pri pestovaní listovej zeleniny. Spočíva v tom, že zberáte len vonkajšie listy a stred rastliny nechávate nedotknutý. Rastlina tak ďalej rastie a neustále tvorí nové listy. Ak chcete mať čerstvé listy počas celej jesene, vysievajte v intervaloch každých 10-14 dní.
Ak pestujete cviklu na buľvu, zberajte len niekoľko vonkajších listov z každej rastliny.
Zelenina na zimný a jarný zber, siatie a sadenie začiatkom jesene
Tipy na pestovanie a využitie
Chladu-odolné druhy zeleniny umožňujú značne predĺžiť záhradkársku sezónu.
Pri plánovaní zeleninových hriadok v záhrade je dôležité zohľadniť nielen priestor a potreby jednotlivých plodín, ale aj ich vzájomné vzťahy. Správne kombinovanie plodín môže zlepšiť rast a zdravie rastlín, zvýšiť úrodu a pomôcť prirodzene bojovať proti škodcom a chorobám.
Pri plánovaní hriadok zohľadnite, kde sú slnečné a tieňové oblasti vašej záhrady, a vysádzajte rastliny tak, aby dostali potrebné množstvo svetla a tepla.
Pri obmedzenom priestore alebo pre zlepšenie vzhľadu záhrady využite vertikálne záhradníctvo. Rastliny, ktoré sa dajú pestovať vertikálne, sú napríklad fazuľa, hrach, uhorky alebo paradajky. Vertikálne záhradníctvo znižuje priestorové nároky, zlepšuje cirkuláciu vzduchu a uľahčuje údržbu a zber plodín.
Pri plánovaní zeleninových hriadok je dôležité zohľadniť základné potreby rastlín, ako sú voda, živiny, svetlo a priestor na rast. Uistite sa, že každá plodina dostane to, čo potrebuje, a že hriadky sú navrhnuté tak, aby boli čo najefektívnejšie a udržateľné.
Vysádzajte rôzne odrody plodín s odlišnými dozrievacími dobami, aby ste mali úrodu po celú sezónu a minimalizovali riziko strát v dôsledku nepriaznivého počasia alebo škodcov.
Najjednoduchší spôsob, ako využiť jesennú úrodu, je pripraviť si vitamínové šaláty alebo zelené smoothies. Listy cvikly aj špenátu môžete použiť v teplých jedlách. Krátke restovanie na cesnaku a olivovom oleji zvýrazní ich chuť. Receptový tip: pripravte si jednoduché pesto z cviklových listov. Stačí rozmixovať listy s cesnakom, olivovým olejom, orechmi a syrom. Ak máte úrody viac, môžete listy uskladniť. Vydržia niekoľko dní v chladničke, ideálne vo vlhkej utierke alebo perforovanom vrecku. Na dlhšie skladovanie ich môžete blanšírovať a zamraziť.
Tip z praxe: minulý rok sme na našich hriadkach vyskúšali jesenný výsev špenátu odrody Matador a výsledok nás milo prekvapil - v októbri sme zberali krásne tmavozelené listy až do prvých mrazov. Cviklové listy Bull’s Blood zas prekvapili intenzívnou farbou a jemnou chuťou. Ak chcete, aby vaša záhrada prinášala radosť aj po lete, nebojte sa experimentovať.
tags: #niektore #druhy #zeleniny #napr #spenat #alebo