Mlieko, či už materské alebo od hospodárskych zvierat, odjakživa patrí k dôležitým zdrojom zdravej výživy. Mliekom sa nestravujú len dojčatá, ale aj dospelí ľudia. Mlieko je vlastne výživový ochranný prostriedok s najširším účinným spektrom. Už len jeho hlavné zložky - bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky a tiež esenciálne látky, vitamíny a iné dôležité látky - tvoria komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí. K zdravej výžive prispievajú i tzv. živé mliečne kultúry so svojimi probiotickými vlastnosťami, ktoré významnou mierou obohacujú nielen chuťovú stránku fermentovaných mliečnych výrobkov, ale najmä svojou biologickou hodnotou významne pozitívne ovplyvňujú ľudský výživový metabolizmus, a tým aj zdravie, ako napr. zažívacie problémy, problémy s tlakom, dokonca vplýva na potlačenie rakoviny a pod.
Z uvedených dôvodov vplyvu mlieka na zdravie významní lekári z celého sveta a odborníci na výživu na zdôraznenie zdravotného prínosu mlieka a mliečnych výrobkov už v r. 1957 na medzinárodnej konferencii vo Švajčiarsku v Interlakene vyhlásili „Svetový deň mlieka“.
Svetový deň mlieka a jeho význam
S oslavou Svetového dňa mlieka sa začalo už v povojnových rokoch, keď bolo potrebné zvýšiť spotrebu mlieka, a tak zabezpečiť dostatok potrebných výživných látok hlavne pre zdravotne ohrozené skupiny obyvateľstva. Význam mlieka však narastal i neskôr, keď sa neustále dokazovalo a dokazuje naďalej, že mlieko a mliečne výrobky sú skutočným nezastupiteľným zdrojom potrebných výživových látok. Z toho dôvodu sa všade vo svete robili a robia mnohé propagačné a vzdelávacie akcie na zdôraznenie prínosu mlieka pre zdravie a na zvýšenie jeho spotreby.
Mnohé propagačné akcie na podporu spotreby mliečnych výrobkov sa dlhé roky robili aj u nás. Žiaľ, v porevolučnej dobe nastal u nás prudký pokles živočíšnej výroby a s tým spojenej výroby domácich potravín a zároveň aj značný pokles spotreby mliečnych výrobkov.
Vo svete však každoročne narastá spotreba mliečnych výrobkov o vyše 2 % a podľa posledných štatistík Medzinárodnej mliekarenskej federácie priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov bola 118,2 kg na osobu za rok (prudko narastá spotreba mlieka najmä v Ázii). Priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v Európe je až 283 kg na osobu a rok. Pritom na Slovensku bola spotreba v posledných rokoch iba 187 kg na osobu za rok. Z toho spotreba ovčieho mlieka je iba 2,3 kg a kozieho mlieka iba 0,7 kg na osobu za rok (spotreba v EÚ je až do 6 kg ovčieho a kozieho mlieka na osobu za rok). U nás je odporúčaná spotreba mliečnych výrobkov iba 220 kg na osobu a rok a ani túto hranicu sme nedokázali prekonať.
Na Slovensku máme v rámci všetkých štátov EÚ najnižšiu produkciu mlieka v prepočte na obyvateľa a máme tiež jednu z najnižších spotrieb mlieka a mliečnych výrobkov.
Hoci sa zvýšila spotreba najmä syrov na 14 kg na osobu (vrátane tvarohov a tavených syrov), v EÚ je spotreba syrov bez tvarohov a tavených syrov vyše 25 - 32 kg na osobu za rok. Podobne je to aj so spotrebou kyslomliečnych výrobkov.
Žiaľ, mlieko a aj mnohé mliečne výrobky majú u nás aj veľa neprajníkov a možno im mnohé výrobky nechutia alebo trpia alergiou. Je samozrejmé, že takíto ľudia by mali konzumovať iné odporučené potraviny. Nemali by sme však podľahnúť negatívnej propagácii mliečnych výrobkov, ako napr., že mlieko zahlieňuje, že obsahuje veľa E-čok, že to je iba pre dojčatá, atď. Tieto výcitky sú väčšinou neodôvodnené. Mlieko predsa ľudstvo konzumovalo a konzumuje od nepamäti a vždy bolo veľmi výživnou a zdravou potravinou.
Dostupnosť a výber mliečnych výrobkov
Na trhu máme v súčasnosti už bohatý sortiment mliečnych výrobkov priemyselne i farmársky vyrobených. Je potrebné si vybrať pre každú vekovú i zdravotnú skupinu ľudí to, čo je najlepšie pre ich zdravie. Nedajme sa zlákať lacnými mliečnymi výrobkami, ktoré sú prevažne iba náhradami mlieka. Mali by sme viac konzumovať fermentované mliečne výrobky, ako sú kyslomliečne nápoje a aj syry, zvlášť dobre vykysnuté a vyzreté.
V posledných rokoch sa menej propagovala potreba konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov a prejavilo sa to v tom, že sme vo výrobe, ale aj v spotrebe mliečnych výrobkov na posledných miestach v Európe. Svetový deň mlieka nám dáva príležitosť na riešenie problémov zvýšenia spotreby zdravých mliečnych výrobkov. Preto bude potrebné rôznymi podpornými akciami zvyšovať najmä domácu výrobu, a to hlavne spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov na odporúčanú dávku aspoň na 220 až 260 kg/osobu/rok.
Mnohí si určite ešte pamätajú, že v každom meste boli kedysi u nás mliečne bary, ktoré boli veľmi obľúbené najmä u mládeže. Tieto už takmer zanikli a propagujú sa jedlá z Ázie a Turecka. V mliečnych baroch sa predávali rôzne mliečne ochutené kyslomliečne i sladké nápoje, džúsy, bohatý výber špecialít z tvarohu, syrov, šľahačky a pod. Taktiež na školách bolo v jedálňach i bufetoch podstatne viac mliečnych výrobkov a obľúbené bolo najmä kakaové mlieko.
Na rozdiel od zahraničia v našich reštauráciách, v motorestoch a v iných stravovacích zariadeniach tiež takmer niet žiadnych kyslomliečnych nápojov, ktoré by sa mali ponúkať k viacerým jedlám zvlášť pre deti, šoférov a pod. V posledných rokoch začali mnohí farmári propagovať svoje farmárske a tradičné ovčie výrobky a to je veľmi chvályhodné, lebo ľudia obľubujú aj naše tradičné, zvlášť ovčie výrobky. Naše stravovacie zariadenia, ako aj mnohí spotrebitelia v domácnostiach často nepoznajú všetky možnosti využívania mliečnych nápojov a syrov pri výrobe viacerých vyhľadávaných jedál.
Dnešná doba je akási príliš pragmatická a niekedy sa zdá, akoby nás už opúšťalo nadšenie a práca pre budúcnosť. Nevzdávajme sa však celosvetovo uznávaných priorít, nevzdávajme sa príspevku mlieka k zdraviu obyvateľstva a snažme sa urobiť vždy maximum pre zabezpečenie osvedčených a uznávaných zásad spotreby mliečnych výrobkov v prospech nášho zdravia. Zvlášť v tomto období by sme mali aktivizovať všetkých zainteresovaných na aktuálnosť zvýšenej propagandy k zvýšeniu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na európsku úroveň. Keď to robí zahraničie, určite to potrebujeme i my.
Štatistiky spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku
Na Slovensku je vo všeobecnosti spotreba mlieka a mliečnych výrobkov nízka, hoci postupne, malými krôčkami rastie. Naproti tomu však postupne klesá naša sebestačnosť.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí pripomína OZV ENVI - PAK dôležitosť správneho triedenia obalov, do ktorých je mlieko balené. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) so sídlom v Ríme stanovila v roku 2001 práve tento deň ako Svetový deň mlieka. Jeho cieľom je poukázať na význam mlieka, vyzdvihnúť jeho nutričné vlastnosti vo výžive a upozorniť na opodstatnenosť jeho každodennej konzumácie. Pri tejto príležitosti pripomína OZV ENVI - PAK dôležitosť správneho triedenia obalov, do ktorých je mlieko balené.
Mlieko nás zásobuje množstvom vitamínov a minerálnych látok. Už jeden pohár mlieka poskytuje 30 % odporúčaného denného príjmu vápnika. Je tiež dobrým zdrojom draslíka a fosforu. Na Slovensku však jeho spotreba klesla od roku 1990 o viac ako polovicu. Kým v roku 1990 sme vypili viac ako 100 litrov mlieka na osobu ročne, v roku 2021 to už bolo podľa údajov Štatistického úradu len 46 litrov. Na rozdiel od iných európskych krajín uprednostňujú spotrebitelia na Slovensku, ale aj v Čechách skôr trvanlivé mlieko, a to aj napriek tomu, že môže obsahovať menej vitamínov ako čerstvé. Len približne 15 % predaných mliek sú čerstvé mlieka.
Podľa údajov Štatistického úradu SR bola v roku 2016 spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku na úrovni 176,2 kg na osobu na rok, zatiaľ čo v Poľsku 222 kg a v Čechách až 247,5 kg a na osobu na rok. Slovensko teda napríklad zaostáva v spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov za Českou republikou o viac ako 71 kg na osobu a rok. Porovnateľné hodnoty spotreby mlieka a mliečnych výrobkov so Slovenskom boli napríklad v Maďarsku, kde v roku 2016 dosiahla spotreba mlieka a mliečnych výrobkov hodnotu 164,2 kg na osobu na rok.
Odborníci dvíhajú varovný prst nad aktuálnym stavom spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku, lebo z výživového hľadiska je situácia skutočne nepriaznivá. „Mlieko je významným zdrojom bielkovín, vitamínov, minerálov a iných látok, ktoré sú pre ľudský organizmus zdrojom výživy a podieľajú sa na prevencii proti niektorým ochoreniam, ako je napríklad osteoporóza, trombóza alebo vysoký krvný tlak. O vápniku je dlhodobo známe, že znižuje riziko a podporuje prevenciu rakoviny hrubého čreva a konečníka,“ vysvetľuje gastroenterológ a špecialista na zdravú výživu Doc. MUDr. Peter Minárik, PhD., MSc.
Pri bilancovaní roka 2017 sa Slovensko dostalo na hodnotu 174,6 kg na osobu na rok, čo predstavuje zníženie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s rokom 2016 o 1,6 kg (zníženie o 0,9 %) na osobu na rok. „Výraznejšie zníženie spotreby bolo zaznamenané u syrov, celkom o 0,6 kg na osobu na rok (3,6 % zníženie), naopak, kyslomliečne výrobky zaznamenali mierny nárast spotreby o 0,1 kg na osobu na rok (0,6 % zvýšenie),“ uvádza Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.
Na celkové výsledky spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v roku 2018 si ešte budeme musieť počkať, dá sa však predpokladať, že za Európou budeme v spotrebe naďalej zaostávať. Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka dlhodobo vyvíjajú aktivity na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov a bojujú za to, aby sa spotreba - najmä domácich mliečnych výrobkov - stále zvyšovala.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je odporúčaná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov až 220 kg na osobu na rok. Na základe údajov ŠÚ SR ešte z roku 2016 bola spotreba mlieka a mliečnych výrobkov pre porovnanie v Poľsku 222 kg na osobu na rok a v Čechách až 247,5 kg.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je odporúčaná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov až 220 kg na osobu na rok. Na Slovensku je priemerná ročná spotreba len na úrovni 173,6 kg na osobu a rok. Je to nižšie číslo, avšak pozitívne je, že rokmi narastá. Výrazne stúpla spotreba napríklad pri syroch a tvarohu, a to o štyri kilogramy na rok a obyvateľa od roku 2009. Zvýšenú obľubu zaznamenávajú aj kyslomliečne produkty, kde spotreba stúpla o asi päť kilogramov na osobu a rok.
Podpora zvýšenia záujmu o slovenské mlieko a mliečne výrobky je už roky snahou Mliečneho fondu, do ktorého prispievajú slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka od jeho založenia v roku 2008. Zameriava sa na rozpoznanie slovenských mliečnych výrobkov od tých zahraničných, ktoré k nám cestujú stovky až tisíce kilometrov. Niektoré otázky nabádajú spotrebiteľov zamyslieť sa nad pôvodom mlieka, nad prácou chovateľov dojníc a mliekarov, čo vedie aj k poznaniu, že mlieko nepochádza zo supermarketu, ale vyžaduje si neľahkú prácu ľudí.
Zatiaľ čo záujem o spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v SR pomaly rastie, sebestačnosť Slovenska v produkcii, najmä surového kravského mlieka sa podľa mliekarov znižuje. Príčinou je podľa nich úbytok dojníc aj celých chovov, ktoré už nedokázali ďalej fungovať v pomerne zložitom konkurenčnom boji so zahraničnými producentmi. Tí sú z dôvodu vyšších národných podpôr často zvýhodnení.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka už dvanásť rokov prispievajú do Mliečneho fondu. Impulzom k založeniu spoločne spravovaného fondu bola nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v porovnaní s okolitými štátmi ale aj s odporúčaniami zdravotníkov. Za obdobie existencie Mliečneho fondu stúpla priemerná spotreba na obyvateľa a rok o 23 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov.
Spotreba mlieka sa udáva v kg mlieka, pričom mliečne výrobky sú prepočítané podľa špeciálnych koeficientov na mlieko. Skutočná priemerná spotreba Slovákov je však v súčasnosti podstatne nižšia, v priemere len 156 kg na osobu a rok. Pre porovnanie: v Českej republike je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov vyše 230 kg a priemerná spotreba v Európe je vyše 270 kg na osobu a rok. V zmysle odporúčania WHO by každý človek mal skonzumovať denne aspoň pohár mlieka alebo kelímok kyslomliečneho výrobku, ako sú napríklad jogurt, smotana alebo acidofilné mlieko, plus porciu masla a 10 dkg tvarohových alebo syrárskych výrobkov.
Celková spotreba mliečnych výrobkov v Európe v roku 2021 bola 283 kg na osobu, v Ázii 80,1 kg, v Severnej Amerike 264,2 kg, v Afrike 58,3 kg a v Oceánii 229,1 kg. Najvyššia spotreba mliečnych výrobkov, a to najmä syrov bola znova v Európe. Pritom v západoeurópskych štátoch bola spotreba mliečnych výrobkov na obyvateľa a rok až do 320 kg, pričom u našich susedov v Českej republike bola spotreba 262 kg. Na Slovensku je celková spotreba mliečnych výrobkov, vrátane ovčích výrobkov iba 189 kg na osobu a rok.
Podobne aj v spotrebe syrov prevládajú vyspelé štáty Európy. Najvyššia spotreba syrov je v Grécku, a to až vyše 34 kg na osobu a rok. Pred štyrmi rokmi bola vysoká spotreba syrov 26,7 kg vo Francúzsku, vo Fínsku 25,6 kg, v Nemecku 24,6 kg, v Dánsku 24,6 kg, vo Švajčiarsku 24,1 kg, v Estónsku 21,5 kg, v Rakúsku 20,9 kg a vyše 20 kg na osobu a rok bola spotreba syrov v Taliansku, Holandsku a vo Švédsku. Vo východoeurópskych štátoch bola spotreba syrov tiež pomerne vysoká - v Litve 18,9 kg, v ČR 16,6 kg a v Bulharsku 16,4 kg na osobu a rok.
Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka od roku 2008 realizujú aktivity s cieľom zvýšenia spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Aktivity realizujú z prostriedkov Mliečneho fondu, do ktorého prispievajú rovnakým dielom za každý liter vydojeného a spracovaného kravského mlieka.
“Sme hlboko pod odporúčanou spotrebou. Propagačný a informačný program na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku s hlavnou myšlienkou “Objav mlieko” oficiálne spustili 13. januára 2009 v Bratislave. Mliekari vtedy informovali, že kampaň bude trvať tri roky a celková výška finančných prostriedkov na jej realizáciu dosiahne 3,69 milióna eur bez DPH. Približne 50 % nákladov malo byť spolufinancovaných Európskou komisiou, 30 % rezortom pôdohospodárstva SR a zvyšných 20 % sektormi prvovýroby a spracovania mlieka prostredníctvom finančných prostriedkov združených v Mliečnom fonde.
Nielen počas Medzinárodného dňa mlieka, ale až do konca mája sa môžu školské kolektívy a rodiny prihlásiť na deň otvorených dverí na mliečnych farmách. Ukázať cestu mlieka školákom, ale aj rodinám sa rozhodli slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka rovno na mieste, odkiaľ mlieko pochádza. Brány 36 slovenských mliečnych fariem sa otvoria 14. júna pre školské kolektívy a 15. júna pre rodiny s deťmi. Na deň otvorených dverí je možné sa prihlásiť na www.adoptujkravicku.sk najneskôr do 31.
Cesta mlieka
Porovnanie zloženia mliek
V súčasnosti aj u nás máme k dispozícii tri hlavné druhy mlieka, kravské, ovčie a kozie, z ktorých každé má svoje osobitné zloženie a zdravotné účinky. Hoci sú tieto mlieka svojimi vlastnosťami trochu odlišné, predsa majú spoločné podstatné množstvo látok a zdravotných účinkov.
| Zložka | Kravské mlieko | Ovčie mlieko | Kozie mlieko | Materské mlieko |
|---|---|---|---|---|
| Bielkoviny (g/100g) | 3.4 | 5.5 | 3.1 | 1.3 |
| Tuk (g/100g) | 3.7 | 6.5 | 3.5 | 4.2 |
| Laktóza (g/100g) | 4.8 | 4.9 | 4.5 | 7.0 |
| Minerálne látky (g/100g) | 0.7 | 0.9 | 0.8 | 0.2 |
Z nutričného hľadiska 1 liter kravského mlieka (ale i kozieho a u ovčieho mlieka zvlášť) obsahuje také množstvo bielkovín, ktoré zhruba pokryje požadovanú dennú dávku tejto látky u detí. Pre dospelých je to približne polovičná odporúčaná denná dávka. Mliečne bielkoviny obsahujú 18 z 22 známych aminokyselín, potrebných na stavbu a udržiavanie ľudského organizmu. Okrem toho je mlieko aj zdrojom esenciálnych aminokyselín, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Z bielkovín mlieka dominuje kazeín 82 % a srvátkové bielkoviny laktalbumín a laktoglobulín 12 %. Biologická hodnota mliečnych bielkovín je vôbec najvyššia, až 98 % z nich...
Mlieko a mliečne výrobky majú nezastupiteľné miesto vo výžive ľudí. Prostredníctvom mlieka a vybratých mliečnych výrobkov si môže každý človek od útleho veku až po starobu liečiť svoje zdravotné problémy napríklad so zažívaním, s metabolizmom či krvným tlakom. Mlieko a najmä jeho fermentované výrobky (rôzne fermentované probiotické nápoje, syry) sú nenahraditeľným zdrojom všetkých pre život potrebných látok a tieto treba vhodne aplikovať do pravidelného jedálneho lístka.
Výroba mlieka a mliečnych výrobkov podlieha prísnej európskej aj národnej legislatíve.
tags: #kolko #mlieka #sa #rocne #spotrebuje #v